Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/179/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200407 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:8018200407.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: M., narodený X.X.XXXX, notár so sídlom Notárskeho úradu vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník, zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská 20, Bratislava, IČO: 31 772 854, proti žalovanému: Notárska komora Slovenskej republiky - Disciplinárna komisia Notárskej komory SR, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 30 811 236, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK12/12 -183 zo dňa 15.5.2018 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal dňa 20.06.2012 predsedovi Disciplinárnej komisie Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len Disciplinárna komisia NK SR) M.. Š. W. návrh na začatie disciplinárneho konania proti M.. O. Č. notárovi (ďalej len žalobca) na tom skutkovom základe, že dňa 1.3.2010 spísal notársku zápisnicu pod N 51/2010, NZ 6663/2010, NCRLs 6848/2010, ktorou osvedčil vyhlásenie O. A., rod. A. nar. X.X.XXXX, bytom G. XX a L.. M. A. rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. G., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX V. XXX v celkovej výmere 113 955,70 m2 v spoluvlastníctve V. B. (bez identifikátora), M. B. (bez identifikátora), S. B. (bez identifikátora) a O. B. (bez identifikátora) napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná v správe nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastnícke právo výhrady, pričom spísaná notárska zápisnica neobsahovala deň, ktorým účastníci nadobudli vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, tým mal porušiť ust. § 63 písm. a) bod 3 a písm. c), ust. § 36 ods. 1, ust. § 2 ods. 2 a ust. § 13 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok - NP), za čo mu bolo navrhnuté uloženie disciplinárneho opatrenia formou peňažnej pokuty vo výške X. XXX,- EUR. 2. Žalovaný rozhodnutím DK 12/12 zo dňa 11.11.2015 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 20.1.2016 uznal žalobcu za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a), v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len Disciplinárny poriadok) žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo výške XXX,- EUR s povinnosťou nahradiť trovy konania vo výške XXX,XX EUR. 3. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.10.2016 sp. zn. 2Sp/4/2016 bolo rozhodnutie DK- NK SR 12/2012 zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania právneho zástupcu žalobcu. 4. Žalovaný v intenciách zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu vo veci znovu konal a rozhodnutím č. DK 12/12 - 183 zo dňa 15.5.2018 uznal žalobcu za vinného, že dňa 1.3.2010 spísal notársku zápisnicu pod N 51/2010, NZ 6663/2010, NCRLs 6848/2010, ktorou osvedčil vyhlásenie O. A., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX a L.. M. A. rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. G., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX; XXX V. XXX v celkovej výmere 113 955,70 m2 v spoluvlastníctve V. B. (bez identifikátora), M. B. (bez identifikátora), S. B. (bez identifikátora) a O. B. (bez identifikátora) napriek tomu, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná v správe nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, pričom spísaná notárska zápisnica neobsahovala deň, ktorý účastníci nadobudli vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, čím porušil ust. § 63 písm. a) bod 3 a písm. c), ust. § 36 ods. 1, ust. § 2 ods. 2 a ust. § 13 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok - NP) a podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) ho uznala za vinného z disciplinárneho previnenia a podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. a) Disciplinárneho poriadku mu uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu vo výške XXX,- EUR a povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške XXX,XX EUR. 5. Disciplinárna komisia NK SR rozhodnutie odôvodnila tým, že mala preukázané, že žalobca notárskou zápisnicou osvedčil vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Účastníci predložili k vyhláseniu o vydržaní vlastníckeho práva nehnuteľnostiam čestné vyhlásenia osôb, A. S. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, H. H. nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, O. N. nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, M. T. nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX a ich starého otca M. A. nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, ktorým však posledný zápis v katastri nehnuteľností nepreukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vydržania, lebo takýmito osobami sú V. B., M. B., S. B. a O. B.. Obsahom účastníkmi predložených čestných vyhlásení ani inými dôkazmi účastníci nepreukázali, že osoby, ktorých čestné vyhlásenia predložili sú právnymi nástupcami osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. 6. Na základe uvedených skutkových zistení Disciplinárna komisia NK SR dospela k právnemu záveru, že neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam formou notárskej zápisnice tak, ako to vyžaduje ust. § 63 NP. Napriek tomu, že uvedený úkon odporoval ust. § 63 písm. a) bod 3 NP, disciplinárne stíhaný vyhlásenie účastníkov o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam osvedčil. 7. Disciplinárna komisia NK SR v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že z obsahu notárskej zápisnice zistila, že neobsahuje deň, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo nehnuteľnosti. Podľa ust. § 63 písm. c) NP je uvedenie tohto údaju podstatnou náležitosťou osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. Keďže disciplinárne stíhaný túto podstatnú náležitosť v notárskej zápisnici neuviedol postupoval podľa Disciplinárnej komisie NK SR v rozpore s ust. § 63 písm. c) NP. 8. Disciplinárna komisia NK SR dospela k záveru, že skutok, pre ktorý bol ministrom spravodlivosti SR podaný návrh na začatie disciplinárneho konania sa stal, teda došlo k spísaniu notárskej zápisnice a osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v celkovej výmere 113 955,70 m2 napriek tomu, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Disciplinárna komisia NK SR uvedené konanie posúdila ako zavinené závažné porušenie povinností pri výkone činnosti notára, ktoré je podľa ust. § 91 ods. 1 NP disciplinárnym previnením. 9. Za uvedené disciplinárne previnenie uložila Disciplinárna komisia NK SR žalobcovi peňažný pokutu vo výške XXX,- EUR. Pri určovaní výšky trestu vychádzala najmä z toho, že žalobca sa dopustil porušenia výslovného znenia zákona a k tomuto porušeniu došlo formou vedomej nedbanlivosti, pričom však pokuta vzhľadom na jej výšku nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter. II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu 10. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného sp. zn. DK 12/2012-183 zo dňa 15.5.2018, ktoré mu bolo doručené dňa 12.6.2018 podal dňa 26.6.2018, teda v 15-dňovej lehote žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie. V žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tiež jeho nezákonnosť pre nedostatok právomoci disciplinárnej komisie a nedostatok vecnej aktívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR podať návrh na disciplinárne konanie notára. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože sa podľa jeho názoru nedopustil porušenia ust. § 63 písm. a) bod 3 NP, ani žiadneho iného porušenia, ktoré sa mu kladie za vinu. 11. Žalobca namietal, že výrok vo vymedzení skutku (z hľadiska času) je nepreskúmateľný a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS BB 24 SP/16/2016 zo dňa 15.12.2016, NS SR 3 Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008. Nepreskúmateľné je rozhodnutie podľa žalobcu aj z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa môže napadnúť a tiež preto, že podľa správneho súdneho poriadku je povinnosť podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov, avšak v poučení rozhodnutia žalovaného bola uvedená lehota 15 dní. 12. Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobcu spočíva v nedostatku právomoci disciplinárnej komisie a nedostatku vecnej aktívnej legitimácie ministra spravodlivosti SR podať návrh na disciplinárne konanie notára, pretože podľa žalobcu, minister spravodlivosti SR má vykonávať len dohľad nad Notárskou komorou SR a mohol by dávať len podnet na začatie disciplinárneho konania a nie podávať návrh ako účastník konania. Disciplinárna komisia NK SR nemá podľa žalobcu právomoc preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je verejnou listinou, pretože o platnosti resp. neplatnosti notárskej zápisnice ako verejnej listiny, osvedčujúcej vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním resp. či táto zápisnica, ako verejná listina, mala alebo nemala obsahovať niektoré náležitosti v zmysle ust. § 63 NP môže rozhodovať a posudzovať túto verejnú listinu len súd. Podľa žalobcu samotné vedenie disciplinárneho konania voči notárovi, ktorý verejnú listinu vydal za údajne nepresnosti pri vydávaní tejto verejnej listiny, ktorá pôsobí voči všetkým, nikto ju nespochybnil, nikto ju nenapadol na súde, je v rozpore s právnou istotou. 13. Žalobca namieta tiež, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože sa mu kladie za vinu, že postupoval v rozpore s ust. 63 písm. a) bod 3 NP tým, že nemal k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Žalobca poukazuje na to, že nemal povinnosť mať vyjadrenie podľa ust. 63 písm. a) bod 3 NP, lebo dokazovaním bolo preukázané, že mu bolo účastníkmi predložené vyjadrenie podľa ust. 63 písm. a) bod 1 NP, a preto neporušil žiadnu povinnosť, ktorá sa mu kladie za vinu. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že v splnom rozsahu zotrváva na dôvodoch rozhodnutia, a to čo do uznania viny a uloženia disciplinárneho opatrenia. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami právneho zástupcu žalobcu, že preskúmavať platnosť notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva môže len súd. Je toho názoru, že podľa ustanovenej judikatúry notársku zápisnicu nie je oprávnený preskúmavať ani súd. Účelom disciplinárneho konania nebolo ani preverovať platnosť takejto notárskej zápisnice, ale zistiť, či notár pri jej spísaní neporušil povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z notárskeho poriadku a nedopustil sa tak disciplinárneho previnenia. IV. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 15. Žalobca v svojom vyjadrení zo dňa 23.4.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.7.2018 uviedol, že trvá na dôvodoch žaloby a tiež na tom, že Disciplinárna komisia NK SR nie je oprávnená v disciplinárnom konaní preverovať, či notár pri spisovaní mal splnené všetky podmienky stanovené v ust. § 63 NP. Ak, by podľa žalobcu aj došlo k porušeniu Notárskeho poriadku to neznamená, že to zakladá disciplinárne previnenie a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti vo forme disciplinárneho opatrenia, lebo by podľa žalobcu išlo o sankciu za právny názor notára, ktorý v danom čase a z okolností prípadu vyvodil splnenie podmienok spísania notárskej zápisnice pri vydávaní osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. V. Relevantné právne predpisy 16. Podľa ust. § 6 ods. 1 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy opatrením orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa ust. § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 19. Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 20. Podľa ust. § 195 písm. b) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie. 21. Podľa ust. § 195 písm. e) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. VI. Posúdenie veci správnym súdom 22. Predmetom preskúmania správneho súdu na základe žaloby je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi za disciplinárny delikt uložená peňažná sankcia vo výške XXX EUR. Ide o vec správneho trestania na konanie, o ktorej sa použijú ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe, ak nie je v druhej hlave SSP (ust. § 194 - 198 SSP) ustanovené inak. 23. Správny súd vychádzajúc z uvedených ustanovení pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného skúmal jeho zákonnosť, teda rešpektovanie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov zo strany orgánu verejnej správy, vychádzajúc pri tom zo skutkového stavu, ktorý bol základom rozhodnutia žalovaného. Rozsah tohto prieskumu správnym súdom určil žalobca rozsahom a dôvodmi žaloby. 24. V prípade správneho trestania ust. § 195 písm. e) SSP umožňuje správnemu súdu nad rozsah a dôvody žaloby preskúmať, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy žalovaného ako orgánu verejnej správy (diskrečná právomoc). Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť náležite odôvodnené. 25. Žalobca v prvom rade vytýka rozhodnutiu žalovaného nepreskúmateľnosť výroku vo vymedzení skutku (z hľadiska času), bližšie však neuvádza žiadne dôvody, len stroho odkazuje na spisové značky rozhodnutí súdov, a to KS BB 24Sp/16/2016 zo dňa 15.12.2016, NS SR 3Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008. Podľa správneho súdu z takejto absolútne nekonkrétnej námietky žalobcu nie je možné zistiť, v čom má ním namietaná nepreskúmateľnosť vlastne spočívať. Naviac v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia žalovaného, pokiaľ ide o čas spáchania skutku sa uvádza dátum 1.3.2010. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu, vzhľadom na jej nekonkrétnosť, považoval za nedôvodnú. 26. Žalobca nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného videl tiež v tom, že odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa rozhodnutie žalovaného môže napadnúť správnou žalobou. V rámci nepreskúmateľnosti žalobca vytýka rozhodnutiu žalovaného, že žalobu podal v 15- dňovej lehote od doručenia rozhodnutia, lebo to vyplývalo z poučenia napadnutého rozhodnutia, hoci podľa správneho súdneho poriadku je povinnosť podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov. 27. Správny súd pokiaľ ide o prvú námietku uvádza, že podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok ako všeobecného procesnoprávneho predpisu v oblasti verejnej správy, sa informácie o možnosti a spôsobe realizácie procesného práva na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu uvádzajú v poučení rozhodnutia a nie v jeho odôvodnení, ako mylne uvádza žalobca. Správny poriadok, ani osobitný predpis, ktorým je Notársky poriadok neustanovujú správneho orgánu povinnosť uvádzať v poučení zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa rozhodnutie žalovaného môže napadnúť správnou žalobou. Neuvedenie takéhoto údaju, preto nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ale ani žiadnu inú vadu rozhodnutia. 28. K ďalšej námietke žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného spočívajúcej v skrátení lehoty na podanie správnej žaloby napadnutým rozhodnutím z dvoch mesiacov na 15 dní, poukazuje správny súd na to, že táto námietka rovnako neobstojí. Pravdepodobne uniklo pozornosti žalobcu znenie ust. § 181 ods. 1 SSP. Uvedené ustanovenie síce určuje na podanie správnej žaloby dvojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon (SSP) alebo osobitný predpis neustanovujú inak. V danom prípade je takýto osobitným predpisom Notársky poriadok, ktorý v ust. § 93 ods. 3 NP (účinného do 15.5.2018 - deň vydania rozhodnutia) určuje na podanie správnej žaloby lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedená námietka žalobcu je nedôvodná, pretože lehota uvedená žalovaným v poučení napadnutého rozhodnutia je v súlade so zákonom. 29. Žalobca ďalej namieta nedostatok právomoci ministra spravodlivosti SR, ako aj Disciplinárnej komisie NK SR preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je verejnou listinou. Podľa žalobcu, minister spravodlivosti SR ani Disciplinárnej komisie NK SR nemôžu preskúmavať platnosť alebo neplatnosť resp. či táto zápisnica, ako verejná listina, mala alebo nemala obsahovať niektoré náležitosti v zmysle ust. § 63 NP. Žalobca má za to, že vedenie disciplinárneho konania a vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči notárovi za to, že notárska zápisnica neobsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 63 NP je v podstate stíhanie notára za právny názor. Žalobca súčasne vytýka napadnutému rozhodnutiu, že spočíva na nesprávnom právnom názore, pretože sa mu kladie za vinu postup v rozpore s ust. § 63 písm. a) bod 3 NP napriek tomu, že nepostupoval v rozpore s uvedeným ustanovením. Žalobca argumentuje tým, že účastníci splnili podmienku podľa ust. § 63 písm. a) bod 1 NP, a preto nebolo dôvodné splnenie podmienky uvedenej v ust. § 63 písm. a) bod 3 NP, čo sa mu kladie za vinu, a preto sa žiadneho porušenia nedopustil. 30. Správny súd námietku žalobcu, že minister spravodlivosti SR nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, nepovažuje za dôvodnú. Z ust. § 92 NP (účinného v čase podania disciplinárneho návrhu t.j. 20.6.2012) vyplýva zákonné oprávnenie ministra spravodlivosti SR podať návrh na začatie disciplinárneho konania proti notárovi a toto jeho návrhové oprávnenie okrem časového hľadiska teda, že návrh musí podať v jednoročnej premlčacej lehote odo dňa, kedy sa o disciplinárnom previnení dozvedel a v trojročnej premlčacej lehote, odo dňa, kedy k disciplinárnemu previneniu došlo, nebolo ničím obmedzené. Žalobcom uvádzaná námietka, preto nemá žiaden vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 31. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia, že Disciplinárna komisia NK SR nemala právomoc na vydanie disciplinárneho rozhodnutia voči žalobcovi, pretože nebola oprávnená preskúmavať notársku zápisnicu, ktorá je verejnou listinou, či táto obsahuje predpísané náležitosti v zmysle Notárskeho poriadku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ust. § 93 ods. 1 NP (účinného v čase od začatia disciplinárneho konania t.j. od 20.6.2012 do vydania napadnutého rozhodnutia t.j. do 15.5.2018), z ktorého vyplýva oprávnenie Disciplinárnej komisie NK SR na vydávanie disciplinárnych rozhodnutí. Pri svojom rozhodovaní je Disciplinárna komisia NK SR „obmedzená“ iba skutkovým vymedzením disciplinárneho previnenia uvedeným v disciplinárnom návrhu, ktoré sa označuje pojmom „totožnosť skutku“. Ide o inštitút procesného práva, ktorý má význam pre splnenie požiadavky, aby správny orgán rozhodoval o rovnakom skutku, o ktorom bolo začaté správne konanie, a tiež pre rešpektovanie zásady ne bis in idem. Preto námietka žalobcu, v ktorej vytýka Disciplinárnej komisii NK SR nedostatok právomoci je nedôvodná, pretože jej oprávnenie je dané zákonom. 32. Ďalšia námietka žalobcu úzko súvisí s jeho predchádzajúcou námietkou týkajúcou sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže podľa názoru žalobcu Disciplinárna komisia NK SR nemala právomoc na vydanie disciplinárneho rozhodnutia, pretože nebola oprávnená, rovnako ako minister spravodlivosti SR skúmať, či notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou obsahuje predpísané náležitosti uvedené v ust. § 63 NP. Žalobca v tejto svojej ďalšej námietke napáda právne posúdenie veci Disciplinárnou komisiou NK SR, keďže táto pri vyvodení zodpovednosti voči žalovanému dospela k záveru, že jeho postup pri osvedčovaní vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol v rozpore s ust. § 63 písm. a) bod 3 NP. Žalobca uvádza, že tento právny záver Disciplinárnej komisie NK SR nie je správny, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci predložili vyjadrenie podľa ust. § 63 písm. a) bod 1 NP, a preto vyjadrenie, na ktoré poukazuje Disciplinárna komisia NK SR nebolo potrebné. Žalobca je toho názoru, že sa preto nedopustil žiadneho porušenia ust. § 63 NP, a preto disciplinárne rozhodnutie, ktorým mu bola uložená sankcia, spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ešte v tejto súvislosti doplnil, že aj v prípade, ak by aj v jeho postupe došlo k porušeniu ust. § 63 NP, toto nemôže zakladať vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti vo forme uloženia disciplinárneho opatrenia, lebo by išlo o sankciu za právny názor notára, ktorý v danom čase a z okolností prípadu vyvodil splnenie podmienok pre vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. 33. Správny súd v súvislosti s vyššie označenou námietkou žalobcu považuje za potrebné zdôrazniť, že ust. § 63 NP štát zveril výlučne notárom právomoc osvedčiť vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti formou notárskej zápisnice. Význam osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho čoho sa osvedčuje alebo potvrdzuje platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Keďže ide o osvedčovanie právne významných skutočností notár nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne) prieči zákonu. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie a rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemajú zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom (viď. rozh. NS SR sp. zn. 2Cdo 11/2017). Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, ako aj zo znenia ust. § 63 NP je podľa správneho súdu zrejmé, že notár nezodpovedá za pravdivosť a obsah vyhlásenia účastníka a minister spravodlivosti SR ani Disciplinárna komisia NK SR nemajú oprávnenie preskúmavať notársku zápisnicu resp. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva z hľadiska jeho pravdivosti a súladnosti so zákonom. Avšak zo znenia ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP vyplýva, že účastník k vyhláseniu dokladá v bodoch 1 až 3 označené vyjadrenia. Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia, predložiť vyjadrenia uvedené v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať, a to nielen z hľadiska formálneho, ale tiež z hľadiska materiálneho, lebo iba tak môže zistiť, či úkon je v súlade so zákonom a zabezpečiť tak splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 36 ods. 1 NP. Ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP tým, že upravuje podmienky pre vydanie osvedčenia, oprávňuje ministra spravodlivosti SR, ako aj Disciplinárnu komisiu NK SR preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, teda z hľadiska zákonnosti vydaného osvedčenia. 34. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzajúc z listinných dôkazov, a to listov vlastníctva, na ktorých sú vedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom osvedčenia a z obsahu predložených čestných vyhlásení, ktoré boli predložené účastníkom úkonu dospel k záveru, že osobám, na ktorých čestné vyhlásenia žalobca poukazuje, posledný zápis v katastri nehnuteľností nepreukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vydržania, ani nimi, ako ani inými dôkazmi nebolo preukázané právne nástupníctvo týchto osôb. Z uvedeného žalovaný potom vyvodil záver, že zo strany účastníka úkonu nebola splnená podmienka uvedená v ust. § 63 písm. a) bod 1 NP, ako to tvrdí žalobca. Bolo preto povinnosťou žalobcu vyžadovať od účastníka vyhlásenia, predloženie vyjadrenia podľa ust. § 63 písm. a) bod 3 NP. Žalobca však vydal osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva bez toho, aby účastník predložil vyjadrenie podľa ust. § 63 písm. a) bod 3 NP, čo žalovaný kvalifikoval, ako postup žalobcu v rozpore s týmto ustanovením zákona a porušenie povinností uvedených v ust. § 36 ods. 1 NP, teda zavinené závažné disciplinárne previnenie. Uvedené právne posúdenie veci žalovaným považoval správny súd za zodpovedajúce zákonu. 35. Správny súd vychádzajúc z ust. § 195 písm. c) SSP nad rozsah a dôvody žaloby skúmal, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správneho uváženia aj keď to žalobca nenamietal. Žalovaný uloženie peňažnej sankcie odôvodnil mierou ohrozenia verejného záujmu, ktorým je odborný výkon povolania notára a súčasne aj dôveryhodnosť notárskeho stavu v očiach verejnosti. Žalovaný závažnosť disciplinárneho deliktu žalobcu videla v porušení výslovného znenia ust. § 63 NP. Žalobcovi uložil sankciu vo výške XXX EUR, čo je tesne na dolnej hranici sadzby, keďže dolná hranica nie je určená a horná hranica je stanovená do výšky 3 300 EUR. Výšku uloženej pokuty žalovaný odôvodnil okolnosťami, za ktorých porušeniu došlo najmä tým, že nebolo preukázané, že by žalobca konal úmyselne, ale z jeho strany išlo o nedbanlivostné konanie. Takúto výšku sankcie žalovaný považoval za dostatočnú najmä z toho hľadiska, že nie je pre žalobcu likvidačná, čo odôvodnil tak, že výška sankcie je takého charakteru, že nemôže spôsobiť existenčné problémy žalobcovi, a preto sa osobitne nezaoberala osobnými a rodinnými pomermi žalobcu. Správny súd považuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaným, pokiaľ ide o výšku sankcie vo vzťahu k existenčným problémom žalobcu za arbitrárne, čo však nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Vzhľadom na to, že sankcia bola uložená tesne nad dolnou hranicou zákonného rozpätia, nemožno ju považovať za neprimeranú a jej uloženie podľa správneho súdu, nevybočilo z rozsahu správnej úvahy žalovaného správneho orgánu. 36. Správny súd sa s poukazom na ust. § 195 písm. b) SSP zaoberal aj otázkou prípadného zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu z dôvodu uplynutia premlčacej doby vo vzťahu k uloženiu sankcie, aj keď to žalobca nenamietal. Správny súd totiž z napadnutého rozhodnutia zistil, že disciplinárna zodpovednosť bola voči žalobcovi vyvodená dňa 15.5.2018 za skutok, ktorý spáchal ešte dňa 1.3.2010, teda až osem rokov po jeho spáchaní. Správny poriadok v tomto smere neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Notársky poriadok obsahuje právnu úpravu, ktorá stanovuje lehotu len vo vzťahu k začatiu disciplinárneho konania, nie však vo vzťahu k uloženiu sankcie. V čase vydania napadnutého rozhodnutia Notársky poriadok v ust. § 92 NP upravoval lehotu na začatie disciplinárneho konania, a to jednoročnú (subjektívnu), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa subjekt oprávnený na podanie disciplinárneho návrhu o disciplinárnom previnení dozvedel a trojročnú (objektívnu), ktorá začala plynúť odo dňa spáchania disciplinárneho deliktu. Podľa správneho súdu, keď v prípade uplatniteľnosti práva na potrestanie páchateľa, dochádza v zmysle ust. § 92 NP márnym uplynutím trojročnej premlčacej doby k zániku jeho disciplinárnej zodpovednosti, potom vzhľadom na princíp právnej istoty, v prípade uloženia disciplinárnej sankcie, márne uplynutie tejto trojročnej premlčacej lehoty, rovnako spôsobuje zánik disciplinárnej zodpovednosti páchateľa. 37. Podľa správneho súdu z ust. § 92 NP vyplýva, že premlčacia lehota pre zánik disciplinárnej zodpovednosti začína plynúť od spáchania disciplinárneho previnenia, a to bez ohľadu na to, či k takémuto zániku dochádza márnym uplynutím lehoty na uplatniteľnosť práva na potrestanie páchateľa, alebo márnym uplynutím lehoty na uloženie disciplinárnej sankcie. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie Notársky poriadok neobsahuje žiadnu právnu úpravu a Správny poriadok rovnako neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo zastavenia plynutia lehoty. Správny súd z dôvodu absencie právnej úpravy plynutia uplynutia trojročnej premlčacej lehoty vo vzťahu k uloženiu disciplinárnej sankcie v Notárskom poriadku riešil otázku, akú právnu úpravu na uvedenú vec aplikovať. V tejto súvislosti správny súd prihliadol na Odporúčanie výboru ministrov (Rady Európy (91) z 13.2.1991), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Rovnako správny súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej princípy trestania (zásady ukladanie trestov) podľa Trestného zákona sa v správnom konaní aplikujú a trestanie za iné správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (viď rozh. NS SR sp. zn. 4Sžo/39/2014 z 15. januára 2015, sp. zn. 3Sžo 39/2014 z 1. júla 2015). Správny súd vychádzajúc z tejto požiadavky a vzhľadom na to, že s postihom za trestné činy bezprostredne súvisí zánik trestnej zodpovednosti v dôsledku premlčania trestného stíhania dospel k záveru, že v prípade absencie právnej úpravy zániku disciplinárnej zodpovednosti z dôvodu premlčania vo vzťahu k uloženiu sankcie v Notárskom poriadku, vzhľadom na požiadavku rovnakého režimu trestania, možno otázku uplynutia premlčacej doby na uloženie sankcie v danej veci, posúdiť podľa ustanovení Trestného zákona upravujúcich premlčanie trestného stíhania. 38. Správny súd, preto otázku plynutia premlčacej doby v súvislosti s uložením disciplinárnej sankcie v danej veci, posúdil podľa ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú premlčanie trestného stíhania. Podľa ust. § 87 ods. 2 Tr. zák. sa premlčanie trestného stíhania prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide. Keďže vznesenie obvinenia má v trestnom konaní rovnaké účinky, ako má v disciplinárnom konaní návrh na začatie disciplinárneho konania, začína sa ním konanie bezprostredne smerujúce k vyvodeniu zodpovednosti voči konkrétnej osobe, preto sa v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák., podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania plynutie premlčacej doby prerušuje. Toto prerušenie začalo podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania ministrom spravodlivosti SR dňa 20.6.2012 a následkom prebiehajúceho disciplinárneho konania, teda vykonávania úkonov smerujúcich k potrestaniu páchateľa (ust. § 87 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) prerušenie trvalo až do vydania prvého disciplinárneho rozhodnutia v tejto veci dňa 11.11.2015. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 20.1.2016 správnu žalobu, v dôsledku toho premlčacia lehota v zmysle ust. § 246d Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) neplynula, a to až do rozhodnutia príslušného súdu o podanej žalobe dňa 20.10.2016. Od tohto dňa začala v zmysle ust. § 87 ods. 4 Tr. zák. plynúť nová trojročná premlčacia lehota, ktorá sa prerušila dňa 15.5.2018, kedy sa uskutočnilo pojednávanie v tejto veci, teda boli vykonávané úkony smerujúce k potrestaniu páchateľa. Tohto dňa bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bola uložená sankcia, čím došlo k vyvodeniu disciplinárnej zodpovednosti voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené, preto správny súd dospel k záveru, že k zániku disciplinárnej zodpovednosti žalobcu v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby na uloženie sankcie nedošlo. 39. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia nezistil žiaden z dôvodov namietaných žalobcom v podanej žalobe, ani nezistil iné dôvody ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej nevznikli. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.