Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sa/16/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201527 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201527.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY ECLI:SK:KSBA:2021:1017201527.1 č. k.: 4Sa/16/2020-78 IČS: 1017201527 Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: B.. Y. L., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, R., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného W. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017, takto r o z h o d o l : I. Súd zamieta procesný návrh žalobkyne zo dňa 18.9.2017 na prerušenie konania. II. Súd žalobu zamieta. III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Argumenty žalobcu 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 18.9.2017, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017 (napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovaného W. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.3.2017 vo veci predčasného starobného dôchodku žalobkyne. 2. Žalobkyňa nesúhlasila s výškou priznaného predčasného dôchodku - 743,20 €/mesačne a žiadala o preskúmanie výšky jej priznaného dôchodku, a to najmä z hľadiska neústavnosti právnych predpisov, na základe ktorých jej bol predčasný starobný dôchodok vypočítaný. Ak dôvody nesúhlasu s výškou priznaného dôchodku žalobkyňa uviedla, že výška jej priznaného predčasného starobného dôchodku je v rozpore s dobrými mravmi, s princípom zásluhovosti ako aj s princípom rovnakého zaobchádzania, a že súčasná právna úprava zakladá v jej prípade diskrimináciu na základe veku a vzdelania, čím je protiústavná. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, že pri výpočte dôchodku sa vychádza z priemerného osobného mzdového bodu a rozhodujúceho obdobia, za ktoré sa tento ukazovateľ zisťuje, pričom obe kritériá sa menili v dôsledku zmien právnej úpravy. Žalobkyňa uviedla, že v pôvodnom znení zákona č. 461/2003 Z.z. po jeho vyhlásení sa do rozhodujúceho obdobia nezapočítavali kalendárne roky pred 1. januárom 1994. Uvedené sa časom zmenilo, a do rozhodujúceho obdobia sa zrazu začali započítavať aj kalendárne roky od 1. januára 1984. Zároveň poukázala na zmeny právnej úpravy, ktorá vymedzovala horné obmedzenie osobného mzdového bodu (OMB) a s tým súvisiacu zmenu hodnoty OMB. 3. Uviedla, že považuje za neústavné, že zákonodarca SR na základe návrhov rôznych vlád, resp. poslaneckých návrhov v posledných štádiách legislatívneho procesu, hodnoty ukazovateľov potrebných na výpočet priemerného OMB mení, pričom nie je často zjavné na základe akých motívov, s akými cieľmi a ako tieto zmeny zodpovedajú princípom rovnakého zaobchádzania, právnej istoty a ústavnému právu na sociálne zabezpečenie v starobe. 4. Podľa žalobkyne v pôvodnom zákone 461/2003 Z.z. sa do rozhodujúceho obdobia nezapočítavalo obdobie pred 1. januárom 1994, čím sa zabezpečilo, aby hodnota OMB nebola sankcionovaná existenciou iného politického režimu. 5. Rozšírenie rozhodujúceho obdobia na obdobia zahŕňajúce aj obdobia po 1. januári 1984 znamená v jej prípade diskrimináciu na základe veku. Relatívne mladý človek, napriek dosiahnutiu vysokoškolského vzdelania, nemal v režime pred 1989 vďaka svojim vedomostiam a vzdelaniu možnosť, a ani slobodu, zamestnať sa tak, aby dosiahol osobný mzdový bod blížiaci sa hodnote 1,25. Hodnota vymeriavacích základov bola stanovená za úplne iných spoločenských a ekonomických pomerov. Samozrejme, že boli aj také povolania, kde zamestnanci takúto hodnotu mohli dosiahnuť, ale ona nepracovala ako baník alebo v ozbrojených zložkách a nemá nárok na rôzne výslužné. Vzdelanie sa pred rokom 1989 necenilo tak, ako v súčasnosti. 6. Rozšírenie rozhodujúceho obdobia pred rok 1990 taktiež neprimerane zasahuje tých dôchodcov, ktorí pre politický či náboženský názor boli režimom perzekvovaní a nemohli napriek vzdelaniu a vedomostiam zastávať povolania, ktoré by im generovali príjem potrebný na slušné zabezpečenie dôchodku a sú súčasným nastavením rozhodujúceho obdobia siahajúceho po rok 1984, resp. v prípade zákonných výnimiek, ešte pred tento dátum, trestaní za svoj náboženský či politický postoj, ktorý bol nekomfortný s vtedajším politickým režimom. 7. Tým, že štát rozhodujúce obdobie novelou rozšíril až na roky od 1. januára 1984, a to aj napriek skutočnosti, že nemala ako v tomto období dosahovať vyšší príjem, jej osobný mzdový bod medzi rokmi 1984 až 1989 dosiahol iba v roku 1988 hodnotu vyššiu ako 1,25 a to hodnotu 1,2717. Súčasne ale to, že som po zmene politického režimu začala dosahovať príjem, ktorý sa odrazil na hodnote osobného mzdového bodu nad hodnotu 1,25, je sankcionovaný. 8. Hodnoty, ktorými sa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. v súčasnom znení upravuje priemerná hodnota osobného mzdového bodu, sú závislé od roku, kedy má byť priznaný dôchodok. Predmetné ustanovenie podľa žalobkyne priamo zakladá diskrimináciu na základe veku, resp. obdobia, kedy sa priznáva dôchodok. 9. Uvedenými manipuláciami ukazovateľov potrebných na výpočet osobného mzdového bodu, ako napr. rozhodujúce obdobie, parametre osobného mzdového bodu, ktorý je rozhodujúci na určenie, či je budúci dôchodca sankcionovaný, rozsah týchto sankcií, ktorý sa v ustanovení § 63 ods. 3 zákona 461/2003 Z.z. priebežne mení, som diskriminovaná oproti iným dôchodcom, na ktorých sa vzťahovali iné ukazovatele alebo spôsoby výpočtov ich predčasného starobného dôchodku. 10. Toto jej tvrdenie dokumentuje aj novela zákona 461/2003 Z.z., ktorá po 14 rokoch platnosti zákona upravuje starobné dôchodky priznané podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003, ako aj zákona účinného do 1. októbra 1988. Podľa dôvodovej správy k § 293ds novely zákona 461/2003 Z.z., cieľom novely je novo určiť výšku starobného dôchodku tým starobným dôchodcom, pri ktorých možno predpokladať, že suma ich starobného dôchodku by bola ku dňu priznania vyššia, ak by bola určená podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. januára 2004, pričom rozhodujúcim parametrom má byť suma ich priemerného mesačného zárobku (ďalej len “PMZ”), z ktorého bola vypočítaná pri priznaní suma ich starobného dôchodku v jednotlivých kalendárnych rokoch v období od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003. Suma tohto PMZ má byť stanovená na každý kalendárny rok uvedeného obdobia osobitne a má rastúci trend, pretože je potrebné zohľadniť rast miezd v hospodárstve Slovenskej republiky. 11. Žalobkyňa poukázala na to, že medzi rokmi 2003 až 2017 došlo k nespočetným novelizáciám zákonov v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Novelizácie menili pravidlá a vôbec sa podľa nej nedá hovoriť o niečom ako právnej istote v oblasti dôchodkového zabezpečenia pre jej generáciu. Odôvodňuje sa to najmä ekonomickými možnosťami štátu a demografickým vývojom. Bola názoru, že táto situácia porušovala a porušuje princíp právnej istoty, lebo s meniacimi sa vládami sa tieto parametre menili a človek nemal šancu vedieť, čo bude, keď raz dosiahne nárok na starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok. Jednotlivé zmeny pociťovala voči sebe ako nespravodlivé a diskriminujúce. Ich dôsledky sú v jej prípade negatívne bez toho, že by podávala v práci horší pracovný výkon, ako jej kolegovia, ktorí získali výhodnejšie dôchodkové zabezpečenie. V prílohe priložila 4 fiktívne výpočty môjho dôchodku využijúc kalkulačku dostupnú na internetovej stránke žalovaného. Ako parametre použila údaje z jej osobného listu dôchodkového poistenia s tým, že manipulovala s hodnotou rozhodujúceho obdobia. 12. V prvom prípade zahrňujúc do rozhodujúceho obdobia roky 1988 až 2016, v druhom 1990 až 2016, v treťom 1993 až 2016 a v štvrtom 1994 až 2016 pri nezmenení ostatných parametrov. Ako rok na vznik nároku na dôchodok uviedla rok 2018, lebo vtedy, pri v súčasnosti platnej legislatíve, predpokladala vznik nároku na riadny starobný dôchodok. Zo všetkých štyroch informatívnych výpočtov vychádza, že jej dôchodok by bol v rozmedzí od približne 829 EUR do 914 EUR, čo je podstatný rozdiel od sumy jej určeného predčasného starobného dôchodku v sume 743,20 EUR, čo je približne o 11 až 23% menej. 13. Žalobkyňa uviedla, že nerozumie, ako takéto zníženie dôchodku je súladné s princípom solidárnosti, zásluhovosti, spravodlivosti, rovnakého zaobchádzania, právnej istoty, teda s ústavnými princípmi, ktoré by mali v SR platiť. 14. Žalobkyňa žiadala, aby súd: „1 .preskúmal správnosť výpočtu môjho predčasného dôchodku, a 2.posúdil ustanovenia zákona 461/2003 Z.z., ktoré upravujú jednotlivé parametre potrebné na výpočet mojej dôchodkovej dávky obsiahnuté v § 63, najmä ustanovenia § 63 ods. 3 a 6 s ústavou Slovenskej republiky, a to z pohľadu: a) či novely týchto ustanovení v rokoch 1990 až 2015 boli realizované v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty, rovnakého zaobchádzania a primeraného hmotného zabezpečenia v starobe; b) či znenie ustanovení zákona 461/2003 Z.z. v čase rozhodnutia o jej predčasnom starobnom dôchodku zakladajú diskrimináciu mojej osoby v porovnaní s výškou predčasného starobného dôchodku, ktorý by jej bol priznaný v rokoch 1990 až 2015 podľa vtedy platných predpisov pri rovnakých parametroch, a či je takýto rozdiel vo výške dôchodkovej dávky súladný s princípom zásluhovosti, ktorý je jedným z nosných princípov dôchodkového zabezpečenia; a 3.ak súd na základe preskúmania navrhovaných dôkazov dospeje pred rozhodnutím vo veci k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade ustanovení zákona 461/2003 Z.z., ktorými sa nastavené parametre výpočtu jej dôchodkovej dávky, najmä ustanovenia § 63 ods. 3 a 6 s ústavou Slovenskej republiky, prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.“ Priebeh administratívneho konania 15. Súd z administratívneho spisu zistil, že žiadosťou zo dňa 3.3.2017 žalobkyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok. 16. O žiadosti žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.3.2017 tak, že žalobkyni priznal od 1.3.2017 predčasný starobný dôchodok v sume 743,20 € mesačne. V rozhodnutí bol obsiahnutý spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku a bol k nemu pripojený Osobný list dôchodkového poistenia žalobkyne. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená z výšky starobného dôchodku, od ktorého bolo odpočítaných 0,05 % za každých začatých 30 dní, chýbajúcich žalobkyni do dosiahnutia dôchodkového veku, t.j. spolu 10,50 %, čo predstavovalo 86,26 € mesačne. 17. Voči rozhodnutiu žalovaného Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 23.3.2017 podala žalobkyňa dňa 26.5.2017 odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s výškou priznaného predčasného starobného dôchodku z rovnakých dôvodov, ako sú obsiahnuté v žalobe; súčasne sa domáhala, aby odvolací orgán preskúmal správnosť výpočtu výšky predčasného dôchodku žalobkyne z hľadísk, z ktorých žalobkyňa žiadala preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie. 18. O dovolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017.2017. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 19. Rozhodnutím W. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.8.2017.2017 generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobkyne zo dňa 23.3.2017 zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia bol opätovne uvedený výpočet výšky predčasného starobného dôchodku žalobkyne, tak ako bol obsiahnutý v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tento výpočet bol doplnený nasledovným: 20. „Sociálna poisťovňa, ústredie považovala podanie - odvolanie zo dňa 25. mája 2017 účastníčky konania podľa obsahu za žiadosť o oznámenie podkladov rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku a listom zo dňa 7. júna 2017 podala účastníčke konania podľa § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. vysvetlenie s poučením, že odo dňa doručenia predmetného listu plynie účastníčke konania nová lehota na podanie odvolania. 21. Podaním zo dňa 23. júna 2017 účastníčka konania oznámila, že trvá na svojom odvolaní zo dňa 25. mája 2017 a žiada, aby o ňom bolo rozhodnuté v zmysle príslušných ustanovení, upravujúcich „Odvolacie konanie“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 22. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. marca 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. marca 2017 je potrebné potvrdiť..... 23. Postup Sociálnej poisťovne, ústredie pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku účastníčky konania na predčasný starobný dôchodok. 24. Námietky účastníčky konania vo veci častých zmien ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré sú podľa účastníčky konania pre ňu nevýhodné, vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sú nedôvodné, nakoľko Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia je výkonným orgánom verejnej moci a nie zákonodarným orgánom. 25. K námietke týkajúcej sa diskriminácie účastníčky konania poukazujem na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. 26. Účastníčka konania nepreukázala, že Sociálna poisťovňa, ústredie zaobchádzala s ňou odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 27. Sociálna poisťovňa, ústredie pri rozhodovaní o nároku účastníčky konania, tak ako aj u iných poistencov v obdobnej situácii, postupuje podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. 28. Návrh účastníčky konania, aby Sociálna poisťovňa posúdila, či zmeny ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky je nedôvodný, pretože v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky kompetenciu rozhodnúť, či ustanovenia jednotlivých zákonov v právnom poriadku Slovenskej republiky sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky má iba Ústavný súd Slovenskej republiky. 29. Podľa §196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil dôkazy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii účastníčky konania a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Vyjadrenie žalovaného 32. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe podaním zo dňa 20.11.2017 tak, že zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Argumenty žalovaného v prevažnej časti vychádzali z napadnutého rozhodnutia, k čomu doplnil, že námietky žalobkyne o častých novelách zákona o sociálnom poistení sú pre ňu nevýhodné, sú nedôvodné, nakoľko žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia je výkonným orgánom verejnej moci a nie zákonodarným orgánom. 33. K námietke žalobkyni o jej diskriminácii žalovaná opätovne poukázala na ustálenú judikatúru ESĽP, podľa ktorej právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených čl. 14, je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. 34. Žalovaný bol názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že s ňou bolo zaobchádzané odlišne ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. 35. Žiadosti žalobkyne o vykonanie fiktívnych výpočtov jej predčasného starobného dôchodku za roky 1990 až 2015 a predloženie analýz, ktoré boli podkladom pre legislatívne zmeny je podľa žalovaného v tomto konaní právne irelevantná, pretože žalovaná pri rozhodovaní o nároku žalobkyne, tak ako aj u iných poistencov v obdobnej situácii, postupovala a postupuje podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku. Žalovaná fiktívne výpočty dôchodkových dávok v zmysle účinnej právnej úpravy nevykonáva. 36. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola v napadnutom rozhodnutí poučená, že o súlade zmien ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky podľa platného právneho poriadku SR je kompetentný rozhodnúť len Ústavný súd SR. 37. Žalovaný uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. augusta 2017 a trval na jeho správnosti, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. marca 2017. Žalovaný mal za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne. 38. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný žiadal, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 39. Žalovaný nežiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Ďalšie vyjadrenia a priebeh súdneho konania 40. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 27.3.2018 tak, že na podanej správnej žalobe trvá. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, že žalovaný nevykonáva fiktívne výpočty dôchodkov a z uvedeného dôvodu nemôže poskytnúť dôkaz, ktorý ona navrhla. V tejto súvislosti poukázala na zákon č. 184/2017 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o sociálnom poistení a z ktorého podľa žalobkyne vyplýva, že žalovaný nielenže môže, ale dokonca aj musí fiktívne dôchodky prepočítavať. Žalobkyňa trvala na nevyhnutnosti predloženia ňou navrhnutých dôkazov ako aj na tom, aby správny súd konanie prerušil a obrátil sa na Ústavný súd SR s návrhom na konanie o súlade právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. s Ústavou SR. 41. V podaní zo dňa 20.08.2018 žalovaný doplnil, že námietka žalobkyne o tom, že zo zákona č. 184/2017 Z.z. vyplýva povinnosť žalovaného vykonávať fiktívne výpočty dôchodkov je nedôvodná - z uvedeného zákona vyplýva povinnosť žalovaného prepočítavať už priznané dôchodky- nie však povinnosť počítať fiktívne dôchodky. Žalovaný zároveň uviedol, že navrhovanému dôkazu nie je možné z jeho strany vyhovieť, pretože to jeho programové vybavenie neumožňuje. Žalovaný zotrval na nedôvodnosti podanej žaloby. 42. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom č.k. 4Sa/80/2017- 41 zo dňa 22.5.2019 tak, že správnu žalobu zamietol. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že námietky žalobkyne týkajúce sa súladu výšky jej predčasného starobného dôchodku s dobrými mravmi, princípom zásluhovosti, princípom rovnakého zaobchádzania a diskriminácie sú nedôvodné. Podľa súdu generálny riaditeľ žalovanej správne posúdil vec, keď v súlade s § 218 zákona o sociálnom poistení preskúmal v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospel k záveru zhodnému so záverom žalovanej obsiahnutým v jej prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná správne aplikovala ustanovenia § 67 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pretože rozhodovala o nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok podľa právnej úpravy, platnej ku dňu podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žalovaná žalobkyni na základe jej žiadosti z 1.3.2017 priznala predčasný starobný dôchodok v sume 743,20 eur od 1.3.2017 (§ 67 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení). Žalobkyni vznikol nárok na predčasný starobný dôchodok, keďže splnila zákonom o sociálnom poistení ustanovené podmienky keď: - získala 42 rokov a 132 dní obdobia dôchodkového poistenia, určeného v súlade s § 60 ods. 1 a ods.10 zákona o sociálnom poistení (§ 67 ods. 1 písm. a/), - do dovŕšenia dôchodkového veku jej chýbal 1 rok a 255 dní, určené podľa § 65 ods. 2 a § 65a (§ 67ods. 1 písm. b/) zákona o sociálnom poistení, - suma dôchodku ku dňu podania žiadosti predstavovala čiastku 735,30 eur, určená podľa § 68 ods.1 ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia (§ 63 zákona o sociálnom poistení) získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (§ 64 zákona o sociálnom poistení) znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (§ 67 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 2 písm. a/ zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok). 9. Suma predčasného starobného dôchodku 743,20 eur mesačne zodpovedá žalobkyňou preukázanému a žalovanou zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia v rozsahu 42 rokov a 132 dní, dosiahnutému priemernému osobnému mzdovému bodu 1,7086 a aktuálnej dôchodkovej hodnote 11,3505 eur, po znížení za obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku a zvýšení o pevnú sumu 7,90 eur mesačne tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. 10. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná pri výpočte predčasného starobného dôchodku postupovala v súlade s platnou legislatívou v čase podania žiadosti postupom podľa § 63 ods. 6 a § 68 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Určenie sumy predčasného starobného dôchodku bolo vypočítané v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Súd poznamenáva, že žalovaná (ako aj prvostupňový správny orgán)sú viazaní platnou zákonnou úpravou - zákonom o sociálnom poistení, pričom táto ich viazanosť ako štátneho orgánu sociálneho zabezpečenia vyplýva priamo z Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaná obdobným spôsobom nepostupuje vo vzťahu k iným poistencom. 11. V súvislosti s námietkou žalobkyne o protiústavnosti súčasnej právnej úpravy aplikovanej pri rozhodovaní o výške jej predčasného starobného dôchodku konajúci súd konštatuje, že mu neprislúcha posudzovanie ústavnosti noviel zákona o sociálnom poistení. Súd nezdieľa ani názor žalobkyne, že v prípade výpočtu sumy jej predčasného starobného dôchodku došlo k jej diskriminácii a z tohto dôvodu sa rozhodol nepodať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky. 43. Voči rozsudku č.k. 4Sa/80/2017- 41 zo dňa 22.5.2019 podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala nesprávnosť vydaného rozsudku z dôvodu, že sa správny súd nezaoberal neústavnosťou tam namietaných právnych aktov, v dôsledku čoho nebolo rozhodnutie správneho súdu riadne odôvodnené. 44. O podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom 7Sk/33/2019-61 zo dňa 5.2.2020 tak, že rozsudok 4Sa/80/2017- 41 zo dňa 22.5.2019 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd uviedol, že „odôvodnenie krajského súdu je nedostatočné. Z obsahu súdneho spisu, a konkrétne, z podanej žaloby, vyplýva, že žalobkyňa namietala neústavnosť ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., ktorými sú nastavené parametre výpočtu dôchodkovej dávky, predovšetkým § 63 menovaného zákona vo vzťahu k jej priznanému predčasnému starobnému dôchodku. Namietala porušenie princípu právnej istoty, rovnakého zaobchádzania, primeraného zabezpečenia v starobe ako aj diskrimináciu jej osoby v porovnaní s výškou predčasného starobného dôchodku ktorý by jej bol priznaný v rokoch 1990 až 2015 podľa vtedy platných predpisov pri rovnakých parametroch Namietanú neústavnosť zároveň oprela o konkrétne argumenty, ktorých relevanciou sa mal krajský súd už aj vo svetle vyššie uvádzanej judikatúry zaoberať. V tejto súvislosti žalobkyňa navrhla, aby krajský súd (pokiaľ by dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu Vo vzťahu k návrhu žalobkyne na prerušenie konania (odhliadnuc od toho, že o ňom súd vôbec nerozhodol) krajský súd len skonštatoval jeho nedôvodnosť s poukazom na to, že vo vzťahu k žalobkyni k žiadnej diskriminácii nedošlo a tiež, že mu neprislúcha posudzovanie ústavnosti noviel zákona č. 461/2003 Z.z...“ Kasačný súd vytkol tunajšiemu súdu, že nepostupoval v súlade s odôvodnením uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 269/030 zo da 7.7.2009, z ktorého príslušnú časť vo svojom rozhodnutí citoval. Záverom kasačný súd uložil tunajšiemu súdu, aby sa vecou dôsledne zaoberal, vyjadril sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdil zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového právneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. Skutkové a právne závery správneho súdu 45. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 46. Podľa § 199 ods. 1 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 47. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 48. Podľa § 202 ods. 1 SSP /Náležitosti správnej žaloby/, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, d) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi, e) opísanie rozhodujúcich skutočností, f) označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva, g) žalobný návrh. 49. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 50. Podľa § 182 ods. 1 SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, c) označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh"). 51. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 52. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 53. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Rozsah prieskumu správneho súdu pri správnej žalobe v sociálnych veciach, ktorú podala fyzická osoba je determinovaný najmä ustanovením § 202 ods. 1 písm. e) SSP (opísanie rozhodujúcich skutočností), v zmysle ktorého je žalobca - fyzická osoba povinný opísať skutočnosti, ktoré podľa neho spôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 54. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 55. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného vo veci predčasného starobného dôchodku žalobkyne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný určil výšku predčasného starobného dôchodku v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Tento výpočet žalobkyňa ani nenamietala a správny súd nezistil žiadnu takú vadu výpočtu predčasného starobného dôchodku zo strany žalovaného, ktorá by mala za následok nesúlad výpočtu s platnou právnou úpravou, ktorá tento výpočet upravuje. 56. Žalobkyňa napriek tomu namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nesúladu s Ústavou SR, konkrétne namietala, že napadnuté rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi, s princípom právnej istoty (v dôsledku častých zmien právnej úpravy), s princípom zásluhovosti, s princípom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, s princípom rovnakého zaobchádzania, ako aj to že súčasná právna úprava zakladá v jej prípade diskrimináciu na základe veku a vzdelania, čím je protiústavná. 57. K jednotlivým námietkam žalobkyne správny súd uvádza nasledovné: 58. Porušenie princípu právnej istoty žalobkyňa videla v príliš častých zmenách rozhodujúcej právnej úpravy, ktoré žalobkyňa pociťovala ako nespravodlivé. 59. Bola názoru, že táto situácia porušovala a porušuje princíp právnej istoty, lebo s meniacimi sa vládami sa tieto parametre menili a človek nemal šancu vedieť, čo bude, keď raz dosiahne nárok na starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok. Jednotlivé zmeny pociťovala voči sebe ako nespravodlivé a diskriminujúce. 60. Obsahom princípu právnej istoty nie je tak ako sa žalobkyňa domnieva právo na stabilitu/nemennosť právneho systému a s tým spojenú predvídateľnosť právnych nárokov v „ďalekej“ budúcnosti (teda právo na to, aby každý vedel na základe akých konkrétnych kritérií bude určená napr. výška jeho dôchodku za 20 - 30, prípadne viac rokov). Jedna z legálnych definícii princípu právnej istoty je obsiahnutá v čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.). Princíp právnej istoty je spravidla spájaný so rozhodnutiami súdov a iných orgánov verejnej moci a vyjadruje požiadavku, aby rovnaké skutkové a právne otázky boli rozhodnuté rovnako, t.j. aby adresát rozhodnutia orgánu verejnej moci vedel na základe predchádzajúcej rozhodovacej praxe a platného práva predvídať, ako bude orgánom verejnej moci jeho vec rozhodnutá. 61. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 320/06 zo 6.12.206 uviedol: Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti. 62. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR možno princíp právnej istoty vo vzťahu k objektívnemu právu vymedziť ako prezumpciu ústavnosti platných právnych predpisov ako aj prezumpciu ústavnosti právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Z tohto hľadiska je potom v prejednávanej veci dovodiť, že ak sa žalobkyňa dovoláva zachovania princípu právnej istoty, tak žiada, aby o jej nároku bolo rozhodnuté podľa existujúcej právnej úpravy, u ktorej predpokladá, že je v súlade s ústavou, ako aj nemennosti právoplatného rozhodnutia, ktoré je predmetom správnej žaloby - uvedené však žalobkyňa v žalobe rozhodne netvrdila. 63. Vzhľadom na to, že námietky žalobkyne neobsahovali žiaden konkrétny dôvod, z ktorého by bolo možné dospieť k porušeniu princípu právnej istoty, či už vo vzťahu k objektívnemu právu, alebo vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a súd takéto dôvody sám nezistil, vyhodnotil námietku žalobkyne o porušení princípu právnej istoty ako nedôvodnú. 64. Žalobkyňa ďalej nametala rozpor s dobrými mravmi; túto námietku však žiadnym spôsobom nekonkretizovala. 65. Inštitút dobrých mravov je jedným z najdôležitejších súkromnoprávnych inštitútov (kým nárok na starobný dôchodok je nepochybne verejnoprávnym nárokom). Podľa slovenskej judikatúry ide dokonca o súkromnoprávny princíp (Uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011). Význam tohto inštitútu spočíva najmä v tom, že je často jednou z podmienok platnosti, resp. prípustnosti právneho úkonu. 66. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19) 67. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne spoločensky uznávané pravidlá správania sa resp. konania, ktoré by mohli byť napadnutým rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo porušené a súd sám porušenie takýchto pravidiel nezistil, preto aj túto žalobnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Za porušenie princípu dobrých mravom nemožno v žiadnom prípade považovať to, že orgány verejnej správy rozhodli podľa platnej právnej úpravy. 68. Porušenie princípu zásluhovosti žalobkyňa tiež nekonkretizovala. Vo všeobecnosti nemožno tvrdiť, že hmotné zabezpečenie v starobe musí byť založené na princípe zásluhovosti. Súčasná právna úprava starobného (aj predčasného) dôchodku však z tohto princípu čiastočne vychádza. Z nižšie citovaných dôvodových správ k ustanoveniam § 61- § 63 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že náš dôchodkový systém je založený na kombinácii princípu zásluhovosti a princípu solidarity s nižšie príjmovými poistencami pri zachovaní finančnej stability štátu a dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Práve osobný mzdový bod je aj podľa nižšie citovaných dôvodových správ práve kľúčovým kritériom, odrážajúcim mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného na sociálne poistenie, kým obmedzenie osobného mzdového bodu je vyjadrením potreby solidarity s tými poistencami, ktorých príspevky do systému sociálneho poistenia sú nízke, častokrát bez ich subjektívneho zavinenia (napr. invalidný dôchodcovia alebo osoby, ktoré sa dlhodobo starajú o zdravotne ťažko postihnuté osoby a pod.). 69. Poistenec Sociálnej poisťovne ako orgánu štátneho systému zabezpečenia v starobe, chorobe alebo v iných životne nepriaznivých situáciách nemá žiaden právny nárok, aby jeho dôchodková dávka bola založená výlučne na princípe zásluhovosti a takéto právo nevyplýva ani z Ústavy, ani z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z uvedeného dôvodu súd aj túto námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. 70. Z dôvodových správy k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení: K § 61 až 63 Zachováva sa nový spôsob výpočtu dôchodkových dávok, obsiahnutý v platnom zákone č. 413/2002 Z.z. založený na osobnom mzdovom bode, ktorým bude zabezpečené, že sa dynamika vývoja zárobkov adekvátne premietne do výšky dôchodku. Osobný mzdový bod ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu veľmi dobre vyjadruje mieru zásluhovosti poistenca pri platení poistného do dôchodkového systému v každom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia. Priemerný osobný mzdový bod dosiahnutý v rozhodujúcom období veľmi dobre vyjadruje priemernú mieru zásluhovosti poistenca na poistnom zaplatenom v rozhodujúcom období. Redukčná schéma je výsledkom experimentálnych prepočtov na reálnych dátach získaných o novopriznaných starobných dôchodkoch zo Sociálnej poisťovne za obdobie rokov 1999 - 2000. Redukčná schéma je tiež výsledkom snahy pre čo najširší okruh poistencov premietnuť ich zásluhovosť pri platení poistného vo výške ich dôchodkov. Prvá hraničná hodnota 1,25 v redukčnej schéme je určená tak, aby zabezpečila plnenie minimálnych medzinárodných noriem. V porovnaní s platným zákonom č. 413/2002 Z.z. sa navrhuje zmena v tom, že rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu budú vždy kalendárne roky pred rokom, v ktorom poistenec splnil podmienky nároku na dôchodkovú dávku. V prvom roku účinnosti zákona rozhodujúcim obdobím budú kalendárne roky 1994 až 2003, t.j. rozhodujúce obdobie v prvom roku účinnosti zákona bude desať rokov, pričom v každom ďalšom roku účinnosti zákona sa toto rozhodujúce obdobie bude postupne predlžovať až na celoživotnú kariéru poistenca. Z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne K. Sárközy k zákonu č. 584/2005 Z.z. (účinný od 1.1.2006 a 20.12.2005): zmena § 63 ods. 3 písm. c) a doplnenie § 63 ods. 3 písm. d) až k), zmena § 63 ods. 4 písm. c) a doplnenie § 63 ods. 4 písm. d) až k), zmena § 63 ods. 5 odôvodnenie: 13) Z dôvodu zmiernenia negatívnych dôsledkov prechodu na nový dôchodkový systém sa navrhuje zmena v spôsobe redukcie priemerného osobného mzdového fondu a to spomalenie uplatňovania princípu zásluhovosti a predĺženie obdobia, v ktorom sa bude uplatňovať princíp solidarity s nižšie príjmovými poistencami. Z dôvodovej správy k zákonu č. 555/2007 Z.z. (účinný od 1.1.2008 a 30.11.2007): zmena § 63 ods. 9 odôvodnenie: 20) Pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu sa navrhuje súčet osobných mzdových bodov deliť len tým počtom kalendárnych rokov rozhodujúceho obdobia, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body. Z dôvodovej správy k zákonu č. 543/2010 Z.z. (účinný od 1.1.2011): zmena § 63 ods. 3, zmena § 63 ods. 4, zrušenie § 63 ods. 5, zmena § 63 ods. 7 (pôvodne ods. 8), zmena § 63 ods. 9 (pôvodne ods. 10) a zmena § 63 ods. 10 (pôvodne ods. 11) odôvodnenie: 34) S cieľom udržať odôvodnenú mieru solidarity v systéme dôchodkového poistenia sa navrhuje redukciu a zvýšenie priemerného osobného mzdového bodu na účely výpočtu dôchodku zachovať na úrovni hodnôt platných v roku 2011. Z dôvodovej správy k zákonu č. 252/2012 Z.z. (účinný od 1.9.2012, 1.1.2013 a 1.8.2016): zmena § 63 ods. 3 a 4 odôvodnenie: 42) V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému prehĺbením miery solidarity v I. priebežne financovanom dôchodkovom pilieri je potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa navrhuje nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu, ak nárok na dôchodok vznikne po 31. decembri 2012. 20) Z dôvodovej správy k zákonu č. 555/2007 Z.z. (účinný od 1.1.2008 a 30.11.2007): Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o sociálnom poistení je - prijať niektoré opatrenia, ktoré v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky budú pôsobiť na zabezpečenie finančnej stability priebežne financovaného systému, - zaviesť do súčasnej právnej úpravy starobného dôchodkového sporenia prvok dobrovoľnosti tak, aby jeho existencia nenarušila stabilitu priebežne financovaného systému a riešiť situáciu sporiteľov v II. pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. V čl. I sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení, ktorých účelom je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky prispieť k zreformovaniu systému dôchodkového poistenia s cieľom dosiahnuť vytvorenie spravodlivého dôchodkového systému, ktorý bude udržateľný a financovateľný v meniacich sa ekonomických podmienkach s väčšou mierou solidarity. 71. Aj ďalšiu námietku žalobkyne - rozpor s princípom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe - správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa neuviedla žiadny konkrétny argument, ktorý by svedčil tomu, že hmotné zabezpečenie v starobe, na ktoré jej vznikol nárok v podobe predčasného starobného dôchodku, je neprimerané. Súd na tomto mieste poznamenáva, že priemerná výška starobného dôchodku (nie predčasného starobného dôchodku) v roku 2017 bola vo výške 428,31 €, teda výška žalobkyni priznaného predčasného starobného dôchodku 743,20 € predstavuje takmer dvojnásobok priemerného starobného dôchodku a takmer štvornásobok životného minima v roku 2017 (ktorá bola v tomto roku vo výške 199,48 €). Za takýchto okolností nemožno hovoriť o neprimeranosti hmotného zabezpečenia žalobkyne v starobe zo strany štátu. Preto súd aj túto námietku žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. 72. Posledná žalobná námietka žalobkyne sa týkala toho, že právna úprava, na základe ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané je vo vzťahu k nej diskriminačné, najmä na základe kritérií veku a vzdelania, čo odôvodňovala najmä tým, že podľa nej v pôvodnom zákone č. 461/2003 Z.z. sa do rozhodujúceho obdobia nezapočítavalo obdobie pred 1. januárom 1994, čím sa zabezpečilo, aby hodnota OMB nebola sankcionovaná existenciou iného politického režimu. Rozšírenie rozhodujúceho obdobia na obdobia zahŕňajúce aj obdobia po 1. januári 1984 znamená v jej prípade diskrimináciu na základe veku. Relatívne mladý človek, napriek dosiahnutiu vysokoškolského vzdelania, nemal v režime pred 1989 vďaka svojim vedomostiam a vzdelaniu možnosť, a ani slobodu, zamestnať sa tak, aby dosiahol osobný mzdový bod blížiaci sa hodnote 1,25. 73. Vzhľadom na vyššie citované dôvodové správy k §§ 61-63 zákona o sociálnom poistení nemožno vyhodnotiť argumentáciu žalobkyne, obsiahnutú v predchádzajúcom odseku ako dôvodnú. Z týchto dôvodových správ vyplýva, že vymedzenie rozhodujúceho obdobia na účely výpočtu OMB od roku 1994 nemá nič spoločné so zmenou politického režimu - ak by tomu totiž tak bolo, nebolo by rozhodujúce obdobie ohraničené rokom 1994, ktorý nemá žiaden súvis so zmenou politického režimu, ale rokom 1989. Podľa dôvodovej správy k pôvodnému zákonu 461/2003 Z.z. zákonodarca už pri prijatí tohto zákona počítal s tým, že rozhodujúcim obdobím na účely výpočtu starobného/predčasného starobného dôchodku bude celé obdobie dôchodkového poistenia s tým, že v prvom roku účinnosti zákona bude desať rokov, pričom v každom ďalšom roku účinnosti zákona sa toto rozhodujúce obdobie bude postupne predlžovať až na celoživotnú kariéru poistenca. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, že relatívne mladý človek, napriek dosiahnutiu vysokoškolského vzdelania, nemal v režime pred 1989 vďaka svojim vedomostiam a vzdelaniu možnosť, a ani slobodu, zamestnať sa tak, aby dosiahol osobný mzdový bod blížiaci sa hodnote 1,25 - toto tvrdenie vyvracia samotná žalobkyňa, ktorá tvrdila, že sa jej to podarilo a dosiahla aj v tomto období, konkrétne v roku 1988, kedy dosiahla OMB vo výške 1,2717. Výška dosahovaných zárobkov a teda aj OMB v jednotlivých spoločenských obdobiach je závislá od spoločenských a politických pomerov v danej spoločnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa pred rokom 1989 dosahovala nižší príjem ako niektoré kategórie povolaní nemožno považovať za diskrimináciu na základe kritéria vzdelania. V každom období je totiž možné pravdepodobne nájsť povolanie alebo profesiu, ktorá dosahovala vyšší zárobok ako žalobkyňa. Vek ani vzdelanie nemajú žiadny právne relevantný vplyv na výšku starobného dôchodku, keďže toto nie sú kritéria, ktoré by vstupovali do výpočtu starobného dôchodku - jediné relevantné kritériá pre tento výpočet sú doba sociálneho poistenia a príjem dosiahnutý v jednotlivých obdobiach. Na základe týchto dôvodov súd dospel k záveru, že skutočnosti tvrdené žalobkyňou nezakladajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu diskriminácie žalobkyne na základe veku alebo vzdelania a súd takéto dôvody sám nezistil. 74. K ďalším rozhodujúcim argumentom žalobkyne súd uvádza, že nie je dôvodná ani námietka žalobkyne, súvisiaca so štyrmi predloženými informatívnymi výpočtami dôchodkov - žalobkyňa totiž opomenula, že výpočty sa vzťahovali na starobný dôchodok, nie na predčasný starobný dôchodok. Starobný dôchodok žalobkyne, v prípade že by nežiadala o predčasný starobný dôchodok by bol vyšší o najmenej cca 86,- € (toto je uvedené v rozhodnutiach žalovaného), a teda by zodpovedal najmenej jednému fiktívnemu výpočtu, ktorý žalobkyňa súdu predložila. Je však pravdepodobné, že konečná výška starobného dôchodku žalobkyne by bola ešte vyššia v dôsledku dlhšej doby sociálneho poistenia a ďalších získaných vymeriavacích základov/OMB. 75. K námietke žalobkyne k novelám zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne k dôvodovej správe k ustanoveniu § 293ds a novele, ktorá po 14 rokoch platnosti zákona upravuje priznané starobné dôchodky, súd uvádza, že cieľom novely bolo odstrániť rozdiely medzi starobnými dôchodcami, ktoré vznikli v dôsledku výpočtu starobných dôchodkov podľa právnych predpisov, ktoré predchádzali zákonu č. 461/2003 Z.z., nie odstrániť rozdiely medzi dôchodkami, ktoré vznikli v dôsledku noviel zákona č. 461/2003 Z.z.. Zákon č. 461/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1.1.2004. Tieto predchádzajúce právne úpravy sú vymenované v § 294 zákona č. 461/2003 Z.z. (zrušovacie ustanovenia). 76. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP), ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 77. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 78. Záverom správny súd uvádza, že pri žalobách v sociálnych veciach je súd oprávnený skúmať výlučne zákonnosť druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo ako aj postup, ktorý k vydaniu týchto rozhodnutí viedol. Posudzovať súlad ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. s ústavou je súd oprávnený len v rozsahu predmetu konania, vymedzeného v predchádzajúcej vete. Ani Ústavný súd SR nie je oprávnený posudzovať súlad neúčinného právneho predpisu s Ústavou. Napriek tomu, že je možné, že dôchodok, ktorý by bol vypočítaný podľa niektorej z predchádzajúcich právnych úprav by mohol byť vyšší ako dôchodok vypočítaný podľa súčasnej právnej úpravy, neznamená to bez ďalšieho, že so žalobkyňou bolo zaobchádzané diskriminačne. 79. Keďže súd nezistil právne relevantný dôvod na to, aby posudzoval súladnosť všetkých noviel zákona o sociálnom poistení s Ústavou a žalobkyňa žiaden takýto dôvod vo vzťahu k zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia neuviedla, súd takéto posúdenie nemohol uskutočniť. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal žalobkyňou navrhnuté dokazovanie analýzami, ktoré boli podkladom pre jednotlivé legislatívne zmeny zákona č. 461/2003 Z.z.. 80. Súd nepovažoval za dôvodné ani vykonania dokazovania zabezpečením fiktívnych výpočtov jej predčasného dôchodku podľa všetkých časových verzií zákona č. 461/2003 Z.z., účinných v rokoch 1990-2015, a to z dôvodov uvedených vyššie - prípadná existencia vyššej výšky starobného dôchodku podľa niektorého z týchto výpočtov neznamená diskrimináciu žalobkyne a žalobkyňa neuviedla žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako jej diskrimináciu; takéto dôvody súd ani sám nezistil. 81. S jednotlivými námietkami, ktoré podľa žalobkyne majú mať za následok rozpor s Ústavou SR sa súd vysporiadal vyššie, pričom dospel k záveru, právna úprava, na základe ktorej bola určená výška predčasného starobného dôchodku žalobkyne nie je v rozpore s princípmi právnej istoty, rovnakého zaobchádzania, primeraného hmotného zabezpečenia v starobe a princípom zásluhovosti. 82. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky žalobkyne sú nedôvodné a napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 83. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 84. Vzhľadom na to, že súd nezistil splnenie podmienok na konanie o súlade právnych predpisov, keďže nezistil že by právna úprava, ktorá sa veci týka odporovala Ústave SR, procesný návrh žalobkyne na prerušenie konania z tohto dôvodu ako nedôvodný zamietol. 85. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).