Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/123/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516209426 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7516209426.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu TUCHYŇA VÝŤAHY s.r.o., Letná 27, Košice - sever, IČO: 45 378 398, práv. zast. JUDr. Vladimír Zeleňák, advokát, Letná 47, Košice, proti žalovanému STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, práv. zast. Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, o zaplatenie 20.545,75 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/397/2016-262 zo dňa 22.11.2018 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/397/2016-262 zo dňa 22.11.2018 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zaplatiť sumu 20.545.75 EUR spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 16.5.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 20.545,75 EUR titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny diela. Súd konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Rovnako nebola sporná ani otázka dôvodnosti a výška zostávajúcej časti ceny diela, nakoľko voči tejto žalovaný vykonal zápočet svojej pohľadávky jednak pred začatím konania na súde, resp. v rámci konania kompenzačnou námietkou, ak by súd vyhodnotil, že predchádzajúci zápočet by súd vyhodnotil ako neplatný. Žalovaný nenamietal výšku zostávajúcej časti ceny diela. Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to listami zo dňa 11.1.2016 a 15.2.2012, bolo vykonané platne, a tým došlo k zániku aj zostávajúcej časti pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich jednak z náhrady nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád treťou osobou a náhrady škody uplatnenej investorom. Žalovaný si faktúrou č. 2015104107 na sumu 27.742,50 EUR uplatnil u žalobcu nárok na preplatenie nákladov v súvislosti s odstraňovaním vád na predmete diela treťou osobou. Takýto postup síce zmluva upravovala (Článok VIII. ods. 10. Zmluvy o dielo), musí však byť preukázané, že za reklamované vady zodpovedá zhotoviteľ, keďže žalobca zodpovednosť za tieto vady od začiatku popieral. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca neodstránil reklamované vady, musel preukázať, že sa jedná o oprávnenú reklamáciu, t.j. takú, za ktorú zodpovedá žalobca. To sa zvyčajne preukazuje znaleckým dokazovaním alebo odborným vyjadrením a v konečnom dôsledku v prípadnom súdnom konaní o odstránenie vád diela iniciovanom objednávateľom. Žalovaný však takéto dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu oprávnenej reklamácie súdu nepredložil a neprebehlo ani súdne konanie v tomto smere. Žalovaný nepreukázal čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa ak by sa jednalo o chybu v dodanom zariadení alebo chybu v montáži, resp. boli vady spôsobené nesprávnym používaním zariadenia (preťažovanie, preprava nevhodných predmetov a pod.) alebo jeho nedostatočnou údržbou počas prevádzkovania (pravidelné servisné prehliadky). Ak žalovaný za takéhoto stavu objednal opravu u tretej osoby, náklady s tým spojené musí znášať sám a nemožno ich pričítať na ťarchu žalobcu. Jeho pohľadávka v sume 27.742,50 EUR nebola voči žalobcovi dôvodná a nebola spôsobilá na započítanie proti pohľadávke žalobcu a žalovaným realizovaným zápočet nespôsobil zánik žalobcovej pohľadávky. 3. V odôvodnení ďalej súd konštatoval, že si žalovaný faktúrou č. 2012100072 na sumu 5.000,- EUR uplatnil u žalobcu (v tom čase jeho právneho predchodcu) nárok na náhradu škody spôsobenej realizáciou. Ani v tomto prípade však žalovaný nepreukázal svoj nárok na náhradu škody. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmluvných záväzkoch je porušenie zmluvnej povinnosti, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti škodcu a vznikom škody. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. V danom prípade tieto predpoklady neboli žalovaným preukázané, keď vystavenou faktúrou na žalobcu iba preniesol rozhodnutie investora. Ani táto pohľadávka žalovaného preto nebola dôvodná a nemohla spôsobiť zánik pohľadávky žalobcu realizovaným jednostranným započítaním. Nakoniec žalovaný v rámci konania vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou uplatňoval na započítanie svoju pohľadávku vyplývajúcu z nároku na zmluvnú pokutu v sume 325.735,- EUR (po započítaní sumy 20.000,- EUR, ktorá bola odpočítaná od celkovej ceny diela) v súvislosti s omeškaním s riadnym a včasným odovzdaním diela od 16.9.2010 do 31.3.2011. Keďže žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku až podaním doručeným súdu dňa 1.2.2017 a žalobca namietol premlčanie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, súd vyhodnotil túto kompenzačnú námietku ako nedôvodnú. Súd sa zároveň zaoberal aj otázkou primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty a jej súladu so zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti súd zohľadňoval jednak proporcionalitu zmluvného vzťahu sporových strán, ich rovnosť v obchodno-záväzkovom vzťahu a v neposlednom rade ich konania po a počas zmluvného vzťahu. V prípade omeškania zhotoviteľa bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 1.755,-EUR denne (čo v podstate predstavuje 0,5 % denne z ceny diela), pričom v prípade omeškania objednávateľa so splnením peňažného záväzku bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Okrem toho boli v článku VI. dojednané ďalšie dve zmluvné pokuty v prospech objednávateľa. Tu súd videl výraznú nevyváženosť v postavení oboch zmluvných strán v neprospech zhotoviteľa. V neposlednom rade súd poukázal na správanie žalovaného, ktorý si najskôr nechal od žalobcu (práv. predchodcu) zhotoviť dielo v sume 351.000,- EUR (bez DPH), pohľadávku žalobcu z titulu doplatenia ceny diela splatnú 16.5.2016 nezaplatil, pričom v priebehu súdneho konania si uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvnej pokuty v sume 325.735,-EUR, pričom kompenzačnou námietkou mal v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej povinnosti zaplatiť zostávajúcu časť ceny diela. Okrem toho poukázal na ďalšie nároky na zmluvné pokuty (87.500,- EUR, 288.400,- EUR), ktoré je pripravený si voči žalobcovi uplatňovať v súdnom konaní. Výkon práva zo sporného zmluvného dojednania by bol v takomto prípade v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, preto by s poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka nepožíval právnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti uplatňovanej istiny v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny ako zostávajúcej časti ceny diela. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť. K oprávnenosti pohľadávky 1 uviedol, že vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, že poruchovosť výťahov bola spôsobená ťažkými dverami možno konštatovať, že žalobca pri montáži dverí nepostupoval v súlade s čl. V. bodom 28. Zmluvy. Výrobok, t.j. dvere s vysokou hmotnosťou, ktoré žalobca na zhotovenie Diela použil, nezabezpečoval požadovanú mechanickú pevnosť a stabilitu, ako ani bezpečnosť pri užívaní. Žalobca teda vyhotovil Dielo v rozpore s čl. V. bodu 28. Zmluvy. V zmysle dôkazov je nepochybné, že Dielo nebolo vykonané zo strany žalobcu riadne. Žalobca teda zodpovedá za vady Diela, ktoré boli zo strany žalovaného reklamované. Okrem toho žalovaný uviedol, že aj v prípade, ak by žiadne dôkazy ohľadom zodpovednosti žalobcu za vady Diela neboli v konaní predložené, žalobca účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, a to že výťahy, na ktorých boli spoločnosťou OTIS vymenené dvere, boli osobnými výťahmi, t.j. v predmetných výťahoch nedochádzalo k manipulácii s tovarom; na výťahy boli žalobcom namontované dvere s vyššou hmotnosťou, ktoré boli príčinou poruchovosti výťahov. K oprávnenosti pohľadávky 2 uviedol, že oplechovanie eskalátorov plechmi rôznych farieb nemožno považovať za estetické riešenie, preto žalobca vyhotovením Diela použitím plechov rôznych farieb porušil svoju povinnosť v zmysle čl. V. bodu 12. Zmluvy. V dôsledku porušenia predmetnej povinnosti vznikla žalovanému škoda, takže došlo k naplneniu všetkých podmienok na vznik zodpovednosti žalobcu za škodu žalovaného v podobe ušlého zisku. Vzhľadom na to, že nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny Diela, ako aj nárok na zmluvnú pokutu, by vychádzali zo zmluvných dojednaní obsiahnutých v Zmluve, aj prípadné premlčanie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu by nebránilo jeho započítaniu kompenzačnou námietkou. Kompenzačná námietka by teda bola oprávnená. Prvostupňový súd ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) ObZ pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Žalovaný ďalej uviedol, že súd pri vyslovení názoru o nevyváženosti postavenia žalobcu a žalovaného v zmluvnom vzťahu zo Zmluvy zjavne neprihliadal na význam povinností žalobcu zabezpečených zmluvnými pokutami upravenými v Zmluve. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a poukázal na to, že žalovaný vady jednotlivo nereklamoval, nepreukázal, že by za vady zodpovedal žalobca, ako zhotoviteľ. Žalovaný už vôbec nepreukázal, že z jeho strany sa jednalo o oprávnené reklamácie vád, za ktoré by niesol zodpovednosť žalobca, nepreukázal, čo bolo príčinou porúch, z čoho by bolo možné následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť zhotoviteľa, ak by sa jednalo o chybu v dodanom zariadení, alebo chybu v montáži, resp. boli vady spôsobené nesprávnym používaním zariadenia, alebo jeho nedostatočnou údržbou počas prevádzkovania. K obidvom nárokom, t.j. k faktúre žalovaného č. 2015104107, ako aj k faktúre č. 2012100072, žalobca udáva, že ani v jednom prípade žalovaný nepreukázal v konaní žiadne právne relevantné dôkazy o tom, že by faktúru č. 2015104107 bol uhradil tretej strane a vo veci faktúry uplatnenej nárok na náhradu škody, že by mu takáto škoda bola vznikla, a to ešte v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu voči žalovanému na základe zmluvy o dielo, ani dôkazom o tom, že by k zníženiu ceny diela voči konečnému odberateľovi došlo dohodou, resp. iným zákonným spôsobom a že o túto sumu fakturoval voči konečnému odberateľovi nižšiu cenu. Ku kompenzačnej námietke uviedol, že návrh zmluvy o dielo vypracoval žalovaný a žalobca nemal možnosť obsah zmluvy korigovať. Žalobca nemohol vady ani uznať, lebo ich žalovaný v priebehu uplatňovania, nepostupoval v zmysle čl. VIII. bod 10. zmluvy o dielo, najmä neuviedol, ako sa vady prejavujú, neuviedol požadovaný druh nároku, ktorý si objednávateľ na základe vady uplatňuje. 6. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že oznámenie vád Diela žalovaným prostredníctvom listu žalovaného z 26.8.2014 spĺňalo všetky podmienky vyžadované čl. VIII. bod 10. Zmluvy ohľadom spôsobu oznamovania vád Diela. Iný výklad je neprípustným formalizmom priečiacim sa zmyslu reklamácie vád Diela (oznamovaniu vád Diela). Žalovaný riadne preukázal vykonanie reklamácie vád Diela na základe listu žalovaného (vrátane jeho príloh) v súlade so Zmluvou dohodnutými podmienkami. Vo vyjadrení žalovaný ďalej pre úplnosť dodáva, že zo znenia čl. VIII. bod 10. Zmluvy vyplýva, že vady Diela, ktoré žalobca neodstraňuje, môžu byť odstránené žalovaným alebo treťou osobou „na náklady zhotoviteľa“. Predmetné ustanovenie nepodmieňuje uplatnenie si nároku žalovaného na náhradu nákladov spojených s odstraňovaním vád Diela treťou osobou splnením si záväzku žalovaného voči tretej osobe. 7. K vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že svoj nárok považuje za oprávnený tak, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie. Trvá na tom, že žalovaný nereklamoval vady diela u žalobcu zákonným spôsobom, ani podľa zmluvy, ani podľa zákona. Žalovaný nedodržal zákonný postup pri reklamácií vád, ktoré sa vyskytli v záručnej lehote, menil svoje nároky, ktoré uplatňoval z reklamácie vád, a preto mu nevznikol ani nárok na postup podľa čl. VIII. bod 10 Zmluvy spočívajúci v odstraňovaní vád treťou osobou na náklady žalobcu. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.5.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného i s vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by za vady diela mal niesť zodpovednosť žalobca, nepreukázal teda ani vznik pohľadávky 1 a 2. Žalovaný v konaní nepreukázal oprávnené reklamácie vád, za ktoré by niesol zodpovednosť žalobca, a ktoré sa mali vyskytnúť v záručnej lehote. Čo sa týka kompenzačnej námietky žalovaného, túto súd prvej inštancie správne posúdil z toho hľadiska, že nie je dôvodná a túto aj dostatočne odôvodnil. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie správnym smerom, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je podrobne odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).