Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/18/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119334072 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6119334072.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: VERUM, spol. s r.o. Košice, so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 175 854, zast. Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 1835/4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, o zaplatenie 14.457,19 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/155/2019-115 zo dňa 09.01.2020, do výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/155/2019-115 zo dňa 09.01.2020, v časti výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou postúpenou Okresným súdom v Banskej Bystrici na Okresný súd Bratislava II dňa 18.10.2019, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 14.457,19 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade celého záväzku vrátane trov konania, a to skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie podľa § 173 a nasl. CSP. 2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144 CSP, § 145 ods. 1 CSP, § 146 ods. 1 CSP predmetné konanie zastavil. Dodal, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP by žalobca mal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, keď tento z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania tým, že žalobcom uplatňovaný nárok uhradil až po začatí súdneho konania, avšak nakoľko žalobca uviedol, že žalovaný spoločne s pohľadávkou uhradil aj trovy konania žalobcu, súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň dodal, že o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi za podanú žalobu súd rozhodne samostatným uznesením. 3. Proti tomuto uzneseniu, do časti výroku o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca mal za to, že rozhodnutím o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi rozhodol súd prvej inštancie v rozpore s § 256 ods. 1 CSP, ustanovenie ktoré určuje povinnosť priznať náhradu trov konania, ak protistrana procesne zastavila konanie. Ako ďalej žalobca ozrejmil, právo úspešnej strany na náhradu trov konania je procesným právom, z ktorého má žalobca nárok na to, aby súd rozhodol o jeho práve na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom toto ustanovenie nepozná dôvody hodné osobitného zreteľa a súd má povinnosť rozhodnúť o trovách v prospech strany, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania bezvýnimočne. Žalobca opätovne poukázal na späťvzatie žaloby, v rámci ktorého žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Argument súdu, že žalovaný zaplatil po podaní žaloby zároveň aj trovy konania žalobcu neobstojí ani právne, ale ani účtovne, kedy sa postupom súdu žalobca dostal do režimu bezdôvodného obohatenia, keďže právny titul na nadobudnutie trov konania chýba a účtovne zaplatené trovy nemôže žalobca považovať za výdaj a naopak žalobca, resp. právny zástupca žalobcu, za príjem. Žalobca na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolaní žalobcu dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zmeniť. 5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 9. V danej veci súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 14.457,19 eur s príslušenstvom voči žalovanému na základe podania žalobcu zo dňa 04.12.2019, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko zostatok neuhradeného nároku uplatneného žalobcom, a to úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 14.457,19 eur od 13.03.2019 do zaplatenia (t. j. do 29.07.2019), náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 433,50 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 752,50 eur, teda zostatok po predchádzajúcom čiastočnom uhradení istiny vo výške 14.457,19 eur, žalovaný uhradil bezhotovostným prevodom dňa 18.11.2019. Žalobca v späťvzatí žaloby ozrejmil, že uvedené sumy boli pripísané na jeho účet vo výške 495,51 eur a 40 eur a na účet právneho zástupcu žalobcu bola poukázaná suma 433,50 eur a suma 752,50 eur. Žalobca zároveň v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal v konaní plný úspech a žalovaný uhradil celý žalobcom uplatňovaný nárok až po začatí konania, teda žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca dodal, že trovy konania si nebude od žalovaného uplatňovať vzhľadom na ich úhradu, avšak považoval za nevyhnutné o rozsahu nároku žalobcu na trovy konania rozhodnúť. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku II. žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal z dôvodu, že žalovaný spoločne s pohľadávkou uhradil zároveň aj trovy konania žalobcu. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa však nemožno stotožniť. 10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším ustanovením § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov týkajúca sa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Teda, ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (viď nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom je potrebné nachádzať procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný a o trovách konania by sa malo vždy rozhodnúť podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, zo znenia ktorého vyplýva, že súd náhradu trov konania ex lege prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila. Žiadne ustanovenie CSP nereflektuje na možnosť súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorá zastavenie konania nezavinila, a to aj v prípade, že trovy už boli niektorej zo strán uhradené ešte pred zastavením konania. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi trovy konania, bude potrebné následne po priznaní nároku zohľadniť v samostatnom uznesení o výške náhrady trov, vydanom vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný trovy predmetného konania žalobcovi uhradil dňa 18.11.2019. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 14. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).