Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/226/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118239788 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118239788.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefan Zelenák a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 práv. zast. JUDr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému D.Z.. J. L., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. A. XX, B., podnikajúci pod obchodným menom Ing. Róbert Demovič - Cafe Restaurant Penzion Slimáčka, miesto podnikania Štefana Králika 6175/20, Bratislava - Devínska Nová Ves, IČO : 48 064 530, o zaplatenie náhrady škody vo výške 11.866,06 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/7/2018-110 zo dňa 5.6.2019, jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/7/2018-110 zo dňa 5.6.2019 o p r a v u j e vo výroku II. tak, že súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/7/2018-110 zo dňa 5.6.2019 p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 11.866,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.08.2016 do zaplatenia a to všetko do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku. Súd súčasne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 11.6.2018 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu 11 .866,06 EUR s príslušenstvom a spolu s náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.7.2016 bola na odbernom mieste Holubyho 13, 902 01 Pezinok vykonané kontrola, pri ktorej nadobudli podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plombe o čom bol vyhotovený zápis a montážny list. Znaleckým posudkom 482/PL-2016 zo dňa 18.7.2016 znalec E. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete je stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z. a dňa 29.7.2016 vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 23.10.2015 až 13.7.2016 na sumu 11.826,06 EUR, splatnú dňa 18.8.2016, keď prílohou bol výpočet neoprávneného odberu. Úrok z omeškania si uplatnil v zákonnej výške 9% ročne a súčasne si uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením žaloby vo výške 40,-EUR. V písomnom podaní zo dňa 23.5.20018 PZ žalobcu doplnil, že ide zodpovednosť za odber meradlom s porušenou plombou. Je irelevantné, kto poškodil plombu, lebo ide o objektívnu zodpovednosť. Porušená plomba vytvára možnosť manipulácie a preto je samostatným titulom neoprávneného odberu plynu bez ohľadu na to, či sa s číselníkom manipulovalo alebo nie. Meradlo sa nachádza vo dvore prevádzky, teda verejnosti neprístupné. Možnosť manipulácie s meradlom po demontáži považuje za absurdnú. Tiež poukázal na rozhodnutie NS SR v obdobnej veci a to 5Obdo/32/2018, kde sa konštatovalo že ide o objektívnu zodpovednosť, kde postačuje na vznik tejto zodpovednosti porušenie plomby a odoberanie plynu, následne sa náhrada škody vypočíta podľa výpočtu stanoveného vyhláškou na základe zákona berúc do úvahy aj spotrebiče na prevádzke. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným do zoznamu znalcov, teda osobou príslušnou na vyhotovenie znaleckého posudku. Znalec je povinný vyhotoviť posudok tak, aby bol objektívny, navyše nerozhoduje o výške neoprávneného odberu, posudzuje len poškodenie plomb. Zodpovednosť žalovaného je objektívna a preto žalobca nemusí preukazovať, kto zasiahol do plomby, keď samotné vykonanie do zásahu je preukázané znaleckým posudkom v časti strany 6. 3. Vo veci súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor v ktorom uviedol, že sám znalec konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Zákon však žiadnu neurčitosť nepripúšťa, teda vyjadrenie znalca sa javí ako účelové. Zdôraznil, že dvojica pracovníkov vstúpila do prevádzky na Holubyho 12 v Pezinku bez súhlasu a prítomnosti žalovaného, mohol teda s meradlom svojvoľne nakladať pred, počas a alebo po demontáži. Ďalší priestor na manipuláciu vznikol po jeho zabalení a zapečatení, keď bol prepravovaný opätovne pracovníkmi SPP - distribúcia, a.s.. Zadávateľom posudku bol žalobca, čo spochybňuje dôveryhodnosť znalca. Žalovaný nemal a nemá voči žalobcovi žiadne záväzky, žalobca pristúpil bezdôvodne k prerušeniu dodávok plynu. Ďalej v konaní uviedol , že znalecký posudok nespĺňa zákonné požiadavky, keď zákon jednoznačne uvádza, aké sú požiadavky na priznanie štatútu neoprávneného odberu. Tiež s bránil tým, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 na ktorý sa odvoláva žalobca je nepoužiteľné. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko ani žalobcom určený súdny znalec vo svojom znaleckom posudku nepotvrdil splnenie zákonnej podmienky. Poukázal na iné súdne rozhodnutia 4Cb/40/2014, 7C/82/2014, 12Cb/230/2015, podľa ktorých sú znalecké posudky znalca označené za nedôveryhodné a osoba znalca priamo nekompetentná na vypracovanie posudku v oblasti meracích systémov. Nedošlo k žiadnemu zásahu do meradla, znalecký posudok bol objednaný samotným žalobcom, pričom znalec nebol oprávnený na skúmanie meracích systémov. Má dôvodné podozrenie, že zo strany žalobcu ide pokus zneužitia svojho postavenia voči nemu ako maloodberateľovi a zdravotne postihnutej osobe. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to: Zápis zo dňa 13.7.2016, Montážny list meradla, Znalecký posudok č. 482/PL-2016, Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, text Dohody o úhrade ceny zemného plynu odobratého podľa ustanovenia § 82 spolu s emailom, Vyúčtovanie č. 482/20016 znalečného za znalecký úkon, 24 fotografií formátu A6, výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, email G. Q. na Q. A. zo dňa 27.7.2016 všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Zápisu zo dňa 13.7.2016 má súd preukázané spísanie listiny dvoma identifikovateľnými pracovníkmi žalobcu, pričom zistili, že meradlo je vo dvore prevádzky, neprístupné, pri výmene bol prítomný V. X., čašník. Fotodokumentácia plynových spotrebičov nebola umožnená, spotrebiče nadiktované V. X., čašníkom. Meradlo zapožičané na dobu určitú. Nachádzajúce sa spotrebiče sú plynová rúra, priemyselný sporák so 4 horákmi, moratherm 2ks. Z Montážneho listu meradla má súd preukázané, že dňa 13.07.2016 bolo za účelom výmeny demontované meradlo. Číslo demontovaného meradla je 7028791 so stavom 50590. Zo Znaleckého posudku č. 482/PL-2016 mal súd preukázané že pri skúmaní meradla plynomeru výr. č. 07028791 bolo ku dňu 14.7.2016 zistené, že overovací a zabezpečovací znak označený nástrojom na to určeným a to sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, nebola zistená prítomnosť lepiacej hmoty na plombe, pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, odtlačok spornej a kontrolnej overovacej značky vykazujú tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nebolo zistené poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla. Z Vyúčtovania škody za odber zemného plynu mal súd preukázané vyhotovenie listiny žalobcom, ktorou žiada od žalovaného zaplatenie sumy 11.826,06 EUR ako hodnotu zemného plynu za obdobie 23.10.2015 až 13.7.2016. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu mal súd preukázané, že žalobca si vyčíslil ako škodu za neoprávnený odber vo výške 11.826,06 EUR. Z Vyúčtovania č. 482/20016 znalečného za znalecký úkon mal súd preukázané, že dňa 20.7.2016 Ing. X. E. vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 35,-EUR za vypracovanie znaleckého posudku podľa objednávky 300125816. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalovaný bol dňa 26.7.2016 podielovým spoluvlastníkom stavby bez súpisného čísla, budova obchodu a služieb, postavenej na parc. č. XXXX/X, vo výške spoluvlastníckeho podielu % z celku. Z výpisu z LV č. XXXX má súd preukázané, že žalovaný bol dňa 26.7.2016 podielovým spoluvlastníkom stavby súpisné číslo XX, dom, postavenej na parc. č. XXXX, vo výške spoluvlastníckeho podielu % z celku. 5. Ďalej súd uviedol, že stranami sporu sú obchodná spoločnosť zapísaná do obchodného registra a fyzická osoba podnikateľa, vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a teda obaja sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 z.č. 513/1991 Zb. Obch. zák.. Vzhľadom na predmet činnosti žalobcu a predmet činnosti žalovaného ku dňu 13.7.2016 ako výmene merača, s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti a preto je tento ich vzťah upravený Obchodným zákonníkom a v súlade s § 1 ods. 2 Obch. zák. aj Občianskym zákonníkom. Predmetom konania je nárok vznesený žalobcom, skutkovo vymedzený ako povinnosť žalovaného zaplatiť škodu z dôvodu prijímania plynu žalovaným, keď odber plynu je meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v dôsledku čoho malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalobcu. Existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná, rovnako nebolo sporné pripojenie žalovaného na distribučnú sieť plynu. Z výpisov z LV č. XXXX a LV č. XXXX má súd preukázané vlastnícke právo žalovaného k stavbe kde sa nachádza odberné miesto s plynomerom. Nebola sporná doba, po ktorú bol vykonávaný odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a to od 23.10.2015 do 13.7.2016. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ z. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoE“) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zo zápisu zo dňa 13.7.2016 mal súd preukázané, že meradlo sa nachádza na neprístupnom mieste, pričom jeho výmena bola umožnená pracovníkom žalovaného. Z Montážneho listu meradla mal súd preukázanú výmenu meradla plynu č. 7028791 so stavom počítadla 50590. Pri následne vykonanom znaleckom skúmaní meradla plynu č. 7028791, ktorého výsledok bol zaznamenaný v Znaleckom posudku č. 482/PL-2016 bolo zistené, že overovací a zabezpečovací znak označený nástrojom na to určeným a to sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, teda bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, bol tak vyvolaný stav neoprávneného odberu (§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE). Žalovaný ako odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla (§ 82 ods. 2 ZoE). Nebolo sporné, že skutočne vzniknutú škodu nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 ZoE), preto sa na výpočet použije spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l), t.j. vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej tiež „VoVŠ“). Keďže meradlo plynu nie je na mieste verejne prístupnom, ako je preukázané zo zápisu zo dňa 13.7.2016, pri výpočte výšky sa nepoužijú ustanovenia § 82 ods. 4 ZoE. 6. Obrana žalovaného spočívala v namietaní znaleckého posudku, žalovaný však neoznačil ani nenavrhol vykonať dokazovanie spochybňujúce skutkové závery znalca a žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil zistenia vyplývajúce z znaleckého dokazovania, keď samotné poukazovanie na prípady, kde mohlo dôjsť k ovplyvňovaniu znalcov nemajú žiadny vplyv na skutkové závery v konaní. Konštatovanie znalca o veľkej pravdepodobnosti porušenia pôvodného zabezpečenia nič nemení na jeho skutkovom zistení že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené tými istými čeľusťami, keďže znalec je z odvetvia mechanoskopie a preto posudzuje fyzické stopy na materiáloch a nie či došlo k neoprávnenej manipulácií. Znalec teda zistil porušenie zabezpečenia a nie neoprávnenú manipuláciu. Tvrdenie žalovaného, že znalecký posudok nespĺňa zákonné požiadavky, nevychádza z platného právneho stavu, keď znalecký posudok spĺňal všetky požiadavky, pričom žalovaný ani nekonkretizoval v čom by mali byť jeho formálne vady. Tvrdenie o možnosti manipulácie s meradlom pracovníkmi žalobcu má súd za účelové, navyše samotná možnosť neznamená aj naplnenie tejto možnosti. Nebolo pritom sporné, že znalec nebol oprávnený na skúmanie meracích systémov, toto však nebolo pre rozhodnutie podstatné, keďže sa neskúmala správnosť nameraného stavu, ale porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle. Žalovaný nepreukázal, že meradlo meralo správne a že nedošlo k žiadnemu zásahu do meradla, keď nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie za účelom preukázania tohto svojho tvrdenia. Súd preto skutočnosť, že došlo k zásahu do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii má za rozhodujúcu vo vzťahu k možnosti namerania skutočného stavu odobratého plynu. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal možnosť vykonania výpočtu škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a žiadne takéto podklady ako dôkaz súdu neoznačil a ani nepredložil. Súd potom vypočítal škodu podľa vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Nebolo medzi účastníkmi konania sporné nezistenie plynových spotrebičov v prevádzke žalovaného, keď tieto boli len nadiktované pracovníkom žalovaného Vladimírom Pellerom, súd potom nemá počet a typ plynových spotrebičov za zistené, keď tieto údaje uvedené v Zápise zo dňa 13.7.2016 žalobca neakceptoval. Nebolo v konaní zhodným tvrdením, že v Zápise zo dňa 13.7.2016 sa v čase kontroly v prevádzke nachádzali a nenachádzali sa ďalšie spotrebiče. Podľa § 1 ods. 8 písm. b/ VoVŠ ak v mieste neoprávneného odberu plynu nie je možné zistiť počet a typ plynových spotrebičov, určí sa množstvo neoprávnene odobratého plynu v prípade objektu využívaného na iné účely ako súčin množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím, ktorým je objekt pripojený na distribučnú sieť pri tlaku, s akým je prevádzkovaná distribučná sieť v mieste pripojenia tohto potrubia, a doby trvania neoprávneného odberu plynu. Žalobca potom riadne vypočítal množstvo neoprávnene odobratého plynu ako 144 [množstva plynu, ktoré pretečie počas 24 hodín potrubím] x 265 [doby trvania neoprávneného odberu plynu]. Podľa § 1 ods. 1 písm. c/ VoVŠ škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie. Žalobca potom riadne vypočítal aj výšku škody ako 38160 [množstva neoprávnene odobratého plynu]x 0,02819 eura [dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia], keď výška referenčnej ceny zemného plynu nebola sporná. Žalobca súčasne požadoval od žalovaného aj zaplatenie sumy 214,63 eura ako nevyhnutných nákladov prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu nákladov (§ 1 ods. 14 VoVŠ), ktorú výšku žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na preukázanie odberu plynu žalovaným na Holubyho 12, 902 01 Pezinok s plynomerom č. 7028791 s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, žalovaný vykonával v období od 23.10.2015 do 13.7.2016 (§ 82 ods. 1 písm. d/ ZoE) neoprávnený odber a teda je povinný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu vo vypočítanej výške a súd preto žalobe vyhovel. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania súd uviedol, že podľa § 369c ods. 1 Obch. zák. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 vl. nar. č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,-eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Keďže žalobca si uplatnil aj zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd žalobcovi priznal aj tento nárok, pričom jeho výška je daná právnym predpisom. Súd potom priznal žalobcovi aj sumu 40,- EUR ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedenom vo Vyúčtovaní škody za odber zemného plynu (§ 365 Obch. zák.) a súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania počítané zo vypočítanej škody. Žalobcom nebola tvrdená dohoda o výške úroku z omeškania, súd tak priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného so zaplatením peňažného plnenia, podľa ktorého ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 2 nar. vl. Slovenskej republiky č. 21/20 13 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 19.08.2016 bola 0 % ročne, táto zvýšená o deväť percentuálnych bodov je potom úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému aj úrok z omeškania z dlžných súm počnúc prvým dňom omeškania vo výške určenej v závislosti od začiatku omeškania. Lehotu na zaplatenie súd určil ako tridsaťdňovú, keď vychádzajúc z návrhu v žalobe zohľadnil výšku žalovanej istiny s prihliadnutím na reprodukčné schopnosti žalovaného ako hospodárskej jednotky, aby boli zachované jeho základné životné potreby a súčasne súd zohľadnil aj oprávnené potreby žalobcu. Uvedené skutočnosti potom vytvárajú stav odôvodňujúci na určenie dlhšej lehoty na plnenie ako lehoty troch dní (§ 232 ods. 3 veta druhá C.s.p.). Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý pochybenie súdu vidí v tom, že porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože nebol poučený o svojich procesných právach tým, že počas prvého pojednávania nebol informovaný o predbežnom právnom názore súdu prvého stupňa a na ďalšom pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorý bol pre neho prekvapivý. Zdôraznil, že pred súdom prvého stupňa namietal znalecký posudok a uskutočnenie akéhokoľvek neoprávneného zásahu s meracím zariadením. Opätovne namietal obšírnymi dôvodmi znalecké dokazovanie a nesprávny skutkový záver súdu o výpočte škody na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, tiež namietal vyúčtovanie znalečného za znalecký úkon a tiež v závere zdôraznil, že nebolo preukázané, že meradlo meralo nesprávne resp. namerané hodnoty sa nedajú použiť na prípadné vyčíslenie škody. Preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Predovšetkým uviedol, že trvá na všetkých doterajších vyjadreniach a s odvolaním žalovaného nesúhlasí, nakoľko ho považuje za účelové a nehospodárne predlžovanie predmetného konania. Zdôraznil, že napadnutým rozsudkom sa súd prvej inštancie neodklonil od zákonnej úpravy a aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Vo väčšine tvrdení uvedených v odvolaní ide o nevedomosť žalovaného o právnych predpisoch, pričom bol súdom prvej inštancie riadne poučený o možnosti dať sa zastúpiť advokátom. Znalecký posudok považuje za správny rozhodnutie súdu prvej inštancie má ustálený a jasný právny názor. Dôležitou skutočnosťou je, že znalec zistil, že pôvodná plomba bola porušená a nahradená inou plombou a nedostatok lepiacej hmoty nie je relevantný. 9. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a napriek jeho argumentom zotrval v celom rozsahu na svojom odvolaní. Naviac uviedol, že žalobca sa vo svojom vyjadrení úplne vyhol argumentácii, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom totožnosti použitia klieští v čase inštalovania plomby. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Znalecký posudok č. 482/PL-2016 jednoznačne poukázal na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plombe). Preto následne nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovaného v súlade s § 82 ods. 2, zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorého odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Znalecký posudok konštatoval porušenie plomby, preto nie je správne tvrdenie žalovaného, že dôkaz znalca v danej veci nie je relevantný. Odvolací súd poukazuje na objektívnu zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný žiadnym listinným, ani dôkazným prostriedkom nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní a súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 27. októbra 2009, sp. zn. 1Cdo/107/2008, ktorý konštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím, toto zabezpečenie porušili. K odvolacej námietke žalovaného, a to nevykonanie výsluchu dvoch svedkov odvolací súd uvádza, že nie je povinnosťou súdu vyhovieť akémukoľvek návrhu na vykonanie dokazovania, lebo v akom rozsahu bude súd dokazovanie vykonávať, je vždy vecou súdu a to v rozsahu potrebnom pre zistenie skutkového stavu. Odvolací súd tiež poukazuje i na Uznesenie NSSR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018 v ktorom NSSR konštatoval, že pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t.j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu považuje zákon neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody. 12. Odvolací súd konštatuje správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie a preto v súlade s § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Z dôvodu, že podľa Civilného sporového poriadku na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku, kde sa rozhodovalo priamo o trovách konania/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhoduje po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - 262 ods. 2 C.s.p.. Preto odvolací súd uvedenú nesprávnosť v napadnutom rozsudku podľa § 388 C.s.p. zmenil. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).