Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/122/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516209425 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7516209425.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: TUCHYŇA VÝŤAHY s.r.o., Letná 27, 040 01 Košice, IČO: 45 378 398, zastúpený: JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát, Letná 47, 040 01 Košice, proti žalovanému: STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, IČO: 31 355 161, zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o zaplatenie 11.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/398/2016-239 zo dňa 22.11.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/398/2016-239 zo dňa 22.11.2018 p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,- eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 13.02.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom súd vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom súd žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 265, § 393 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 11.000,- eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 29.01.2016 do zaplatenia, titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela, a to tzv. garančnej zábezpeky, splatnej 45 dní od uplynutia záručnej doby, ktorá uplynula dňa 14.12.2015. Žalovaný odmieta uhradiť dlžnú sumu s odôvodnením, že ju jednostranne započítal so svojimi pohľadávkami, čo žalobca neuznáva. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav. Medzi spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. ako objednávateľom a podnikateľom P. Z. TUCHYŇA - VÝŤAHY ako zhotoviteľom bola dňa 01.04.2010 uzavretá Zmluva o dielo č. X/ZOD/PAX_TT/XXXX/DHAT, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa na stavbe „P. M. R. Z. Z. - E. B. P.“ na stavebných objektoch F. XXX - B. P., výrobu dodávku a montáž výťahov V1 až V8 „na kľúč“. Cenu diela zhotoviteľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 27.10.2010 na sumu 39.270,- eur, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 29.12.2010 na sumu 65.450,- eur a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 18.04.2011 na sumu 26.400,- eur. Protokolom o odovzdaní a prevzatí stavebného diela bolo dielo odovzdané dňa 06.04.2011 bez vád a nedorobkov. Žalobca listom zo dňa 18.05.2016 oznámil žalovanému ako právnemu nástupcovi objednávateľa, že dňa 31.12.2014 došlo k odkúpeniu podniku P. Z. TUCHYŇA - VÝŤAHY a zároveň ho požiadal o zaplatenie zádržného a garančnej zábezpeky v sume 11.000,- eur. Žalovaný na uvedenú žiadosť odpovedal listom zo dňa 06.06.2016 s tým, že žiadosti nie je možné vyhovieť, nakoľko predmetné pohľadávky zanikli započítaním. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.12.2015 na sumu 27.742,50 eur refakturoval žalobcovi práce vykonané na výťahoch v D. F. F. G. U. a listom zo dňa 11.01.2016 započítal svoju pohľadávku v sume 27.742,50 eur s pohľadávkami žalobcu v sume 27.742,50 eur. Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a popiera tvrdenia žalobcu, že nedošlo k úhrade nároku uplatneného v žalobe, nárok žalobcu uplatnený žalobou zanikol v celom rozsahu už pred podaním žaloby, a to na základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Keďže žalobca v rozpore s § 151 ods. 1 CSP neuviedol žiadne vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach započítania, jeho popretie týkajúce sa zániku pohľadávok započítaním, žalovaný považoval za neúčinné. Poukázal na to, že žalovaný ako objednávateľ a právny predchodca žalobcu P. Z. TUCHYŇA - VÝŤAHY ako zhotoviteľ uzavreli dňa 03.03.2010 Zmluvu o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR, predmetom ktorej bol záväzok predchodcu žalobcu dodať a namontovať výťahy, travelátory a eskalátory na stavbe „F. F. G. U. - X. O.B. N.“, pričom po odovzdaní diela sa v záručnej dobe vyskytli vady, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi a žiadal ich odstránenie. Uviedol, že výskyt vád a ich oznámenie žalobcovi nie je medzi stranami sporným, keďže žalobca sám potvrdil oznámenie vád, no napriek viacerým reklamáciám žalobca neodstránil vady diela a žalovaný postupoval podľa čl. VIII. ods. 10 Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR a vady diela dal odstrániť tretej osobe - spoločnosti OTIS Výťahy, s.r.o., pričom náklady na odstránenie vád treťou osobou si uplatnil u žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 27.742,50 eur. Časť nákladov na odstránenie vád diela vo výške 11.000,- eur žalovaný započítal jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 11.01.2016 proti pohľadávkam žalobcu na cenu diela zo Zmluvy o dielo č. X/ZOD/PAX_TT/XXXX/DHAT vo výške 11.000,- eur. Žalobca počas konania namietal, že žalovaný nepreukázal, že mu voči žalobcovi vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie, keď žalobca odovzdal žalovanému dielo bez vád a nedorobkov. Uplatnenie práv zo záruky podaním žalovaného zo dňa 26.08.2014 považoval za bezprecedentné, nakoľko tomu nepredchádzala reklamácia vád, ktorá by oprávňovala žalovaného požadovať výmenu výťahov, a nešlo o prípad, kedy by žalovaný zo zákonných dôvodov mohol požadovať výmenu výťahov. Vyjadril názor, že žalovaný nebol oprávnený pristúpiť k výmene dverí výťahov, pretože nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa čl. VIII. bod 10. danej zmluvy o dielo, nakoľko predtým, ako pristúpil na výmenu dverí, vady riadne nereklamoval a žalobca reklamáciu neuznal. Uviedol, že z faktúry zo dňa 21.12.2015 na sumu 27.742,50 eur doručenej žalovaným žalobcovi ani jej príloh nevyplýva, čo bolo predmetom tejto faktúry a už vôbec nie skutočnosť, že by bol žalovaný vyfakturoval žalobcovi výmenu dverí s odkazom na čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že dielo riadne nereklamoval. Uviedol, že k listu zo dňa 26.08.2014 priložil list investora stavby, ktorým tento oznámil žalovanému vady diela a uplatnil si voči žalovanému nárok na ich odstránenie. Z týchto listov podľa neho vyplýva, že žalobca nezabezpečil funkčnosť výťahov, a to aj napriek ich opakovaným opravám, pričom je zrejmé, že výťahy mali vady. List žalovaného zo dňa 26.08.2014 podľa neho predstavoval oznámenie (reklamáciu) týchto vád, pričom prílohou tohto listu bol aj prehľad poruchových výťahov a zoznam porúch výťahov, ktoré sa neustále opakovali. Keďže k odstráneniu vád diela zo strany žalobcu napriek tomu nedošlo, žalovaný listom zo dňa 06.08.2015 opätovne oznámil žalobcovi, že výťahy sú nefunkčné, t.j. dielo vykazuje vady a zároveň oznámil žalobcovi, že bude postupovať podľa čl. VIII. bod 10. predmetnej zmluvy o dielo a vady výťahov odstráni prostredníctvom tretej osoby, a to výmenou dverí. Na list žalovaného zo dňa 06.08.2015 žalobca reagoval listom zo dňa 18.09.2015, v ktorom potvrdil, že výťahy boli poruchové, t.j. vykazovali vady. Príčinou poruchovosti výťahov podľa žalobcu bola neodborná manipulácia pri vykladaní a nakladaní tovaru a skutočnosť, že na výťahy boli namontované dvere so zvýšenou požiarnou odolnosťou, ktoré mali oproti štandardne používaným dverám vyššiu hmotnosť. Vzhľadom na to, že žalobca poruchovosť výťahov neodstránil ani svojimi opakovanými zásahmi a zároveň neprejavoval záujem alebo pripravenosť odstrániť poruchovosť výmenou dverí, žalovaný mal za to, že bol oprávnený pristúpiť k odstráneniu poruchovosti výťahov treťou osobou podľa čl. VIII. bodu 10. predmetnej zmluvy o dielo a úhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s odstránením vád treťou osobou žiadať od žalobcu. Po výmene výťahov spoločnosť OTIS dodávku a montáž výťahov žalovanému vyfakturovala, pričom faktúra spoločnosti OTIS spolu s preberacím protokolom vymenených dverí výťahov bola prílohou faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný refakturoval žalobcovi výmenu dverí výťahov. Mal za to, že žalobca pri montáži dverí nepostupoval v súlade s čl. V. bodom 28. danej zmluvy. Ak by súd posúdil otázku platnosti a účinnosti zápočtu odlišne a konštatoval, že zápočet je neúčinný, žalovaný z dôvodu opatrnosti vzniesol kompenzačnú námietku proti pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní a na započítanie si uplatnil svoju pohľadávku voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie žalobcu s protokolárnym odovzdaním diela v súlade s čl. VI. bod 1 zmluvy od 16.09.2010 do 31.03.2011, t.j. 197 dní, vo výške 345.735 eur, a to vo výške, v akej sa vzájomne kryjú. Okrem toho žalovaný uviedol, že eviduje voči žalobcovi aj ďalšie pohľadávky, nárok na zaplatenie ktorých je pripravený si voči žalobcovi uplatniť v súdnom konaní. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako v celom rozsahu opodstatnený. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dielo, ani otázka dôvodnosti a výška zostávajúcej časti ceny diela, kedy prejavenú vôľu žalovaného započítať svoje pohľadávky voči pohľadávkam žalobcu súd považoval za úkon akceptácie a uznania pohľadávky žalobcu. Následne súd posudzoval otázku, či započítanie pohľadávky žalovaným listom zo dňa 11.01.2016, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku aj zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu, k čomu bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávky žalovaného vyplývajúcu z náhrady nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád treťou osobou. Poukázal na to, že žalovaný si faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 27.742,50 eur uplatnil u žalobcu nárok na preplatenie nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád na predmete diela treťou osobou. Takýto postup síce zmluva upravovala (čl. VIII. ods. 10. zmluvy o dielo), musí však byť preukázané, že za reklamované vady zodpovedá zhotoviteľ, keďže žalobca zodpovednosť za tieto vady od začiatku popiera. Zdôraznil, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca neodstránil reklamované vady, musí preukázať, že sa jedná o oprávnenú reklamáciu, t.j. takú, za ktorú zodpovedá žalobca, čo sa zvyčajne preukazuje znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením a v konečnom dôsledku v prípadnom súdnom konaní o odstránenie vád diela iniciovanom objednávateľom. Konštatoval, že žalovaný takéto dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu oprávnenej reklamácie, nepredložil a neprebehlo ani súdne konanie v tomto smere, žalovaný teda nepreukázal, čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa ak by sa jednalo o chybu v dodanom zariadení alebo chybu v montáži, resp. boli vady spôsobené nesprávnym používaním zariadenia alebo jeho nedostatočnou údržbou počas prevádzkovania. Dospel k záveru, že ak žalovaný za takéhoto stavu objednal opravu u tretej osoby, náklady s tým spojené musí znášať sám a nemožno ich pričítať na ťarchu žalobcu, preto jeho pohľadávka v sume 27.742,50 eur nie je voči žalobcovi dôvodná, nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu a žalovaným realizovaným zápočet tak nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky. Kompenzačnú námietku, ktorou žalovaný uplatnil na započítanie svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na zmluvnú pokutu v sume 325.735,- eur v súvislosti s omeškaním s riadnym a včasným odovzdaním diela od 16.9.2010 do 31.3.2011, a ktorú žalovaný uplatnil podaním doručeným súdu dňa 01.02.2017, súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na namietnutie premlčania nároku žalovaného na zmluvnú pokutu zo strany žalobcu. Okrem toho súd poukázal na neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty a jej rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, v dôsledku čoho by výkon práva zo sporného zmluvného dojednania s poukazom na § 265 OBZ nepožíval právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené žalobe v časti uplatňovanej istiny v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 11.000,- eur ako zostávajúcej časti ceny diela. Keďže žalovaný bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní, súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti garančnej zábezpeky (13.02.2016) do zaplatenia, a v časti úroku z omeškania za obdobie od 29.01.2016 do 12.02.2016 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaného tiež zaviazal na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov žalobcu v sume 40,- eur. Keďže v konaní mal plný úspech žalobca (neúspešný bol iba v nepatrnej časti uplatňovaného úroku z omeškania), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným, ako aj žalobcom, ktoré preukazujú zodpovednosť žalobcu za vady diela - spočívajúceho v dodávke a montáži výťahov, travelátorov a eskalátorov na stavbe „F. F. G. U. - X. O. N.“ na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR zo dňa 03.03.2010. Uviedol, že súd neodôvodnil, prečo predmetné dôkazy a na ne nadväzujúce tvrdenia žalovaného nebral do úvahy a pri rozhodovaní vo veci na ne neprihliadal. Poukázal na listy žalobcu zo dňa 18.09.2015 a 19.02.2016, v ktorých žalobca tvrdí, že k ich poruchám dverí výťahov dochádzalo z dôvodu neodbornej manipulácie pri nakladaní, resp. vykladaní tovaru; a z dôvodu, že na výťahy boli dodatočne objednané a namontované dvere so zvýšenou požiarnou odolnosťou, ktoré oproti štandardne používaným dverám majú vyššiu hmotnosť. V súvislosti s týmito listami žalovaný uviedol, že si u žalobcu uplatnil nárok na náhradu nákladov za odstránenie vád uvedeného diela treťou osobou len vo vzťahu k osobným výťahom, pričom tretia osoba - spoločnosť OTIS Výťahy, s.r.o. vymieňala dvere len na osobných výťahoch dodaných žalobcom žalovanému, t.j. na výťahoch, v ktorých nemohlo dochádzať a nedochádzalo k manipulovaniu s tovarom. V zmysle uvedeného mal za to, že vady výťahov mohli spočívať len v žalobcom dodatočne namontovaných dverách výťahov. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že poruchovosť výťahov bola spôsobená ťažkými dverami, konštatoval, že dvere s vysokou hmotnosťou, ktoré žalobca na zhotovenie diela použil, nezabezpečovali požadovanú mechanickú pevnosť a stabilitu, ako ani bezpečnosť pri užívaní, žalobca teda vyhotovil dielo v rozpore s čl. V. bodu 28. predmetnej zmluvy o dielo. Mal preto za to, že dielo nebolo vykonané zo strany žalobcu riadne a žalobca zodpovedá za vady diela, ktoré boli zo strany žalovaného reklamované. Okrem toho uviedol, že keďže žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že výťahy, na ktorých boli spoločnosťou OTIS vymenené dvere, boli osobnými výťahmi, t.j. v predmetných výťahoch nedochádzalo k manipulácii s tovarom; na výťahy boli žalobcom namontované dvere s vyššou hmotnosťou, ktoré boli príčinou poruchovosti výťahov, predmetné tvrdenia sa v zmysle § 151 CSP považujú za nesporné. Vzhľadom na to, že žalobca aj napriek reklamácii vád diela zo strany žalovaného vady diela neodstránil, žalovaný vyjadril názor, že bol oprávnený postupovať podľa čl. VIII. bodu 10. zmluvy o dielo a nechať odstrániť reklamované vady diela treťou osobou na náklady žalobcu. Svoju pohľadávku, predstavujúcu nárok na náhradu nákladov za odstránenie vád diela spoločnosťou OTIS preto považoval za oprávnenú, ako aj zápočet, ktorým došlo k započítaniu tejto pohľadávky. Vzhľadom na uvedené žalovaný konštatoval, že napadnutý rozsudok je arbitrárny a neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k jeho podstatným tvrdeniam týkajúcim sa zodpovednosti žalobcu za vady diela, ako aj k dôkazom, na ktoré v konaní odkazoval. Okrem toho namietal, že súd pri rozhodovaní o oprávnenosti kompenzačnej námietky nezohľadnil platné právne predpisy ohľadom primeranosti výšky zmluvnej pokuty a neuviedol úplný skutkový stav veci, ktorý existoval pred podaním žaloby a počas konania. Poukázal na to, že primeranosť zmluvnej pokuty sa posudzuje s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 39/2010 zo dňa 08.12.2010). Podľa žalovaného pri vyslovení názoru o nevyváženosti postavenia žalobcu a žalovaného v zmluvnom vzťahu zo zmluvy súd neprihliadal na význam povinností žalobcu zabezpečených zmluvnými pokutami upravenými v danej zmluve, kedy zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody, pričom v zmysle zmluvy má žalobca prirodzene viac povinností ako žalovaný, preto na strane žalobcu existuje väčšie riziko porušenia jeho povinností a s tým súvisiace väčšie riziko spôsobenia škody žalovanému, je preto logické a dôvodné, že plnenie povinností žalobcu zo zmluvy je zabezpečené vyššími zmluvnými pokutami ako v prípade plnenia povinností žalovaného. Súd podľa neho neprihliadal ani na hodnotu povinností zabezpečovaných predmetnou zmluvou, kedy porušenie povinnosti žalobcu vykonať dielo včas a riadne mohlo vyústiť do omeškania žalovaného s vyhotovením celej stavby. Výšku dohodnutých zmluvných pokút preto považoval za dôvodnú a primeranú, v súlade so zmluvnou voľnosťou strán v obchodnoprávnych vzťahoch. Poukázal na to, že zmluvnú pokutu vo výške, v ktorej sa vzájomne kryje s pohľadávkou žalobcu, si v konaní uplatnil len z opatrnosti, pre prípad, že by súd vyhodnotil jeho zápočet ako neoprávnený a nemal v úmysle si zmluvnú pokutu uplatniť, ak by súd vyhodnotil zápočet ako oprávnený uplatňovania zmluvnej pokuty, preto nejde o postup v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Okrem toho namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko odôvodnenie rozsudku si vnútorne odporuje a nekorešponduje s výrokom, keď súd v bode 22. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený, čo je priamo v rozpore s výrokom rozsudku, v zmysle ktorého súd vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň je to v rozpore s bodom 29. odôvodnenia rozsudku, v ktorom je uvedené, že v časti úroku z omeškania za obdobie od 29.01.2016 do 12.02.2016 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal tiež na to, že súd v napadnutom rozsudku uvádza pojmy ako „zmluva o dielo“, „dielo“ a „cena diela“ zmätočne. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok I. a II. napadnutého rozsudku tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a vo výroku III. tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania na súde prvej inštancie vo výške 100 % a trovy odvolacieho konania vo výške 100 %. 3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.04.2019. Poprel, že by napadnutý rozsudok mal žalovaným vymedzené skutkové dôvody na odvolanie, pričom žalovaný ani jeden z dôvodov odvolania nepreukázal. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny. Stotožnil sa s právnym názorom súdu, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by za vady diela mal niesť zodpovednosť žalobca, nepreukázal vznik pohľadávok, kompenzačná námietka žalovaného je preto nedôvodná. Zastával názor, že žalovaný pri uplatňovaní skrytých vád diela počas plynutia záručnej lehoty nepostupoval v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o dielo ani v súlade so zákonom a už vôbec nepreukázal, že z jeho strany sa jednalo o oprávnené reklamácie vád, za ktoré by niesol zodpovednosť žalobca. Uviedol, že ak vady označené žalovaným žalobca neuznal, žalovaný bol povinný svoje nároky z vád uplatniť súdnou cestou, čo však neurobil. Mal preto za to, že súd správne konštatoval, že pohľadávka žalovaného v sume 27.742,50 eur, titulom faktúry č. XXXXXXXXXX, nie je voči žalobcovi dôvodná, preto nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu a žalovaným realizovaný zápočet nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky. K faktúre žalovaného č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, uviedol, že ani v jednom prípade žalovaný nepreukázal žiadne relevantné dôkazy o tom, že by faktúru č. XXXXXXXXXX bol uhradil tretej strane a vo veci faktúry uplatnenej nárok na náhradu škody, že by mu takáto škoda bola vznikla a to v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu voči žalovanému na základe zmluvy o dielo, ani dôkazom o tom, že by k zníženiu ceny diela voči konečnému odberateľovi došlo dohodou resp. iným zákonným spôsobom a že o túto sumu fakturoval voči konečnému odberateľovi nižšiu cenu. Podľa žalobcu súd správne vyhodnotil jeho námietku o premlčaní nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj právny názor o neprimeranosti zmluvnej pokuty a jej nesúladu so zásadami poctivého obchodného styku. Poukázal pritom na skutočnosť, že návrh zmluvy o dielo vypracoval žalovaný a žalobca nemal možnosť obsah zmluvy korigovať. Žalobca zdôraznil, že nemohol vady ani uznať, lebo žalovaný v priebehu ich uplatňovania nepostupoval v zmysle čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo, najmä neuviedol, ako sa vady prejavujú, neuviedol požadovaný druh nároku, ktorý si objednávateľ na základe vady uplatňuje. Mal za to, že rozsudok a jeho odôvodnenie navzájom korešpondujú s tým, že nárok, čo do istiny súd uznal v celom rozsahu a iba čiastočne zamietol nárok, čo do príslušenstva. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil z dôvodu, že je vo výroku vecne správny a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.05.2019. Žalovaný mal za to, že listom zo dňa 26.08.2014 s prílohami splnil podmienku vyžadovanú čl. VIII. bod 10. predmetnej zmluvy o dielo, keď v ňom uviedol, ako sa vady diela prejavovali a žiadal žalobcu o bezodplatnú výmenu poruchových výťahov tvoriacich dielo za bezporuchové výťahy. Poukázal na to, že oznámenie vád diela zo strany žalovaného bolo v konaní žalobcom prezentované zavádzajúcim spôsobom, list žalovaného zo dňa 16.12.2016 žalobca predložil súdu neúplný, bez jeho príloh, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska posúdenia splnenia podmienok na oznámenie vád diela podľa čl. VIII. bod 10 zmluvy. Žalovaný mal za to, že predloženými dôkazmi (listy žalobcu zo dňa 18.09.2015 a 19.02.2016, objednávka výmeny dverí výťahov V1 a V2, technická správa k výťahu V1 a V2, faktúra spoločnosti OTIS Výťahy, s.r.o. č. XXXXXXXX a jej prílohy, Zmluva o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR uzatvorená dňa 03.03.2010) riadne preukázal vykonanie reklamácie vád diela v súlade so zmluvou dohodnutými podmienkami a preukázal tiež zodpovednosť žalobcu za reklamované vady diela, ako aj príčinu vád diela, ktorou boli žalobcom vybrané a dodatočne namontované dvere výťahov diela. Zdôraznil, že podmienkou postupu podľa čl. VIII. bod 10. zmluvy, keď žalovaný nechal odstrániť riadne reklamované vady diela tretej osobe na náklady žalobcu, je neodstránenie vád diela zo strany žalobcu riadne a včas a nie uznanie vád diela žalobcom a uplatnenie si nároku z vád diela súdnou cestou. Vzhľadom na to, že žalobca neodstraňoval vady diela ani rok po reklamácii, mal za to, že podmienka na postup podľa čl. VIII. bod 10 zmluvy bola splnená. Poukázal na to, že prílohou faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 27.742,50 eur bola faktúra spoločnosti OTIS č. XXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť spoločnosti OTIS sumu 26.385 eur bez DPH (31.662 eur s DPH) a taktiež z nej vyplýva, že žalovaný už časť predmetnej ceny diela vo výške 21.723,00 eur bez DPH (26.067,60 eur s DPH) spoločnosti OTIS uhradil ako zálohu, preto faktúra OTIS bola vystavená na sumu vo výške 5.594,40 eur s DPH (4.662,00 eur bez DPH), t.j. na zvyšnú sumu predstavujúcu neuhradenú časť ceny diela, pričom úhradu faktúry OTIS vo výške 5.594,40 eur s DPH preukázal potvrdením spoločnosti OTIS o úhrade faktúry zo dňa 16.07.2018. Dodal, že zaplatenie záväzku žalovaného voči spoločnosti OTIS nie je podmienkou refakturácie sumy pohľadávky žalovaným žalobcovi. Ohľadom kompenzačnej námietky poukázal na to, že žalobca je právnickou osobou, ktorá v súlade s § 2 OBZ vykonáva podnikateľskú činnosť samostatne a na vlastnú zodpovednosť a mohol sa rozhodnúť nevstúpiť do zmluvného vzťahu so žalovaným. Okrem toho zdôraznil, že v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd uvádza, že žalobou žalobcu uplatňovaný nárok je skutkovo a právne v celom rozsahu opodstatnený, v tejto časti odôvodnenia rozsudku teda súd nerozdeľuje údajný nárok žalobcu na istinu a príslušenstvo, ale hovorí o celom nároku, t.j. aj o príslušenstve, výrok napadnutého rozsudku je preto podľa neho v rozpore s odôvodnením rozsudku, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.06.2019. Zotrval na svojich doterajších podaniach a vyjadreniach. Vyjadril názor, že už skutočnosť, že aj keď nedodržal žalovaný zákonný postup pri reklamácii vád, ktoré sa vyskytli v záručnej lehote, že menil svoje nároky, ktoré uplatňoval z reklamácie vád a to tým, že raz požadoval vymeniť výťah, ako celok a následne iba dvere, poukazujú na neprofesionálne konanie zo strany žalovaného, a preto ním zvolený postup pri reklamácii vád neobstojí. Trval na tom, že zo strany žalovaného nebola vykonaná reklamácia vád zmluvne dohodnutým spôsobom, keď použil na reklamáciu zoznam vád, ktoré sa vyskytli na diele v záručnej lehote, ktoré sám žalobca riešil na základe inej zmluvy o dielo, a to na základe servisnej zmluvy, pričom vzniknuté nedostatky odstraňoval žalobca priebežne v súlade s podmienkami servisnej zmluvy. Keďže žalovaný vady diela riadne nereklamoval, žalobca nemal povinnosť, žalovaným uplatnené vady odstraňovať a preto žalovanému nevznikol nárok na postup podľa čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo, spočívajúci v odstraňovaní vád treťou osobou na náklady žalobcu. Dodal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP a súd sa nijak neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.08.2019. Uviedol, že svoje nároky vzniknuté vadným plnením žalobcu nemenil, listom zo dňa 26.08.2014 žiadal od žalobcu výmenu vadných výťahov tvoriacich časť diela, t.j. opravu diela spôsobom spočívajúcim vo výmene poruchovej časti diela. Vzhľadom na to, že žalobca reklamované vady diela neodstraňoval, žalovaný v súlade s čl. VIII. bod 10. zmluvy nechal vady diela odstrániť tretej osobe - spoločnosti OTIS Výťahy, s.r.o., pričom odstránenie vád touto spoločnosťou spočívalo len vo výmene dverí osobných výťahov, preto si žalovaný následne uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku na náhradu nákladov len za výmenu dverí osobných výťahov tvoriacich časť diela. Žalovaný dodal, že nie je odborníkom na technológie výťahov, a preto nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že vadné sú len dvere výťahov. Zdôraznil, že so žalobcom servisnú zmluvu a ani žiadnu obdobnú zmluvu neuzatvoril, pričom povinnosť žalobcu zabezpečovať servis výťahov na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou nezbavuje žalobcu jeho zodpovednosti za vady diela v zmysle zmluvy. Taktiež uviedol, že zmluva neuvádza, že by zoznam vád, resp. servisný záznam vytvorený na základe akejkoľvek inej zmluvy nemohol byť použitý na popis vád diela a ich prejavov. V súvislosti s tvrdením žalobcu týkajúcim sa predloženia návrhu zmluvy zo strany žalovaného žalobcovi poukázal na rozpor postupu žalobcu s § 373 ods. 4 CSP, kedy odvolací súd by na predmetné vyjadrenie žalobcu nemal prihliadať. Rozpor napadnutého rozsudku s ustálenou rozhodovacou praxou považoval za nepochybný. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 23Cb/115/2015-595 zo dňa 21.03.2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 9. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 10. Podľa § 536 ods. 1 a 2 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 11. Podľa čl. VIII. ods. 10 Zmluvy o dielo č. 6/ZOD/SS_LM/2010/DHAR zo dňa 03.03.2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, objednávateľ oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu vady predmetu zmluvy, ktoré sa objavili počas vykonávania diela alebo pri odovzdávaní a preberaní diela alebo počas záručnej doby. V oznámení objednávateľ uvedie, ako sa vady prejavujú a požadovaný druh nároku, ktorý si objednávateľ na základe vady uplatňuje. V prípade ak zhotoviteľ neodstraňuje oznámené (reklamované) vady riadne a včas, t.j. za podmienok a v lehotách poskytnutých objednávateľom alebo ak zhotoviteľ začne vady odstraňovať, ale neodstraňuje ich riadne, resp. objednávateľ predpokladá, že vady nebudú odstránené riadne a včas, má objednávateľ právo odstrániť vady a nedorobky sám alebo ich nechať odstrániť treťou osobou na náklady zhotoviteľa. V takomto prípade objednávateľ nie je viazaný jednotkovými cenami uvedenými v cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy... 12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/398/2016-239 zo dňa 22.11.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 16. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela „P. M. R. Z. Z. - E. B. P.“ v sume 11.000,- eur (zádržné a garančná zábezpeka) s príslušenstvom, vykonaného žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa na základe Zmluvy o dielo č. X/ZOD/ PAX_TT/XXXX/DHAT zo dňa 01.04.2010. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený žalobou de facto uznal, a to uskutočneným jednostranným zápočtom zo dňa 11.01.2016, resp. v konaní uplatnenou kompenzačnou námietkou dňa 01.02.2017. Uvedenú skutočnosť žalovaný nespochybnil a nenamietal ani v podanom odvolaní. Spornou v konaní bola otázka, či jednostranné započítanie pohľadávky žalovaným listom zo dňa 11.01.2016 bolo vykonané platne, a teda či došlo k zániku zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu ešte pred podaním žaloby. Týmto listom si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomnú pohľadávku na náhradu nákladov vo výške 27.742,50 eur vynaložených na odstránenie vád diela treťou osobou - spoločnosťou OTIS Výťahy, s.r.o., pričom časť nákladov na odstránenie vád diela vo výške 11.000,- eur žalovaný jednostranne započítal proti pohľadávke žalobcu na cenu diela, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní žalobca domáha. Dotknuté dielo, vo vzťahu ku ktorému si žalovaný náklady na odstránenie vád uplatnil, spočívalo v dodávke a montáži výťahov, travelátorov a eskalátorov na stavbe „F. F. G. U. - X. O. N.“ na základe Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR zo dňa 03.03.2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom. Uvedené tvorilo procesnú obranu žalovaného voči nároku uplatnenému žalobcom, spolu s kompenzačnou námietkou z titulu nároku žalovaného na zmluvnú pokutu v sume 325.735,- eur v súvislosti s omeškaním žalobcu s riadnym a včasným odovzdaním diela, ktorú žalovaný uplatnil podaním doručeným súdu dňa 01.02.2017 pre prípad, že by súd posúdil vyššie uvedený zápočet zo dňa 11.01.2016 ako neúčinný. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že za reklamované vady zodpovedá zhotoviteľ (žalobca), a teda nepreukázal že sa z jeho strany jedná o oprávnenú reklamáciu, t.j. takú, za ktorú zodpovedá žalobca, žalovaný nepreukázal čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa. Dospel preto k záveru, že náklady spojené s opravou vád diela treťou osobou musí znášať sám žalovaný, jeho pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu, a teda žalovaným realizovaný zápočet nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky. Kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na námietku premlčania vznesenú žalobcom. Okrem toho poukázal na nevyváženosť v postavení zmluvných strán v neprospech zhotoviteľa pri zmluve o dielo a rozpor konania žalovaného so zásadami poctivého obchodného styku. 17. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalovaným i žalobcom, ktoré preukazujú zodpovednosť žalobcu za vady diela, neodôvodnil prečo predmetné dôkazy a na ne nadväzujúce tvrdenia žalovaného nebral do úvahy a pri rozhodovaní na ne neprihliadal. Vyjadril názor, že vady výťahov mohli spočívať len v žalobcom dodatočne namontovaných dverách výťahov, t.j. dielo nebolo vykonané zo strany žalobcu riadne a vzhľadom na to, že žalobca aj napriek reklamácii vád diela zo strany žalovaného vady diela neodstránil, žalovaný bol oprávnený postupovať podľa čl. VIII. bod 10 Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/ DHAR zo dňa 03.03.2010 a nechať odstrániť reklamované vady diela treťou osobou na náklady žalobcu. Vykonaný zápočet, ktorým došlo k započítaniu žalobcovej pohľadávky, preto považoval za oprávnený. Odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú. Zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela prichádza do úvahy, ak zhotoviteľ porušil svoju povinnosť vykonať dielo riadne. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku (kritériám) určenému v zmluve. Dôkazné bremeno preukázania vád má objednávateľ. Súd v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uviedol, že postup podľa čl. VIII. ods. 10. Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR zo dňa 03.03.2010 (odstránenie vád diela treťou osobou) bol možný len v prípade ak by bolo preukázané, že za reklamované vady zodpovedá zhotoviteľ, a teda že sa jedná o oprávnenú reklamáciu, čo sa zvyčajne preukazuje znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením a v konečnom dôsledku v prípadnom súdnom konaní o odstránenie vád diela iniciovanom objednávateľom, žalovaný však takéto dôkazy nepredložil a neprebehlo ani súdne konanie v tomto smere, žalovaný teda nepreukázal, čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa. Odvolací súd má po preskúmaní spisového materiálu za to, že žiadny z dôkazov predložených v konaní relevantným spôsobom nepreukazuje zodpovednosť žalobcu za dotknuté vady diela, ktorú žalobca od začiatku popieral. Zodpovednosť žalobcu za reklamované vady diela nie sú spôsobilé preukázať ani listinné dôkazy, na ktoré sa žalovaný odvolával, a to list žalobcu zo dňa 19.02.2016, objednávka výmeny dverí výťahov V1 a V2, technická správa k výťahu V1 a V2, faktúra spoločnosti OTIS Výťahy, s.r.o. č. XXXXXXXX a jej prílohy, Zmluva o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR uzatvorená dňa 03.03.2010, nakoľko zo žiadneho z nich nevyplýva oprávnenosť reklamácie zo strany žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu, že žalovaný nepreukázal čo bolo príčinou porúch (nakoľko to bolo medzi sporovými stranami sporné), z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa. Žalovaný vo svojej argumentácii použitej v odvolaní viackrát poukazoval na list žalobcu zo dňa 18.09.2015, odvolací súd však po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že tento listinný dôkaz - list žalobcu zo dňa 18.09.2015 adresovaný žalovanému, nie je súčasťou súdneho spisu, a teda súvisiace tvrdenia žalovaného sú nepreukázané. Žalobca ohľadne tvrdenia o zodpovednosti žalobcu za dotknuté vady diela a oprávnenosti reklamácie neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaný v liste „Uplatnenie práv zo záruky - výmena výťahov“ (č.l. 98) v rozpore s čl. VIII. bod 10 Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/Y. neurčil žalobcovi lehotu, v ktorej mal žalobca reklamované vady odstrániť, neuviedol ako sa vady prejavujú (zoznam poruchových výťahov a prehľad porúch výťahov od 04.03.2011 do 22.07.2014, ktoré boli odstránené, nie je takýmto úkonom, pretože nejde o aktuálne existujúce vady a nie je uvedený spôsob ako sa vady v súčasnosti prejavujú), pričom bez ďalšieho požadoval výmenu výťahov. Sporové strany mali v čl. VIII. bod 10 dohodnuté, že ak zhotoviteľ neodstraňuje oznámené vady riadne a včas, t.j. za podmienok a v lehotách poskytnutých objednávateľom, má objednávateľ právo odstrániť vady sám alebo treťou osobou. Tým, že žalovaný neposkytol žalobcovi primeranú lehotu na odstránenie vád, nebol oprávnený dať tieto vady odstrániť tretej osobe. Nárok na úhradu nákladov na odstránenie vád by mu vznikol iba vtedy, ak by žalobca neodstráni vady v primeranej lehote. 18. Nie bez významu je skutočnosť, že v súdnom spise chýba doklad o zaplatení zvyšnej časti faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.11.2015, ktorou spoločnosť OTIS Výťahy, s.r.o. fakturovala žalovanému výmenu dverí výťahu na predmetnom diele, nakoľko žalovaný predložil len potvrdenie vystavené spoločnosťou OTIS Výťahy, s.r.o. o zaplatení sumy 5.594,40 eur, chýba však doklad o uhradení zálohy vo výške 21.723,- eur. Vzhľadom na uvedené v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zaplatil spoločnosti OTIS Výťahy, s.r.o. celú sumu, ktorú následne refakturoval žalobcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu, že ak žalovaný za takéhoto stavu objednal opravu u tretej osoby, náklady s tým spojené musí znášať sám a nemožno ich pričítať na ťarchu žalobcu, preto jeho pohľadávka v sume 27.742,50 eur nie je voči žalobcovi dôvodná, nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu, a žalovaným realizovaný zápočet tak nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky. 19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 20. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný uplatnil v tomto konaní kompenzačnou námietkou voči nároku žalobcu a taktiež nesprávny záver súdu o rozpore konania žalovaného so zásadou poctivého obchodného styku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný si kompenzačnou námietkou obsiahnutou v podaní doručenom súdu dňa 01.02.2017 uplatňoval na započítanie svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na zmluvnú pokutu v sume 325.735,- eur v súvislosti s riadnym a včasným odovzdaním diela - spočívajúceho v dodávke a montáži výťahov, travelátorov a eskalátorov - podľa Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/ XXXX/DHAR zo dňa 03.03.2010, a to za obdobie od 16.09.2010 do 31.03.2011. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.03.2018 vzniesol námietku premlčania voči nároku žalovaného uplatneného touto kompenzačnou námietkou. Súd prvej inštancie potom správne právne posúdil nárok žalovaného uplatnený predmetnou kompenzačnou námietkou ako nedôvodný, nakoľko žalovaný ho uplatnil po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty podľa § 397 OBZ, ktorá v zmysle § 393 ods. 1 OBZ začala plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Najneskôr by teda došlo k premlčaniu nároku zmluvnú pokutu dňom 31.03.2015. Keďže žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku až podaním doručeným súdu dňa 01.02.2017 je zrejmé, že nárok na jej zaplatenie je premlčaný. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde, započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Ani uvedené zákonné ustanovenie nezakladá oprávnenosť kompenzačnej námietky žalovaného, nakoľko premlčanie nastalo predtým, ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie, z dôvodu, že žalovaný si nárok na zmluvnú pokutu po prvýkrát voči žalobcovi uplatnil až počas súdneho konania, a to podaním doručeným súdu dňa 01.02.2017, a teda predmetná pohľadávka sa stala spôsobilou a započítanie až po takomto úkone žalovaného. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu, že kompenzačná námietka, uplatnená zo strany žalovaného, je nedôvodná. Odvolací súd sa preto ďalej nezaoberal primeranosťou zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa žalovaný domáhal touto kompenzačnou námietkou, ani s tým súvisiacim konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tieto námietky sú irelevantné a nemajú vplyv na posúdenie kompenzačnej námietky žalovaného ako nedôvodnej. 21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Žalovaný v tomto smere namietal, že odôvodnenie rozsudku si vnútorne odporuje a nekorešponduje s výrokom, keď súd v bode 22. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený, čo je priamo v rozpore s výrokom rozsudku, v zmysle ktorého súd vo zvyšku žalobu zamietol a zároveň je to v rozpore s bodom 29. odôvodnenia rozsudku, v ktorom je uvedené, že v časti úroku z omeškania za obdobie od 29.01.2016 do 12.02.2016 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd má po preskúmaní veci za to, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu v časti uplatnenej istiny, a teda jeho nárok uplatnený žalobou bol v časti istiny v celom rozsahu opodstatnený. Naopak, neúspešný bol len v časti uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania za obdobie od 29.01.2016 do 12.02.2016, preto súd v tejto časti žalobu zamietol II. výrokom napadnutého rozsudku. Takéto vysvetlenie jasne vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania odvolací súd pripomína, že v danom prípade bol pre pomerné rozdelenie trov konania rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva vzhľadom na to, že úrok z omeškania nebol zo strany žalobcu kapitalizovaný. Súd preto správne rozhodol závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože v konaní mal v podstate plný úspech žalobca. Žalovaný okrem toho namietal, že súd v napadnutom rozsudku uvádza pojmy ako „zmluva o dielo“, „dielo“ a „cena diela“ zmätočne. Odvolací súd i túto námietku považuje za nedôvodnú, nakoľko z kontextu prejednávanej veci a tiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, o akej konkrétnej zmluve, diele a cene diela napadnutý rozsudok v tej ktorej časti pojednáva, kedy žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela „P. M. R. Z. Z. - E.Z. B. P.“ v sume 11.000,- eur (zádržné a garančná zábezpeka) s príslušenstvom, vykonaného žalobcom ako zhotoviteľom pre žalovaného ako objednávateľa na základe Zmluvy o dielo č. X/ZOD/PAX_TT/XXXX/DHAT zo dňa 01.04.2010, pričom započítací úkon žalovaného ako aj jeho kompenzačná námietka sa týkali Zmluvy o dielo č. X/ZOD/SS_LM/XXXX/DHAR zo dňa 03.03.2010 uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného dielo spočívajúce v dodávke a montáži výťahov, travelátorov a eskalátorov na stavbe „F. F. G. U. - X. O. N.“. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa náležitosti vyžalované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. 22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 23. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/398/2016-239 zo dňa 22.11.2018 v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).