Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200216 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200216.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: C.. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. O. XXX/X, XXX XX V. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. decembra 2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. III. Žiadosť o prerušenie konania o postúpení návrhu Ústavnému súdu SR o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňové administratívne rozhodnutie a konanie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2016 o priznaní predčasného starobného dôchodku, priznala žalovaná (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) podľa ust. § 67 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) žalobkyni na základe jej žiadosti spísanej dňa 29.04.2016, od 01.05.2016 predčasný starobný dôchodok v sume 757,60 Eur mesačne. Zákonnou valorizáciou podľa ust. § 82 ZSP jej súčasne od 01.01.2019 zvýšila predčasný starobný dôchodok o 1,90 Eur, na sumu 759,50 Eur mesačne. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa k 01.05.2016 získala 16 314 dní, t.j. 44 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“), rozpis ktorého, aj s ďalšími údajmi, je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“). Rozhodujúce obdobie jej Sociálna poisťovňa určila v súlade s ust. § 63 ods. 6 ZSP, ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku a ide o kalendárne roky 1984 až 2017. Do rozhodujúceho obdobia jej nezarátala kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých získala 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného po 31.12.2007, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. V rozhodujúcom období žalobkyňa získala úhrnom 11 688 dní, t.j. 32,0220 rokov dôchodkového poistenia a úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 59,6483. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, je priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,8628, ktorý je po prepočte podľa ust. § 63 ods. 3 písm. d/ ZSP, v hodnote 1,6668. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa ust. § 255 ods. 3 ZSP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod (ďalej aj „OMB“) v hodnote 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa ust. § 255 ods. 3 ZSP. 3. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobkyňa dosiahne dôchodkový vek pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, dňom 02.07.2017 (§ 65 ods. 6 ZSP). Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, dňa 01.05.2016, jej do dovŕšenia dôchodkového veku chýba 427 dní. Rozpísala tiež výpočet sumy predčasného starobného dôchodku (ďalej aj „PSD“), pri ktorom vychádzala z hodnôt zistených z osobného listu dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“), a jeho sumu získala súčinom priemerného osobného mzdového bodu 1,6668, obdobia dôchodkového poistenia 44,6959 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej k 01.05.2016, vo výške 10,9930 Eur. Výslednú sumu 818,968893, znížila o hodnotu 61,422666700, t.j. za chýbajúcich 427 dní do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne, do 02.07.2017 a výslednú sumu jej predčasného starobného dôchodku určila na 757,60 Eur mesačne. Túto sumu ďalej zákonnou valorizáciou podľa ust. § 82 ZSP, zvýšila odo dňa priznania predčasného starobného dôchodku o pevnú sumu zvýšenia 1,90 Eur, na celkovú sumu 759,50 Eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa ust. § 2 písm. a/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. je k 01.05.2016 vo výške 198,09 Eur mesačne a 1,2 násobok tejto sumy je 237,70 Eur. Keďže vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima, žalobkyňa splnila všetky podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa ust. § 67 ods. 1 ZSP. Odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1ZSP). Správna žaloba 4. Dňa 20.07.2016 doručila žalobkyňa Krajskému súdu v Bratislave správnu žalobu, podanú už za účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) a zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), v znení účinnom od 01.07.2016, za dodržania lehoty 30 dní, podľa poučenia v rozhodnutí zo dňa 08.06.2016. V zmysle právnej úpravy podľa zák.č. 162/2015 Z.z., počnúc dňom 01.07.2016 súdy v správnom súdnictve na základe žalôb preskúmavajú zákonnosť právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, pričom už nerozhodujú o opravných prostriedkoch voči neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov vo veciach, ktoré boli (na súde) začaté po 30.06.2016. Z dôvodu, že predmetná vec nepatrila do právomoci súdu, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Sa/16/2016 - 18 zo dňa 19.09.2016 konanie zastavil a vec podľa ust. § 18 ods.1 SSP postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ako orgánu s právomocou vo veci podľa ust. § 215 ods. 4 ZSP rozhodovať. 5. Žalobkyňa v žalobe nesúhlasila s výškou priznaného predčasného starobného dôchodku v sume 759,50 Eur mesačne, z dôvodu neústavnosti právnych predpisov, podľa ktorých jej bol vypočítaný, keďže aktuálna právna úprava ju na základe veku a vzdelania diskriminuje. Výšku predčasného starobného dôchodku považuje za v rozpore s dobrými mravmi a princípom zásluhovosti ako aj rovnakého zaobchádzania. Poukázala na právnu úpravu výpočtu dôchodku (PSD, SD) zakotvenú v zák.č. 461/2003 Z.z. a ukazovatele, ktoré vchádzajú do tohto výpočtu, ako je priemerný osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie a tiež kalendárne roky, ktoré sa do tohto obdobia započítavali v pôvodnej právnej úprave a neskôr. Z toho vyvodila záver, že štát s týmito hodnotami manipuluje a za neústavné označila, že zákonodarca tieto hodnoty mení a následné zmeny nezodpovedajú právnej istote a ústavnému právu na sociálne zabezpečenie v starobe. Zdôraznila, že jednotlivé zmeny v právnej úprave nároku na starobný, resp. predčasný starobný dôchodok vníma ako nespravodlivé a diskriminujúce a na dôkaz k žalobe priložila tri vlastné fiktívne výpočty jej predčasného starobného dôchodku. Za rozhodujúci na vznik nároku na dôchodok uviedla vo výpočtoch rok 2017, v ktorom by jej nárok vznikol a vo všetkých troch fiktívnych výpočtoch získala sumu dôchodku v rozmedzí 860,- Eur až 880,- Eur, teda vyššiu, ako predčasný starobný dôchodok, ktorý jej bol napadnutým rozhodnutím priznaný (759,50 Eur). Za účelom získania podkladov na preskúmanie žaloby žiadala, aby súd od žalovanej zabezpečil výpočet predčasného starobného dôchodku, ktorý by jej bol priznaný, keby oň bola mohla požiadať v rokoch 1990 až 2015 a analýzy, ktoré boli podkladom pre legislatívne zmeny jednotlivých parametrov (hodnôt), potrebných na výpočet starobného dôchodku, aby bolo možné posúdiť zmeny ust. § 63 ZSP, najmä ods. 3 a 6, z pohľadu ich súladu s ústavnými princípmi. Navrhla, aby súd preskúmal správnosť výpočtu predčasného starobného dôchodku a posúdil ustanovenia ZSP, upravujúce jednotlivé parametre, potrebné na výpočet dôchodku podľa ust. § 63 ZSP, najmä ods. 3 a 6. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „odvolací orgán“), v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.12.2016 podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.06.2016. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na obsah administratívneho spisu a žiadosť spísanú dňa 29.04.2016, ktorou žalobkyňa požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku od 01.05.2016 uviedol, že ku dňu jeho priznania, k 01.05.2016, žalobkyňa podľa rozpisu v OLDP získala 16 314 dní, t.j. 44 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa ust. § 68 ods. 1 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, do dovŕšenia dôchodkového veku. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. 7. Rozhodujúce obdobie podľa ust. § 63 ods. 6 ZSP je obdobie rokov 1984 až 2015 a sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku. Nepatria sem kalendárne roky pred 01.01.1984, ani obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa ust. § 62 ods. 2 prvej vety alebo ust. § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. Osobné mzdové body v uvedených kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú v prílohe č. 3 k ZSP. Sumy za kalendárne roky 2003 až 2013 sú stanovené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a po kalendárnom roku 2013 sú podľa ust. § 11 ods. 1 ZSP určené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich podľa písm. q/ druhého bodu ust. § 226 ods. 1 ZSP zverejňuje na svojom webovom sídle. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2015 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2014 (§ 11 ods. 2 ZSP) a osobný mzdový bod môže mať podľa ust. § 63 ods. 3 ZSP najviac hodnotu 3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 59,6483. V rozhodujúcom období získala žalobkyňa podľa ust. § 63 ods. 1 ZSP úhrnom 11 688 dní, t.j. 32,0220 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod podľa ust. § 63 ods. 3 písm. d/ ZSP je v hodnote 1,8628 (59,6483 : 32,0220), v roku 2016 sa z hodnoty od 1,25 do hodnoty 3 započítava 68 % a po prepočte je potom hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,6668. Žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (k 01.05.2016) získala 16 314 dní, t.j. 44,6959 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 01.05.2016 je podľa ust. § 64 ods. 3 ZSP v znení zák.č. 721/2004 Z.z. v sume 10,9930 Eur. Pretože 55 rokov veku žalobkyňa dosiahla dňa 02.07.2011, dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 6 ZSP dosiahne dňa 02.07.2017, t.j. pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok od 01.05.2016 do dovŕšenia dôchodkového veku, do 02.07.2017, chýba 427 dní, tzn. zníženie dôchodku o 7,50 % (61,42266700 Eur). Od dovŕšenia dôchodkového veku sa podľa ust. § 69a ods. 1 ZSP v znení zák. č. 413/2012 Z.z. predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom. 8. Suma predčasného starobného dôchodku je 757,60 Eur mesačne, t.j. súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,6668 x 44,6959 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 Eur, znížená o sumu 61,42266700. Vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. 237,70 Eur (suma 198,09 Eur mesačne t.j. suma počítaná podľa zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. k 01.05.2016), čím žalobkyňa splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. K tejto sume ešte patrí zvýšenie podľa ust. § 82 ZSP v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. o pevnú sumu 1,90 Eur mesačne, na sumu 759,50 Eur mesačne. 9. Generálny riaditeľ označil odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné a poukázal na to, že Sociálna poisťovňa nie je tvorcom legislatívy v oblasti sociálneho poistenia, ale jeho nositeľom v SR, resp. vykonávateľom legislatívy v tejto oblasti. Nie je ani kompetentná na posúdenie spravodlivosti či nespravodlivosti predmetnej právnej úpravy, ku ktorej námietky smerujú. Žaloba po odvolacom konaní 10. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.02.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 05.12.2016, ktorým jej odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.06.2016 o priznaní predčasného starobného dôchodku. Napadnuté rozhodnutie žiadala preskúmať, nesúhlasila s vypočítanou výškou predčasného starobného dôchodku, ktorú považovala za v rozpore s dobrými mravmi, právne predpisy podľa ktorých jej bol vypočítaný, označila za neústavné, v rozpore s princípmi zásluhovosti a rovnakého zaobchádzania, garantovanými Ústavou SR. Namietala ukazovatele, ktoré vchádzajú do výpočtu dávky predčasného starobného dôchodku a to priemerný osobný mzdový bod, jeho výpočet upravený v nadväznosti na rozhodujúce obdobie a jeho určenie podľa príslušných ust. ZSP, t.j. ust. § 63 ods. 3 a 6 a § 62 ods. 1. Konštatovala, že hodnoty ukazovateľov, ktoré sa započítavajú do osobného mzdového bodu pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, sú predmetom častých zmien a právnych úprav a potom nezodpovedajú princípom rovnakého zaobchádzania, právnej istoty, ústavnému právu na sociálne zabezpečenie v starobe a novelizácie zákonov v oblasti dôchodkového zabezpečenia neprispievajú k právnej istote. Tieto zmeny označila za manipulácie s ukazovateľmi potrebnými na výpočet starobného dôchodku, ako je osobný mzdový bod, rozhodujúce obdobie a často meniace sa ust. § 63 ods. 3 ZSP za sankčné voči jej osobe a oproti iným dôchodcom, na ktorých sa vzťahovali iné ukazovatele alebo spôsoby výpočtu predčasného starobného dôchodku, aj za diskriminujúce (§ 63 ods. 3 písm. d/ ZSP). Zmeny označila za negatívne, nespravodlivé a diskriminačné, na dôkaz čoho pripojila k žalobe tri fiktívne výpočty jej predčasného starobného dôchodku, v ktorých ako rok na vznik nároku na dôchodok uviedla rok 2017, keďže v tomto roku by jej vznikol nárok na starobný dôchodok. Vo všetkých troch fiktívnych výpočtoch uviedla, že suma dôchodku je v rozmedzí od 860,- do 880,- Eur, teda vyššia ako jej priznaný predčasný starobný dôchodok v sume 759,50 Eur. Za účelom zabezpečenia podkladov na preskúmanie jej žaloby opätovne žiadala, aby súd od žalovanej získal výpočty predčasného starobného dôchodku, ktorý by jej bol priznaný, keby oň bola mohla požiadať v rokoch 1990 až 2015 a analýzy, ktoré boli podkladom pre legislatívne zmeny jednotlivých parametrov (hodnôt), potrebných na výpočet starobného dôchodku, aby bolo možné posúdiť, či sú zmeny ust. § 63 ZSP, najmä ods. 3 a 6, v súlade s ústavnými princípmi. Žiadala, aby súd preskúmal správnosť výpočtu predčasného starobného dôchodku a posúdil ustanovenia ZSP, upravujúce jednotlivé parametre, potrebné na výpočet dôchodku podľa ust. § 63 ZSP, najmä ods. 3 a 6 a to : a/ či jednotlivé novely zák.č. 461/2003 Z.z. realizované v rokoch 1990 až 2015 boli v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty, rovnakého zaobchádzania a primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, b/ či znenie ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. v čase rozhodovania o jej predčasnom starobnom dôchodku zakladá v porovnaní s priznanou výškou sumy predčasného starobného dôchodku a tou, ktorá by jej bola priznaná v rokoch 1990 až 2015, jej diskrimináciu, c/ predložil návrh Ústavnému súdu SR v prípade, ak by na základe navrhovaných dôkazov dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade ustanovení ZSP s Ústavou SR. Vyjadrenia účastníkov 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2018 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zdôraznila, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne nové námietky, jej námietky sú totožné s námietkami v odvolaní zo dňa 19.07.2016, ktoré označila ako „správna žaloba v sociálnych veciach“ a s nimi sa odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí zo dňa 05.12.2017 vysporiadal. Zotrvala na správnosti a zákonnosti oboch rozhodnutí. 12. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na svojej žalobe s poukazom na to, že vyjadrenie žalovanej zo dňa 02.08.2018 neobsahuje žiadne nové skutočnosti, žalovaná sa podľa nej nevyjadrila k požadovanému dôkazu - predloženiu fiktívnych výpočtov dôchodkov a skonštatovala, že dňa 10.07.2017 bol v Zbierke zákonov vyhlásený zák.č. 184/2017 Z.z. o zmene ZSP, podľa ktorého je žalovaná povinná prepočítať dôchodky tzv. starodôchodcov vo vzťahu k rozhodnutiam vydaným už v roku 1965. To znamená, že žalovaná fiktívne dôchodky nie môže, ale musí prepočítavať a ňou navrhovaný dôkaz má poskytnúť súdu, čo na posúdenie súladu právnych úprav v oblasti dôchodkového zabezpečenia s ústavnými princípmi a s tým, či postupom štátu došlo k jej diskriminácii pri určení výšky predčasného starobného dôchodku, považuje za kľúčové. Poukázala na to, že žalovaná vo vyjadrení nenamietala ňou predložené fiktívne výpočty predčasného starobného dôchodku, preukazujúce, že v dôsledku legislatívnych zmien v krátkom časovom horizonte, je táto výška dôchodku nižšia o 11 až 13 %. V prípade neposkytnutia požadovaného dôkazu žalovanou žiadala, aby súd konal na základe ňou predložených fiktívnych výpočtov a posúdil porušenie jej ústavných práv a otázku jej diskriminácie. 13. Zdôraznila, že v petite žaloby žiadala, aby krajský súd na základe predložených dôkazov (fiktívnych výpočtov) posúdil, že mohlo dôjsť k porušeniu jej práv garantovaných Ústavou SR, prerušil konanie a podal návrh Ústavnému súdu SR, aby konal o súlade právnej úpravy ZSP, ktorý nastavil parametre výpočtu jej dôchodkovej dávky, najmä ust. § 63 ods. 3 a 6 s Ústavou SR, s princípmi právnej istoty, rovnakého zaobchádzania, primeraného hmotného zabezpečenia v starobe a rozhodol, či rozdiel vo výške jej predčasného starobného dôchodku, ktorý by dosiahla podľa právnych predpisov platných v skoršom časovom období, je v súlade s princípom zásluhovosti. Právne posúdenie krajského súdu 14. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, rozhodnutie žalovanej zo dňa 05.12.2019 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 08.06.2016, ktorým bol žalobkyni priznaný predčasný starobný dôchodok, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom uzavrel, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovanej je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto žalobu v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia rozsudku dňa 12.05.2021 nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok v súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia, na úradnej tabuli súdu. 15. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 62 ods. 1, 3 zák.č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom od 01.01.2008, osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Osobný mzdový bod je najviac v hodnote 3. 19. Podľa § 63 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 do 31.12.2016, priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku: a/ 2013..... 80 %, b/ 2014..... 76 %, c/ 2015..... 72 %, d/ 2016..... 68 %. 20. Podľa § 63 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z., v znení účinnom od 01.01.2011, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 21. Podľa § 63 ods. 7 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. 22. Podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 23. Podľa § 65 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., je dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 24. Podľa § 65 ods. 6 písm. h/ zák.č. 461/2003 Z.z., žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov. 25. Podľa § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c/ suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 67 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., nárok na predčasný starobný dôchodok podľa odsekov 1 a 2 vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. 27. Podľa § 68 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., sa suma predčasného starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; 28. Podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. je zvyšovanie dôchodkových dávok nasledovné: 1/ Dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 2/ Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania. 3/ Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje. 29. Podľa § 184 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., sa dávkové konanie začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. 30. Podľa § 184 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z., sa žiadosť o priznanie dávky podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. 31. Podľa § 185 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. 32. Podľa § 196 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 33. Podľa ods. 7 cit. ust. zák.č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 34. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák.č. 461/2003 Z.z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 35. Krajský súd má po oboznámení sa s obsahom žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami účastníkov, žiadosťou žalobkyne o predčasný starobný dôchodok spísanou dňa 29.04.2016 a s obsahom administratívneho spisu za preukázané, že žalobkyni bol prvostupňovým rozhodnutím, v súlade s ust. § 67 ods. 1 ZSP, dňom 01.05.2016 priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže k tomuto dňu bola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov (44 rokov a 254 dní), chýbajú jej najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku (do 02.07.2017) a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 237,70 Eur, t.j. suma 1,2- násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (suma 198,09 Eur mesačne, t.j. suma počítaná podľa zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. k 01.05.2016). Suma predčasného starobného dôchodku vo výške 757,60 Eur mesačne bola žalobkyni súčasne zvýšená v súlade s ust. § 82 ZSP na sumu 759,50 Eur mesačne. 36. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť vyplývajúca z podmienok kladených ust. § 67 ods. 1 ZSP pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Spornou sa však stala výška priznanej sumy, ktorú žalobkyňa považovala za tak nízku, že je v rozpore s dobrými mravmi, princípmi zásluhovosti a rovnakého zaobchádzania, čo vytvorilo základ pre jej diskrimináciu a rozpor s Ústavou SR. Žiadala, aby súd preskúmal správnosť výpočtu jej priznaného predčasného starobného dôchodku a posúdil súlad ust. § 63 ods. 3 a 6 zák.č. 461/2003 Z.z. s princípmi Ústavy SR a tiež či toto ustanovenie pôsobí pri porovnaní jej priznanej sumy predčasného starobného dôchodku a sumy, ktorá by jej prináležala v rokoch 1990 až 2015 (§ 63 ods. 3), voči nej diskriminačne. Na podporu správnosti svojich tvrdení (rozdiel v sumách predstavujúci 11-13 % ) priložila svoje fiktívne výpočty výšky predčasného starobného dôchodku a za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení žiadala súd o zabezpečenie dôkazov od žalovanej, a to výpočtov sumy predčasného starobného dôchodku, ktoré by mala priznané, keby o predčasný starobný dôchodok požiadala v rokoch 1990 až 2015 a analýz legislatívnych zmien ust. § 63 ods. 3 a 6 ZSP a ich súladu s ústavnými princípmi zakotvenými v Ústave SR. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie v uvedenej veci, žiadala o prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na Ústavný súd. 37. K nosnej námietke, spočívajúcej v priznaní jej nízkej sumy predčasného starobného dôchodku, neuviedla žiadne konkrétne porušenie ustanovení zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorého by sa žalovaná pri výpočte jeho sumy dopustila, nekonkretizovala skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodila. Tiež žiadala, aby súd preskúmal správnosť výpočtu sumy jej predčasného starobného dôchodku a či je výpočet sumy v súlade s platnými právnymi predpismi ku dňu vzniku jej nároku na predčasný starobný dôchodok, t.j. ku dňu 01.05.2016. 38. Žalobkyňa vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla dňa 02.07.2011. Dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. dosiahla pripočítaním sedemdesiatich dvoch kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov, t. j. dňa 02.07.2017. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, dňa 01.05.2016, jej do dovŕšenia dôchodkového veku chýbalo 427 dní, čo 02.07.2017 nie je viac ako dva roky a teda v súlade s ust. § 67 ods. 1 ZSP. K 01.05.2016, podľa rozpisu v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol žalobkyni doručený ako príloha k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.06.2016, získala 16 314 dní, t.j. 44 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia. Keďže podľa ust. § 60 ods. 10 ZSP rok dôchodkového poistenia je 365 dní, žalobkyňa získala 44 rokov a 254 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku 757,60 Eur mesačne, bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,6668, obdobia dôchodkového poistenia 44,6959 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 (1,6668 x 44,6959 x 10,9930 = 818,9688 EUR), znížená o 7,50 % (61,42266700) za 427 dní, chýbajúcich do dovŕšenia dôchodkového veku (dňa 02.07.2017). Táto suma sa žalobkyni súčasne podľa ust. § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. a § 1 písm. c/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z. zvýšila odo dňa priznania dôchodku o pevnú sumu 1,90 Eur mesačne, na celkovú sumu 759,50 Eur mesačne. Vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako suma 1,2 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (suma 198,09 Eur x 1,2), t.j. 237,70 Eur mesačne, čo je suma počítaná podľa zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., k 01.05.2016, kedy splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok podľa ust. § 67 ods. 1 ZSP. 39. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že výška sumy predčasného starobného dôchodku bola žalobkyni určená správne a v súlade s aplikovanými ustanoveniami platnej úpravy zák.č. 461/2003 Z.z.. Prvostupňový orgán okolnosti zodpovedajúce hypotéze ustanovenia § 67 ods. 1 ZSP, že nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol žalobkyni k 01.05.2016 za platnosti ust. § 63 ods. 3 písm. d/ ZSP v znení zák.č. 125/2016, platnom k 01.05.2016 zistil dostatočne. V inom roku uvedenom v ust. § 63 ods. 3 písm. a/, b/ alebo c/, t.j. v roku 2013, 2014 alebo 2015, obsahujúcom inú úpravu započítania do sumy predčasného starobného dôchodku z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3, ako v roku 2016, jej nárok na predčasný starobný dôchodok nevznikol. 40. Na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, nebolo potrebné zabezpečovať žalobkyňou požadované dôkazy, ako ďalšie výpočty predčasného starobného dôchodku a ani dôkazy na preukázanie jej diskriminácie a porušenia jej ústavných práv. Ňou predložené výpočty sumy predčasného starobného dôchodku a požadované výpočty, ktoré by mali preukázať v akej výške by jej predčasný starobný dôchodok bol určený v rokoch 2013, 2014, 2015, sa opierajú o stav fiktívny, sú v rozpore so skutkovým stavom a aj príslušnými ustanoveniami ZSP a jej námietka v tomto smere je v celom rozsahu irelevantná. Súd zároveň zdôrazňuje, že v konaní sa vychádza z reálneho skutkového stavu, na ktorý sa aplikuje časovo zodpovedajúce znenie zákona, a nie fiktívna predstava, ktorá by dotknutej osobe vyhovovala. Pri priznaní predčasného starobného dôchodku je rozhodná skutočnosť vzniku nároku na dôchodok, či a kedy táto skutočnosť nastala, a či je pri určení sumy predčasného starobného dôchodku súladná s platnými právnymi predpismi v čase vzniku tohto nároku (skutočnosti). 41. Irelevantné sú potom aj ďalšie námietky žalobkyne o diskriminácii a porušení jej ústavných práv priznaním jej tak nízkeho dôchodku, v dôsledku legislatívnych zmien realizovaných v krátkom čase, s konkrétnym poukazom na zmeny ust. § 63 ods. 3 (úprava výpočtu priemerného osobného bodu) a ods. 6 (úprava rozhodujúceho obdobia) zákona č. 461/2003 Z. z., podopreté dôkazmi, fiktívnymi výpočtami predčasného starobného dôchodku, ktorý by podľa platných právnych predpisov v skoršom časovom období mala určený vo vyššej sume (o 11 až 13%) a aj jej žiadosti o overenie ich výpočtu analýzou legislatívnych zmien zo strany žalovanej. 42. Súd poznamenáva, že Sociálna poisťovňa nie je zákonodarným orgánom ale orgánom vykonávajúcim výsledky jeho legislatívnej činnosti. Žalobkyňa požiadala sama o predčasný starobný dôchodok, ktorý jej bol v súlade s platnou právnou úpravou aj priznaný, a to že nebol priznaný vo výške podľa jej predstáv, je jej subjektívny problém vyplývajúci z neznalosti zákona, zodpovednosť za ktorú nemôže prenášať na nositeľa poistenia, teda na žalovanú, ktorej povinnosťou je postupovať výlučne v súlade so zákonom. 43. K námietke diskriminácie vznesenej žalobkyňou, je potrebné s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva uviesť, že nárok na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zakotvené v čl. 14, je porušené len vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách a nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. 44. Z ničoho v danej veci nevyplýva, že by žalobkyňa bola v porovnaní s ostatnými dôchodcami, ktorým vznikol nárok na dôchodok v rovnakom období, t.j. v roku 2016 diskriminovaná. Znenie ust. § 63 ods. 3 ZSP, podľa ktorého, z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku: a/ 2013 80 %, b/ 2014 76 %, c/ 2015 72 %, d/ 2016 68 %, bolo prijaté v riadnom legislatívnom procese a je žalovanou neovplyvniteľné. To znamená, že ak by žalovaná vo vzťahu k žalobkyni postupovala inak ako postupovala, teda nie v súlade so zákonom, jej rozhodnutie by bolo nezákonné, nepreskúmateľné a vtedy by postupovala diskriminačne voči ostatným poistencom v rovnakej situácii, na ktorých by aplikovala zodpovedajúce znenie zákonných ustanovení. 45. K návrhu žalobkyne na prerušenie konania pre rozpor všeobecne záväzného predpisu s Ústavou SR a návrh na podanie prejudiciálnej otázky na Ústavný súd SR súd uvádza, že účelom právomoci všeobecných súdov vyvolať konanie o súlade právneho poriadku je ochrana ústavnosti pri uplatňovaní súdnej moci. Možno teda vyvodiť, že účelom práva vyvolať konanie o súlade právneho poriadku, je ochrana ústavnosti v pochybnostiach, či súd rozhodne spor o právo v súlade s ústavou, ak v individuálnom prípade uplatní zákon vyvolávajúci dôvodnú pochybnosť o jeho ústavnosti. Na margo uvedeného súd poukazuje na rozhodnutie R 53/1999, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že prerušiť konanie podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (analogicky § 100 ods. 1 písm. b/) možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania. 46. Nakoľko konajúci súd nedospel k poznaniu o nesúlade namietaného zákonného ustanovenia s ústavou SR, návrhu žalobkyne na prípadné prerušenie konania z tohto dôvodu nevyhovel. 47. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).