Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/195/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206678 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7615206678.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko, zapísaný pod č. XXX XXX XXX, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, so sídlom P. V. Rovnianka 1, Martin, proti žalovaným: 1./ L. Š., nar. X.X.XXXX, 2./ D. Š., nar. X.XX.XXXX, obaja trvalo bytom D. X, Q., o zaplatenie 13 675,09 € s príslušenstvom na odvolanie žalovanej 1./ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 6C/40/2016-134 zo dňa 18. januára 2018, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. Žalobca má voči žalovanej 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11 786,40 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 7,90 % ročne zo sumy 13 299,28 € od 2.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 021,54 € od 3.10.2014 do 14.5.2015, zo sumy 11 991,54 € od 15.5.2015 do 23.6.2015, zo sumy 11 891,54 € od 23.6.2015 do 1.9.2016, zo sumy 11 741,54 € od 2.9.2016 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 280,- € konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,98 % 1.1. Svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3 a 4 a § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. g/, § 9 ods. 2 písm. j/ a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2013 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej 1./ (ako dlžníčke) a žalovanému 2./ (ako spoludlžníkovi) spotrebiteľský úver vo výške 14 572,- €, pričom bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 260,44 € pri 73 mesačných splátkach splatných 15. deň v mesiaci. Prvá splátka bola splantá 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý. Dátum poslednej splátky mal byť klientovi oznámený písomne po poskytnutí úveru. Strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 7,9 % ročne. RPMN bola 8,19 % a priemerná RPMN bola 12,92 %. Celkovo mali dlžníci v zmysle zmluvy zaplatiť 18 399,65 €. Úver bol poskytnutý bezhotovostným prevodom na bankový účet dlžníkov. Úver bol súčasne poistený s dohodnutým poplatkom za poistenie vo výške 3,33 %. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 9.10.2014 oznámil právny predchodca žalovaným, že ku dňu 2.10.2014 sa stal ich záväzok splatným, a to z dôvodu, že riadne a včas nesplácali dohodnuté peňažné úhrady. Žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy vo výške 13 675,09 €, ktorá pozostávala z úverovej istiny 13 299,28 €, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 359,41 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 16,40 €. Podľa potvrdenia o odfinancovaní finančných prostriedkov zo dňa 15.7.2016 finančné prostriedky vo výške 14 572,- € boli dňa 31.1.2013 pripísané na účet klienta. Z potvrdenia prijatia splátok zo dňa 15.7.2016 vyplynulo, že žalovaní v časovom rozmedzí od 11.6.2013 do 1.9.2015 zaplatili právnemu predchodcovi celkovo 2 785,46 €. 1.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1./ ako dlžníčkou a žalovaným 2./ ako spoludlžníkom existoval záväzkový vzťah titulom zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu konal a žalovaní, ktorí sú fyzickými osobami, nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch, zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z. z., resp. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Žalobca poskytol úver v celkovej výške 14 572,- €. Žalovaní do dňa rozhodovania súdu zaplatili sumu 2 785,46 €. Žalovaní v podanom odpore zo dňa 8.7.2015 priznali dlh voči žalobcovi a uviedli dôvod ich omeškania s platením. Nič na tom nemení ani ich následná obrana (písomné podanie zo dňa 7.10.2013), v ktorej sa snažili preukázať, že peňažné prostriedky neboli odfinancované na bankový účet žalobkyne vedený v Tatra banke, pričom žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Túto obranu súd vyhodnotil ako účelovú, pričom táto obrana je spochybnená nielen potvrdeným odfinancovaním peňažných prostriedkov, ale taktiež prvotným priznaním sa k dlhu, jeho priebežným plnením zo strany žalovaných, a to aj po podaní žaloby, čo v konečnom dôsledku avizovali samotní žalovaní, že pred doručením platobného rozkazu dobrovoľne zaplatili dve platby vo výške 30 a 100 €. Uvedená zmluva v časti 1. neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musia žalovaní zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písmeno g/ vyššie uvádzaného zákona patriť aj náklady na poistné, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaní nemuseli poistnú zmluvu uzavrieť, aby získali spotrebiteľský úver, alebo aby ho získali za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN. Daná skutočnosť vyplýva z toho, že v úverovej zmluve je uvedená celková čiastka k zaplateniu vo výške 18 399,65 €, pričom ale pri dohodnutých mesačných splátkach 260,44 € v celkovom počte 73 splátok je zrejmé, že výsledná suma na zaplatenie je 19 012,12 €. V dôsledku nesprávne uvedenej celkovej čiastky je nesprávne uvedené aj RPMN. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy a pre absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. V spore bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovanou 1./, ktorej poskytol úver vo výške 14 572,- € a aj to, že žalovaná 1./, a ani žalovaný 2./ ako spoludlžník si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnili (uhradili spolu 2 785,46 €), pretože sa s vrátením úveru dostali do omeškania. Preto prvoinštančný súd rozhodol, že sú ako solidárni dlžníci povinní vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 11 786,40 € (14 572,- € - 2 785,46 €). Nakoľko bol v zmluve dohodnutý úrok 7,9 % ročne, súd žalovaných zaviazal aj na jeho zaplatenie zo sumy 13 299,28 €, ktorú žalobca definoval ako úverovú istinu, počnúc od 2.10.2014 (od momentu splatnosti úveru) do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania, počítané odo dňa nasledujúceho po vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru, a s ohľadom na postupné splácanie úveru. Žalovaní sú tak povinní platiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 021,54 € od 3.10.2014 do 14.5.2015, sumy 11 991,54 € od 15.5.2015 do 23.6.2015, zo sumy 11 891,54 € od 23.6.2015 do 1.9.2016, a zo sumy 11 741,54 € od 2.9.2016 do zaplatenia, s ohľadom na to, že žalovaní po podaní žaloby plnili dňa 14.5.2015 sumu 30,- €, dňa 23.6.2015 sumu 100,- € a dňa 1.9.2015 sumu 150,- €. 1.3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.9.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 280,- € z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby uhradili žalobcovi dňa 14.5.2015 sumu 30,- €, 23.6.2015 sumu 100,- € a dňa 1.9.2015 sumu 150,- €. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť (vo výške 280,- €), súd prvej inštancie konanie zastavil. Splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov druhého spoludlžníka. 1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu sporových strán. Keďže žalobca bol úspešný na 87,99 % (z pôvodne žiadanej sumy 13 675,09 € mu bolo prisúdených 11 786,40 €) a žalovaní boli úspešní na 12,01 %, čistý úspech žalobcu činí 75,98 % (87,99 - 12,01) a aj v takej výške mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1./, a to voči jeho vyhovujúcemu výroku. Žalovaná 1./ bola zamestnancom spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. v čase od 27.5.2008 do 31.5.2013. Ako zamestnanec tejto spoločnosti mala možnosť si zobrať zamestnanecký úver. Celkovo za toto obdobie čerpala tri takéto úvery. Posledný zamestnanecký úver čerpala v októbri 2011 s tým, že prvá splátka tohto úveru bola ku dňu 15.11.2011 a tieto finančné prostriedky vo výške 18 309,- € jej boli odfinancované na jej bankový účet vedený v Tatra banke a.s. Úroková sadzba tohto úveru bola dohodnutá na 3,7 % ročne. Po tomto dátume si už žiaden úver ktorý by bol financovaný na jej bankový účet nebrala čo aj doložila výpisom z bankového účtu. Ku koncu pracovného pomeru jej mal zamestnávateľ, spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., vyčísliť zostatok úveru a mali sa dohodnúť na ďalšom postupe a splácaní úveru. Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. jej vystavila novú úverovú zmluvu a správala sa k nej ako ku každému ďalšiemu klientovi, ktorý žiadal o úver. Avšak žalovaná 1./ nespĺňala vôbec podmienky pre poskytnutie pôžičky. V deň odfinancovania úveru bola vo výpovednej lehote, od nasledujúceho dňa bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná. Podmienky pre poskytnutie úveru v tomto čase boli, že žiadateľ nesmel byť práceneschopný, nesmel byť v skúšobnej, a ani vo výpovednej lehote alebo nezamestnaný. Žalovaná 1./ teda nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru, čo spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vedela. K vzniku tejto úverovej zmluvy došlo z dôvodu, že žalovaná 1./ mala ako zamestnanec na zamestnaneckom úvere zvýhodnenú úrokovú sadzbu 3,7 % ročne a svoj úver riadne a včas splácala priamo zrážkou zo mzdy. Keď jej pracovný pomer mal končiť, zamestnávateľ jej dal podpísať novú úverovú zmluvu a ona ju podpísala. Nevedela že v podstate podpisuje niečo, čo v skutočnosti podpísať nemôže. Žalovaná 1./ mala za to, že zmena zmluvných podmienok na jej zamestnaneckom úvere mala byť robená dodatkom k zmluve lebo táto zmluva bola odfinancovaná na jej bankový účet naposledy. Nemala vzniknúť žiadna nová zmluva ktorá hovorí o novom úvere, ktorý, ako uviedla spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., bol odfinancovaný na bankový účet žalovanej, nakoľko na bankový účet žalovanej neprišli žiadne finančné prostriedky. Žalovaná 1./ teda splácala spoločnosti Cetelem Slovensko úver, ktorý na jej bankový účet nikdy neprišiel, a tak vlastne sa spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. nezákonne obohatila. Tiež v roku 2011, kedy bol naposledy čerpaný úver žalovanou 1./, platili v spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. iné všeobecné obchodné podmienky ako v roku 2013, kedy spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. odfinancovala podľa nej finančné prostriedky na bankový účet žalovanej. Keďže žalovaná 1./ v roku 2013 nespĺňala podmienky pre poskytnutie úveru, žiadala o prepočítanie dlžnej zostatkovej sumy s podmienkami úveru z roku 2011. Žalovaná 1./ doložila súdu úverovú zmluvu z roku 2011, kde sú jasne dohodnuté podmienky úveru. Číslom úverovej zmluvy nedisponuje, nakoľko to bola interná záležitosť spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. a oficiálne číslo úverovej zmluvy od zamestnávateľa ani nedostala. 2.1. Svoje odvolanie žalovaná 1./ na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.1.2019. Uviedla, že nesúhlasí s dlžnou čiastkou 11 786,40 € s príslušenstvom. Ďalej najmú zopakovala svoje argumentáciu z pôvodného odvolania, spresnila, že žiada aby žalobca upravil žalobu a dlžnú sumu; uviedol správne, kam boli odfinancované finančné prostriedky, nakoľko na bankový účet žalovanej 1./ to nebolo; a dlžnú sumu upravil podľa pôvodnej úverovej zmluvy z októbra 2011, a teda celú zostatkovú sumu prepočítal s úrokom 3,7 % ročne. Dodala tiež, že z dôvodu zmeny svojej sociálnej situácie, nakoľko porodila dieťa a poberá rodičovský príspevok, nie je schopná jednorazovo zaplatiť dlžnú sumu, ani trovy konania. 3. K odvolaniu žalovanej 1./ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovanej nespĺňa zákonné náležitosti a preto ho navrhol odmietnuť. 3.1. K doplnenému odvolaniu žalovanej 1./ sa žalobca vyjadril tak, že v mesiaci október 2011 bol žalovanej 1/ poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 18 309,- €, ktorým bol prefinancovaný úver č. XXXXXXXXXXXXXX vo výške 10 308,59 €. Zvyšok poskytnutého úveru bol žalovanej 1/ vyplatený prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento úver bol vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX. Z časti I bod 7 tejto úverovej zmluvy vyplýva, že v prípade ak žalovaná 1/ ukončí svoj pracovný pomer pred konečnou lehotou splatnosti úveru, je navrhovateľ oprávnený požadovať okamžité splatenie nesplatenej časti úveru ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Podľa časti I bod 8. sa žalobca zaviazal v prípade, ak žalovaná 1/ ku dňu ukončenia pracovného pomeru nesplatí poskytnutý úver v plnej výške, poskytnúť žalovanej 1/ úver na vyplatenie nesplatenej časti úveru poskytnutého na základe predmetnej úverovej zmluvy, za podmienok, za ktorých poskytuje úveru svojim klientom. Keďže ku dňu ukončenia pracovného pomeru žalovanej 1/ nebol poskytnutý úver splatený, bola tak dňa 30.5.2013 so žalovanými uzavretá úverová zmluva v s súlade s podmienkami dohodnutými v zamestnaneckej úverovej zmluve z októbra 2011, t.j. za podmienok, za ktorých navrhovateľ poskytuje úvery svojim klientom. Nie tak žiadny dôvod k úprave a prepočtu nároku žalobcu podľa pôvodnej úrokovej sadzby zo zamestnaneckej úverovej zmluvy, ako žiada žalovaná 1/. Dňa 30.5.2013 bola so žalovanými uzavretá úverová zmluva v súlade splatnými právnymi predpismi. Stanovená úroková sadzba vo výške 7,9 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi a požadovaný zmluvný úrok neprekračuje hodnotu priemernej úrokovej miery pre daný typ spotrebiteľského úveru. 4. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu a jeho doplneniu, ako ani k vyjadreniu žalobcu a jeho doplneniu nevyjadril. 5. Žalovaná 1./ sa k vyjadreniu žalobcu, ani k jeho doplneniu nevyjadrila. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania, teda pokiaľ išlo o vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku, v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1. / nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. (právny predchodca žalobcu) ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 30.5.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bolo žalovaným poskytnutý úver vo výške 14 572,- € s úrokovou sadzbou 7,9 % ročne, RPMN vo výške 8,19 %, počtom mesačných splátok 73 a ich výškou 260,44 €. Predmetný úver, ako vyplynulo z ďalšieho dokazovania a v konaní to ani nebolo sporné, bol žalovaným poskytnutý na prefinancovanie skoršieho zamestnaneckého úveru, ktorý bol žalovanej 1/ poskytnutý na základe zamestnaneckého vzťahu medzi žalovanou 1/ a spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. Žalovaná 1/ predložila zmluvu o zamestnaneckom úvere (nedatovanú, ale podľa zhodného tvrdenia strán sporu mala byť uzatvorená v mesiaci október 2011), z ktorej vyplýva, že jej bol poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 18 309,- € s úrokovou sadzbou 3,7 % ročne, počtom splátok 84 a ich výškou 247,74 €. K refinancovaniu zamestnaneckého úveru došlo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru žalovanej 1/ u spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. 9. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej 1./ bolo, že údajne nespĺňala podmienky na poskytnutie (refinancujúceho) úveru zmluvou zo dňa 30.5.2013, nakoľko bola vo výpovednej lehote. Prezentovala tiež názor, že refinancovanie pôvodného zamestnaneckého úveru malo byť vykonané formou uzavretia dodatku k pôvodnej zmluve a nie uzavretím novej úverovej zmluvy. Z toho žalovaná vyvodila, že by úver zo dňa 30.5.2013 mal mať rovnaké podmienky, ako skorší zamestnanecký úver. Žalovaná 1/ tiež poprela, že by jej bola reálne vyplatená istina úveru. 10. Vyššie uvedené námietky žalovanej 1./ nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani z ustanovenia akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalovanými, nemožno vyvodiť konštrukciu žalovanej 1./, že v prípade (akejkoľvek) vadnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2013, by sa mal daný úverový vzťah spravovať podmienkami skoršieho zamestnaneckého úveru. Skutočnosť, že určitá zmluva o úvere bola uzavretá za účelom splatenia skoršieho úveru, nezakladá žiaden právny vzťah medzi refinancovaným a refinancujúcim úverom, ich vzájomná súvislosť je iba v rovine ekonomickej. Refinancovanie úveru nepredstavuje zmenu (kumulatívna novácia) pôvodného záväzku, ani nový záväzok v tomto prípade nenahrádza pôvodný záväzok, ktorý by v dôsledku toho zanikol (privatívna novácia). Pôvodný úverový vzťah (zamestnanecký) definitívne zanikol splnením, teda z dôvodu splatenia dlžnej sumy žalovanou 1./ ako dlžníčkou, pričom je bez významu, či peňažné prostriedky na splatenie pôvodného úveru pochádzali z nového úveru alebo z iných zdrojov, a či boli prefinancované z účtu žalovanej alebo išlo iba o vnútornú účtovnú transakciu veriteľa. Z toho vyplýva, že ani prípadná vadnosť či až neplatnosť zmluvy o (refinancujúcom) spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2013 nespôsobuje, že by sa vzťah medzi účastníkmi spravoval podmienkami pôvodného záväzku zaniknutého splnením. 11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 1./, že úver jej nebol reálne vyplatený, s ňou sa dostatočne vysporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorý ju vyhodnotil ako účelovú. Odvolací súd len dodáva, že pokiaľ bol predmetný (neskorší) spotrebiteľský úver zo dňa 30.5.2013 použitý na refinancovanie skoršieho úveru, čo ako obranu v spore tvrdila žalovaná, nemôže potom v rámci obrany žalovaná súčasne úspešne namietať nevyplatenie úveru na jej osobný účet v banke. 12. Rovnako správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ako poukazovanie na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej 1/. Skutočnosť, že fyzická osoba je na rodičovskej dovolenke, ju nezbavuje jej záväzkov. Žalovaná 1. / v tejto súvislosti nepožiadala súd prvej inštancie o predĺženie lehoty na plnenie, resp. o umožnenie plniť dlžnú sumu v splátkach. 13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1./ v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).