Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoCsp/7/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119203247 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6119203247.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843 proti žalovanému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, S., o zaplatenie 536,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 9Csp/21/2019-114 zo dňa 13. novembra 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z m e ň u j e tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 93,22 €. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 443,36 € spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 55,28 € od 29.12.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 55,18 € od 26.1.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 137,87 € od 26.2.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 129,23 € od 30.3.2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 33,98 € od 26.4.2016 do zaplatenia, a 5 % ročne zo sumy 31,72 € od 26.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 %. 1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku proti žalovanému. Dňa 19.5.2015 uzavrel žalovaný zmluvu o pripojení s právnym predchodcom žalobcu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval dohodnutú službu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. K zmluve boli priložené i Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete. Za využívanie služieb dodávaných žalovanému, vystavil právny predchodca faktúry v celkovej hodnote 443,26 €, ktoré žalovaný nezaplatil. Za porušenie zmluvnej povinnosti si voči žalovanému žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. 1.2. Právny predchodca žalobcu podľa súdu prvej inštancie uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom Zmluvu o pripojení podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému služby mobilnej telefónnej siete a poskytovať účastníkovi program služby zvolený účastníkom a uvedený v tabuľke č. 1 zmluvy a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služby špecifikovanej v zmluve a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Zmluva o pripojení bola uzavretá formou tlačiva vopred typizovaného, kde jednotlivé ustanovenia o právach a povinnostiach záujemcu/spotrebiteľa, boli formulované výlučne dodávateľom služby, bez možnosti spotrebiteľa akokoľvek ich pripomienkami meniť. Spotrebiteľ mal tak možnosť zmluvu ako celok uzavrieť, alebo ju ako celok odmietnuť. Podľa listinných dôkazov predložených v spore, žalovaný neuhradil riadne a včas faktúry za poskytovanie služieb verejnej mobilnej siete. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady XX/XX/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných strán. Tento jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. 1.3. Súd prvej inštancie mal preto za nedôvodnú tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 93,32 € - zmluvná pokuta, ktorá predstavuje ničím neodôvodnené znevýhodnenie spotrebiteľa. Nie je žiaden legitímny dôvod na to, aby spoločnosť - dodávateľ, inkasovala od spotrebiteľa ničím neodôvodnenú sumu, ktorá je na úkor a ťarchu spotrebiteľa, a nie je za ňu poskytnuté žiadne protiplnenie. Zmluvná pokuta nie je dojednaná, ale nanútená spotrebiteľovi v dodávateľom určenej výške, pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, bez ohľadu na charakter porušenia zmluvných podmienok. Žalovaný nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do spôsobu tvorby zmluvnej pokuty, nemá možnosť ovplyvniť spôsob jej výpočtu, a ani ustanovenie o zmluvnej pokuty vylúčiť zo zmluvných podmienok. Zmluvná voľnosť charakteristická pre záväzkové vzťahy sa preto vzťahuje iba na voľnosť zmluvu ako celok nepodpísať. Takáto zmluvná podmienka sa potom stáva neprijateľnou, nakoľko je určená iba pre jednu zmluvnú stranu a dáva ju postavenia strany znevýhodnenej. Pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol. 1.4. V časti o zaplatenie sumy 443,36 € a jej príslušenstva, teda úroku z omeškania, bola žaloba dôvodná, nakoľko žalovaný poberal službu na základe uzavretej zmluvy a za uvedenú službu nezaplatil cenu, ktorá bola preukázaná faktúrami pripojenými k žalobe. Nakoľko faktúry neboli zaplatené v lehote splatnosti, priznal súd prvej inštancie žalobcovi i nárok na úrok z omeškania. 1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca nebol v konaní v celom rozsahu úspešný, jeho úspech bol iba čiastočný, preto súd vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov v rozsahu 90 %. 2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p., ktoré je podľa názoru žalobcu potrebné vykladať tak, že ak žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu a rovnako podľa názoru súdu sú aj preukázané, tzn. skutkové tvrdenia neboli sporné, súd mal žalobe vyhovieť. Ak sú však skutkové tvrdenia sporné resp. súd ich nemá za preukázané, nie sú tu splnené podmienky pre rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p., t.j. bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. podľa žalobcu nie je možné vo veci rozhodnúť a žalobu prípadne čiastočne zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil vo veci pojednávanie, na ktorom je možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Je dokonca povinnosťou súdu vyzvať žalobcu na doplnenie nejasného alebo neúplného podania. Žalobca mal za to, že v danom konaní súd nevyslovil svoj právny názor, súd neprezentoval pred stranami žiadnu skutočnosť ako spornú, čím nevytvoril zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili tvrdené skutočnosti. Na základe toho súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože tento nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Vzhľadom na § 151 ods. 1 C.s.p. je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za nesporné. 2.1. K inštitútu zmluvnej pokuty žalobca uviedol, že v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa zákona nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je v prvom rade donútiť dlžníka (v tomto prípade žalovaného) pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3. Dodatku. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb je definovaný aj v ods. 1 písm. b/ Dodatku. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t.j. neuhrádzal faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaný uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporoval. Súd však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia absolútne nereflektuje požiadavku § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ,,neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Naopak, súd pristúpil k výkladu predmetného ustanovenia a hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t.j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie v ktorom bol žalovaný v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Žalobca zastával názor, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, predstavoval individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaný mal možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zároveň je v danom prípade výška zmluvnej pokuty paušalizovanou náhradou škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečuje návratnosť prostriedkov investovaných právnym predchodcom žalobcu do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností bol žalovaný povinný v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požíval počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Zároveň treba zdôrazniť, že žalovanému bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 93,32 € so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bol žalovaný ešte pripojený (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnil, spôsob výpočtu: 93,32 = 180 - (352/730)*180. Zmluvná pokuta bola v Dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v dodatku) sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby prerušenia poskytovania služieb. Uvedené je vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v ods. 3 Dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý (rovnako v texte žaloby). Základ zmluvnej pokuty je uvedený v tabuľke č. 1 dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Žalobca sa nestotožnil ani s bodom 20. napadnutého rozhodnutia v zmysle ktorého súd posúdil zmluvnú pokutu ako ničím neodôvodnenú sumu, a že právny predchodca nemá na ňu žiaden legitímny dôvod. Podľa názoru žalobcu mal právny predchodca plné právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty pri jeho omeškaní sa s platením záväzku. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. (t. j. v zamietajúcej časti) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmeniť. 5. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 5.1. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 5.2. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 6. Z obsahu spisu odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu, Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 19.5.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bola aktivácia SIM karty s telefónnym číslom XXXXXXXXX s programom služieb E. N. J.. V rovnaký deň uzavreli Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.5.2015. Predmetom dodatku bolo podľa Tabuľky č. 1 poskytovanie programu služieb E. N. J. s dobou viazanosti 24 mesiacov a predaj mobilného telefónu X. P. za akciovú kúpnu cenu 9,- € s uvedeným jeho neakciovej maloobchodnej ceny 139,- €. V tabuľke bola uvedená i zmluvná pokuta (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať) vo výške 180,- €. Podľa článku 3 Dodatku s názvom „Záväzok viazanosti“ účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti; b) žiadosť účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). Obsahom článku 3 je aj dojednanie o zmluvnej pokute, podľa ktorého podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto dodatku. Ďalej je v predmetnom článku uvedené, že základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté účastníkovi podľa tohto dodatku (ďalej len „základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (Počet dní uplynutých z doby viazanosti / Celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty. 7. Vzhľadom na skutočnosť, že niet pochýb o tom, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným predstavoval vzťah spotrebiteľský, bolo zo strany súdu prvej inštancie správne, keď posudzoval predloženú zmluvu a jej dodatok z hľadiska jej súlade s § 53 Občianskeho zákonníka, teda ak zisťoval, či jej obsahom nie sú neprijateľné zmluvné podmienky. 8. Predmetom odvolacieho konania sa stal napadnutý rozsudok iba v rozsahu jeho zamietajúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 93,32 €. Súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute uvedené v článku 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.5.2015 ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožnil. 9. Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluvná pokuta bola v posudzovanej veci dojednaná písomne v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.5.2015 podpísaným právnym predchodcom žalobcu i žalovaným. Zabezpečená právna povinnosť je špecifikovaná konkrétne tak, že ju nemožno zameniť s inou povinnosťou a jednoznačný je i spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty, teda znenie príslušného ustanovenia je potrebné hodnotiť ako jasné, určité a zrozumiteľné. Ide preto z tohto všeobecného hľadiska o platný právny úkon. 9.1. Na to, aby určitá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve mohla byť považovaná za neprijateľnú, je nevyhnutné kumulatívne splnenie dvoch základných predpokladov ustanovených § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluvná podmienka musí (1) spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne buď (2a) nesmie ísť o zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak táto zmluvná podmienka je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo (2b) nemôže byť individuálne dojednaná. Posudzovaná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, ktorú odvolací súd citoval vyššie, je súčasťou formulárovej zmluvy (resp. dodatku k zmluve), ktorú pripravil právny predchodca žalobcu, pričom je zrejmé, že žalovaný si síce mohol vybrať program služieb a konkrétny model mobilného telefónu, ale nijako nemohol ovplyvniť akékoľvek ďalšie ustanovenia zmluvy, vrátane ustanovenia o zmluvnej pokute. Predmetná zmluvná podmienka teda nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je len zabezpečovací inštitút, dojednanie o nej nepochybne nepredstavuje zmluvnú podmienku, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Predpoklad (2a) alebo (2b) ustanovený § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda u danej zmluvnej podmienky naplnený. 9.2. Odvolací súd však na rozdiel do súdu prvej inštancie nepovažuje zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty za také, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluvná pokuta zabezpečovala dodržanie tzv. doby viazanosti dojednanej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Spotrebiteľ sa zaviazal, že bude využívať minimálne dohodnutý program služieb počas vopred určenej doby (24 mesiacov), teda okrem iného i riadne platiť poplatky za poskytované služby počas tejto doby. Obdobie viazanosti nebolo pritom dojednané samoúčelne, resp. výlučne v prospech dodávateľa, ale spotrebiteľovi bol v tejto súvislosti poskytnutý mobilný telefón za akciovú cenu 9,- € namiesto neakciovej ceny 139,- €. Je zrejmé, že zľavu jednorazovo poskytnutú pri predaji mobilného telefónu si z ekonomického hľadiska dodávateľ mienil vykompenzovať mesačnými poplatkami spotrebiteľa využívajúceho dojednaný program služieb. Išlo teda o vzájomne ekvivalentné plnenie, i keď pravdaže dodávateľ ako podnikateľ prirodzene mienil dosiahnuť na základe daného zmluvného vzťahu i určitý zisk, čo však nie je možné považovať za neprimerané. Možno uzavrieť, že pokiaľ sa spotrebiteľ zaviaže využívať služby dodávateľa po určitú dobu a za tento svoj záväzok dostane adekvátne protiplnenie (napríklad v podobne zlacneného zariadenia na využívanie služieb), nemôže byť zabezpečenie takéhoto záväzku spotrebiteľa zmluvnou pokutou v primeranej výške bez ďalšieho považované za neprimeranú zmluvnú podmienku. V spotrebiteľskej zmluve bola jasne a zrozumiteľne uvedená doba viazanosti, i základ pre zmluvnú pokutu. Dostatočne jasne a zrozumiteľne bol formulovaný i článok 3, ktorý jednak definoval tzv. porušenie záväzku viazanosti, a tiež právne následky jeho porušenia v podobne vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Dokonca predmetné zmluvné ustanovenie až popisným štýlom vysvetľuje dôvody pre zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou. 9.3. Okrem vyššie uvedených hľadísk je nevyhnutné pre správne posúdenie prijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute zohľadniť i samotnú výšku zmluvnej pokuty a jej primeranosť k zabezpečenému záväzku. Pri obligatórnom písomnom dojednaní zmluvnej pokuty musí byť určená jej výška alebo spôsob jej určenia. V posudzovanej veci ide o tzv. degresívnu zmluvnú pokutu, spôsob určenia ktorej vychádza zo stanovenia základnej sumy (v tomto prípade 180,- €), ktorá sa lineárnym spôsobom nepriamo úmerne znižuje s narastajúcim počtom dní, počas ktorých spotrebiteľ plnil záväzok viazanosti, konvergujúc až k nule. Konkrétna výška zmluvnej pokuty je teda závislá od závažnosti porušenia záväzku viazanosti spotrebiteľom, nakoľko táto závažnosť je najvyššia v období začiatku zmluvného vzťahu a priamočiaro klesá každým dňom trvania zmluvného vzťahu až do skončenia doby viazanosti. Samotná výška základnej sumy (180,- €) presahuje zľavu (130,- €) na zariadenie (mobilný telefón). Nad rámec tejto zľavy teda predmetná pokuta nemá reparačnú funkciu, ale sankčnú a preventívnu, avšak daný rozdiel (táto sankčná a preventívna časť zmluvnej pokuty) nedosahuje podľa názoru odvolacieho súdu takú výšku v pomere k celkovému rozsahu záväzku, aby bolo možné hovoriť o neprimeranom sankcionovaní či zaťažovaní spotrebiteľa, ktoré by spôsobovalo značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dojednanú zmluvnú pokutu teda nemožno považovať za neprimeranú, nakoľko je v podstatnej miere ekvivalentná tomu, čo spotrebiteľ ušetril nedodržaním záväzku viazanosti (zľavnené zariadenie zostáva jeho majetkom aj po predčasnom ukončení zmluvného vzťahu) a len v menšej miere (navyše klesajúcej s dobou trvania záväzku) ho aj sankcionuje. 9.4. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 93,32 €, ku ktorej dospel výpočtom na základe rovnice uvedenej v zmluve, pričom tak jej absolútna výška, ako aj spôsob jej dojednania, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej častí podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi i sumu zmluvnej pokuty vo výške 93,32 €. 11. O náhrade trov celého konasna konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).