Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/188/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200518 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8016200518.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: X.A. D., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Ž.C. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.k.: SI 971/00011/2016/R, č.r.: 31567/35373/2016/971 zo dňa 18.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k.: SI 971/00011/2016/R, č.r.: 31567/35373/2016/971 zo dňa 18.04.2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako osoba povinná sprístupňovať informácie podľa §2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých predpisov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSPI“), na základe žiadosti X. D., doručenej úradu elektronicky e-mailom dňa 23.02.2016, vydal podľa § 18 ods. 2 ZoSPI rozhodnutie pod č.k.:SI 923/00011/2016, č.r.: 19109/35373/2016/923 zo dňa 02.03.2016, ktorým požadovanú informáciu podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1, písm. h) ZoSPI nesprístupnil. 2. Žalobkyňa napadla rozhodnutie rozkladom doručeným úradu dňa 19.08.2016, o ktorom rozhodla predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pod č.k. SI 971/00011/2016/R, č.r.: 31567/35373/2016/971 zo dňa 18.04.2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenila vo výroku, že úrad žiadosť X. D., doručenej úradu elektronicky e-mailom dňa 23.02.2016, zaevidovaná pod č. záznamu 17830/2016, podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI odmieta, z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje. II. Žaloba. 3. Žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2016 žalobkyňa žiada, aby súd prvostupňové rozhodnutie zo dňa 02.03.2016, ako aj druhostupňové rozhodnutie o rozklade predsedníčky úradu zo dňa 18.04.2016 ako nezákonné zrušil, nakoľko nimi došlo k ukráteniu žalobkyne na jej ústavnom práve na informácie. 4. Žalobkyňa poukázala, že doručila e-mailom dňa 22.02.2016 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) žiadosť o sprístupnenie informácii uvedených v žiadosti podľa ZoSPI, o ktorej ÚDZS rozhodol pod č. 19109/35373/2016/923, č.k. SI 923/00011/2016 dňa 02.03.2016, ktorým požadované informácie nesprístupnil s odkazom na § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie napadla rozkladom s odôvodnením, že požadované informácie nemožno subsumovať pod zákonnú výnimku stanovenú v § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI a teda neexistoval zákonný dôvod na nesprístupnenie informácií. Predsedníčka ÚDZS rozhodím o rozklade č. 31567/35373/2016/971, č. k. SI 971/00011/2016/R zo dňa 18.04.2016, zmenila prvostupňové rozhodnutie vo výroku tak, že požadované informácie sa nesprístupňujú z dôvodu, že povinná osoba nimi nedisponuje. 5. Žalobkyňa namieta nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho odôvodnenia je zrejmé, že povinná osoba nesprístupnila požadované informácie výlučne z dôvodu, že požadované informácie spadajú medzi informácie, ku ktorým ZoSPI v § 11 ods. 1 písm. h) obmedzuje prístup, a to vo forme nesprístupnenia informácie ako takej alebo len jej časti. Žalobkyňa citovala ust. § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI a podľa jej názoru, predmetné ustanovenie nie je na tento prípad aplikovateľné, a preto ani nie je možné obmedziť prístup k požadovaným informáciám z uvedeného dôvodu. Samotný ÚDZS v rozhodnutí konštatuje, že žalobkyňa okrem iných výsledkov vykonaného dohľadu spočívajúceho v informáciách o tom, ako sankcionovaní poskytovatelia implementovali uložené sankcie, resp. nápravné opatrenia, vrátane podporných dokumentov a informácií, ako a kde sa tieto informácie o uložených sankciách a vykonaných nápravných opatreniach zverejňujú (ďalej len „informácie súvisiace s výsledkami vykonaného dohľadu“), žiada sprístupniť protokoly o vykonanom dohľade vyhotovené ÚDZS podľa § 45 ods. 2 písm. c) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o ZP a dohľade“). Žalobkyňa citovala ust. § 43 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. c) zákona o ZP a dohľade z ktorých podľa žalobkyne vyplýva, že protokol o vykonanom dohľade predstavuje výsledok, záverečnú správu vyhotovenú ÚDZS ako vykonávateľom dohľadu o každom jednom vykonanom dohľade. Rovnako použitím logického a teleologického výkladu možno dospieť k záveru, že protokol o vykonanom dohľade je výsledkom, záverečnou správou vyhotovenou po vykonaní dohľadu. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI explicitne ustanovuje, že obmedzenie sprístupnenia informácií alebo nesprístupnenie informácií je síce možné v prípade, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, avšak z tohto okruhu ustanovuje výnimku, kedy sa časť vety za slovom „okrem“ netýka informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V prípade dohľadu ÚDZS výsledkami vykonaného dohľadu sú práve protokoly o vykonanom dohľade. Preto ak povinná osoba v rozhodnutí konštatuje, že žalobkyňa požaduje sprístupniť protokoly o vykonanom dohľade, ktoré ÚDZS po vykonaní dohľadu vypracoval a že tieto nie je možné sprístupniť podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI, nejde len o nesprávne právne posúdenie, ale aj vnútorný rozpor odôvodnenia rozhodnutia, spôsobujúci jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Podľa názoru žalobkyne, ak povinná osoba dospela k právnemu názoru, že protokol o vykonanom dohľade je konkrétnou formou výsledku vykonaného dohľadu, nie je právne udržateľné také rozhodnutie, ktorým sa požadované informácie napriek uvedenému záveru nesprístupňujú, naviac, keď ust. § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI a contrario informácie o rozhodnutiach alebo iných výsledkov kontrol, dohľadu alebo dozoru (ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy) sprístupniť výslovne prikazuje. V žiadnom prípade nie je možné za osobitný predpis, ktorý by výslovne zakazoval sprístupniť protokoly o vykonanom dohľade, ktoré uvádza ZoSPI v § 11 ods. 1 písm. h), ako výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého sa výsledky vykonaných dohľadov zverejňujú, považovať ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) zákona o ZP a dohľade, ktorým ÚDZS v rozhodnutí odôvodňuje svoj postup a zo samotnej skutočnosti, že podľa uvedeného ustanovenia je ÚDZS povinný doručiť protokol o vykonanej kontrole dohliadanému subjektu, vyvodzuje, že ide práve o jeden z prípadov, keď osobitný zákon zakazuje sprístupniť výsledky vykonaných dohľadov. ZoSPI v § 11 ods. 1 písm. h) explicitne pripúšťa sprístupňovanie informácií a rozhodnutí týkajúcich sa výsledkov vykonaných kontrol, dozorov alebo dohľadov bez obmedzenia okruhu subjektov, ktoré by boli výlučne oprávnené požadovať sprístupnenie týchto informácií. Ak by cieľom zákonodarcu bolo, aby iba tí účastníci, nad ktorými vykonávajú orgány dohľad, medzi ktoré patrí podľa zákona o ZP a dohľade aj ÚDZS, dostávali protokoly o vykonanom dohľade, prípadne iné formy výsledkov vykonaných dohľadov, nezavádzal by samostatne do ZoSPI možnosť sprístupniť všetkým subjektom, ktorí sú nositeľmi práva na informácie, aj tento druh dokumentov a informácií v nich obsiahnutých, keďže účastníci kontrol, dohľadov ako aj dozorov dostávajú predmetné dokumenty a informácie práve na základe príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú pôsobnosť príslušných orgánov dohľadu ako aj procesné aspekty tejto činnosti. Takýmto právnym predpisom je aj zákon o ZP a dohľade. Takýmto výkladom by dochádzalo k popieraniu základného práva na informácie, garantovaného v čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj iných medzinárodných a európskych právne záväzných dokumentov. ZoSPI priamo predpokladá sprístupnenie informácií aj v tých prípadoch, ak sú osoby, ktoré vykonávajú dohľad, povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone kontroly. Podľa § 13 ZoPSI ani povinnosť osôb vykonávajúcich dohľad zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone dohľadu, nie je zákonným dôvodom na nesprístupnenie informácií o výsledku dohľadu alebo o rozhodnutí povinnou osobou. Právna veda zaujala vo vzťahu k ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. h) ZoPSI jednoznačné stanovisko, podľa ktorého „účelom nesprístupnenia, prípadne obmedzenia sprístupnenia informácií podľa §11 ods. 1 písm. b) ZoPSI je zabezpečenie nerušeného výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru, preto nesprístupniť alebo obmedziť sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZoPSI je možné len vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly, dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov totiž už absentuje účel (zabezpečenie nerušeného výkonu). Rovnako je potrebné sprístupniť aj kontrolované dokumenty, ktoré vznikli pred začatím kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak samozrejme neexistuje iný dôvod ich nesprístupnenia alebo obmedzenia sprístupnenia. Uvedený právny názor bol potvrdený judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), napríklad v rozsudku NS SR z 28. februára 2013, sp.zn. 5 Sži 6/2012, v ktorom NS SR konštatoval, že „v rozhodnom čase sa požadované informácie stali predmetom výkonu kontroly zo strany žalovaného [povinnej osoby], čím sa stali informáciami vylúčenými zo sprístupnenia, a to až do momentu ukončenia kontroly zo strany žalovaného [povinnej osoby].“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že momentom ukončenia kontroly sa aj informácie, týkajúce sa predmetu výkonu kontroly stávajú informáciami, na ktoré už viac nie je možné uplatniť obmedzenie ich sprístupnenia z dôvodu ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. h) ZoPSI. Vzhľadom na to, že žalobkyňa žiadala sprístupniť výlučne informácie týkajúce sa podaní, ktoré boli ÚDZS vyhodnotené buď ako neopodstatnené alebo ako opodstatnené a vtedy ÚDZS vykonal dohľad a na základe jeho výkonu vyhotovil protokol o výsledku dohľadu, je zrejmé, že žalobkyňa nežiadala informácie, ktoré by bolo možné subsumovať pod informácie týkajúce sa kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitného predpisu, keďže všetky požadované informácie sa týkali len neopodstatnených podaní alebo vykonaných dohľadov, ktoré už boli ukončené, o čom boli vyhotovené protokoly. 6. Žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutia o rozklade, v zmysle ktorého k sprístupneniu informácií nemôže dôjsť z dôvodu, že ÚDZS nedisponuje žiadanými informáciami v takej forme a štruktúre, v akej ich žalobkyňa požadovala a sprístupnenie požadovaných informácií by znamenalo vytváranie novej informácie, čo by si vyžiadalo práce presahujúce rámec jednoduchých operácií. Z kontextu rozhodnutia o rozklade vyplynulo, že požadované informácie sa nachádzajú vo viacerých dokumentoch, teda nie sú združené v jednom dokumente. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že vyhľadanie informácií nachádzajúcich sa vo viacerých dokumentoch a ich združenie do odpovede na infožiadosť v žiadnom prípade nie je vytvorenie novej informácie v súlade s § 15 ods. 1 ZoSPI. Treba rozlišovať situácie, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií, a kedy ide o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, čo treba vidieť v miere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť napríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch, „vyňaté“ z týchto dokumentov, zhromaždené a následné „vložené“ do odpovede na žiadosť. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných, vyňatých a zhromaždených údajov. Preto musí byť v súlade s ústavným právom na informácie posudzovaná aj otázka, či ide alebo nejde o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, a teda či ide alebo nejde o informáciu, ktorú má povinná osoba „k dispozícii“ v zmysle § 3 ods. 1 ZoPSI. Posúdenie tejto otázky povinnou osobou nemôže fakticky znemožniť prístup žiadateľa k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pretože by to bolo v rozpore s ústavnou povinnosťou povinných osôb poskytovať informácie o svojej činnosti. Nie každé vyňatie informácií z určitého celku (napr. z viacerých dokumentov či listín) a ich zhromaždenie za účelom ich poskytnutia žiadateľovi možno považovať za vytváranie novej informácie. 7. Žalobkyňa namieta arbitrárnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť oboch rozhodnutí, v ktorých sa uvádza jediný dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií a to § 11 ods. 1 písm. h) ZoPSI, resp. neexistencia informácií v žalobcom požadovanej forme. Obsahom odôvodnenia rozhodnutí je prevažne iba citácia zákonných ustanovení ZoPSI a zákona o ZP a dohľade, a následné konštatovanie, že informácie nie je možné sprístupniť. V odôvodneniach nie sú vôbec úvahy, ktorými sa ÚDZS pri rozhodnutí riadil, ani právne posúdenie použitého zákonného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu sú obe rozhodnutia nedostatočne odôvodnené, zmätočné, arbitrárne a z týchto dôvodov ich žalobkyňa považuje za nezákonné. 8. Žalobkyňa poukázala na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý v súvislosti s odôvodneniami rozhodnutí orgánov verejnej správy vyslovil, „že odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu... .“ Preto podľa názoru žalobkyne, mechanické citovanie a doslovné opísanie znenia súvisiacich ustanovení zákona, nie je dostačujúce, nakoľko z takého odôvodnenia nevyplývajú konkrétne dôvody, pre ktoré nie je možné sprístupniť požadované informácie. Najvyšší súd SR tiež zdôraznil, že „Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu na jednej strane sťažuje obranu účastníka proti rozhodnutiu s ktorým nesúhlasí, lebo mu je odňatá možnosť poukázať na nesprávnosť záverov konajúceho orgánu štátnej moci, na strane druhej sa vytvára prekážka pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia, lebo konajúci súd v dôsledku neexistencie alebo nedostatku úsudkov a logických väzieb medzi nimi deklarovanými právnymi závermi nemôže posúdiť ich zákonnosť.“ Nezákonnosť rozhodnutí spočíva aj v skutočnosti, že ÚDZS, nielen že vec nesprávne právne posúdil, ale nevykonal ani správnu úvahu podľa § 12 ZoSPI, pričom túto úvahu bol povinný uviesť. Ústavný súd v náleze z 10.11.2011 sp.zn. IV. ÚS 464/2010 jednoznačne konštatoval, „že i keď povinná osoba identifikuje zákonné obmedzenie prístupu k informáciám, vždy je potrebné i v rámci zákonného obmedzenia vykonať správnu úvahu, či niektoré čiastkové informácie nemožno účastníkovi sprístupniť v kontexte § 12 Infozákona, čím sa zabezpečuje materiálny prístup k informáciám.“ V danom prípade ÚDZS napriek reálnej neexistencii dôvodu, pre ktorý by bol oprávnený požadované informácie nesprístupniť, hoci identifikoval zákonný dôvod, umožňujúci nesprístupniť informácie, neuviedol správnu úvahu v kontexte § 12 ZoPSI, teda vôbec sa nezaoberal tým, či niektoré čiastkové informácie nemožno účastníkovi sprístupniť s poukazom na § 12 ZoSPI. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala najmä na rozhodnutie o rozklade, v ktorom sa uvádza, že obsahom požadovaných informácií mohli byť aj osobné údaje, ktoré sa podľa ZoPSI nesprístupňujú. Tu dala žalobkyňa do pozornosti anonymizáciu. 9. Žalobkyňa namieta ústavne súladný výklad ZoSPI, keď právo na prístup k informáciám je ústavným právom garantovaný čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého „právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ V kontexte uvedenej ústavnej požiadavky sa však ZoSPI vykladá a aplikuje príliš formalisticky, k čomu pristúpil aj ÚDZS. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ ZoSPI je preto potrebné za každých okolností a v každom individuálnom prípade vykladať tak, aby dôsledky výkladu neboli v rozpore s ústavným právom na informácie. Takýmto spôsobom je nevyhnutné pristupovať aj k tým ustanoveniam ZoSPI, ktoré predpokladajú alebo umožňujú obmedzenie ústavného práva na informácie - teda nesprístupnenie informácií.“ Preto obmedzenie ústavného práva na informácie musí za každých okolností spĺňať obe podmienky: a. obmedzenie má oporu v zákone, b. obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Obmedzenie prístupu žalobkyne na informácie vykonané ÚDZS však v žiadnom prípade nebolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sži/17/2013 zo dňa 26.03.2015 „obmedzenie (práva na informácie, pozn.) podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy ÚR je dovolené vtedy, ak sa splní formálna podmienka, a to, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona a tiež dve kumulatívne materiálne podmienky. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných alebo sa ním musí chrániť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné ozdravie a mravnosť. Druhou podmienkou je podmienka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia.“ Obmedzenie ústavného práva na informácie prichádza do úvahy tam, kde by došlo k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. V preskúmavanej veci však neexistuje ústavné právo alebo sloboda, ktoré by sa obmedzením ústavného práva na informácie chránili. III. Vyjadrenie žalovaného. 10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 23.11.2016, doručeným súdu dňa 30.11.2016 s tým, že žalobný návrh (petit) nie je dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný, keď žalobkyňa požaduje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného a zaviazal ho sprístupniť žalobkyni požadované informácie. Zároveň žalovaný poukazuje tiež na to, že ak by ho súd zaviazal poskytnúť žalobkyni požadované informácie, vzhľadom na množstvo úkonov vyžadujúcich úpravu požadovaných informácií do podoby v akej môžu byť sprístupnené bez porušenia zákonných obmedzení uvedených v ZoSPI, žalovaný nie je schopný spracovať požadované informácie v navrhovanej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. ZoSPI ukladá povinnej osobe povinnosť žiadosť vybaviť najneskôr do 8 pracovných dní, zo závažných dôvodov, ktorým podľa § 17 ods. 2 písm. b) ZoSPI je aj vyhľadanie a zber väčšieho počtu oddelených informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, možno túto lehotu predĺžiť najviac o osem pracovných dní. Požiadavka žalobkyne na sprístupnenie požadovaných informácií by preto nemala byť v rozpore so zákonom stanovenou lehotou. Žalobu ako takú žiadal zamietnuť. 11. Žalovaný uviedol, že dňa 22.02.2016 bola úradu doručená elektronicky e-mailom žiadosť žalobkyne o sprístupnenie informácií podľa ZoSPI, ktorá bola prijatá o 17:26 a túto žalovaný v súlade s bodom 4.2. Karty procesu integrovaného manažérskeho systému č. RP-15 O slobodnom prístupe k informáciám, považoval za doručenú dňa 23.02.2016. ÚDZS listom zo dňa 26.02.2016, podľa § 7 ods. 1 ZoSPI žalobkyni sprístupnil časť požadovaných informácií o podaniach podaných na úrad za obdobie rokov 2010 - 2015, odkazom na informácie už zverejnené a prístupné verejnosti na stránke úradu W..N.-sk.sk, v jeho vestníkoch. Dňa 02.03.2016 vydal ÚDZS ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.k.: SI 923/00011/2016, č. r.: 35373/2016/923, 20217/2016, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. h) v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI ostatné požadované informácie žalobkyni nesprístupnil. Na základe podaného rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydala predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán dňa 18.04.2016 rozhodnutie č. k.: SI 971/00011/2016/R, č. r.: 31567/35373/2016/971, ktorým prvostupňové rozhodnutie úradu zmenila tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI odmietla. 12. K námietke žalobkyne, že úrad ako povinná osoba sa nesmie odchýliť od kategorického zákazu sprístupňovania informácií týkajúcich sa výkonu dohľadu, uvedeného v § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI, ÚDZS nemôže tento zákaz porušiť ani tak, že tieto informácie sprístupní len tým žiadateľom, ktorých sa týkajú, teda pacientom, resp. podávateľom podnetu. Žalovaný uviedol, že pri aplikácii tohto kogentného zákonného ustanovenia vychádza z povahy právnej úpravy výkonu dohľadu uvedenej v § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z.z.. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., ÚDZS v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, t.j. len vo vzťahu k dohliadanému subjektu. Tretie osoby nie sú v procese výkonu dohľadu účastníkmi výkonu dohľadu. Predmetná právna úprava nepriznáva podávateľovi podnetu na výkon dohľadu žiadne práva ani povinnosti. Obmedzenie, resp. zákaz prístupu k informáciám ustanovuje ZoSPI v § 8 a nasl. Jedným zo zákonných zákazov sprístupňovania informácií je aj zákaz sprístupnenia informácií, ktoré sa týkajú výkonu dohľadu s výnimkou informácie o výsledku dohľadu. Vzhľadom na to, že úrad môže konať len na základe zákona a v jeho medziach, musí pri sprístupňovaní informácií rešpektovať tento zákonný zákaz. Zákon č. 581/2004 Z.z. upravujúci výkon dohľadu, neukladá úradu povinnosť poskytovať pacientovi, podávateľovi podnetu, ani tretím osobám informáciu o výsledku dohľadu, nakoľko sa výkonu dohľadu nezúčastňujú. Poskytovanie informácie o výsledku vykonaného dohľadu je upravené vo vnútorných predpisoch úradu. Informácia o výsledku dohľadu zasielaná podávateľovi podnetu sa spracúva samostatne tak, aby obsahovala len závery dohľadu, nie informácie o výkone dohľadu. Úrad tak postupuje v súlade s § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI, ktoré zakazuje komukoľvek sprístupňovať informácie týkajúce sa výkonu dohľadu bez ohľadu na osobu žiadateľa, teda bez ohľadu na to, či žiadateľom je pacient, podávateľ podnetu alebo tretia osoba. 13. K požiadavke žalobkyne na poskytnutie informácií z výkonu dohľadu v plnom rozsahu vrátane protokolu z vykonaného dohľadu po ukončení dohľadu, žalovaný uviedol, že protokol je dokument, ktorým sa výkon dohľadu završuje. Zákon č. 581/2004 Z.z. určuje jeho povinné obsahové náležitosti, dohliadaný subjekt má právo predložiť k protokolu svoje námietky, s ktorými sa žalovaný musí vysporiadať. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 581/2004 Z. z. protokol je písomným dokladom o začatí, priebehu, obsahu zistenia a ukončení dohľadu. Z uvedeného vyplýva, že protokol ako celok nie je len dokumentom o výsledku dohľadu, ale okrem informácie o výsledku dohľadu obsahuje aj informácie týkajúce sa priebehu dohľadu, zistených skutočností a pod.. Preto podľa názoru žalovaného nemožno sprístupniť celý protokol podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI, lebo neobsahuje výlučne len informácie o výsledku dohľadu. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím predsedníčky úradu zo dňa 18.04.2016 tak, že žiadosť bola odmietnutá, nakoľko žalovaný nedisponuje informáciami v požadovanej forme, žalovaný považoval za zbytočné podrobnejšie sa vyjadrovať k dôvodu nesprístupnenia požadovaných informácií. 14. K námietke žalobkyne, že v žiadosti žiadala o sprístupnenie informácií o podaniach, ktoré úrad prijal a riešil v rokoch 2010 až 2015, predmetom ktorých boli zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti a verejnej minimálnej siete; k podaniam, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené, žiadala sprístupnenie rozhodnutí, ktoré žalovaný k týmto podaniam vydal. Ak ale tieto rozhodnutia neobsahujú informácie v rozsahu: opis skutkového stavu, ktorý je predmetom podania, identifikačné údaje osôb, ktorých sa predmetné podanie týkalo a vysvetlenie vyhodnotenia žiadosti ako neopodstatnenej, žiadala o samostatné sprístupnenie týchto informácií. A k podaniam, ktoré boli vyhodnotené ako opodstatnené, žiadala o sprístupnenie protokolov z vykonaných dohľadov, ako aj informácie, ako sankcionovaní poskytovatelia implementovali uložené sankcie, resp. nápravné opatrenia a tiež náležité podporné dokumenty, žalovaný poukázal na štatistické údaje o množstve podaní, ktoré úrad každoročne v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti prijme a rieši, a konštatoval, že sú uvedené v Správach o činnosti úradu, zverejňované na stránke úradu W..N.-sk.sk. V ďalšom žalovaný špecifikoval koľko prijal a riešil podaní za roky 2010 až 2015, predmetom ktorých bola dostupnosť zdravotnej starostlivosti a verejná minimálna sieť, zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Každé podanie, ktoré úrad vo vymedzenom období prijal a riešil je evidované v samostatnom administratívnom spise. Vyhovenie požiadavke žalobkyne by znamenalo najskôr potrebu identifikovať a vybrať podania s požadovaným predmetom, pričom výber podaní s požadovaným predmetom nie je možné vytriediť jednoduchým automatickým príkazom z informačného systému úradu. Nasledovalo by vyhľadanie a zber písomných vyhotovení záverov riešených podaní z jednotlivých administratívnych spisov. ZoSPI v § 8 až § 11 obsahuje obmedzenia pri sprístupňovaní údajov, ktorými sú zákaz sprístupňovať osobné údaje (vrátane osobitnej kategórie osobných údajov, ktorými sú údaje týkajúce sa zdravia), údaje dotýkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, obchodné tajomstvo, informácie týkajúce sa výkonu dohľadu a informácie, ktoré boli úradu ako povinnej osobe odovzdané treťou osobou, ktorej zákon takú povinnosť neukladá. Za účelom vyhovenia žiadosti by úrad závery riešených podaní musel upraviť tak, aby nedošlo k porušeniu § 8 a nasl. ZoSPI (anonymizácia osobných údajov a predchádzanie zásahu do ochrany osobnosti v zmysle § 9 ZoSPI). Vzhľadom na tieto zákonné obmedzenia sprístupňovania informácií by úrad následne musel zhrnuté závery spracovať a upraviť do formy v súlade s obmedzeniami ZoSPI, čo znamená vybieliť v záveroch vymenované chránené údaje, ktoré sa nesmú sprístupňovať, a to tak, že by musel najskôr vyhotoviť kópie záverov, v ktorých by vybielil chránené údaje a tie by musel následne naskenovať, keďže žalobca žiadal informácie sprístupniť elektronickou formou. Ak by tieto závery pri podaniach vyhodnotených ako neopodstatnené neobsahovali informácie v rozsahu podľa požiadavky žalobkyne, znamenalo by to, tieto informácie navyše písomne spracovať. Zároveň, vzhľadom na ochranu osobných údajov, by žalobkyni nemohol sprístupniť požadované identifikačné údaje osôb, ktorých sa predmetné podania týkali, tak ako to žalobkyňa výslovne žiadala. Rovnaký postup by žalovaný musel aplikovať aj pri podaniach vyhodnotených ako opodstatnené, ktoré riešil výkonom dohľadu. Z uvedeného vyplýva, že vyhovieť žiadosti žalobkyne vyžaduje spracovanie informácií, ktoré má úrad k dispozícii, do určitého súboru, do určitej formy, v akej sa momentálne tieto informácie nenachádzajú. V tejto súvislosti žalovaný navyše zdôraznil, že je možné vyhovieť len žiadosti, ktorá je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom žalovaný nepovažuje požiadavku žalobkyne na poskytnutie „náležitých podporných dokumentov“ k uloženým sankciám, ktoré žalobca bližšie nešpecifikuje, identifikovať, nevie, aké náležité podporné dokumenty mala žalobkyňa na mysli. 15. Žalovaný poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poskytnutie záverov opodstatnených aj neopodstatnených podaní, by vyžadovalo ďalšie spracovanie dostupných údajov vo forme anonymizácie a vybielenia údajov, ktoré nemožno sprístupniť (informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, informácie o nákupnej politike zdravotnej poisťovne, ktoré sú obchodným tajomstvom zdravotnej poisťovne a pod.). Vzhľadom na zákonnú pôsobnosť úradu v oblasti výkonu dohľadu je zrejmé, že úrad ukladá sankcie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotným poisťovniam za porušenia zákona zistené práve výkonom dohľadu. Protokoly z vykonaných dohľadov zákonite obsahujú informácie o začiatku a priebehu dohľadu, dokumentoch obstaraných v rámci výkonu dohľadu a ďalšie informácie týkajúce sa výkonu dohľadu, ktoré sa nesprístupňujú. Žalovaný nedisponuje informáciami vo forme a rozsahu požadovanom žalobkyňou, za účelom vyhovenia žiadosti by musel vytvoriť nový zoznam informácií. Aj vzhľadom na počet dotknutých podaní by uvedené úkony úradu, ako povinnej osoby smerujúce k vyhoveniu žiadosti, znamenali okamžité prechodné navýšenie personálnych aj technických kapacít úradu, čo by mohlo mať dopad na včasný a riadny výkon zákonnej pôsobnosti úradu. ZoSPI síce v § 3 ods. 1 ukladá právo na prístup k informáciám, avšak neukladá povinnosť vytvárať pre žiadateľov kvalitatívne nové informácie, ktorými povinná osoba v čase podania žiadosti nedisponuje. Žalovaný poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán správne uviedol v liste zo dňa 26.02.2016, že všetky štatistické údaje, ktorými úrad disponuje a môžu byť verejnosti prístupné, sú uverejnené a prístupné vo vestníkoch úradu na stránkach úradu W..N.-sk.sk. V rozhodnutí predsedníčky úradu žalovaný uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podporujúcu postup žalovaného pri vybavovaní žiadosti (sp. zn. 4 Sžso 31/2008, sp. zn. 8 Sži 2/2010). V písomnom vyjadrení k žalobe, žalovaný poukázal na ďalšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v súvislosti so žiadosťami o poskytnutie informácií podľa ZoSPI, keď v rozsudku sp. zn. 2 Sžo 190/2008 NS SR vyjadril názor, že informáciou nie je poskytovanie obsahu spisov, prípadne informáciou v zmysle ZoSPI nie je (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. 16. K námietke arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nezákonnosti rozhodnutí, žalovaný uviedol, že vzhľadom na počet podaní a potrebu upraviť obsah všetkých požadovaných informácií v prípade ich sprístupnenia, žalovaný nemal dôvod pristúpiť k správnej úvahe, či niektoré čiastkové informácie nemožno žalobkyni sprístupniť v kontexte § 12 ZoSPI, keďže ako už uviedol, v prípade riešenia dotknutých podaní ide o špecifickú činnosť zasahujúcu súkromie pacientov, resp. podávateľov podnetu. Fyzické aj právnické osoby sa obracajú so svojimi podaniami na úrad dobrovoľne, tieto podania sú často riešené výkonom dohľadu a informácie týkajúce sa dohľadu podliehajú opäť špeciálnemu režimu zákazu sprístupňovania. Žalovaný je názoru, že po vybielení všetkých údajov, ktoré mu ZoSPI zakazuje sprístupňovať, by upravené závery dotknutých podaní nemali pre žalobkyňu žiadnu informačnú hodnotu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zákonné obmedzenie uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého právo šíriť informácie možno obmedziť zákonom. Toto zákonné obmedzenie musí byť zároveň v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Zákonom, obmedzujúcim právo povinnej osoby šíriť a sprístupňovať informácie, ktoré má k dispozícii, je práve ZoSPI, ktorý v ustanoveniach § 8 a nasl. obsahuje obmedzenia prístupu k informáciám. Tieto obmedzenia prístupu k informáciám pri dodržaní uvedenej ústavnej požiadavky určil samotný zákonodarca a úrad ako osoba povinná spravovať sa ustanoveniami tohto zákona musí tieto obmedzenia akceptovať bez skúmania naplnenia týchto požiadaviek pri aplikácii jednotlivých zákonných ustanovení. IV. Administratívne konanie. 17. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa ako fyzická osoba doručila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, e-mailom dňa 22.02.2016 žiadosť o sprístupnenie informácií podľa ZoSPI, ktorá bola prijatá o 17:26 hod., ktorú žalovaný v súlade s bodom 4.2. Karty procesu integrovaného manažérskeho systému č. RP-15 o slobodnom prístupe k informáciám, považoval za doručenú dňa 23.02.2016. 18. Predmetná žiadosť sa týkala podaní, ktorých predmetom boli: a) zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, b) dostupnosť zdravotnej starostlivosti a verejná minimálna sieť. V prípade, ak by boli tieto podania vyhodnotené ako neopodstatnené, žiadala o sprístupnenie rozhodnutí, ktoré vydal úrad k týmto podaniam. V prípade, ak nasledujúce informácie nie sú súčasťou týchto rozhodnutí, žiadala o ich sprístupnenie: a) opis skutkového stavu, ktorý je predmetom podania, b) identifikačné údaje osôb, ktorých sa predmetné podanie týkalo, c) vysvetlenie vyhodnotenia žiadosti ako neopodstatnenej. V prípade podaní, ktoré boli vyhodnotené ako opodstatnené, žiadala o sprístupnenie protokolov v zmysle § 47 predmetného zákona, ktoré úrad po vykonaní dohľadu vypracoval k týmto podaniam. Zároveň žiadala o informácie, ako sankcionovaní poskytovatelia implementovali uložené sankcie, resp. nápravné opatrenia. Zároveň k nim žiadala náležité podporné dokumenty. Žiadala o informáciu, ako a kde sa tieto informácie o uložených sankciách a vykonaných nápravných opatreniach zverejňujú. 19. ÚDZS listom zo dňa 26.02.2016, podľa § 7 ods. 1 ZoSPI žalobkyni sprístupnil časť požadovaných informácií o podaniach podaných na úrad za obdobie rokov 2010 - 2015, odkazom na informácie už zverejnené a prístupné verejnosti na stránke úradu W..N.-sk.sk, v jeho vestníkoch. Následne dňa 02.03.2016 vydal ÚDZS ako prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.k.: SI 923/00011/2016, č.r.: 19109/35373/2016/923, ktorým podľa § 11 ods. 1 písm. h) v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI požadované informácie žalobkyni nesprístupnil. Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou zákonných ustanovení § 3 ods. 1, § 11 ods. 1, písm. h), § 18 ods. 2 prvej vety ZoSPI, § 43 ods. 1, § 45 ods. 2, písm. c) zákona o ZP a dohľade, z ktorých vyplýva, že účastníkom výkonu dohľadu je výlučne poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zdravotná poisťovňa ako dohliadaný subjekt, ktorý má právo nahliadať do spisovej dokumentácie výkonu dohľadu a oboznamovať sa s jej obsahom. Tretie osoby nie sú v procese výkonu dohľadu účastníkmi výkonu dohľadu. Vzhľadom na uvedené, žalovaný ako povinná osoba nemá zákonnú možnosť vyhovieť žiadosti o sprístupnenie spisovej dokumentácie výkonu dohľadu, ani poskytnúť konkrétne informácie, ktoré spisová dokumentácia obsahuje. 20. Na základe podaného rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu, vydala predsedníčka úradu ako druhostupňový správny orgán dňa 18.04.2016 rozhodnutie č. k.: SI 971/00011/2016/R, č.r.: 31567/35373/2016/971, ktorým prvostupňové rozhodnutie úradu zmenila tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI odmietla z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje. V. Právne posúdenie. 21. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 22. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu dňa 14.06.2016 počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 28. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 29. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 30. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 31. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. 32. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím ( § 18). 33. Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). 34. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. 35. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 36. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 37. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Závery správneho súdu. 38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj prvostupňového správneho orgánu, špecifikované v odsekoch 1. a 2. tohto rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií v zmysle ZoSPI, z rôznych právnych dôvodov. Týmto bolo medzi stranami sporné ust. § 11 ods. 1 písm. h) ZoSPI na základe ktorého prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti a ust. § 15 ods. 1 ZoSPI na základe ktorého druhostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti. 39. Správny súd posudzoval výsostne rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 31567/35373/2016/971, č.k. SI 971/00011/2016/R zo dňa 18.04.2016, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 SP na základe iných skutkových okolností a právnych argumentov ako prvostupňový správny orgán tak, že žiadosť žalobkyne podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 ZoSPI odmietol, z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje. Podľa názoru súdu, bolo potrebné zrušiť len druhostupňové rozhodnutie pre jeho nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť ako aj nesprávne právne posúdenie, nakoľko z rozhodnutia nie je identifikovateľné, na ktoré časti žiadosti sa vzťahuje, t.zn., nie je možné ustáliť, či a ako bolo rozhodnuté o všetkých bodoch podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a argumentácia odmietnutia žiadosti nie je dostatočne kvantifikovane odôvodnená s prepojením na správnu úvahu vo vzťahu k jednotlivým bodom žiadosti. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21 a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009, sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 40. V prvom rade treba uviesť, že v zmysle § 3 ods. 1 ZoSPI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie. Povinnými osobami sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti (§2 ods. 1 ZoSPI). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon. ZoSPI v § 11 upravuje obmedzenia prístupu k informáciám, resp. skutočnosti, ktoré odôvodňujú obmedzenia prístupu k informáciám. Tieto obmedzenia je nutné chápať v kontexte s ust. § 12 ZoSPI, v ktorom zákonodarca zaviedol tzv. princíp selekcie, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Cez uvedené ustanovenie sa skúma materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu, čím sa naplňuje a zároveň garantuje požiadavka minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. júla 2009 sp.zn. lAs/98/2008 podľa ktorého „ ... Žadatel o informaci má nepochybné právo žádat o informace v libovolném rozsahu - t.j. napríklad vyžádat si i kópii celého správního spisu. Je však povinností povinného subjektu prověřit, zda požadovaný materiál neobsahuje informace, na které se vztahují zákonná omezení. To má pak nutné za následek prověření jednotlivých součástí poskytovaného spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na informace.“ 41. Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odmietla žiadosť žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií podľa § 15 ods.1 ZoSPI z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje v takej forme a štruktúre, v akej ich žalobkyňa požadovala, pričom úrad nie je povinný uskutočňovať s informáciami, ktoré má k dispozícii, operácie, ktoré vedú k vzniku nových informácií. Úrad je povinný sprístupniť tie informácie, ktoré má k dispozícii, pričom úrad nemá možnosť jednoduchou operáciou vytvoriť zoznam takýchto informácií. Vytvorenie takéhoto zoznamu údajov by bolo vytvorením kvalitatívne novej informácie, čo presahuje rámec jednoduchej operácie. Predsedníčka úradu uviedla, že za účelom vyhovenia žiadosti, by úrad musel spracovať, selektovať a zhrnúť požadované informácie do nového súboru a uvedený proces by pre úrad predstavoval neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie. Na základe takéhoto dôvodu odmietnutia žiadosti správny súd dáva do pozornosti terminologický výklad pojmov, ktoré žalovaný pri odmietnutí použil. K pojmu nová informácia je potrebné uviesť, že ZoSPI neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. V praxi môžu nastať dve situácie pre prípad vytvárania novej informácie povinnou osobou a to vytvorenie úplne novej informácie (napr. keď žiadateľ požaduje od povinnej osoby vypracovanie rozborov, analýz, referátov, poskytnutie odborných alebo politických stanovísk, prognóz, výkladov právnych predpisov, ...). Ak však povinná osoba má takéto informácie (dokumenty) už spracované v podobe požadovanej žiadateľom a teda ich má v momente podania žiadosti k dispozícii, nemôže ich sprístupnenie odmietnuť. Druhý prípad vytvárania novej informácie povinnou osobou môže nastať vytvorením novej informácie, t.j. určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú, v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia. Na základe uvedeného potom niekedy býva zložité rozlíšiť medzi situáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií, a kedy ide už o vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Ako pomôcku uvedeného rozlíšenia možno hľadať v miere „intelektuálnej náročnosti“ činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že o vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak ku príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť napríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch, „vyňaté“ z týchto dokumentov, zhromaždené a následné „vložené“ do odpovedi na žiadosť. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných, vyňatých a zhromaždených údajov. Na tomto mieste správny súd uvádza, že žalovaný s poukazom na obsah žiadosti, ktorá je koncipovaná aj pre prípad, ak žalovaný žiadosť o sprístupnenie informácií o podaniach vyhodnotí ako neopodstatnené a požadované informácie sú súčasťou predmetných podaní, žiadala o sprístupnenie informácií v žiadosti špecifikovaných, správny orgán v svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal touto špecifikáciou žiadosti a len formálne a paušálne použil teoretický výklad pre rozhodnutie o odmietnutí žiadosti z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje v takej forme a štruktúre v akej ich žalobkyňa požaduje a to bez správnej úvahy a prepojenia k jednotlivým bodom žiadosti. 42. Z rozhodnutia žalovaného, ktorý odmietol žiadosť žalobkyne z dôvodu, že požadovanými informáciami nedisponuje a to v rozsahu odôvodenia uvedeného v úvode odseku 41. tohto rozhodnutia, podľa názoru súdu, z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že žalovaný má požadované informácie k dispozícii ale podľa žalovaného, nie v takej forme a štruktúre v akej ich žalobkyňa požaduje, preto by musel vytvoriť zoznam takýchto informácií, čo by už bolo vytvorenie kvalitatívne novej informácie. S uvedeným názorom žalovaného sa správny súd nestotožňuje a v tejto súvislosti uvádza, že aby nebol protiústavne obmedzený prístup k informáciám, musí byť v súlade s ústavným právom na informácie posudzovaná otázka, či ide alebo nejde o vytvorenie kvalitatívne novej informácie, teda či ide alebo nejde o informáciu, ktorú má povinná osoba „k dispozícii“ a to v zmysle § 3 ods. 1 ZoSPI. Posúdenie tejto otázky povinnou osobou nemôže fakticky znemožniť prístup žiadateľa k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pretože by to bolo v rozpore s ústavnou povinnosťou povinných osôb poskytovať informácie o svojej činnosti. Nie každé vyňatie informácií z určitého celku (napr. z viacerých dokumentov či listín) a ich zhromaždenie za účelom ich poskytnutia žiadateľovi možno považovať za vytváranie novej informácie. Pravdou však je, že povinná osoba nie je povinná na základe žiadosti o informácie vykonávať napr. štatistické výpočty alebo vytvárať databázu, čo by už bola kvalitatívne nová informácia, ale o takúto situáciu v preskúmavanej veci však nejde. Aj tu správny súd musí poukázať na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovanej a to v kontexte dôvodov poslednej zarážky odseku 41. tohto rozhodnutia. 43. Na tomto mieste súd poukazuje aj na nepreskúmateľnosť odmietnutia žiadosti s poukazom na rozsah informácií požadovaných žiadateľkou, keď podľa názoru žalovaného, za účelom vyhovenia žiadosti by úrad musel spracovať, selektovať a zhrnúť požadované informácie do nového súboru a na takéto spracovanie by musel vynaložiť neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej operácie. Správny súd je názoru, že rozsah resp. pracnosť sprístupnenia požadovaných informácií nemôže byť jedným z argumentov pre odpoveď na žiadosť, nakoľko tento faktor zohľadňuje ZoSPI v § 17 ods. 1 inštitútom mimoriadneho rozsiahleho vyhľadávania a to predĺžením lehoty pre poskytnutie informácie. Rovnako rozsah resp. pracnosť sprístupnenia požadovaných informácií nemôže byť argumentom pre rozlíšenie či ide o vytvorenie novej informácie. Aj na tomto mieste súd opäť zdôrazňuje, že o vytvorenie novej informácie pôjde vtedy, ak pre vytvorenie odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií, nestačí len mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov ktoré má povinná osoba k dispozícii, ale je potrebné s týmito informáciami, resp. údajmi vykonať ďalšie spracovanie nad rámec ich vloženia do odpovede na žiadosť. Podľa názoru súdu o takého ďalšie spracovanie v danej veci nešlo, nakoľko žalobkyňa požadovala sprístupniť informácie v podobe predloženia dokumentov s ktorými žalovaný, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia disponuje avšak nie v takej forme a štruktúre v akej ich žalobkyňa požaduje, pričom žalovaný svoje rozhodnutie vôbec neprepojil k obsahu žiadosti, tak, ako je uvedené v kontexte dôvodov poslednej zarážky odseku 41. tohto rozhodnutia, preto možno len dedukovať, keďže podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný s požadovanými informáciami disponoval, že tieto ak mal poskytnúť, tak, anonymizované. 44. Pokiaľ ide o anonymizáciu, správny súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v prípade vykonanej anonymizácie, vydávajú povinné osoby rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie, s uvedením dôvodov vymedzených v § 8 až § 11 ZoSPI, pre ktoré neboli niektoré informácie sprístupnené v rozsahu vykonanej anonymizácie. 45. V závere správny súd dodáva, že nevyhnutnosť každého obmedzenia resp. nesprístupnenia práva na informácie, musí byť riadne a presvedčivo preukázaná. Overenie tejto nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti znamená zaoberať sa otázkou, či takýto zásah je odôvodnený naliehavou spoločenskou potrebou, či zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či dôvody, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri obmedzení resp. nesprístupnení práva na informácie sú relevantné, dostatočné a presvedčivo zistené (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Klein proti Slovenskej republike, 2006 a rozhodnutie Nilsen a Johnsen proti Nórsku, 1999). Z uvedeného je zrejmé, že vždy je nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť a konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie a posúdiť, či by obmedzením tohto práva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených inými predpismi, alebo zásahu do práv iných osôb. Právna norma nemá obmedzovať základné práva a slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. 46. Rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nie je dostatočne odôvodnené, je nepreskúmateľné vo vzťahu k jednotlivým častiam žiadosti ako aj tvrdenie druhostupňového správneho orgánu, že nedisponuje požadovanými informáciami v takej forme a štruktúre, v akej ich žalobkyňa v žiadosti požaduje. Podľa názoru správneho súdu, bez správnej úvahy a uvedenia logických súvislostí v prepojení k jednotlivým častiam žiadosti, nie je možné preskúmať, s ktorými požadovanými informáciami žalovaný disponuje, resp. nedisponuje, v akom rozsahu a v akej forme a či je potrebné pre sprístupnenie požadovaných informácií za účelom ich sprístupnenia vykonať určitý zásah. Inak povedané, či zásahom do informácií s ktorými úrad disponuje by vnikla nová informácia. 47. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako nesprávne právne posúdené, nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť. 48. Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. 49. Žalobkyňa v žalobnom návrhu okrem iného žiadala, aby súd uložil žalovanému sprístupniť žalobkyni informácie uvedené v žiadosti. Správny súd s poukazom na dôvody, pre ktoré zrušil napadnuté rozhodnutie (nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť), nevyhovel návrhu o uložení žalovanému sprístupniť požadované informácie. VII. Trovy konania. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).