Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/211/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718203757 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6718203757.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. U. L., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matka: H. L. nar. XX.XX.XXXX, X. XX, XXX XX M. a otec: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/109/2018-94 zo dňa 5.decembra 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zaviazal otca platiť výživné na maloletého U. U. L., nar. XX.X.XXXX (ďalej „maloletý“), v sume 90,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh matky zamietol. V časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom konanie zastavil. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.3.2011, č.k. 13P/12/2010-114, v časti o výške výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že sú splnené podmienky pre zmenu vyživovacej povinnosti, pričom zisťoval, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie porovnal pomery v čase posledného určovania výživného a v súčasnosti, pričom dospel k záveru, že sú dané podmienky na zvýšenie výživného na maloletého. Pomery sa zmenili na strane maloletého, ktorému bolo diagnostikované ochorenie autistického spektra, začal navštevovať špeciálnu základnú školu. V súvislosti s fyzickým vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnutné pre vzdelávanie. Pri určení výšky výživného vychádzal súd prvej inštancie nielen z potrieb maloletého, ale aj z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, porovnaním s časom poslednej úpravy výživného. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému bola naposledy upravená v roku 2011 rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 7.3.2011, č.k. 13P/12/2010-114, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima. Súd prvej inštancie posúdil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, pričom dospel k záveru, že neboli zistené žiadne relevantné dôvody, ktoré by otcovi bránili dosahovať aspoň nejaký príjem. Minimalistický spôsob života, ktorý si otec zvolil, je jeho slobodnou voľbou, pričom toto jeho zmýšľanie a životný štýl nie sú v rozpore s pracovnou aktivitou spojenou dosiahnutím pravidelnej mzdy. Otec si musí uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť za svojho syna, jeho zdravý fyzický a duševný vývoj, k čomu sú potrebné aj finančné prostriedky. Otec je vysokoškolsky vzdelaný zdravý mladý muž v produktívnom veku, ktorý má viacero možností ako sa uplatniť na trhu práce a zabezpečiť si príjem. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že otec žije v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti, čo ovplyvňuje jeho možnosť zamestnať sa. Napriek uvedenému bol súd prvej inštancie toho názoru, že otec môže dosahovať aspoň minimálny príjem, ktorý by aspoň čiastočne pokryl odôvodnené potreby maloletého. Matka podaným návrhom žiadala zvýšiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne, pričom súd prvej inštancie nezistil dôvody pre vyhovenie návrhu matky, keď konštatoval, že nemožno spravodlivo očakávať od otca, aby radikálne zmenil svoj spôsob myslenia a správal sa podľa predstáv matky. Matka už v čase zoznámenia sa s otcom dieťaťa poznala jeho názory a spôsob života, aký vyznáva a vedie a mala si už vtedy uvedomiť, že čo takéto vzájomné spolužitie prináša. Tiež súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa presťahovala do M. bez súhlasu otca, dobrovoľne prišla do lokality, kde musí, ako je všeobecne známe, vynakladať vyššie finančné prostriedky na krytie životných potrieb. Súd prvej inštancie zohľadnil aj nevyužitý pracovný potenciál matky, jej životnú úroveň, ako aj skutočnosť, že do M. sa presťahovala svojvoľne, bez súhlasu otca maloletého. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle návrhu matky, vec posúdil podľa § 24, § 36, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal jeho reálne možnosti a schopnosti platiť výživné v uvedenej výške. Existuje niekoľko relevantných dôvodov, ktoré mu bránia dosahovať požadovaný príjem. Je to vysoká miera nezamestnanosti v regióne, kde žije, situácia na trhu práce, nedostatočná prax, prekvalifikovanosť, zhoršený zdravotný stav, množstvo času potrebné k činnostiam nevyhnutným na akútne prežitie do ďalšieho dňa, nutnosť verejnoprospešných prác vykonávaných v mieste trvalého bydliska, zápis v registri trestov. Snaží sa nájsť prácu, aktívne spolupracuje s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, napriek týmto všetkým jeho snahám je jeho situácia nepriaznivá. Súd nevyhodnotil túto snahu. Rozsudok je nevykonateľný a vec vedie iba k ďalšiemu prehlbovaniu jeho sociálnych a zdravotných problémov a znemožňuje šance zamestnať sa. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav v oblasti jeho reálnych možností. Matka uvádza aj výdavky, ktoré nie je nutné vynaložiť, preto súd mal preveriť skutočné motivácie správania a pravdivosť tvrdení matky. Poukázal na to, že zmena bydliska maloletého musela byť pre neho šokom, v súvislosti s jeho diagnostifikovaným aspergerovým syndrómom, kedy dieťa ťažko znáša zmenu prostredia. V súčasnosti matka žije s iným partnerom a jej príjmy sú dostatočné na plné pokrytie výdavkov na maloleté dieťa. Zo strany matky ide o snahu zlikvidovať ho, pretože jeho rodičovské práva sú matke na obtiaž. Žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť ho na ďalšie konanie a rozhodnutie a ponechať vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % životného minima. 3. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 4. Matka sa na odvolanie otca nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec súdu prvej inštancie, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť. 6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami otca, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal jeho reálne možnosti a schopnosti platiť výživné vo výške uvedenej v rozhodnutí. Súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami náležite vyporiadal, keď čiastočne zohľadnil situáciu na trhu práce v mieste bydliska otca, ako aj životný štýl otca, ktorý matka v čase zoznámenia s otcom, poznala. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa riadne spravoval príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, porovnal zmenu pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Tak ako uvádza súd prvej inštancie, vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča, ktorú si musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Je potrebné zdôrazniť, že výživné tak, ako bolo určené, je pod hranicou odôvodnených potrieb maloletého, nemožno od matky požadovať, aby si plnila celú vyživovaciu povinnosť aj za otca maloletého, pričom nie je možné zohľadniť ani príjem jej partnera, ktorý nemá vyživovaciu povinnosť ani k matke, ani k maloletému. Nemožno tiež konštatovať, že zo strany matky ide o snahu otca zlikvidovať, keď je potrebné opätovne otcovi zdôrazniť, že je jeho prvoradou povinnosťou plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému aspoň v takej miere, akou ju určil súd prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že ak by aj matka mala takýto postoj k plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletému, vzniká otázka, kto by zabezpečoval potreby maloletého. Výživné tak, ako navrhuje otec, nezabezpečí ani najzákladnejšie potreby maloletého, pričom odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia aj skutočnosť, že naposledy bolo určované výživné v roku 2011. V súčasnosti má maloletý XX. rokov a od roku 2011 až doposiaľ v zvýšenej miere matka nahrádzala vyživovaciu povinnosť otca, pričom aj otec je povinný podieľať sa na výžive dieťaťa a nemôže ju sústavne prenášať na matku. 8. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).