Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/270/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200233 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1015200233.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, za účasti: 1. Urbárske spolumajiteľstvo - pozemkové spoločenstvo Belá, IČO: 30 230 705, Belá 590, 2. FSC Slovensko, občianske združenie, IČO: 37 997 645, Krivánska 30, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2910/2014-2.2 zo dňa 03.12.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2910/2014-2.2 zo dňa 03.12.2014 ako aj rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja sp. zn. 2013/33-5/Drn zo dňa 23.04.2013 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Ďalší účastník 1 (Urbárske spolumajiteľstvo - pozemkové spoločenstvo Belá) podaním zo dňa 22.06.2012 požiadal prvostupňový správny orgán, vtedajší Krajský úrad životného prostredia v Žiline, úsek ochrany prírody a krajiny o vydanie súhlasu k výstavbe lesnej cesty Hrbatá v k.ú. Belá. 2. O začatí konania správny orgán upovedomil občianske združenia na svojej internetovej stránke, pričom do konania sa prihlásil žalobca a pribratý účastník konania 2 (FSC Slovensko, občianske združenie). 3. Prvostupňový správny orgán dňa 21.08.2012 vydal rozhodnutie č. 2012/1023-11/Tru, Dur, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 2824/2013-2.2 zo dňa 07.03.2013, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V zmysle usmernenia odvolacieho orgánu následne prvostupňový správny orgán vyzval žiadateľa (pribratého účastníka 1) o doplnenie žiadosti v súvislosti s identifikáciou územia a vlastníctva a zároveň požiadal odbornú organizáciu ŠOP SR Správu NP Malá Fatra o vypracovanie odborného stanoviska ako podkladu k rozhodovacej činnosti v súsťažnosti na to, či navrhovanou činnosťou môže dôjsť k porušeniu záujmov druhovej ochrany (§ 35 ods. 1 písm. b/ a § 35 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 543/2002 Z.z.“ alebo ako „zákon“) a prípadne určenia podrobnejších podmienok tak, aby sa vylúčilo porušenie týchto zákazov. 4. ŠOP SR NP Malá Fatra sa vyjadrila odborným stanoviskom č. NPMF/236/13/2 zo dňa 05.04.2013, v ktorom uviedla, že „ako už bolo uvedené v našom predchádzajúcom stanovisku v predmetnej veci, trasa navrhovanej lesnej cesty prechádza lesnými porastami s prevahou smreka, prevažne mladinami, v závere starším monokultúrnym smrekovým porastom, pomiestne napadnutým podkôrnym hmyzom. V blízkosti trasy a v časti trasy lesnej cesty sa nachádzajú monokultúrne smrekové lesné porasty. Trasa lesnej cesty sa nachádza v ochrannom pásme NP Malá Fatra, mimo území európskeho významu a chráneného vtáčieho územia. Navrhovaná lesná cesta neprechádza žiadnym z biotopov národného alebo európskeho významu. Je všeobecne známe, že v mladých lesných porastoch a monokultúrnych porastoch nie je ani z ďaleka bohatá biodiverzita ako v porastoch starých a zmiešaných. Navyše lokalizácia mimo NP ÚEV a CVHÚ tiež naznačuje zníženú kvalitu územia z pohľadu ochrany prírody. Správa NP Malá Fatra nemá žiadne informácie o výskyte chránených druhov rastlín a živočíchov v dotknutej lokalite. V prípade, že Lesoochranárske združenie VLK takýmito informáciami disponuje, prispelo by k riešeniu veci, keby ich konkrétne uviedol. Vzhľadom na hore uvedené nepredpokladané, že by v prípade dodržania podmienok z predchádzajúceho stanoviska došlo k porušeniu záujmov druhovej ochrany na lokalite dotknutej výstavbou lesnej cesty.“ 5. Žalobca sa k administratívnemu konaniu vyjadril podaním zo dňa 19.07.2012, pričom nesúhlasil s udelením súhlasu na výstavbu lesnej cesty Hrbatá a to najmä z dôvodov, že výstavbu pokladal za neopodstatnenú a v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území, podľa jeho názoru sa nepreukázala odôvodnenosť udelenia súhlasov podľa zákona, výstavbu lesnej cesty nemožno pokladať za verejný záujem a tiež podľa jeho názoru nebolo preukázané, že výstavba lesnej cesty je dôležitá z dôvodu predchádzania závažných škôd v lesoch. Za záporné dôsledky výstavby považoval žalobca narušenie kompaktnosti lesných celkov a biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd a motorkárov. Okrem chránených druhov vtákov a veľkých cicavcov vyskytujúcich sa v danom území budú výstavbou a užívaním ciest ohrozené aj drobné bezstavovce, ktorých priestorové rozšírenie je výrazne limitované. Poškodenie biotopov napomáhaním šírenia inváznych druhov rastlín a následne potenicálneho použitia chemickej asanácie, zvýšenie odtokových koeficientov v oblasti a zvýšenie rizika poškodenia priľahlých obcí nadmerným odtokom z lesných porastov považoval žalobca tiež za záporné faktory výstavby predmetnej cesty. Taktiež podľa neho lesné cesty priamo zvyšujú riziko napadnutia smrekovcov podkôrnym hmyzom efektom porastových stien, nadmerným presúšaním lesného vnútra a zvyšovaním fyziologického sucha. 6. Prvostupňový správny orgán (už ako Obvodný úrad životného prostredia Žilina, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja vydal rozhodnutie č. 2103/33-5/Drn zo dňa 23.04.2013, ktorým vydal súhlas v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/, v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu cesty „Hrbatá“, v lokalite Pánske Zliene - Zlieň, v jednotkách priestorového rozdelenia lesa č. 167C10, 167C20, 162A10 až 162A60, 162B, 162C10, 163A, v k.ú. Belá, na parcelách KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, podľa predloženého projektu stavby „Lesná cesta Hrbatá“ ( vypracovaného Ing. M. P., číslo klasifikácie stavby 2112, máj 2012). Súhlas vydal na stavbu lesnej cesty kategórie 2 L 4,0/30 v dĺžke 1080,8 m. Správny orgán vo výroku rozhodnutia uviedol taktiež v súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. podmienky vykonania povolenej činnosti zabezpečujúcej ochranu prírody a krajiny. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán uviedol, že lesná cesta je trasovaná v k.ú. Belá na pozemkoch, ktoré sú súčasťou ochranného pásma NP Malá Fatra, kde v zmysle zákona platí druhý stupeň územnej ochrany. Navrhovaná trasa je mimo území Európskeho významu a chráneného vtáčieho územia. Neprechádza žiadnym biotopom národného alebo európskeho významu. Lesná cesta svojim trasovaním nesprístupňuje žiadne maloplošné chránené územie, ani iné doteraz nesprístupnené, turisticky atraktívne lokality, ani lokality vhodné na zber lesných plodov. V blízkosti trasy a v časti trasy lesnej cesty sa nachádzajú monokultúrne smrekové lesné porasty. V dotknutom priestore nie sú evidované chránené druhy rastlín a živočíchov a pri dodržaní podmienok rozhodnutia nie je predpoklad k porušeniu záujmov druhovej ochrany. Navrhovaný projekt predstavuje určitý zásah do prostredia s priamymi aj nepriamymi dopadmi, jej výstavbou však nedôjde k výraznému narušeniu kompaktnosti lesných porastov. Je predpoklad, že k fragmentácii stanovíšť, ako aj k zmene odtokových pomerov dôjde len v málo významnej miere. Tieto a aj ďalšie predpokladané negatívne vplyvy je možné eliminovať preventívnymi opatreniami a dodržiavaním podmienok uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia. K stanovisku žalobcu správny orgán uviedol, že navrhovaný projekt, jeho realizácia alebo následné používania predstavuje určitý zásah do prostredia s priamymi, nepriamymi a sekundárnymi dopadmi, nedôjde však k narušeniu kompaktnosti lesných porastov. Navrhovaná lesná cesta prechádza cez lesné dielce rozpracované obnovou do 6 porastových skupín, lesné dielce nie sú kompaktné. V lokalite nie je evidovaný významný biotop pre výskyt / rozmnožovanie cenných druhov živočíchov, resp. nenachádzajú sa tu chránené druhy rastlín a živočíchov. Lokalita je ľahko dostupná peši z viacerých smerov, po vybudovaní cesty nie je predpoklad významného zvýšenia návštevnosti. Ohrozovanie drobných bezstavovcov bude eliminované preventívnymi opatreniami. Poškodenie biotopov nenastáva, keďže sa v priestore nenachádzajú. Riziko šírenia invazívnych rastlín sa nepopiera avšak potrebu realizácie lesnej cesty vyhodnotil správny orgán ako významnejšiu než riziko zavlečenia invazívnych rastlín. Pokiaľ ide o chemickú likvidáciu bola premietnutá do podmienok rozhodnutia. Výstavba lesnej cesty je zameraná predovšetkým pre potreby lesohospodára, vstup iných subjektov (motorkári, pytliaci, vykrádači hniezd), by sa dial v rozpore so zákonmi. Lokalita sa nachádza tesne pod hrebeňovou časťou sprístupňovaného masívu, čiže lokalita nie je miestom kumulácie zrážkovej vody. Lesná cesta čiastočne naruší odtokové koeficienty v území, avšak podiel vody stekajúci lesnou cestou bude malý a bude v najvyššej možnej miere zabezpečené opätovné vsakovanie do pôdy - po celej trase cesty budú nainštalované odrážky, ktorými bude cesta odvodnená naspäť do lesného porastu pod cestou, erózia a odtok bude obmedzený aj minimálnym sklonom cesty. Podľa správneho orgánu sa realizáciou projektu lesnej cesty v danom území zabezpečí vyššia kvalita starostlivosti o lesné spoločenstvá (hospodárske lesy), ktoré sa v jej okolí nachádzajú a pri dodržaní stanovených podmienok pri výstavbe a užívaní žiadateľom by nemalo z hľadiska dotknutých záujmov ochrany prírody a krajiny dôjsť k výrazným negatívnym vplyvom. 8. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 2910/2014-2.2 zo dňa 03.12.2014, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že ochrana zložiek životného prostredia nie je bezvýnimočná, čo vyplýva aj zo systému všeobecných výnimiek, či individuálnych výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z.z. . Samotný nesúhlas žalobcu ako odvolateľa a jeho názor na spôsob ochrany nie je takou okolnosťou, ktorú by mal správny orgán pri rozhodovaní skúmať, pokiaľ nie sú podložené vecnými argumentmi. Žalovaný poukázal na rozhodnutie odboru enviromentálneho posudzovania č. 6886/2014-3.4/ak zo dňa 25.08.2014, v ktorom sa uvádza, že efekt porastovej steny je vzhľadom na šírku prieseku zanedbateľný a na vznik takéhoto efektu, aký opisuje v odvolaní žalobca, je potrebné zrealizovať plošný výrub so šírkou minimálne sa rovnajúcou výške porastu. S týmto názorom sa žalovaný stotožnil. V tom istom rozhodnutí odboru enviromentáleho posudzovania sa k problematike zhoršovania odtokových pomerov uvádza, že vzhľadom k tomu, že ide o hrebeňovú lesnú cestu, vplyv na odtokové pomery bude zanedbateľný. Aj s týmto názorom sa žalovaný stotožnil. 10. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach adresovaných súdu. Žalovaný a prvostupňový správny v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom k ich jednotlivým častiam a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku. II. Žaloba 11. Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 10.02.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie opísaných rozhodnutí správnych orgánov, ktoré považoval za nezákonné a žiadal aby súd zrušil rozhodnutia vydané správnymi orgánmi oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Žalobca poukázal na to, že žalovaný síce uviedol v rozhodnutí, že sa žalobca vyjadril k podkladom rozhodnutia svojim podaním zo dňa 04.07.2014, avšak podstatnú časť tohto vyjadrenia vo svojom rozhodnutí neuviedol. Žalobca totiž v predmetnom podaní poukázal na skutočnosť, že v NP Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme boli v priebehu 2 rokov vydané súhlasy na výstavbu minimálne 4 lesných ciest a na to, že konania o výstavbe ďalších lesných ciest prebiehajú. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva len to, že žalobca žiadal to, aby uvedené podanie bolo zároveň považované za podnet podľa § 18 ods. 10 v spojení s § 20 ods. 1 písm. e/ zákona č. 24/2006 Z.z.. Na to žalovaný reagoval tvrdením, že ide o subjektívny názor žalobcu nezohľadňujúce špecifické znaky predmetu konania. Žalovaný však nijakým spôsobom nezohľadnil, že uvedené námietky žalobcu boli vznesené v kontexte celého obsahu podania žalobcu zo dňa 04.07.2014, teda aj v kontexte už povolených lesných ciest a lesných ciest o výstavbe ktorých sa koná a ktoré sú zriadené alebo sa ich výstavba plánuje na území NP Malá Fatra, na ktorom je „ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti“. Rozhodnutie spomínané žalovaným v jeho rozhodnutí, podľa ktorého sa navrhovaná lesná cesta nebude posudzovať v procese EIA, nezbavuje žalovaného povinnosti úplne a spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a obstarať si k tomu potrebné podklady. Z uvedeného hľadiska trpí napadnuté rozhodnutie nielen nepreskúmateľnosťou, ale aj nedostatočnosťou skutkového stavu. 13. Nedostatok zistenia skutočného stavu veci podľa žalobcu spočíval aj v tom, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý udelil súhlas na zriadenie lesnej cesty na parcelách katastra nehnuteľností uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby bolo v konaní preukázané, že uvedené parcely sú skutočné parcelami, ku ktorým má žiadateľ vlastnícke právo, či iné právo oprávňujúce ho na zriadenie vlastnej cesty. 14. Žalobca tiež namietal, že napriek tomu, že sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že „ohrozovanie drobných bezstavovcov bude eliminované preventívnymi opatreniami“, nemožno v podmienkach rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. nájsť žiadnu takú podmienku, ktorá by svojim obsahom zabrániť porušovaniu zákazov označených v predchádzajúcom rozhodnutí žalovaného 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorým uložil prvostupňovému správnemu orgánu postupovať tak, aby „ak môže dôjsť k porušeniu zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a § 35 ods. 2 písm. b/ ZOPK, tak je potrebné určiť podrobnejšie podmienky rozhodnutia tak, aby sa vylúčilo porušenie týchto zákazov“. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že zákazy podľa § 35 zákona sa nevzťahujú len na jedincov charizmatickej megafauny, ale aj na podstatne menej nápadné súčasti, ale v žiadnom ohľade nie menej cennejšie súčasť ekosystémov, ktorými sú drobné bezstavovce. Zo samotného charakteru činnosti akou je výstavba lesnej cesty vyplýva, že k usmrcovaniu takýchto organizmov dôjde. Ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nemožno nájsť, časť, ktorá by zabránila pri výstavbe lesnej cesty usmrcovaniu týchto organizmov. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.03.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 16. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutým žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu pre podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. Uvedené jednoznačne potvrdzuje judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2002 ZSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto stanovisku uvádza, že: „Predmetom súdneho prieskumu potom už nemôžu byť nové námietky, uplatnené po prvýkrát v žalobe, ktoré mohli byť uplatnené už po doručení prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní.“ Táto námietka však nebola zo strany žalobcu vznesená v rámci správneho konania. 17. Žalovaný vo vzťahu k obsahu námietky žalobcu uviedol, že doklady preukazujúce práva žiadateľa k pozemkom, na ktorých mu bolo povolené zriadenie lesnej cesty, sú súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu. 18. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný vo svojom skoršom (zrušujúcom) rozhodnutí uložil prvostupňovému správnemu orgánu postupovať tak, aby v prípade ak môže dôjsť k porušeniu zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b) a § 35 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody, určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody tak, aby sa vylúčilo porušenie týchto zákazov, pričom napriek uvedenému nie je možné v podmienkach vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody nájsť žiadnu, ktorá by svojím obsahom mohla zabrániť porušovaniu týchto zákazov, žalovaný zopakoval, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť len námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom a že táto námietka nebola zo strany žalobcu vznesená v rámci správneho konania. 19. K obsahu predmetnej námietky žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán po doručení zrušujúceho rozhodnutia žalovaného opätovne požiadal ŠOP SR, Správu NP Malá Fatra o stanovisko k výstavbe lesnej cesty „Hrbatá“ z hľadiska záujmov druhovej ochrany (podľa § 35 ods. 1 písm. b) a § 35 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody). ŠOP SR, Správa NP Malá Fatra vo svojom stanovisku č. NPMF/236/13/2 zo dňa 05.04.2013 uviedla, že „trasa navrhovanej lesnej cesty prechádza lesnými porastami s prevahou smreka, prevažne mladinami, v závere starším monokultúrnym smrekovým porastom, pomiestne napadnutým podkôrnym hmyzom. V blízkosti trasy a v časti trasy lesnej cesty sa nachádzajú monokultúrne smrekové lesné porasty. Trasa lesnej cesty sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra, mimo území európskeho významu a chráneného vtáčieho územia. Navrhovaná lesná cesta neprechádza žiadnym z biotopov národného alebo európskeho významu. Je všeobecne známe, že v mladých lesných porastoch a v monokultúrnych porastoch nie je ani zďaleka taká bohatá biodiverzita ako y porastoch starých a zmiešaných. Navyše lokalizácia mimo NP, UEV a CHVU tiež naznačuje zníženú kvalitu územia z pohľadu ochrany prírody. Správa NP Malá Fatra nemá žiadne informácie o výskyte chránených druhov rastlín a živočíchov v dotknutej lokalite. Vzhľadom na horeuvedené nepredpokladáme, že by v prípade dodržania podmienok z nášho predchádzajúceho stanoviska vo veci č. j. NPMF/379/12/2 zo dna 13.06.2012 došlo k porušeniu záujmov druhovej ochrany na lokalite dotknutej výstavbou lesnej cesty.“ Uvedené podmienky ŠOP SR, Správy NP Malá Fatra boli premietnuté do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vrátane podmienky, aby jamy po výkopoch v období do ich zakrytia/zasypania boli prikryté zariadeniami zamedzujúcimi pádu živočíchov do nich. 20. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach dôkladne zaoberali predmetom a cieľom ochrany prírody a krajiny v dotknutom území (ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra) vo vzťahu k žiadateľom zamýšľanej činnosti. Prvostupňový správny orgán vychádzal vo svojom rozhodnutí predovšetkým z odborného stanoviska ŠOP SR, Správy NP Malá Fatra č. NPMF/379/12/2 zo dňa 13.06.2012 a č. NPMF/236/13/2 zo dňa 05.04.2013, pričom na stranách 3 a 4 svojho prvostupňového rozhodnutia podrobne uviedol dôvody, na základe ktorých vydal súhlas na výstavbu lesnej cesty „Hrbatá“ v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra s druhým stupňom ochrany a určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody zohľadňujúc záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom území. S vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a jeho odôvodnením vydania súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil aj žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní LZ VLK, a stotožnil sa tiež s vyjadrením ŠOP SR, Správy NP Malá Fatra, ktoré sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia ministerstva č. 6886/2014-3.4/ak zo dňa 25.08.2014. IV. Relevantné právne predpisy 21. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný a) vjazd a státie s motorovým vozidlom motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, b) vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy. 22. Podľa § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. 23. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli. 24. Podľa § 35 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. zakázané je odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. 25. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. V. Posúdenie veci správnym súdom 26. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 27. Rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností v územiach s druhým stupňom ochrany zveril Okresnému úradu v sídle kraja zákonodarca ustanovením § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z.. Uvedené zákonné ustanovenie však neobsahuje bližšiu špecifikáciu dôvodov udelenia alebo neudelenia súhlasu, preto správny orgán v rámci diskrečnej právomoci rozhodne o vydaní súhlasu alebo nesúhlasu so stavbou lesnej cesty na základe zisteného skutkového stavu a okolností prípadu. Správna úvaha však nepredstavuje ľubovôľu správneho orgánu pri rozhodovaní; správny orgán je viazaný cieľom a zmyslom zákona a špecifickými okolnosťami konkrétneho prípadu. Správny súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ku ktorému dospel použitím správnej úvahy, z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia a či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 SSP). 28. Dotknuté územie, druhom pozemkov trvalý trávnatý porast a les, v ktorých sa má vybudovať predmetná lesná cesta, sa nachádzajú v druhom stupni územnej ochrany v ochrannom pásme Národného parku Malá Fatra. Primárne zákon zakazuje v druhom stupni ochrany vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy (§ 13 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.) bez akýchkoľvek výnimiek. Ďalšie činnosti, vrátane vybudovania lesnej cesty, podliehajú schvaľovaciemu procesu okresného úradu v sídle kraja, ktorý si môže pre svoje rozhodnutie vyžiadať odborné stanovisko príslušného orgánu. 29. Správny súd nevidel vadu v tom, že správny orgán prvého stupňa v konaní vychádzal z odborného stanoviska ŠOP SR, Správa Národného parku Malá Fatra č. NPMF/236/13/2 zo dňa 05.04.2013, ktoré odporučilo vydať súhlas na výstavbu lesnej cesty. ŠOP SR v stanovisku uviedla, že trasa navrhovanej lesnej cesty prechádza lesnými porastami s prevahou smreka, prevažne mladinami, v závere starším monokultúrnym smrekovým porastom, pomiestne napadnutým podkôrnym hmyzom, nachádza sa v ochrannom pásme NP Malá Fatra, mimo území európskeho významu a chráneného vtáčieho územia, neprechádza žiadnym z biotopov národného alebo európskeho významu. ŠOP SR v stanovisku dodala, že v mladých lesných porastoch a monokultúrnych porastoch nie je ani z ďaleka bohatá biodiverzita ako v porastoch starých a zmiešaných a lokalizácia mimo NP ÚEV a CVHÚ tiež naznačuje zníženú kvalitu územia z pohľadu ochrany prírody. Správa NP Malá Fatra nemá žiadne informácie o výskyte chránených druhov rastlín a živočíchov v dotknutej lokalite a nepredpokladá, že v prípade dodržania podmienok uvedených v stanovisku dôjde k porušeniu záujmov druhovej ochrany na lokalite dotknutej výstavbou lesnej cesty. Z uvedeného hľadiska nemožno správnemu orgánu vytknúť vydanie súhlasu na výstavbu lesnej cesty. 30. Na druhej strane súd prisvedčil žalobcovi, ktorý namietal, že v administratívnom konaní nebolo dostatočne zistené, či pozemky uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, na ktorých má byť vybudovaná predmetná lesná cesta, sú vo vlastníctve žiadateľa, resp. či žiadateľ mal právo oprávňujúce ho na zriadenie vlastnej cesty. 31. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že vybudovať lesnú cestu môže len oprávnená osoba. Takouto osobou je len vlastník, správca alebo nájomca, teda osoba, ktorá má k dotknutému pozemku zodpovedajúce právo (právny vzťah). Z uvedeného vyplýva, že aj žiadosť o vydanie súhlasu na vybudovanie lesnej cesty v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. môže správnemu orgánu adresovať vlastník, správca alebo nájomca plánovanou činnosťou dotknutého pozemku. Správny orgán je povinný preveriť, či žiadateľ disponuje vo vzťahu k pozemku právom na zásah do pozemku a v prípade, že žiadateľ sám dôkaz o tom nepredloží je povinný si dôkaz vyžiadať, resp. zabezpečiť. Uvedené vyplýva z dikcie § 82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. 32. Dôkazom preukazujúcim vlastníctvo k nehnuteľnosti je predovšetkým list vlastníctva. Do úvahy možno vziať aj inú listinu svedčiacu vlastníctvu konkrétnej osobe, akou bude rozhodnutie súdu (napr. o určení vlastníckeho práva) alebo správneho orgánu (napr. o priznaní vlastníctva z reštitúcie). 33. Správny súd nahliadnutím do administratívneho spisu zistil, že v posudzovanom konaní správny orgán relevantne nepreveroval (nie je o tom žiadna zmienka) vzťah žiadateľa k pozemkom, na ktorých má byť vybudovaná predmetná lesná cesta. Žiadateľ do administratívneho spisu nezaložil listy vlastníctva, ani žiadne listiny osvedčujúce vlastníctvo alebo jeho právny vzťah k pozemkom oprávňujúci ho k zásahu do práv vlastníka. 34. Správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým vydal súhlas v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/, v znení § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. na výstavbu cesty na pozemkoch, parcelách KN-C, č. XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú. Belá. 35. Pokiaľ mal správny orgán k dispozícii fotokópie listín (dohoda zo dňa 15.10.1992 o vydaní nehnuteľnosti uzavretú medzi Roľníckym družstvom Terchová a bývalými vlastníkmi obce Belá, rozhodnutie Okresného národného výboru zo dňa 13.07.1958 o vydaní do obhospodarovania spoločného lesného majetku bývalým vlastníkom obce Belá, dohoda o vydaní majetku bývalého urbáru obce Belá zo dňa 04.03.1992), z týchto listín nie je vlastnícky vzťah žiadateľa k predmetným pozemkom priamo zrejmý. Priamo zrejmý by mal byť pre správny orgán z toho dôvodu, že na rozdiel od súdu, prípadne „pozemkového úradu“ konajúceho v konkrétnej veci, nie je správny orgán oprávnený sám posúdiť a určiť (aj keď len predbežne) vlastnícke právo osobe za situácie, kedy by to bolo dosiahnuteľné len vykonaním dokazovania - preverenie hodnovernosti listín, zistenie ich autenticity a zhody s originálom listín, zistenie či rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, či zmluvy (dohody) boli platné a či boli právne relevantne schválené príslušnými správnymi orgánmi, či sa pozemky uvedené v žiadosti o vydanie súhlasu na výstavbu lesnej cesty prekrývajú s parcelami uvedenými na vyššie spomínaných listinách, preveriť právne nástupníctvo žiadateľa k bývalému urbáru obce Belá a pod. 36. Žalobca správnemu súdu predložil výpisy z katastra nehnuteľností z webového sídla Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk>), pričom z týchto výpisov vyplýva, že listy vlastníctva k vyššie uvedeným pozemkom neboli v čase podania správnej žaloby založené. 37. Súd preveril žalobcove tvrdenia a z webového sídla Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zistil nasledovné. Pozemok parc. č. XXXX/ 1 je parcela registra "C" evidovana ´ na katastra´lnej mape, druh pozemku trvaly´ tra´vny porast, list vlastni´ctva k danej nehnutelˇnosti nie je zalozˇeny´. Pozemok parc. č. XXXX/ 1 je parcela registra "C" evidovana´ na katastra´lnej mape, druh pozemku lesný pozemok, list vlastni´ctva k danej nehnutelˇnosti nie je zalozˇeny´. Pozemok parc. č. XXXX/ 1 je parcela registra "C" evidovana´ na katastra´lnej mape, druh pozemku lesný pozemok, list vlastni´ctva k danej nehnutelˇnosti nie je zalozˇeny´. Pozemok parc. č. XXXX/ 1 je parcela registra "C" evidovana´ na katastra´lnej mape, druh pozemku lesný pozemok, daná nehnutelˇnosť je evidovaná na liste vlastni´ctva č. XXXX, pričom na liste vlastníctva je uvedených 594 vlastníkov, veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu, chýba však informácia o titule nadobudnutia. Parcela č. XXXX/X nebola nájdená. 38. Podľa názoru správneho súdu správny orgán konajúci v prvom stupni nemal zistenú jednu zo základných skutočností, a síce, ako už súd spomínal vyššie, či je žiadateľ vlastníkom alebo správcom alebo nájomcom pozemkov, na ktorých mieni vybudovať lesnú cestu. Teda správny orgán nemal preukázané, či žiadosť o súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. podala oprávnená osoba. Uvedené malo bezpochyby za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu vedúce k vydaniu nezákonného rozhodnutia, pričom uvedené pochybenie bolo spôsobené prvostupňovým správnym orgánom a nebolo odstránené ani žalovaným. 39. Pokiaľ žalobca namietal, že sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že „ohrozovanie drobných bezstavovcov bude eliminované preventívnymi opatreniami“, avšak v podmienkach rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je žiadna takáto podmienku (bližšie je námietka opísaná v ods. 14 odôvodnenia rozsudku), túto žalobnú námietku súd nepovažoval za dôvodnú. 40. Je síce pravdou, že podmienky uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a ani odvodnenia napadnutých rozhodnutí neobsahujú zmienku o konkrétnych preventívnych opatreniach proti ohrozovaniu drobných bezstavovcov, súd však poukazuje na odborné stanovisko ŠOP SR č. NPMF/236/13/2 zo dňa 05.04.2013 opísané v ods. 4 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého NP Malá Fatra nemá žiadne informácie o výskyte chránených druhov rastlín a živočíchov v dotknutej lokalite. 41. Preto pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v intenciách pokynu odvolacieho správneho orgánu uvedenom v zrušovacom rozhodnutí (spomenuté v ods. 3 odôvodnenia rozsudku), nemožno opomenúť, že žalobcom uvádzaný pokyn bol formulovaný podmieňujúco. Teda určiť podrobnejšie podmienky rozhodnutia na vylúčenie porušenia zákazov podľa § 35 ods. 1 písm. b/ a § 35 ods. 2 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. bolo uložené správnemu orgánu konajúcemu v prvom stupni len v prípade, ak by ku nim mohlo dôjsť. Ako vyplýva z odborného stanoviska ŠOP SR, výskyt chránených druhov rastlín a živočíchov v dotknutej lokalite nebol konštatovaný. 42. Správny súd dodáva, že pokiaľ ide o žalobcom tvrdené ohrozenie drobných bezstavovcov, tieto živočíchy generálne nie sú predmetom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. bez toho, aby boli zaradené medzi chránené živočíchy spôsobom definovaný v § 33 zákona č. 543/2002 Z.z.. Preto túto námietku považoval súd za neopodstatnenú. 43. Sumarizujúc správny súd uvádza, že správne orgány neúplne zistili skutkový stav, a napriek tomu vo veci rozhodli. Za danej skutkovej situácie boli rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané predčasne. Vadami rovnakého druhu trpia obe rozhodnutia správnych orgánov, preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia v súlade s § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP orgánu verejnej správy prvého stupňa. 44. V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie za účelom overenia oprávnenosti budovať predmetnú lesnú cestu na dotknutých pozemkoch. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka, tento podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Ide o subjekt, ktorý bol účastníkom v administratívnom konaní, pričom jeho účasť pred súdom a námietky ním uvádzané nemajú vplyv na výsledok súdneho konania. Účasť vedľajšieho účastníka pred správnym súdom je plnením jeho práva byť informovaný o predmete konania, postupnosti jednotlivých úkonov v konaní a o jeho výsledku, pričom je na ňom, či práva spojené s účasťou v konaní vykoná sám, alebo si na tento účel zvolí právneho zástupcu. V prípade, že splnomocní zastupovaním v konaní advokáta, nesie si zásadne náklady s tým spojené sám. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).