Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/219/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118282717 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118282717.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudcov JUDr. Ľubice Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: I & G Trade, s. r. o., Jiráskova 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 44 425 708, zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 22.183,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/180/2018 - 124 zo dňa 29. 4. 2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/180/2018-124 zo dňa 29. 4. 2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22.183,02 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 02.03.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že poistnou zmluvou zo dňa 17. 1. 2012 si žalobca poistil u žalovaného zodpovednosť za jeho činnosťou spôsobenú škodu, pričom územný rozsah poistenia sa týkal Slovenskej republiky a susediacich štátov. Nespornou bola tiež skutočnosť, že dňa 24.03.2015 prišlo v Rakúsku k poistnej udalosti, keď žalobca realizujúc v technických priestoroch viedenskej nemocnice pre svojho klienta - spoločnosť COFELY Gebäudetechnik GmbH dodávku a montáž hasiaceho zariadenia, vykonal tlakovú skúšku hasiaceho zariadenia a v dôsledku netesného spoja prišlo k úniku vody a zatečeniu okolitého priestoru, čím bola spôsobená škoda na izolácii, vzduchotechnike, klimatizačných vedeniach a elektroinštalácii. Žalovaný poskytol poškodenému - spoločnosti COFELY Gebäudetechnik GmbH z poistenia zodpovednosti za škodu žalobcu poistné plnenie vo výške 16.135,59 Eur. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia rozdielu medzi výškou škody, za ktorej vznik žalobca zodpovedá, a ktorá predstavovala 38.648,61 Eur a žalovaným poskytnutého poistného plnenia vo výške 16.465,59 Eur. Žalovaný vo svojom odpore namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď jediným oprávneným subjektom na vyplatenie poistného plnenia sú osoby poškodené v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu a žalobca by mal nárok na úhradu škody zo strany žalovaného, len ak ju sám poškodenému uhradil ,a to s poukazom na článok IX bod 6 a bod 4 VPP. Vo vzťahu k výške skôr poskytnutého poistného plnenia odkázal žalovaný na expertnú správu a uviedol, že všetky preukázané nároky plnil. Žalobca sa domáhal, aby bolo poistné plnenie v zmysle čl. IX bod 6 VPP vyplatené jemu a nie poškodenému, pretože poškodenému už žalobca škodu nahradil, a to tým spôsobom, že si poškodený zadržal peňažnú sumu až do výšky škody, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou, a za ktorú zodpovedá žalobca. Poškodený si zadržal peňažnú sumu až do výšky jemu vzniknutej škody, teda nevyplatil žalobcovi peňažné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi voči poškodenému nárok zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. 3. Žalovaný tvrdenia žalobcu o zaplatení škody poškodenému v rámci súdom uskutočnenej koncentrácie nesporoval a nevyjadril sa k nim, hoci mu súd túto povinnosť uložil uznesením zo dňa 2. 10. 2018. Žalovaný tvrdenia žalobcu o úhrade škody poškodenému začal sporovať až na pojednávaní konanom dňa 29.04.2019, teda až po márnom uplynutí súdom poskytnutej lehoty, ktorej uplynutím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného uplatniť prostriedky procesnej obrany. Súd teda neprihliadol na námietky žalovaného vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o úhrade škody spôsobenej škodovou udalosťou poškodenému. 4. Súd poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 822 a § 823 Obč. zák., ako aj na články II ods. 1, 2 VPP, čl. III ods. 1 VPP, čl. IX ods. 1, 2 a 6 VPP, čl. XII ods. 2 VVP a konštatoval, že Všeobecné poistné podmienky vo svojom článku IX bod 6. zakladajú nárok poisteného, ak tento nahradí poškodenému škodu alebo jej časť, na vydanie bezdôvodného obohatenia takto získaného poisťovňou. Súd teda posúdil právny základ žalobcom uplatneného nároku v zmysle citovaného ustanovenia všeobecných poistných podmienok a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodným a vychádza zo záväzku žalovaného, obsiahnutého priamo v poistných podmienkach kompenzovať žalobcovi ako poistenému úhradu poskytnutú priamo poškodenému v tomto prípade titulom zodpovednosti škody na veci. Nárok žalobcu je v tomto prípade nárokom z bezdôvodného obohatenia, pričom podľa všeobecných poistných podmienok je predpokladom vzniku tohto nároku len nahradenie škody poškodenému poisteným. Súd tak vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný. 5. Čo sa týka výšky nároku, a tvrdení žalovaného, že s odkazom na expertnú správu poskytol poistné plnenie, súd konštatoval, že žalovaný neposkytol súdu žiadne vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach týkajúcich sa nákladov, resp. majetkových hodnôt potrebných vynaložiť, aby boli poškodené veci, za ktorých poškodenie niesol zodpovednosť žalobca, uvedené do pôvodného stavu, hoci má likvidovať poistnú udalosť s odbornou starostlivosťou. Nekonkretizoval a neposkytol žiadne relevantné námietky ani konkrétne skutkové tvrdenia vo vzťahu k tomu, že by rozsah prác alebo materiálu nezodpovedal rozsahu poškodení vzniknutých pri škodovej udalosti, za ktorú zodpovedá žalobca. Žalovaný identifikoval vo svojej expertnej správe poškodenie izolácie, vzduchotechniky, klimatizačných vedení a elektroinštalácie, za ktoré zodpovedá žalobca, nesporoval, že by k poškodeniu došlo práve v tom rozsahu, v akom boli práce a materiál na odstránenie poškodenia fakturované resp. rozpočtované; k jednotlivým položkám však uviedol len výšku ním uznaných nákladov, teda uskutočnil zníženie nároku na poistné plnenie bez toho, aby poskytol okrem všeobecného a nekonkrétneho tvrdenia o znížení, resp. neuznaní nákladov také relevantné tvrdenia a dôvody, ktoré by umožnili preskúmať ako dospel k rozsahu zníženia, z čoho vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri určení rozsahu zníženia, preto súd nepovažoval takúto námietku žalovaného za relevantnú teda takú, ktorá by mohla ovplyvniť záver súdu o preukázaní primeranosti nákladov na opravu poškodení, za ktoré zodpovedal žalobca. Súd zároveň uviedol, že spol. INSERVIS Slovakia s.r.o. nie je odborne spôsobilou osobou v žiadnom z odborov na podávanie expertíz, ani znaleckou organizáciou, preto na obsah expertízy súd prihliadal len ako na skutkové tvrdenia žalovaného. 6. Súd preto žalobe vyhovel. O úrokoch z omeškania, ktoré žalovaný nerozporoval, súd rozhodol podľa § 369 ods. 1, 2 a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 účinného do 31. 12. 2014. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, a neurčitosť, nepreskúmateľnosť a teda nevykonateľnosť rozsudku v prvom výroku, pretože nie je zrejmé, z akej sumy súd priznal žalobcovi úroky z omeškania. 8. Žalovaný má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Pokiaľ súd neprihliadol na argumentáciu žalovaného, že samotná skutočnosť existencie Zmluvy a zádržného práva poškodeného z každej vystavenej faktúry žalobcu en bloc, bez akéhokoľvek vzťahu k PU, žiadnym spôsobom bez ďalšieho aktívnu legitimáciu žalobcu nezakladá, došlo tak vo vzťahu k žalovanému k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatovanie súdu, že nárok žalobcu je dôvodný, spočíva v arbitrárnom a zjavne nesprávnom posúdení veci čo do aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to v dôsledku nesprávnych skutkových zistení v tom smere, že samotným zádržným právom poškodeného došlo k úhrade škody zo strany žalobcu, ako to vyžadujú VPP. 9. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. 10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu je výrok rozsudku dostatočne určitý a niet pochýb, že úroky z omeškania boli priznané zo sumy 22.183,02 Eur. Taktiež sa súd správne vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá vyplýva z § 822 a § 823 Obč. zák., ako aj z VPP. Podľa názoru žalobcu súd správne postupoval, keď neprihliadol na skutkové tvrdenia žalovaného, v ktorých namietal použitie zádržného, pretože ich prezentoval až na pojednávaní dňa 29. 4. 2019, pričom tak mohol urobiť už v lehote, ktorú mu stanovil súd, a v tom prípade by mal žalobca priestor na takéto námietky reagovať ďalšími dôkazmi. Pokiaľ by súd argumentáciu žalovaného až na pojednávaní dňa 29. 4. 2019 pripustil, bolo by potrebné pojednávanie odročiť, čo nie je v súlade so sudcovskou koncentráciou podľa § 153 CSP. 11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu repliku nepodal. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu dôvodov odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 30. 10. 2020 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správnosť dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP, tiež s odkazom primerane na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, krajský súd uvádza, že pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/8, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP do 30. 6. 2016, resp. cez § 387 ods. 2 CSP od 1. 7. 2016, na odôvodnenia obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu. 15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam odvolateľa uvádza odvolací súd nasledovné: 16. Žalovaný v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty, s ktorými by sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal už súd prvej inštancie. Žalovaný opätovne namietal nesprávne právne posúdenie veci čo do otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, s čím sa však súd prvej inštancie podrobne zaoberal v bodoch 13. až 15. odôvodnenia rozsudku a odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na správnosť záverov o nedôvodnosti námietky žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní vyplýva z ust. § 822 a § 823 Obč. zák., a z poistnej zmluvy, súčasťou ktorej sú VPP pre poistenie zodpovednosti za škodu. Podľa čl. IX. bod 6 VPP, „ak nahradí poistený poškodenému škodu, alebo jej časť, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (vyplatená náhrada škody) takto získaného KOOPERATIVOU“. 17. Čo sa týka námietky odvolateľa, že žalobca nepreukázal, že zádržné aj bolo použité na úhradu škody z predmetnej poistnej udalosti, a teda, že realizáciou zádržného práva podľa zmluvy malo dôjsť zo strany žalobcu k úhrade škody poškodenému, uvedenú námietku považuje odvolací súd za právne irelevantnú. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný začal sporovať tvrdenia žalobcu o úhrade škody poškodenému až na pojednávaní dňa 29. 4. 2019, t. j. až po uplynutí 30-dňovej lehoty poskytnutej súdom na základe uznesenia, vydaného podľa § 167 ods. 4 CSP dňa 2. 10. 2018 pod č. k. 29Cb/180/2018 - 102 (žalovaný ho prevzal dňa 28. 11. 2018), čím došlo k procesnej preklúzii práva žalovaného uplatniť prostriedky procesnej obrany. 18. Podľa § 167 CSP, (1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. (2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. (3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. (4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania. 19. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 20. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že v zmysle vyššie cit. ust. § 153 CSP, sporové konania sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany (§149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu a aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ust. § 153 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konania strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). V sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas (t. j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami navrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany) vykoná. 21. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa podaním zo dňa 1. 8. 2018 vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom uviedol, že žiada, aby poistné plnenie bolo vyplatené jemu a nie priamo poškodenému z dôvodu, že poškodený si nárok, ktorý zodpovedá uplatnenému poistnému plneniu zadržal titulom zádržného práva na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a poškodeným, k čomu predložil listinné dôkazy, a žalovaný tieto tvrdenia a dôkazy žiadnym spôsobom v rámci sudcovskej koncentrácie konania nesporoval, nevyjadril sa k nim, hoci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 2. 10. 2018 žalovaného poučil, že na neskôr označené skutočnosti a dôkazy nemusí prihliadať, odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie a v závere o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v konaní nezistil namietané porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca a žalovaný mali ako sporové strany rovnaké procesné práva a povinnosti, zásada rovnosti strán nebola žiadnym spôsobom porušená, pretože tak žalobca ako aj žalovaný mali rovnakú možnosť argumentovať, navrhovať, predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, čo potvrdzuje priebeh konania pred súdom prvej inštancie. 22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného v odvolaní, že výrok I. rozsudku je neurčitý a nevykonateľný. Je nepochybné, že úroky z omeškania boli priznané zo sumy 22.183,02 Eur, čo je vyjadrené vo výroku I. slovami ...„sumu vo výške 22.183,02 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania...“. 23. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom odvolací súd nezistil žiadne vady konania, ktoré by viedli k porušeniu procesných práv žalovaného v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).