Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200019 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7017200019.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: F.. D.. Š. Č., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. K., A. X, X..H..B. XX, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01996/Os/2009/153/RK zo dňa 8.11.2016 a o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave m e n í rozhodnutie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 01996/ Os/2009/153/RK zo dňa 8.11.2016 tak, že m e n í rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016 v časti uloženej pokuty v sume XXX,- € podľa druhej vety § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a u p ú š ť a od uloženia sankcie. Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca bol právoplatným a vykonateľným rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR (predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia preskúmavaného v predmetnej právnej veci) č. 28386/2015/15/ RK zo dňa 26.10.2015, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 28386/2015/15 zo dňa 29.7.2015, vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.), pretože: - na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 19.2.2014, doručenú dňa 25.2.2014, nepredložil správnemu orgánu v období od 15.8.2014 do 28.7.2015 denník, ktorý obsahuje záznamy o úkonoch vykonaných v kalendárnych rokoch 2006 až 2013, - pri vykonávaní znaleckého posudku č. 14/2013 zo dňa 29.10.2013: a. nepriložil k písomnému vyhotoveniu znaleckého posudku listinu preukazujúcu tvrdenie ohľadom rozlohy posudzovaného ovocného sadu (340 ha), b. vykonal ohliadku ovocného sadu len spoza plota, čo má za následok to, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku nie sú náležite odôvodnené tvrdenia ohľadom počtu a druhov ovocných drevín (968 tis.), výskytu chorôb, poškodeniach ovocných stromov a kríkov, výpadkoch jedincov, zanedbávania ošetrovania porastov a chemickej ochrany pred škodcami a zaburinením, a teda náležite odôvodnené nie je ani samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, c. pri stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z.z. ani vyhlášku č. 254/2010 Z.z., teda v bode I. spáchal trváci správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., v bodoch II.a, II.b, II.c spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie žalobou o jeho preskúmanie na Krajskom súde v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 5S/1/2016 zo dňa 3.7.2017 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 a rozsudkom č.k. 5S/1/2017-184 zo dňa 4.7.2017 zamietol aj žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 10Asan/8/2018 zo dňa 28.2.2019 zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože považoval rozsudok za nepreskúmateľný; v kasačnom konaní zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave v ďalšom konaní, vedenom už pod novou spisovou značkou 5S/65/2019, uznesením zo dňa 9.7.2019 zamietol opakovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v merite veci ešte nerozhodol. 2. Keďže žalobca do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 o jeho vyčiarknutí zo zoznamu neodovzdal žalovanému preukaz a textovú časť pečiatky znalca ako identifikačné znaky znalca a nereagoval ani na výzvu žalovaného, prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 01996/Os/2009/15 zo dňa 1.3.2016 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 01996/Os/2009/15/RK zo dňa 12.5.2016 mu bola uložená pokuta v sume XXX,- € za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. spočívajúceho v nevrátení preukazu znalca a textových častí pečiatok v období od 19.11.2015 do 29. februára 2016. 3. Žalobca uloženú pokutu XXX,- € nezaplatil a preukaz a textovú časť pečiatky znalca žalovanému nevrátil, hoci obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňom 18.5.2016 a žalobca sa nedomáhal ich preskúmania v konaní pred správnym súdom. 4. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016 uložil žalobcovi ďalšiu pokutu v sume XXX,- € podľa druhej vety § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. spočívajúceho v tom, že v období od 1.3.2016 do 4.8.2016 žalovanému neodovzdal: a) preukaz znalca, b) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, c) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, d) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Spracovanie poľnohospodárskych produktov ovocinárstvo, vinárstvo a vinohradníctvo, e) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, f) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Ochrana životného prostredia, odvetvie: Čistota ovzdušia, Čistota vôd, Odhad škôd v životnom prostredí, Pôda, a to napriek skutočnosti, že dňa 18.5.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného č. 01996/ Os/2009/15 zo dňa 1.3.2016, potvrdené rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 01996/Os/2009/15/ RK zo dňa 12.5.2016, ktorým bolo rozhodnuté o jeho vine za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a o uložení pokuty v sume XXX,- €. Žalovaný v konaní skúmal jednotlivé znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z.: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom priestupku je fyzická osoba právoplatne vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá je príčetná a má viac ako 15 rokov. Z hľadiska subjektívnej stránky žalovaný dospel k záveru o úmyselnom spáchaní priestupku (priamy úmysel) podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.). Žalobca na ústnom pojednávaní totiž uviedol, že si je vedomý znenia ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. a povinnosti vrátiť preukaz a textovú časť pečiatky, no z dôvodu svojho presvedčenia o neústavnosti a nezákonnosti predchádzajúcich správnych konaní nepovažoval za potrebné tieto povinnosti splniť. Objektom priestupku je záujem štátu na tom, aby osoby vyčiarknuté zo zoznamu znalcov nedisponovali identifikačnými znakmi znalca. Z hľadiska objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. je potrebné, aby osoba, ktorá bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov, do 15 dní odo dňa vyčiarknutia odovzdala ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky. Žalobca bol zo zoznamu vyčiarknutý dňa 2.11.2015 a najneskôr dňa 18.11.2015 bol povinný vrátiť preukaz znalca a textovú časť úradnej pečiatky, čo sa nestalo. Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku nemá vplyv, že prebieha súdny prieskum rozhodnutia o vyčiarknutí, pretože toto rozhodnutie je právoplatné a žalovaný musí vychádzať z prezumpcie jeho zákonnosti. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca nesplnil povinnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. napriek tomu, že ho žalovaný viackrát upozornil na znenie predmetného ustanovenia a vyzval ho na vrátenie identifikačných znakov znalca. Na pasivite žalobcu nič nezmenilo ani to, že žalovaný už v minulosti rozhodol o tom, že porušil rovnakú povinnosť a právoplatne o nej rozhodol. Žalovaný ani viac ako osem mesiacov po vyčiarknutí žalobcu nedisponuje jeho preukazom a textovými časťami úradných pečiatok znalca. S tým úzko súvisí aj že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. a bola mu právoplatne uložená súhrnná sankcia podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. Žalobca, ktorý sa previnil natoľko závažným spôsobom, že mu bola uložená najprísnejšia sankcia, napriek vyčiarknutiu zo zoznamu disponuje identifikačnými znakmi znalca, a preto nie je možné vylúčiť, že naďalej dochádza k ich používaniu, hoci sám tvrdí opak. Pohnútky žalobcu, ktoré ho viedli k nesplneniu povinnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., sú pomerne nekonzistentné. Na jednej strane žalobca tvrdí, že preukaz znalca a textové časti pečiatok nepoužíva, na druhej strane ich odmieta vrátiť z dôvodu domnelého porušenia právnych predpisov zo strany žalovaného, prípadne z dôvodu, že je ich vlastníkom alebo majú plniť funkciu akýchsi predmetov historickej hodnoty a mali by slúžiť na oboznámenie ďalších generácií s jeho kariérnym rastom. Žalovaný tvrdí, že identifikačné znaky znalca nemajú charakter spomienkových predmetov, čo je odzrkadlené v § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., z uvedeného dôvodu nemôže žalobcovi ani udeliť výnimku z povinného vrátenia identifikačných znakov znalca. V prípade zrušenia rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov by mu vydal nové povolenie na vyhotovenie úradných pečiatok. Žalovaný pri ukladaní pokuty zohľadnil podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., a to závažnosť priestupku, najmä spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa, ako aj to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v disciplinárnom konaní. Žalobca už skôr spáchal správny delikt znalca podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., no tieto rozhodnutia žalovaný nepovažoval za priťažujúce okolnosti. Zobral do úvahy, že žalobca bol v minulosti sankcionovaný za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., ktorého sa dopustil totožným konaním (nevrátením identifikačných znakov znalca po jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov) len v inom období (19.11.2015 až 29.2.2016). Skutočnosť, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, mu nebránila vrátiť preukaz znalca a textovú časť pečiatky - mohol ich vrátiť poštou alebo osobne počas ústneho pojednávania, čo sa nestalo. Žalovaný v tomto konaní nemá možnosť hodnotiť priebeh konania, v ktorom bol vyčiarknutý zo zoznamu. K tvrdeniu žalobcu, že vyčiarknutie zo zoznamu ho uvrhlo do chudoby a musí vyžiť z dôchodku v sume XXX,- € mesačne, z ktorého musí hradiť lieky, žalovaný uviedol, že vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu mu nepochybne znížilo materiálny štandard, na ktorý bol zvyknutý, no nejde o dôvod neuloženia sankcie pri porušení zákona. Výpisom zo živnostenského registra žalovaný zistil, že žalobca od 15.7.1992 podniká pod obchodným menom B.. D.. Š. Č. - Agroreál - Trebišov, IČO: 10801201, teda nie je finančne odkázaný len na dôchodok. Okrem toho, žalobca mal postavenie znalca od 21.11.1990 do 2.11.2015. Vysokú výpovednú hodnotu má aj to, že žalobca vlastní motorové vozidlo F.-B. M. XXX C. XMATIC (prvá evidencia 30.3.2012). Opakované tvrdenia žalobcu o uvrhnutí do chudoby sú vzhľadom na uvedené skutočnosti nedôveryhodné a uložená pokuta XXX,- € nie je preňho likvidačnou. Pre uloženie pokuty má vplyv aj opakované spáchanie priestupku v dobe kratšej ako jeden rok od predchádzajúceho potrestania za ten istý priestupok v inom období (skoršie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2016). Z uvedeného dôvodu žalovaný aplikoval sadzbu pokuty, ktorej horná hranica je stanovená na sumu X.XXX,- €. 5. Ministerka spravodlivosti SR druhostupňovým rozhodnutím č. 01996/Os/2009/153/RK zo dňa 8.11.2016 zamietla rozklad žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016. Dospela k záveru, že skutkový stav bol riadne zistený a prvostupňové rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Záver prvostupňového orgánu o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku je správny a na jeho právnom posúdení a ustálení právnej kvalifikácie nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v rozklade. V druhostupňovom konaní nebolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, pretože žalobca mal možnosť sa vyjadriť na pojednávaní dňa 1.7.2016. Nariadenie ústneho pojednávania je obligatórne len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP), v ostatných prípadoch je len na správnej úvahe konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Žalobca zrejme nepochopil, že jeho subjektívna nespokojnosť s rozhodnutiami žalovaného, na ktoré opakovane poukazuje, a jeho subjektívny pocit nespravodlivosti nie sú dôvodom pre nesplnenie si povinnosti uloženej platnou a účinnou právnou úpravou, a teda odovzdať v zákonnej lehote preukaz a textovú časť úradnej pečiatky znalca. Rozhodnutia správnych orgánov, s nezákonnosťou ktorých mu podľa jeho názoru nevzniká povinnosť vrátiť preukaz a textovú časť pečiatok, nie sú relevantným dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Zdôraznil, že neexistuje právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým by došlo k zvráteniu vydaných právoplatných správnych rozhodnutí, ktoré boli podkladom na vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov. Žalobca páchaním priestupku marí výkon dohľadu žalovaného nad znaleckou činnosťou. Svojou podstatou ide o pokračujúci delikt, pretože žalobca nevrátil preukaz a textové časti pečiatok od 2.11.2015, kedy mu táto povinnosť vznikla, pričom žalobca si je vedomý, že porušuje zákon. Pri výške sankcie žalovaný vychádzal zo samotného spáchania skutku aj z účelu správneho trestania. Výška uloženej sankcie má byť úmerná závažnosti protiprávneho konania. V predmetnej veci možno hovoriť o vedomom a úmyselnom nesplnení si povinnosti, ktorá bola žalobcovi uložená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Ide o trvajúci delikt; ani uloženie pokuty v sume XXX,- € neprimälo žalobcu, aby vrátil preukaz znalca a textovú časť pečiatok a ukončil protiprávny stav. Uvedená sankcia teda nenaplnila svoj účel, preto žalobcovi bola uložená vyššia pokuta v sume XXX,- € s prihliadnutím na skutočnosť, že napriek opakovaným výzvam žalobca nevrátil preukaz znalca a textové časti pečiatok, a to v období od 1.3.2016 do 4.8.2016. Opakované uloženie sankcie za ten istý delikt je prípustné, ak prvotné uloženie sankcie neviedlo k náprave a protiprávny stav nebol ukončený. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/19-21/00. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti SR č. 01996/Os/2009/153/RK zo dňa 8.11.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že v konaní pred správnym orgánom sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutia, keďže nebol predvolaný na ústne pojednávanie v konaní vedenom pod č. 28386/2015/15 (vyčiarknutie zo zoznamu znalcov). 7. Žalobca namietal, že žalovaný nerešpektoval zásadu, že z nuly je len nula. Táto žaloba vychádza z predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného č. 28386/2015/15 zo dňa 29.7.2015 a č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015. Pri vydaní týchto rozhodnutí žalovaný porušil § 3 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1 a ods. 2, § 36 SP a nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 8. Žalovanému vyčítal, že si nevyžiadal od ministerstva pôdohospodárstva dokumentáciu o sade (projektová cena sadu, vek sadu). Projektová hodnota sadu bola v roku 1996 v sume XXX.XXX.XXX,- Sk, t.j. X.XXX.XXX,XX € - X.XXX.XXX,- € (vyčíslenie znalcom D.. Š., ktoré žalobca považuje bludné) = XXX.XXX,XX €. Sad bol ale oceňovaný v 10/2013 - 1996 = 17 rokov. Ročný odpis sadu je viac ako 2x vyšší ako rozdiel vyčíslený D.. Š.. Znalecký ústav Nitra nesprávne aplikoval zníženie ceny za vek X.XXX,- € / ks - X,XXX € / ks = X,XXX € / ks, čo zaokrúhlili na X,X € /ks. Ocenenie 10-ročného sadu zaokrúhlili na X,X F.. €. Žalobca oceňoval sad 1996-2013 = 17 rokov - 9 = 8 x X,XXX € / ks. Podľa názoru žalobcu je preukázané, že Znalecký ústav Nitra neuplatnil mínusovú položku, lebo v sade nebol a nevie určiť % zníženia v rozsahu od nuly po 60%. Žalobca tvrdí, že ani znalec D.. Š. v sade nikdy nebol a zámerne neoceňoval severnú časť sadu. 9. Znalcom je od roku 1990 a nikdy nebol disciplinárne stíhaný, až potom čo sa nezúčastnil zárobkového seminára, ktorý organizoval zamestnanec žalovaného P.. L., ktorý mu podľa jeho názoru spočítava, že nezaplatil za seminár, ničí ho zdravotne, psychicky a odborne. V Trebišove, kde pôsobí od 21.7.1975 a býva od 5.2.1976, mu poškodzuje dobré meno. Doteraz sa voči nemu viedli tri správne konania a žalovaný ho mal predvolať na šesť ústnych pojednávaní (3 x 2), bol však predvolaný len raz na 1.7.2016. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že v súčasnosti prebieha už tretie konanie o priestupku (ešte nie je právoplatne skončené), pretože žalobca stále nevrátil preukaz znalca a textové časti pečiatok. 11. Žalobca by mohol byť v konaní úspešný, ak by preukázal neexistenciu právoplatného rozhodnutia o inom správnom delikte alebo že ho vydal nepríslušný orgán. Ani jedna z uvedených skutočností sa nestala. Žalovaný vychádzal z prezumpcie zákonnosti skôr vydaného právoplatného rozhodnutia a poukázal na § 131 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a viazanosť správneho súdu rozhodnutím o priestupku, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. Podľa jeho názoru sa súd nemá zaoberať zákonnosťou rozhodnutia, ktorým bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, lebo nie je predmetom tohto súdneho konania. 12. Žalovaný je presvedčený o zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Uloženú sankciu považuje za primeranú okolnostiam prípadu - dĺžke protiprávneho konania, zavineniu žalobcu, neukončeniu protiprávneho stavu a skutočnosti, že za rovnaké opomenutie počas dlhšieho obdobia bol žalobca v minulosti sankcionovaný. Okrem skutočností uvedených v oboch napadnutých rozhodnutiach vzťahujúcich sa na posúdenie výšky pokuty poukázal aj na počet nehnuteľností, ktoré žalobca vlastní v k.ú. B.K. (LV č. XXX, č. XXX), K. (LV č. XXXX, č. XXXX). Uložená pokuta vzhľadom na celkový majetok žalobcu nemá preňho likvidačné dôsledky. 13. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe spochybňoval právnu a morálnu integritu jeho zamestnancov - P.. L., vyjadril sa aj k tejto námietke. Vzdelávania, na ktoré poukazuje žalobca, sa nezúčastnilo asi 99% znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname - nevedno, prečo by mal byť práve žalobca určený ako terč akýchsi svojvoľných útokov. Podľa jeho informácií žalobca podal len v súvislosti s konaním o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov a uložení pokuty tri trestné oznámenia, viacero podnetov na začatie disciplinárneho konania, o domnelom protiústavnom postupe viacerých štátnych zamestnancov žalovaného informoval predsedu vlády SR, predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR a ďalšie osoby. Žalobca sa o P.. L.A. vyjadruje v duchu, že bol prijatý na vysokú školu aj do zamestnania za podozrivých okolností, mal zámer osobne kontaktovať rodičov P.. L. priamo v mieste ich bydliska, aby im vysvetlil „čo to vychovali za syna“. Žalovaný si uvedomuje, že z titulu výkonu verejnej funkcie treba počítať s výskytom situácií, keď dotknuté osoby vyjadria nespokojnosť, no uvedené konanie žalobcu je za hranicou akceptovateľnosti. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Návrh žalobcu na prerušenie konania 15. Žalobca v podaní zo dňa 13.2.2020 navrhol prerušenie súdneho preskúmavacieho konania podľa § 100 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ SSP. Bližšie odôvodnenie prerušenia konania neuviedol, len žiadal podať návrh na Ústavný súd SR na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR a § 37 zákona č. 38/1993 Z.z., pretože „znalec má osem rokov podľa Ministerstva spravodlivosti SR aj Krajského súdu v Bratislave“. V podaní poukazoval na zemplínsku pozemkovú mafiu, na viacerých stranách uvádzal výpočet hodnoty sadu, polemizoval so znaleckým posudkom Ing. Špesa v obdobnom duchu ako v žalobe. V. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.2.2020 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu. Žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. 17. Správny súd na pojednávaní dňa 9.10.2019 na základe prednesov žalobcu a povereného zástupcu žalovaného uložil žalobcovi povinnosť doručiť žalovanému preukaz znalca a textovú časť úradnej pečiatky v lehote 10 dní, žalobca s touto povinnosťou súhlasil. Žalovaný sa mal následne vyjadriť, či navrhne uspokojenie žalobcu podľa § 101 SSP. 18. Správny súd vykonal na pojednávaniach dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinami založenými v administratívnom spise žalovaného č. 01996/Os/2015/15 aj v súdnom spise sp. zn. 2S/36/2017, tak že ich prečítal. 19. Žalovaný správnemu súdu oznámil, že mu žalobca dňa 21.10.2019 vrátil preukaz znalca, textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Spracovanie poľnohospodárskych produktov ovocinárstvo, vinárstvo a vinohradníctvo, textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Ochrana životného prostredia, odvetvie: Čistota ovzdušia, Čistota vôd, Odhad škôd v životnom prostredí, Pôda, tak ako sú popísané v prvostupňovom rozhodnutí č. 01996/ Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016. Zároveň žalovaný uviedol, že vzhľadom na § 65 ods. 3 SP nemôže zobrať do úvahy pri upustení od potrestania vrátenie identifikačných znakov znalca až v októbri 2019, po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia o priestupku. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. upustenie od potrestania prichádza do úvahy len vtedy, keď na nápravu stačí samotné prejednanie priestupku. 20. Žalobca v písomnom vyjadrení reagoval na vyjadrenie žalovaného a zopakoval argumenty uvedené v žalobe. VI. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/382/20160701.html>. 23. Podľa § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia po vyčiarknutí zo zoznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odovzdať ministerstvu do 15 dní preukaz a textovú časť úradnej pečiatky a zadávateľovi na jeho žiadosť v rovnakej lehote podklady a spisy, ktoré mu zadávateľ odovzdal. 24. Podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 8 ods. 3 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/20160701.html>. 25. Podľa § 26 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 660 eur. Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, možno jej uložiť pokutu až do 1 320 eur (ods. 2). Priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za ne ukladá ministerstvo. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch (ods. 3). <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/382/20160701.html> 26. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 27. Podľa § 82 zákona č. 372/1990 Zb. v odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku, ak nezistí nové podstatné skutkové okolnosti. 28. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 29. Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 30. Podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 31. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. 32. Podľa § 198 ods. 4 SSP rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia. VII. Posúdenie veci krajským súdom 33. Súd sa v prvom rade zaoberal procesným návrhom žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR, nešpecifikoval však ustanovenia konkrétneho zákona, o ktorom sa domnieva, že je v rozpore s Ústavou SR. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať dôvody návrhu na prerušenie konania za žalobcu. 34. Prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania (R 53/1999). Správny súd nedospel k záveru, že by sa ustanovenia zákona č. 382/2004 Z.z. dostali do rozporu s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Predmetom konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom SR iniciovaného všeobecným súdom v konaní pred ním prebiehajúcim, môže byť len také posúdenie ústavnej konformnosti napadnutého ustanovenia zákona, ktoré má byť aj materiálne použité v konaní pred všeobecným súdom (PL. ÚS 7/04 <http://merit.slv.cz/PL.US7/04>, PL. ÚS 27/06 <http://merit.slv.cz/ PL.US27/06>). Inými slovami, rozhodnutie Ústavného súdu SR o žalobcom nešpecifikovanej otázke by bolo pre správny súd v tomto konaní bez právneho významu a nadbytočné. Súd preto nezistil zákonom predpokladaný a tolerovaný dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný podľa § 162 ods. 3 CSP <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> v spojení s § 25 SSP v rozhodnutí vo veci samej. Keďže žalobca vôbec nešpecifikoval dôvody prerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ SSP, zabránil správnemu súdu sa nimi akokoľvek zaoberať. 35. Predmetom meritórneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie priestupku spočívajúceho v nevrátení identifikačných znakov znalca podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. po tom, čo bol právoplatne vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Žalobca v priebehu konania pred správnym súdom dňa 21.10.2019 vrátil identifikačné znaky žalovanému a žalovaný to potvrdil. 36. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 37. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 38. Dohovor publikovaný v Zbierke zákonov ČSFR pod č. 209/1992 Zb. dňa 15.5.1992 je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti Ústavy SR, t.j. pred 1.10.1992. Z časového hľadiska jej ratifikácie má táto medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi SR, len ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Prednosť pred zákonmi SR znamená ústavný príkaz adresovaný súdu a orgánu verejnej správy aplikujúcemu právo použiť ex offo na konkrétny prípad priamo relevantné ustanovenia medzinárodnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v čl. 154c ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou medzinárodne akceptovaného štandardu ľudských práv a základných slobôd nie sú iba práva a slobody v podobe, v ktorej ich výslovne zakotvujú medzinárodné zmluvy, ale aj rozhodnutia príslušných orgánov dotvorených v ich rozhodovacej činnosti (judikatúre), ktoré túto medzinárodnú zmluvu vykladajú a možno ich tiež kvalifikovať ako prameň práva SR s prednosťou pred zákonmi. Inými slovami, nielen Dohovor bude mať prednosť pred zákonmi SR, ak zabezpečuje viac ústavných práv a slobôd ako zákony SR, ale aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá Dohovor vykladá. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva majú deklaratórny charakter, pretože sa nimi vykladá Dohovor a teda majú účinky, podobne ako rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnych otázkach, ex tunc. 39. Konanie o priestupku, ktorého výsledkom je aj preskúmavané rozhodnutie v predmetnej právnej veci, a ukladanie sankcie zaň, teda vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej aj v správnom trestaní má obvinený právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia by mal byť skutok uvedený tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/255/2010 zo dňa 22.6.2011). 40. Správny súd považuje za jednoznačne preukázané a dokázané, že žalobca sa dopustil priestupku vedomým a úmyselným konaním, keď po právoplatnom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 8 ods. 1 písm. e/ zákona č. 382/2004 Z.z. (rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015) v zákonnej lehote 15 dní nevrátil žalovanému identifikačné znaky znalca, t.j. preukaz znalca a textové časti pečiatok, tak ako mu to ukladá § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedená 15-dňová lehota je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť ani odpustiť. Ak by žalovaný mohol modifikovať plynutie uvedenej lehoty, bolo by to v ustanovení § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. expressis verbis uvedené. Žalovaný preto v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. opakovane vyzýval žalobcu na vrátenie identifikačných znakov znalca a žalobca výzvy ignoroval; vzhľadom na nedodržanie zákonnej povinnosti žalobcom ho následne sankcionoval za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. pokutou. Uloženie pokuty za neodovzdanie identifikačných znakov znalca pritom môže nastať až po právoplatnom rozhodnutí o vyčiarknutí znalca zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, od kedy sa aj začína počítať spomínaná 15-dňová lehota. 41. Správny súd uvádza, že v tomto štádiu konania (pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za neodovzdanie identifikačných znakov znalca podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.) nemožno súdne preskúmavacie konanie rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov považovať za dôvod prerušenia konania, pretože skutková podstata priestupku podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je pomerne prísna - vyčiarknutý znalec je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vrátiť žalovanému preukaz a textové časti pečiatok. Ak znalec svoju povinnosť v 15-dňovej lehote nesplní, dopúšťa sa priestupku; zákon č. 382/2004 Z.z. neupravuje žiadne liberačné dôvody, a preto z tejto povinnosti neexistujú výnimky. Pre správny súd je právoplatné rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu záväzné podľa § 131 SSP. V tomto kontexte nemožno nechať bez povšimnutia, že Krajský súd v Bratislave aj Najvyšší súd SR rozhodli o opakovaných žiadostiach žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu ministerky spravodlivosti SR č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 negatívne, t.j. zamietli ho (3x). V tejto procesnej situácii, keď je rozhodnutie o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov právoplatné a vykonateľné, je povinnosťou žalobcu dodržať svoju zákonnú povinnosť uloženú v § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. Inými slovami, aj podľa názoru správneho súdu žalobca spáchal priestupok, ktorý mu žalovaný v tomto konaní kladie za vinu. 42. V priebehu konania pred správnym súdom však došlo k naplneniu účelu sankčného konania, ktorým je odovzdanie preukazu a textovej časti úradnej pečiatky bývalým znalcom ministerstvu po právoplatnom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, tak aby nedochádzalo čo i len potenciálne k ich používaniu subjektom, ktorý už nie je znalcom. V konaní je preukázané, že žalobca dňa 21.10.2019 vrátil žalovanému všetky identifikačné znaky označené v prvostupňovom rozhodnutí č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016 - preukaz znalca a textové časti pečiatok - preto správny súd aplikoval moderačné oprávnenie, ktoré mu dáva Správny súdny poriadok, a vykonal vo veci dokazovanie na nariadených pojednávaniach. 43. Plná jurisdikcia umožňuje správnemu súdu priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím, správneho orgánu, a preto za použitia logického výkladu (argumentum a maiori ad minus) môže súd zmierňovať uložené sankcie až na úroveň upustenia od potrestania (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/36/2006). Je ústavne konformné a zároveň rešpektujúce účel plnej jurisdikcie správneho súdu v intenciách čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ak správny súd reformačným výrokom zmierni sankciu uloženú pôvodne správnym orgánom. O zmiernení sankcie pritom možno uvažovať jednak v rovine (i) uloženia totožného druhu sankcie v miernejšej výmere, ale aj v rovine (ii) uloženia iného druhu sankcie, ktorý je čo sa týka dôsledkov zjavne miernejší ako pôvodne uložený druh sankcie, či v rovine absolútnej (iii) teda v upustení od potrestania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 468/2011). 44. Podľa názoru správneho súdu účel správneho trestania bol dosiahnutý aj prejednaním veci pred správnym súdom, keď žalobca v priebehu súdneho konania vrátil žalovanému všetky identifikačné znaky vymedzené v rozhodnutí č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 9.8.2016, preto správny súd postupom podľa § 198 ods. 1 písm. b/ SSP zmenil rozhodnutie ministerky spravodlivosti SR v časti uloženej sankcie tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti uloženej sankcie a upustil od uloženia sankcie žalobcovi. Možnosť upustenia od uloženia sankcie umožňuje aj zákon č. 382/2004 Z.z. (§ 26 ods. 3 druhá veta v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia v spojení s § 82, § 51 zákona č. 372/1990 Zb. a § 59 ods. 2 SP) a č. 372/1990 Zb. (§ 82). Správny poriadok (§ 59 ods. 2) aj zákon č. 372/1990 Zb. (§ 82, § 51 v spojení s § 59 ods. 2 SP) umožňujú, aby druhostupňový orgán verejnej správy zmenil prvostupňové rozhodnutie, preto je postup správneho súdu súladný s § 198 ods. 2 SSP. Rozsudok správneho súdu v časti upustenia od uloženia sankcie nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 198 ods. 3 SSP). 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP a čiastočne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhrada trov konania podľa názoru správneho súdu neprináleží. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v preukázanom spáchaní priestupku podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení účinnom v rase nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca priestupok spáchal úmyselne, lebo vedel, že § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. mu ukladá povinnosť vrátiť identifikačné znaky znalca v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a napriek tomu uloženú zákonnú povinnosť nesplnil. Okrem toho konal v priamom úmysle, teda vedel a chcel spáchať priestupok a odôvodňoval to numizmatickou hodnotou identifikačných znakov znalca pre svoje vlastné budúce generácie, prípadne že je ich vlastníkom alebo neústavnosťou a nezákonnosťou rozhodnutia o jeho vyčiarknutí zo zoznamu. Správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že rozhodovanie o nezákonnosti alebo neústavnosti jeho vyčiarknutia zo zoznamu patrí do kompetencie správneho súdu (krajský súd, najvyšší súd) a Ústavného súdu SR. Subjektívne dôvody žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu ešte nezakladajú dôvod na nevrátenie identifikačných znakov a znalca a spáchanie priestupku. Vzhľadom na tieto dôvody hodné osobitného zreteľa správny súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).