Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/101/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118292974 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6118292974.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: PAVLIX, s.r.o., IČO: 45 493 146, so sídlom Galvaniho 41, 821 04 Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 108,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 01. 2019 č.k. 51Cb/179/2018-210 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. 01. 2019 č.k. 51Cb/179/2018-217, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/179/2018-210 zo dňa 23. 01. 2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/179/2018-217 zo dňa 23. 01. 2019 p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava II zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 108,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 108,23 eur od 04.04.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (výrok II). 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu, doručenej dňa 27.07.2018, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 108,23 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na meradle č. 970593202197, typ MKM G6, na odbernom mieste J. XXXX/XX v Z. v období od 26.11.2014 do 08.03.2017, ktorá mu bola vyúčtovaná v zmysle § 82 zákona o energetike na základe daňového dokladu č. 9000250595 zo dňa 20.03.2017, so splatnosťou 03.04.2017, z dôvodu, že na predmetnom meradle dochádzalo v uvedenom období k neoprávnenému odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, pričom takýto odber je podľa § 82 zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vyčíslená v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z. 3. Súd prvej inštancie predmetnú sporovú vec po právnej stránke posúdil v zmysle § 72 ods. 9, § 82 ods. 1 písm. a) bod 2, § 82 ods. 2 , 3 a 5 zákona č. 251/2012 o energetike v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 12, 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a § 365 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie mal vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobca si aj v inom konaní, vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 25Cb/184/2018, uplatňuje voči žalovanému náhradu škody za rovnaké obdobie, za preukázané, že v tomto sporovom konaní si žalobca voči žalovanému uplatňuje náhradu škody za obdobie od 09.10.2014 do 08.03.2017, počas ktorého na odbernom mieste J. XX v Z., dochádzalo k odberu nemeraného zemného plynu bez meradla, namontovaným pripojením - tzv. krátky spoj, pričom z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že išlo o odber z pôvodného meradla č. 54138802095, a teda v danom prípade nejde o totožnosť skutkových tvrdení a dané konanie netvorí prekážku začatej veci. Následne, vzhľadom na námietku žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, dospel súd k záveru, že námietka je nedôvodná a žalovaný pasívne vecne legitimovaný je. 5. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že v uvedenej právnej veci nebolo sporné, že sa v danom prípade jedná o nárok na náhradu škody v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu (§ 82 ods. 1 písm. a) bod 2 cit. zákona). Ide o špeciálnu úpravu majetkových dôsledkov (sankcií) v prípade nezákonného úkonu odberateľa plynu, pričom táto úprava je spoločná ako pre oblasť občianskoprávnych, tak aj pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov a je založená na absolútnej zodpovednosti odberateľa v prípade neoprávneného odberu (zodpovednosť za neoprávnený odber plynu je zákonom konštruovaná na objektívnom princípe, odberateľ nesie zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie, ktoré sa predpokladá). Základnými znakmi tejto zodpovednosti za škodu sú : existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou. Keďže sa v danom prípade jedná o objektívnu zodpovednosť, nie je potrebné skúmať zavinenie - odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn. V danom prípade bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu, a to existencia protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere bez uzavretia zmluvy, škody a aj príčinnej súvislosti. Neoprávnený odber plynu bol jednoznačne preukázaný tým, že na meradle bol zaznamenaný odber plynu, pričom zároveň bolo nesporné, že v rozhodnom období žalovaný ako vlastník neplatil na danom odbernom mieste dodávateľovi za odber plynu. Odberné miesto, kde bol zistený neoprávnený odber, sa nachádza v nehnuteľnosti, vlastníkom ktorej bol od r. 2010 žalovaný (vklad vlastníckeho práva povolený dňa 22.06.2010, V 1164/10), ktorý umožnil predmetnú nehnuteľnosť užívať tretím osobám - nájomcom, pričom táto skutočnosť sporná nebola. Z nájomnej zmluvy nevyplývala povinnosť týchto osôb uzavrieť zmluvu o dodávke plynu na príslušné odberné miesto, ale len ich záväzok platiť za odber plynu na základe faktúr vystavených od dodávateľov. Z priloženej fotodokumentácie vyplývalo, že v predmetnom dome je viacero priestorov - pravdepodobne slúžiacich na bývanie. Nebolo sporné, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti predmetné priestory prenajíma rôznym osobám, pričom v sporovom konaní bolo preukázané, že dodávateľ SPP, a.s., na danom odbernom mieste vo vzťahu k meradlu, ktorého sa sporové konanie týka, ukončil v r. 2014 zmluvný vzťah s p. Košinárovou (nájomníčkou) odstúpením od zmluvy. nie je však zrejmé, kto v súčasnosti daný priestor, z ktorého sa odoberal plyn na uvedenom meradle, užíva. Žalovaný totiž v konaní nekonkretizoval a neoznačil osobu, ktorá by podľa neho mala byť pasívne legitimovaná a ktorá by podľa neho mala byť skutočným odberateľom plynu na predmetnom meradle. 6. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na skutočnosť, že v prípade nájmu nehnuteľností po uzatvorení nájomnej zmluvy má vlastník povinnosť usporiadať si vzájomné vzťahy s treťou osobou aj vo vzťahu k dodávateľom energií, pričom ide o povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávneho vzťahu (aj vzťahu nájomcu a prenajímateľa) a ak si túto povinnosť účastník občianskoprávneho vzťahu nesplní, zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s týmto opomenutím. Na margo zodpovednosti za protiprávne konanie v súlade so zákonom o energetike súd prvej inštancie uviedol, že k založeniu zodpovednosti za protiprávne konanie podľa zákona o energetike je potrebný (okrem splnenia ostatných podmienok) aj dostatočne podložený záver o osobe škodcu. Vzhľadom na špecifické pomery pri dodávkach energii nemusí byť vždy jednoznačné, kto plyn neoprávnene odobral a použil vo svojich spotrebičoch, preto za povinnú môže byť považovaná len osoba, ktorá má s odberným miestom alebo priestormi, v ktorých došlo k neoprávnenému odberu, relevantný (vecný, záväzkový, faktický) vzťah - v prvom rade pôjde o vlastníka nehnuteľnosti, príp. nájomcu alebo osobu, ktorá je odberateľom z iného dôvodu. Na ťarchu žalobcu však v danom prípade nemôže byť skutočnosť, že plyn údajne odoberala iná osoba (zrejme nájomca), pretože žalobca nie je distribútorom a zároveň nemá povinnosť (a ani nemôže) reálne skúmať, kto v rokoch 2014-2017 reálne nehnuteľnosť užíval a odoberal plyn na danom odbernom mieste. 7. V predmetnej sporovej veci žalovaný ani sám neoznačil konkrétnu osobu (osoby), ktorá by v období od 26.11.2014 do 08.03.2017 mala byť odberateľom plynu na konkrétnom meradle na tomto odbernom mieste, Žalovaný síce uviedol, že mal uzavreté zmluvy s troma nájomcami, avšak predmetom nájmu boli tri rôzne bytové jednotky a žalovaný nepreukázal, ktorý z týchto nájomcov v rozhodnom období vo vzťahu k danému meradlu plyn odoberal (resp. či plyn prípadne odoberali aj iné osoby odlišné od týchto nájomcov, napr. p. J.). Navyše, zo svedeckej výpovede p. M. ako zamestnanca žalobcu (vrátane predložených listín) mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný opakovane neumožnil žalobcovi riadny prístup do uvedenej nehnuteľnosti za účelom kontroly odberného miesta, a tak žalobca kontrolu vykonať nemohol, a teda nemohol ani zistiť skutočný stav a zároveň identifikovať, kto na tom-ktorom meradle, resp. bez meradla (tzv. „krátky spoj“) uskutočňuje odber zemného plynu. 8. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v sporovom konaní je žalovaný pasívne legitimovaný, nakoľko ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bol plyn odoberaný bez platne uzavretej zmluvy a ako vlastník bol po zániku predošlej zmluvy o dodávke plynu povinný zabezpečiť zmluvný odber plynu, príp. zabezpečiť sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom uzavretia uzáveru plynu a demontáže meradla, a teda je to výlučne žalovaný, kto je povinný nahradiť vzniknutú škodu. Súd prvej inštancie zároveň dôvodil, že je nesporné, že k vzniku samotnej škody žalobcovi skutočne došlo, a to už len neoprávneným odberom plynu, ktorý v zmysle zákona o energetike vždy predstavuje škodu. Nakoľko došlo k odberu plynu bez zmluvného vzťahu medzi dodávateľom a žalovaným, existuje príčinná súvislosť a v takom prípade teda žalovanému vznikne povinnosť uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu. Vzhľadom na to, že na odbernom mieste bolo namontované meradlo, skutočne odobratý objem plynu bolo možné objektívne zmerať (103 m3) a taktiež bolo možné určiť presnú dobu trvania takéhoto odberu (26.11.2014-08.03.2017). Žalobca tak pri určení škody vychádzal zo skutočnej hodnoty odobratého plynu, čo za rozhodné obdobie pri objeme a cene 27,48 eur/1.000kWh predstavuje sumu 32,60 eur. 9. Na margo spornej škody predstavujúcej tzv. „náklady zisťovania“, t.j. náklady žalobcu spojené s návštevou odberného miesta a so zisťovaním skutočného stavu a odstraňovaním neoprávneného odberu, súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi na ich náhradu vznikol nárok v súlade s § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k realizácii úkonov zisťovania a odstraňovania neoprávneného odberu, pričom žalobca v konaní preukázal jednak reálne vykonanie (2 zamestnancami v rozpätí cca. 2 hodín) a tiež výšku týchto nákladov (v zmysle platného cenníka prístupného na webovej stránke žalobcu). Žalovaný, hoci výšku žalobcom vyčíslených nákladov spochybňoval, však neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy preukazujúce neprimeranosť vzniknutých nákladov žalobcu. Súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovaného, že nemal uzavretý zmluvný vzťah so žalobcom, a preto sa na neho cenník nevzťahuje, pretože v zmysle zákona o energetike žalobca zmluvy so žiadnym odberateľom za účelom dodávky plynu neuzatvára. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. 11. Okresný súd Bratislava II zároveň dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.01.2019, č.k. 51Cb/179/2018-217, zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v rozsudku zo dňa 23.01.2019, č.k. 51Cb/179/2018-210, nerozhodol o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, preto v súlade s § 225 ods. 1, 2 C.s.p. predmetné meritórne rozhodnutie doplnil dopĺňacím rozsudkom, výrok ktorého odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. 12. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.01.2019, č.k. 51Cb/179/2018-210, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 23.01.2019, č.k. 51Cb/179/2018-217, podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 11.03.2019 odvolanie, a to z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že s meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasí. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný je (automaticky) odberateľom plynu na základe toho, že je vlastníkom nehnuteľnosti, nebolo podporené žiadnym zákonným tvrdením. Ak súd prvej inštancie uvádza, že za odberateľa určil vlastníka nehnuteľnosti z dôvodu, že tento bol viackrát kontaktovaný pracovníkmi žalobcu a žalovaný nikdy meradlá nesprístupnil, toto tvrdenie je v priamom rozpore s tvrdením svedka p. M., ktorý uviedol, že až 08.03.2017 bolo zistené, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, a teda voči žalovanému ani jeho štatutárovi dovtedy neexistujú žiadne urgencie (písomné, telefonické či ústne) na zistenie odberu plynu v nehnuteľnosti, príp. sprístupnenie odberných miest. Súdom prvej inštancie z predložených listinných dokladov vyvodený záver, že žalovaný je odberateľom plynu, sa podľa žalovaného nezakladá na pravde, nakoľko na montážnom liste zo dňa 08.03.2017 je uvedené meno D. C. - PAVLIX s.r.o. Žalovaný predložil nájomné zmluvy s nájomníkmi zo dňa 20.12.2010, okrem iných aj s p. D.Š. ako nájomcom, z ktorých vyplynulo, že v nájomnom nie sú zahrnuté náklady (okrem iného na plyn) a spotreba plynu má byť uhrádzaná na základe faktúr od jednotlivých dodávateľov týchto služieb, čo súd prvej inštancie nesprávne posúdil, že nakoľko absentuje požiadavka nájomníkov uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu, odberateľom je žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti. Uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie je v rozpore s dlhodobou praxou, kedy je zrejmé, že ak v nájomnom nie sú zahrnuté energie, museli byť logicky odberateľmi nájomcovia - čo aj boli, a teda nájomcovia odoberali plyn, resp. energie dodávané do ich bytov v nájme. Ani žalobca nepreukázal, že by existoval v minulosti stav, kedy by v predmetnom dome neboli odberateľmi nájomcovia, ale žalovaný ako vlastník. 14. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne určil žalovaného za odberateľa plynu, pretože mal konať v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, a teda hneď po odstúpení p. D. od zmluvy o dodávke plynu mal prehlásiť uvedené odberné miesto na seba ako odberateľa. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti si však vzťahy s treťou osobou - p. D. aj vo vzťahu k dodávateľom energii usporiadal, nakoľko p. D. mala uzatvorenú zmluvu o odbere plynu, čiže nemohlo dôjsť k žiadnemu protiprávnemu konaniu. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak p. D. úmyselne odstúpila od zmluvy a žalobca o tom žalovaného nijak neupovedomil, žalovaný nemal na základe čoho disponovať s uvedenou informáciou. Navyše, odberné miesto bolo ku dňu 08.03.2017 vedené na odberateľa - p. D., ako vyplýva z listiny o montážnom liste a aj z výpovede svedka na pojednávaní. 15. Žalovaný taktiež uviedol, že označenie jeho osoby ako odberateľa plynu je v rozpore s tvrdením súdu prvej inštancie (ktoré považuje za správne), že odberateľom plynu je osoba, ktorá fakticky ovláda, resp. užíva predmetný priestor. Žalovaný dôvodil, že mal uzatvorenú zmluvu s p. D., jej menom bolo pomenované meradlo, ktoré sa demontovalo 08.03.2017, a tak je zrejmé, kto má byť pasívne legitimovaný v predmetnom sporovom konaní. Žalovaný žiadnym kontrolám nezabraňoval, nakoľko aj svedok na pojednávaní sám uviedol, že prvýkrát zistili, kto je vlastníkom nehnuteľnosti až dňa 08.03.2017, pričom žalovaný hneď sprístupnil predmetnú nehnuteľnosť, čo vyplýva aj vo svedeckej výpovede p. M.. Žalovaný má za to, že nie je pasívne legitimovaný, a v tejto časti je predmetný rozsudok arbitrárny, svojvoľný a nepreskúmateľný a zároveň hraničí s popretím práva na spravodlivý proces. 16. Žalovaný sa domnieva, že súd prvej inštancie bez znalostí príslušných ustanovení a bez vykonania dokazovania uviedol, že platnosť overenia meradla bola do r. 2017, čo uviedol len svedok p. M. na pojednávaní, pričom k odobratiu plynomeru došlo dňa 08.03.2017. Z uvedeného dôvodu, ak bolo platné overenie meradla 10-ročné, čo korešponduje s platnou legislatívou, je potrebné preukázať, či je naozaj možné požívať meradlo, pri ktorom táto 10-ročná lehota uplynula. Žalobca v sporovom konaní nepredložil žiaden iný relevantný dôkaz na preukázanie uvedených skutočností a žalovaný má za to, že meradlo bolo bez platného overenia, pričom je z uvedeného dôvodu sporné, aký je objem odobratého plynu a následne z toho vyplývajúci nárok žalobcu, ktorý považuje žalovaný za nepreukázaný. Nakoľko sa v posudzovanom prípade množstvo spotrebovaného plynu určilo podľa meradla, žalovaný má za to, že na daný prípad sa nemala aplikovať vyhláška MH SR č. 449/2012 Z.z., pretože táto sa vzťahuje len na prípady, kedy nie je možné určiť množstvo spotrebovaného plynu, ktorý bol odoberaný bez zmluvy na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí taktiež uviedol, že cena bola zo strany žalobcu určená v súlade s cenníkom, avšak opomenul, že sú vedené sporové konania (OS BA II - žalovanému nie je t.č. zrejmá spisová značka predmetného sporového konania; OS Piešťany, sp. zn. 21Cb/38/218), kde sa uplatňuje neoprávnený odber plynu a kde sú sporové strany totožné a taktiež stav datovaný 08.03.2017. 17. Záverom žalovaný uviedol, že má za to, že postup súdu prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní bol založený na tom, že dôkazné bremeno bolo na žalovanom a nie žalobcovi a tiež na tom, že žalovaný síce náklady namietal, ale nenavrhol žiadne dôkazy spochybňujúce ich výšku. Podľa žalovaného súd prvej inštancie zároveň ani neuviedol, na základe akého právneho dôvodu by mal uvedené náklady znášať práve žalovaný, pričom aj tu je opodstatnené namietať neexistenciu pasívnej legitimácie žalovaného. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami preto žalovaný žiada, aby súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zmysle § 388 C.s.p, zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, doručenom dňa 29.03.2019, poukázal na podľa neho neopomenuteľný fakt, ktorý zároveň v sporovom konaní nespochybnil ani sám žalovaný, a to, že na odbernom mieste, ktoré je viazané na nehnuteľnosť, ktorá bola preukázateľne v čase neoprávneného odberu vo vlastníctve žalovaného, dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike. Žalobca akcentuje, že pri naplnení skutkovej podstaty neoprávneného odberu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke plynu je to práve vlastník, ktorý zodpovedá za to, že do nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve, bol v určitom období dodávaný plyn bez platne uzavretej zmluvy. Žalobca na podporu svojho tvrdenia zároveň poukázal na rozhodnutie KS BB zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 41Cob/122/2013. 19. Žalobca uviedol, že mal po ukončení zmluvného vzťahu viažuceho sa na predmetnú nehnuteľnosť vykonať s dodávateľom plynu demontáž plynomeru a súčasne uzavrieť hlavný uzáver plynu, čím by sa prerušila, resp. zastavila dodávka zemného plynu do nehnuteľnosti žalovaného. Zamestnancom žalobcu však toto umožnené nebolo, a to z dôvodu, že meradlo sa nenachádzalo na verejne prístupnom mieste - nachádzalo sa za plotom na pozemku žalovaného, ktorý sprístupnený nebol, a teda žalobca nemohol uskutočniť jeho demontáž. Odo dňa neumožnenia prerušenia dodávky zemného plynu zo strany žalovaného sa takýto odber považuje v súlade s § 82 zákona o energetike za neoprávnený. Zákonný odber plynu je možné vykonať len na základe zmluvy o dodávke plynu. Žalobca taktiež poukazuje na skutočnosť, že plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, tento nebolo možné demontovať bez jeho sprístupnenia vlastníkom nehnuteľnosti. V danom prípade sa jedná o osobitný druh zodpovednosti, kedy je žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti objektívne zodpovedný za škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu. Obrana žalovaného, že nehnuteľnosť bola na základe riadne uzavretej nájomnej zmluvy prenechaná inej osobe, považuje žalobca za neopodstatnenú. Žalovaný síce delegoval niektoré svoje povinnosti na inú osobu, ale skutočnosť, že táto osoba nedodržala zmluvné dojednania medzi ňou a žalovaným vyplývajúce zo zmluvy o nájme (nesplnenie si povinnosti riadne platiť energie, resp. zazmluvniť si odberné miesto) nemôže byť žalobcovi na škodu. Takáto delegácia povinností žalovaného zakladá možnosť regresného uplatnenia škody, ktorá môže žalovanému ako prenajímateľovi voči osobe užívajúcej nehnuteľnosť vzniknúť. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti sa však svojej zodpovednosti za škodu vzniknutú v súlade s neoprávneným odberom plynu nezbavuje, pričom žalobca poukázal taktiež na čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého platí „vlastníctvo zaväzuje“. Žalobca preto považuje svoj nárok za dôvodný a legitímny a na jeho uplatnení zotrváva v celom rozsahu a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 20. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom dňa 08.04.2019, oznámil, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení a na margo vyjadrenia žalobcu uviedol, že sa zaoberal len jedným z dôvodov podaného odvolania, hoci pasívna legitimácia žalovaného je významným dôvodom odvolania a vo vzťahu k uvedenému odkázal na argumentáciu v odvolaní. Zároveň uviedol, že sám žalobca poukázal na to, že to bol práve on, kto mal po ukončení odberu odstrániť plynové meradlo, keď skončil s odberom nájomca prihlásený ako odberateľ plynu na odbernom mieste. Na pojednávaní svedok - pracovník žalobcu uviedol, že vlastníka a jeho štatutárneho zástupcu vyzval až v deň, kedy sa dostal do budovy. Ak teda žalobca dôvodí, že samotný žalobca mal odmontovať po ukončení vzťahu meradlo a samotná pracovník žalobcu uviedol, že zástupcu žalovaného, t.j. konateľa, ohlásil až dňa 08.03.2017, znamená to, že predošlé pokusy o odmontovanie meradla neurobil, lebo okrem iného priznal, že si výpis z katastra urobil až dňa 08.03.2017 a ihneď získal tel.číslo na p. Z.. V súlade s uvedeným je teda potrebné vyvodiť zodpovednosť žalobcu a nie poukazovať na neoprávnenosť odberu plynu. Argument žalobcu dôvodiaci, že až keby zástupca žalovaného nesprístupnil odberné miesto, až potom by bolo možné uvažovať o neoprávnenom odbere, je podľa žalovaného správny. Nakoľko takýto odber na predmetnom mieste nikdy nebol, uvedené zakladá nedôvodnosť žaloby. Záverom žalovaný poukázal na ustanovenie § 11 zákona o energetike, podľa ktorého uvedený právny predpis upravuje možnosť žalobcovi, resp. jeho pracovníkom prístup do nehnuteľnosti žalovaného. V súlade s uvedeným tak žiada, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 07.05.2020 (t.j. v zákonnej lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a písomnými vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 22. Podľa § 387 ods. 2, 3 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu a rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanoveniami procesného práva. 24. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že žalovaný bol odberateľom. Podľa žalovaného súd prvej inštancie neuviedol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by upravovalo, že vlastník nehnuteľnosti, kde sa neoprávnene odoberá plyn, je automaticky odberateľom. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že sám žalovaný nespochybňuje, že na odbernom mieste, t.j. v nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, dochádzalo v rozhodnom čase k neoprávnenému odberu zemného plynu. Žalovaný iba spochybňuje, že ho možno považovať za odberateľa. S uvedenou námietkou sa súd prvej inštancie vysporiadal v odsekoch 16 až 25 napadnutého rozsudku a dospel k správnemu záveru, že žalovaný je v spore ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti pasívne vecne legitimovaný. 25. Z ustanovenia § 82 ods. 1 písm.a) bod 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov vyplýva, že neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Keďže plyn bol neoprávnene dodávaný do nehnuteľnosti patriacej žalovanému, možno jedine žalovaného ako vlastníka považovať za odberateľa. Uvedené vyplýva jednak zo samotného znenia citovaného zákona, ktorý definuje neoprávnený odber, ale aj z rozhodovacej súdnej praxe. Odvolací súd súhlasí s názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013, podľa ktorého „pripustenie výkladu, podľa ktorého za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne užívali a nie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, by viedlo k znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v občianskoprávnom konaní.“ Žalobca totiž nemá možnosť v prípade neoprávneného odberu identifikovať skutočného užívateľa, t.j. nájomcu, z verejne dostupných registrov má možnosť zistiť iba vlastníka nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné dodať, že demontáž plynomeru nebolo možné uskutočniť a predísť tak neoprávnenému odberu, keďže plynomer žalovaného sa nenachádzal na verejne prístupnom mieste. 26. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvej inštancie určil za odberateľa vlastníka nehnuteľnosti z dôvodu, že tento bol kontaktovaný pracovníkmi žalobcu a žalovaný nesprístupnil meradlá. Súd prvej inštancie v odseku 25 napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bol odoberaný plyn bez platne uzavretej zmluvy a ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný po zániku predošlej zmluvy o dodávke zemného plynu zabezpečiť zmluvný odber zemného plynu alebo zabezpečiť sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom uzavretia uzáveru plynu a demontáže meradla. Skutočnosť či a kedy bol kontaktovaný žalovaný na sprístupnenie odberného miesta nemá vplyv na určenie, že vlastník nehnuteľnosti je zodpovedný za neoprávnený odber a teda zodpovedá za to, že nebola uzatvorená zmluva na dodávku plynu, resp. nedošlo k demontáži a uzavretiu uzáveru plynu 27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že vzhľadom na to, že žalovaný mal uzatvorenú zmluvu s pani D. a jej menom bolo pomenované aj meradlo, táto skutočnosť zakladá je pasívnu legitimáciu v tomto spore. V konaní bolo preukázané, že dodávateľ plynu od zmluvy uzatvorenej s C. D. dňa 07.11.2014 odstúpil. Odstúpenie od zmluvy sa dodávateľovi plynu vrátilo ako neprevzaté adresátom z dôvodu, že adresát je neznámy. Je zrejmé, že nájomca už predmetnú nehnuteľnosť neužíval, pričom žalovaný v konaní ani neuviedol, kto mal byť v rozhodnom čase nájomcom. Keďže k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o dodávke plynu nedošlo a bol zistený neoprávnený odber, vlastník nehnuteľnosti sa nemôže vyviniť, že za neoprávnený odber nie je zodpovedný, keďže odberné miesto je viazané na jemu patriacu nehnuteľnosť. 28. K odvolacej námietke týkajúcej sa overenia meradla a tzv. nákladov zisťovania odvolací súd uvádza, že k uvedeným skutočnostiam sa súd prvej inštancie výstižne vyjadril v odsekoch 27 a 28 napadnutého rozhodnutia, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. 29. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu podľa citovanej zákonnej úpravy má objektívny charakter, existuje teda bez zreteľa na zavinenie. Žalobca správne v súlade s rozhodovacou praxou súdov a v súlade so zákonom o energetike uplatnil svoj nárok titulom neoprávneného odberu plynu voči žalovanému. Žalovaný ako vlastník je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať a disponovať a zodpovedá za riadnu realizáciu zmluvného odberu plynu. V prípade, že žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu s nájomcom, nesie zodpovednosť za to, aby táto osoba riadne zazmluvnila odber plynu, v opačnom prípade zodpovedá za neoprávnený odber. Žalovanému však vzniká možnosť regresného nároku voči skutočnému užívateľovi. 30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 32. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).