Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/40/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200740 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: T.. R. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. nad R. XXX, F. nad R., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016 zrušuje a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom, doručeným súdu dňa 13.6.2016 od odporcu spolu s jeho vyjadrením k podanému opravnému prostriedku, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporcu Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016 (napadnuté rozhodnutie), ktorým odporca rozhodol o jej žiadosti o starobný dôchodok tak, že jej tento priznal od 22.7.2015 v sume 225,40 € mesačne. 2. Opravný prostriedok navrhovateľka odôvodnila tým, že namietala dobu započítaného obdobia dôchodkového poistenia, keď jej odporca na účely rozhodnutia o starobnom dôchodku nezohľadnil dobu od 1.12.1990 do 30.06.2002, kedy bola v služobnom pomere príslušníka PZ a počas ktorého riadne odvádzala odvody do všeobecného systému. Na podporu svojej argumentácie poukázala na rozhodnutie NS SR R 83/2013. 3. Odporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 31.5.2016 tak, že zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, k čomu s poukazom na § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení doplnil, že namietanú dobu služby jej na účely určenia starobného dôchodku nemožno zohľadniť, nakoľko jej dotknutá doba bola už zohľadnená v priznanom výsluhovom dôchodku a nie je možné priznať nárok na dve dôchodkové dávky za tie isté doby zamestnania. Námietku navrhovateľky, v ktorej poukazovala na rozhodnutie NS SR R 83/2013 považoval za irelevantnú z dôvodu, že toto rozhodnutie sa týka odlišných skutkových a právnych okolností. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 4. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli 5. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 6. Rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.2.2016 žalovaný rozhodol o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok tak, že jej starobný dôchodok priznal vo výške 225,40 € mesačne od 22.7.2015 a zároveň jej priznanú dôchodkovú dávku zvýšil na sumu 227,30 €/mesačne od 1.1.2016 podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek dňa 22.7.2015. K tomuto dňu navrhovateľka dosiahla 8.328 dní dôchodkového poistenia (22 rokov a 298 dní obdobia dôchodkového poistenia). Podľa prílohy k rozhodnutiu - Osobný list dôchodkového poistenia bola navrhovateľke na účely starobného dôchodku zohľadnená doba poistenia od 1.9.1970 do 30.11.1990 a od 1.1.2013 do 31.12.2014. 7. Podľa Oznámenia údajov na účely konania o dôchodkovej dávke MV SR zo dňa 19.9.2013 (v dávkovom spise) bola navrhovateľke na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia zohľadnená doba služobného pomeru v rozsahu 22 rokov a 6 dní za obdobie služobného pomeru od 1.12.1990 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 30.12.2012 v III. kategórii funkcií. 8. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 250f ods. 2 OSP, súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. 10. Súd podľa § 250f ods. 2 OSP vyzval oboch účastníkov konania, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania Súd súčasne k výzve súdu pripojil doložku, že ak sa dotknutý účastník k výzve súdu nevyjadrí, súd bude podľa rovnakého zákonného ustanovenia predpokladať, že voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky. Na výzvu súdu reagoval odporca, ktorý oznámil súdu, že súhlasí s tým, aby vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľka sa k výzve súdu nevyjadrila v lehote určenej súdom, preto bola naplnená zákonná domnienka, podľa ktorej súd predpokladá, že navrhovateľka voči prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nenamietala. Skutkové a právne závery správneho súdu 11. Medzi účastníkmi konania bola sporná nasledujúca otázka a to, či - či sa doba štátnej služby navrhovateľky, ktorá jej bola zohľadnená na účely výsluhového dôchodku má zohľadňovať na účely rozhodovania o starobnom dôchodku navrhovateľky, a to vo vzťahu k obdobiu, počas ktorého navrhovateľka resp. jej zamestnávateľ platili odvody do všeobecného systému sociálneho poistenia (právna otázka). 12. K uvedenému súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR. 13. Zo všetkých rozhodnutí NS SR súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. februára 2018: 14. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. 15. Podľa čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba súčasne nárok na rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, môžu sa tieto dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu; chránená osoba dostane spolu aspoň toľko, koľko sú najvýhodnejšie dávky. 16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 17. Z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že odporca bol pri rozhodovaní o starobnom dôchodku povinný zohľadniť aj dobu služobného pomeru, za ktorý vznikol navrhovateľke nárok na výsluhový dôchodok. Správne preto odporca mal postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. a najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by navrhovateľke patrila, ak by jej bola na účely starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby, za ktorú jej vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Pretože dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku charakter dávky v starobe mal potom odporca vypočítaný starobný dôchodok krátiť a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta, rozhodujúcich pre priznanie výsluhového dôchodku. 18. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Odlišným postupom odporcu by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca. 19. Pretože odporca pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok nepostupoval podľa Dohovoru č. 128, súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj nasledujúce rozhodnutie, ktoré na toto rozhodnutie nadväzuje je potrebné podľa § 250q ods. 3 OSP zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. 20. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 21. Pretože predmetom konania je rozhodovanie o riadnom opravnom prostriedku, ktoré je systematicky zaradené do tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, podľa § 492 ods. 1 SSP súd postupoval podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). 22. Podľa § 250q ods. 3 OSP, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. 23. Podľa § 250r OSP, ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. 24. Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok a to v súlade s ustálenou judikatúrou NS SR, citovanou v tomto rozhodnutí a pri rozhodovaní postupovať vyššie uvedeným spôsobom (ods. 17 tohto rozhodnutia). 25. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 26. O trovách navrhovateľky súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože jej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. Poučenie: Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. (§ 250s O.s.p.)