Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/180/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201741 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201741.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpený: IURIS SL s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13617-9000/2017 zo dňa 13.09.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 13.10.2017 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: 13617-9000/2017 zo dňa 13.09.2017 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), ako je prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy Číslo: 10515-6000/2017-ODI zo dňa 21.07.2017 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Zároveň sa domáhal priznania odkladného účinku podanej žalobe, ktorý návrh správny súd uznesením č. k. 6S/180/2017-79 zo dňa 02.02.2018 zamietol. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovanému bolo dňa 05.04.2017 odoslané kontrolovaným (žalobcom) Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti pri postupe zadávania zákazky: Zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu (ďalej len zákazka), v celkovej hodnote obstarávania 691.781,96 € bez DPH, s predpokladaným dátumom uzavretia zmluvy 06.04.2017 s Ing. Martin Mikulaj - CARNIHERA, Bratislava (ďalej aj len Oznámenie). Spis obsahuje aj Oznámenie žalovaného o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného (žalobca) a výzva na doručenie kompletnej dokumentácie zo dňa 23.05.2017, písomne vyjadrenie žalobcu k vyššie uvedenému oznámeniu zo dňa 26.05.2017, výzva žalovaného na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zistených v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po zavretí zmluvy zo dňa 20.06.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.07.2017. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Číslo: 10515-6000/2017-ODI zo dňa 21.07.2017 bolo rozhodnuté, že kontrolovaný (žalobca) svojím konaním porušil ust. § 81 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní, resp. ZVO) z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na použitie postupu priameho rokovacieho konania, čím postupoval aj v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 4. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 31.07.2017 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo spisu: 13617-9000/2017 zo dňa 13.09.2017, odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplývalo, že dňa 05.04.2017 mu bolo doručené Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti. Ako zákonnú podmienku na použitie priameho rokovacieho konania žalobca uviedol § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorého môže byť priame rokovacie konanie použité vtedy, ak je splnená podmienka, že zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. 6. Nakoľko mal žalobca v úmysle zadať predmetnú zákazku postupom použitia priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti, v prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-318/94 Európska komisia vs. Nemecko alebo vo veci C-107/92 Európska komisia vs. Taliansko) vyplýva, že kontrolovaný je povinný preukázať splnenie nasledovných troch podmienok, a to súčasne: 1/ existencia mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, 2/ časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania, 3/ kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak aspoň jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, použitie priameho rokovacieho konania nie je opodstatnené. 7. V súvislosti s uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca svoje rozhodnutie zadať zákazku priamym rokovacím konaním z dôvodu mimoriadnej udalosti odôvodnil tým, že postup niektorých záujemcov vo verejnej súťaži na predmet zákazky „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave“, vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 15.09.2016 pod značkou 2016/S 178-319405 (ďalej len Úradný vestník EÚ) a vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2016 zo dňa 19.09.2016 pod značkou 12949 -MSS (tiež len Vestník VO) bol, podľa jeho názoru účelový, čoho následkom bola nepredvídaná prolongácia verejnej súťaže, predovšetkým nepreberaním zásielok záujemcami a podávaním námietok. V odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania žalobca poukázal na to, že predmetnú verejnú súťaž žalovaný neodôvodnene zrušil, a že v dôsledku žalovaným vydaného zákazu nemohol v predmetnej verejnej súťaži v danom čase pokračovať. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že v dôsledku uvedených skutočností vznikla mimoriadna naliehavosť plniť verejnú službu s cieľom prevencie peľových alergií a šírenia vtáčej chrípky. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu dňa 31.07.2017 žalobca doručil žalovanému odvolanie, s tým že mal za to, že postupoval v súlade s § 10 ods. 2 ZVO, o čom mala svedčiť aj skutočnosť, že v súlade s § 82 ZVO vyzval na rokovanie sedem vybraných záujemcov s cieľom zabezpečiť maximálnym možným spôsobom podmienky pre posilnenie hospodárskej súťaže a elimináciu možnej diskriminácie a následne individuálne postupne rokoval s tromi záujemcami, ktorí prejavili záujem o rokovanie o podmienkach zákazky. Tiež uviedol, že zadal zákazku v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o zeleň za účelom eliminácie možných následkov zhoršenia životného prostredia s priamym dôsledkom šírenia nákazlivej choroby medzi obyvateľmi mesta a zvýšenia exponovanosti alergií. 9. Žalobca mal za to, že postupoval v súlade so ZVO a priame rokovacie konanie uskutočnil vo výnimočnom prípade z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré nemohol predvídať a za ktoré neniesol zodpovednosť, nakoľko nemohol predvídať vzniknutú potrebu eliminácie možnosti šírenia nákazlivej choroby, čo bolo naliehavým prípadom, za ktorý v žiadnom prípade nemohol niesť zodpovednosť. Zadávanie pôvodnej verejnej súťaže negatívne ovplyvnil aj nepredvídaný účelový postup niektorých záujemcov, ako i nezákonné rozhodnutie žalovaného a z neho vyplývajúca potreba podania odvolania, ktoré bolo pre neho úspešné, a v dôsledku ktorého nemusel zrušiť verejnú súťaž, tak ako pôvodne rozhodol žalovaný, čo taktiež nepredvídane prolongovalo verejnú súťaž. 10. Žalobca bol názoru, že riadne odôvodnil existenciu mimoriadnej udalosti, ktorou bola možnosť ohrozenia populácie nákazlivou chorobou, pričom táto možnosť by sa významne zvýšila nerealizovaním základnej starostlivosti o zeleň v nadväznosti na možnosť šírenia nákazy aviárnej influenzy subtypu H5N8 z nakazeného nenájdeného, resp. mechanicky poškodeného uhynutého vtáctva. Uviedol, že na uvedenú možnosť šírenia nákazy bol upozornený listom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.03.2017, čím mu vznikla časová tieseň, kedy, s ohľadom na akútnosť potreby vyriešenia vzniknutej situácie nemohol dodržať lehoty stanovené zákonom pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania. 11. Žalobca uviedol, že účelom ďalších informácií uvedených v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania bolo dostatočne podrobne a zrozumiteľne opísať reálny stav, ktorý v priebehu zadávania pôvodnej verejnej súťaže vznikol a podporiť tým preukázanie kauzálnej väzby medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplynula. Žalobca mal za to, že žalovaný pri posudzovaní jeho postupu uprednostnil tieto podporné informácie pred komplexným vyhodnotením všetkých ním uvedených informácií, dôvodov a súvislostí, ktorými preukázal kumulatívne splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania, ako aj vytvorenie podmienok pre možnosť zapojenia širšieho počtu vybraných záujemcov, čím dosiahol určitú úroveň súťaže aj v tomto postupe verejného obstarávania s ohľadom na vzniknutú časovú tieseň, ním nespôsobenú, s cieľom znížiť možné riziko diskriminácie hospodárskych subjektov poskytujúcich požadovaných služieb na vecne, časovo a miestne relevantnom trhu. 12. Žalobca upresnil, že primárnym dôvodom na použitie priameho rokovacieho konania neboli revízne postupy uplatnené záujemcami, ale vzniknutá situácia spojená s možnosťou šírenia nákazlivej choroby v populácii. 13. Žalobca uviedol, že pri pôvodnej verejnej súťaži vychádzal z ním štandardne uplatňovaného harmonogramu verejného obstarávania a tento zohľadnil v nadväznosti na potreby, ktoré mu boli známe v čase odoslania Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na publikovanie. Tento harmonogram pritom zohľadňoval aj právo uchádzačov a záujemcov na revízne postupy v rámci skúseností z jeho praxe, avšak nezohľadňoval nezákonné rozhodnutie žalovaného a lehoty spojené s úspešným odvolaním proti takémuto jeho rozhodnutiu. 14. Žalobca zdôraznil, že z obsahu odôvodnenia použitia priameho rokovacieho konania vyplývalo, že mimoriadne naliehavú situáciu spôsobil vznik situácie ohrozujúcej zdravie obyvateľov mesta a nespôsobilo ho uplatňovanie revíznych postupov záujemcami v pôvodnej verejnej súťaži, ale toto, spolu s nezákonným rozhodnutím žalovaného o námietkach a následné odvolacie konanie malo vplyv na skutočnosť, že pôvodná verejná súťaž nebola ukončená v plánovanom termíne podľa harmonogramu. Ak by totiž verejná súťaž bola ukončená podľa plánovaného harmonogramu zohľadňujúceho revízne postupy, opísaná situácia by nenastala, nakoľko by mal uzavretý zmluvný vzťah s úspešným uchádzačom a vzniknutú naliehavú situáciu vyplývajúcu z ohrozenia populácie nákazlivou chorobou (vtáčia chrípka) by vyriešil na základe tohto zmluvného vzťahu. 15. Žalovaný uviedol, že preskúmal predloženú dokumentáciu žalobcu, ako aj jeho administratívny spis z konania o preskúmanie úkonov, pričom zistil, že žalobca dňa 05.04.2017 odoslal Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti na predmet zákazky „Zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu“, ktoré bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 69/2017 zo dňa 06.04.2017 pod značkou 4511 - ICS. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 691.781,96 € bez DPH išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb. 16. Poukázal na to, že v bode 11.1.4 „Stručný opis“ Oznámenia bolo uvedené, že: „Predmetom zákazky sú výlučne služby v rámci starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na základné zabezpečenie verejnej služby, na ktoré je verejný obstarávateľ povinný v nadväznosti na § 6a ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Účelom zákazky je zabezpečenie takého rozsahu starostlivosti o trávy a porasty, ktorý minimalizuje možnosť významného zvýšenia rastlinných alergénov v ovzduší ohrozujúcich zdravotný stav obyvateľov Bratislavy a zabezpečí pravidelnú údržbu trávnatých plôch a drevín v súvislosti s opatreniami na zamedzenie šírenia vtáčej chrípky na území Bratislavy v súlade s dispozíciou vecne zodpovedného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky.“ V bode IV. 1.1 „Druh postupu“ Oznámenia žalobca uviedol: „Verejný obstarávateľ zadáva zákazku, ktorou zabezpečí plnenie zákonom uloženej verejnej služby v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas do ukončenia postupu verejného obstarávania vyhláseného dňa 19.09.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2016 pod značkou 12949 - MSS. Postup niektorých záujemcov v uvedenom verejnom obstarávaní, hodnotený ako účelový s ohľadom na obštrukcie pri komunikácii, mal za následok nepredvídanú prolongáciu verejného obstarávania. Dotknutý postup Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) neodôvodnene zrušil, nakoľko identifikované nedostatky sú odstrániteľné vzhľadom na skutočnosť, že predložené ponuky sú v etape pred otvorením. Verejný obstarávateľ nemohol konať v postupe zadávania zákazky z dôvodu zákazu vydaného ÚVO. Rada ÚVO rozhodla o pokračovaní verejného obstarávania. V dôsledku uvedených skutočností vznikla mimoriadna naliehavosť vo vzťahu k povinnosti plniť verejnú službu s cieľom prevencie peľových alergií a šírenia vtáčej chrípky.“ Ďalej v bode VI.3 „Doplňujúce informácie“ Oznámenia bolo uvedené: „Verejný obstarávateľ podľa § 6a ods. 2 písm. j) zákona č. 377/1990 Zb. dbá o ochranu a tvorbu životného prostredia, v rámci ktorej na území mesta zabezpečuje aj realizáciu starostlivosti a údržby zelene chráneného areálu Horský park a plôch zelene vo vlastníctve alebo vo svojej správe, vrátane obnovy a revitalizácie plôch verejnej zelene. Pri zadávaní zákazky došlo k nepredvídanému nepreberaniu pošty záujemcom pri komunikácii a pri revíznom postupe, v rámci ktorého boli podané dve námietky záujemcami, a to v dňoch 12.10.2016 (spoločnosť RS facility services, s.r.o., Bratislava), 23.11.2016 (spoločnosť EKOFIT s.r.o., Kotešová). Táto zákazka sa zadáva výlučne na nevyhnutnú dobu, za ktorú je možné ukončiť zadávanie pôvodnej zákazky (3 mesiace), s opciou na ďalšie 3 mesiace pre prípad neukončenia verejného obstarávania. Nezadanie zákazky by malo za následok zanedbanie povinnosti ochrany životného prostredia s možným následkom vážneho ohrozenia zdravia obyvateľov mesta a šírenia epidémie.“ 17. Žalovaný poukázal na postup celého verejného obstarávania, ktorý žalobca vyhlásil v Úradnom vestníku EÚ a vo Vestníku VO verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave.“ V závislosti od typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 13.868.203,48 eura bez DPH išlo o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb s dĺžkou trvania zákazky 48 mesiacov od jej zadania. Lehotu na predkladanie ponúk kontrolovaný stanovil do 27.09.2016 do 9:30 hod. Následne bola táto lehota predĺžená postupne na 07.10.2016, 17.10.2016, 24.10.2016, 02.11.2016. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania žalobca uviedol lehotu viazanosti ponúk do 31.12.2016. 18. Dňa 13.10.2016 záujemca RS facility services, s. r. o., Bratislava (ďalej len „navrhovateľ č. 1“) doručil žalovanému námietky smerujúce proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Následne, dňa 26.10.2016, žalovaný vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie žalobcu a súčasne rozhodol, že lehoty určené žalobcom v predmetnej verejnej súťaži neplynú, do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach. Dňa 23.11.2016 záujemca EKOFIT s. r. o., Kotešová - Oblazov č. 12, Kotešová (ďalej len „navrhovateľ č. 2“) doručil žalovanému námietky smerujúce proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v § 170 ods. 3 písm. a) až f) zákona o verejnom obstarávaní. 19. O námietkach navrhovateľa č. 1 a navrhovateľa č. 2 žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutím č. 19988-6000/2016-ODI zo dňa 17.01.2017 nariadil zrušiť verejnú súťaž. Dôvodom zrušenia predmetnej verejnej súťaže, bola skutočnosť, že stanovením požiadavky na predloženie minimálne jednej referencie potvrdzujúcej poskytnutie služby v sídle s minimálnym počtom 350 000 obyvateľov v činnostiach orezávanie stromov, kosenie a čistenie zelených plôch, žalobca porušil princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov, zakotvený v § 10 ods. 2 ZVO, nakoľko takto ohraničenou podmienkou účasti týkajúcou sa technickej alebo odbornej spôsobilosti mohlo dôjsť k zvýhodneniu alebo k znevýhodneniu niektorého zo záujemcov, v porovnaní s ostatnými, nachádzajúcimi sa v rovnakom postavení, čo je v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie hospodárskych subjektov. Súčasne v predmetnom rozhodnutí bolo konštatované, že žalobca nereagoval na žiadosť o vysvetlenie súťažných podkladov podanú navrhovateľom č. 2, čím postupoval v rozpore s § 48 ZVO a tieto porušenia mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 20. Proti v predchádzajúcom bode uvedenom rozhodnutí žalovaného podal žalobca odvolanie a v odvolacom konaní (rozhodnutie č. 3972-9000/2017 zo dňa 15.03.2017) bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené tak, že žalobcovi bolo nariadené odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne: odstrániť diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktorá bola predmetom námietok navrhovateľa č. 1, a poskytnúť vysvetlenie navrhovateľovi č. 2 a všetkým záujemcom na základe doručenej žiadosti o vysvetlenie súťažných podkladov. 21. Následne žalobca lehotu na predkladanie ponúk postupne predĺžil na 13.04.2017 a 20.04.2017 a tiež postupne predĺžil lehotu viazanosti ponúk z 31.07.2017 na 30.09.2017. V dokumentácii žalobcu sa nachádzal list Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.03.2017, v ktorom bolo uvedené: „Vážený pán primátor, dovoľte poďakovať za spoluprácu pri riešení mimoriadnej situácie vo výskyte vtáčej chrípky u domácej hydiny a voľne žijúceho vtáctva na území mesta Bratislavy. Prístup jednotlivých mestských častí pri uplatňovaní opatrení, ktoré nariadila Regionálna veterinárna a potravinová správa v Bratislave pri potvrdení aviárnej influenzy subtypu H5N8 u domácej hydiny a voľne žijúceho vtáctva, napomohli k úspešnému zvládnutiu choroby na území Bratislavy a v prímestských oblastiach. V súčasnosti s príchodom jari počet prípadov chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva na území Bratislavy a v blízkom okolí podobne ako v ostatných oblastiach Slovenska a v krajinách EÚ postupne klesá. V tejto súvislosti považujeme v prevencii šírenia vtáčej chrípky v ďalšom období za veľmi dôležitú pravidelnú údržbu trávnych plôch a drevín na území Bratislavy, kde sa v zimnom období zdržiavalo v najvyššej koncentrácii potenciálne nakazené vtáctvo (zvieratá prejavujúce klinické príznaky alebo uhynuté vtáctvo). V prípade potreby poskytnutia akýchkoľvek konzultácií a poradenstva pri údržbe trávnatých plôch a drevín na území mesta Bratislavy v súvislosti s prebiehajúcou vtáčou chrípkou sme pripravení reagovať a poskytnúť odbornú súčinnosť.“ 22. V dokumentácii bol tiež založený email vedúcej oddelenia životného prostredia a mestskej zelene žalovaného adresovaný zamestnancovi oddelenia verejného obstarávania zo dňa 24.03.2017, v znení: „Prajem Vám pekný deň a dôrazne žiadam o urgentné riešenie výberu dodávateľa na starostlivosť o zeleň! ... Na základe telefonickej konzultácie s p. Bírešom si dovoľujem upozorniť, že v rámci prevencie šírenia sa vtáčej chrípky v ďalšom období v prípade, ak nebude zabezpečená údržba trávnatých plôch a drevín, hrozí riziko, že 1. na nepokosených a nevyhrabaných plochách nebude možné zaregistrovať zranené alebo mŕtve vtáctvo a hydinu (takýto stav je potrebné bezodkladne hlásiť RVPS) 2. pri neúmerne vzrastlej alebo nevyhrabanej trávnatej ploche pracovník vykonávajúci údržbu (kosenie, vyhrabávanie) nezaregistruje zranené alebo mŕtve vtáctvo a môže sa stať, že dôjde k jeho rozrezaniu a tým k možnému šíreniu nákazy.“ 23. Dňa 05.04.2017 žalobca uzavrel s úspešným uchádzačom Martin Mikulaj - CARNIHERA, Bratislava, ako výsledok priameho rokovacieho konania, zmluvu o zabezpečení verejnej služby, v ktorej článku X „Trvanie zmluvy a jej ukončenie“ ods. 1 bolo uvedené: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do 30.06.2017 odo dňa jej účinnosti alebo do vyčerpania finančného limitu objednávateľa určeného v článku III ods. 3 tejto zmluvy, ktorý predstavuje jej hodnotu, alebo do ukončenia postupu prebiehajúceho verejného obstarávania na predmet zákazky s názvom „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave“, v ktorom verejný obstarávateľ pokračuje na základe rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 3972-9000/2017 zo dňa 15.03.2017, v závislosti od toho, ktorá z uvedených skutočností nastane najskôr. Objednávateľ je oprávnený v odôvodnenom prípade, ktorým je neukončenie uvedeného postupu zadávania zákazky, uplatniť opciu do 15.09.2017, najviac však do vyčerpania finančného limitu objednávateľa určeného v článku III ods. 4 tejto zmluvy.“ V článku III ods. 3 tejto zmluvy: „Celková hodnota tejto zmluvy vrátane prípadnej opcie je stanovená dohodou zmluvných strán počas uskutočneného rokovania, v súlade s konečnou ponukou poskytovateľa služieb predloženou v postupe zadávania zákazky a predstavuje sumu: 691 781,96 EUR bez DPH (...), čo predstavuje sumu: 830 138,35 EUR s DPH (...).Hodnota zmluvy je: 462 291,74 EUR bez DPH (...), čo predstavuje sumu: 554 750,09 EUR bez DPH (...).“ V článku III ods. 4 zmluvy: „Celková hodnota opcie podľa tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán počas uskutočneného rokovania, v súlade s konečnou ponukou poskytovateľa služieb predloženou v postupe zadávania zákazky a predstavuje sumu: 229 490,22 EUR bez DPH (...), čo predstavuje sumu: 275 388,26 EUR bez DPH (...).“ 24. Žalovaný následne citoval ustanovenia ZVO na danú vec sa vzťahujúce (§ 10 ods. 2 a § 81 písm. c/) a bod 50 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2014/24/EÚ“) vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb. Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať. Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad a tiež čl. 32 ods. 2 písm. c) smernice 2014/24/EÚ rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verených zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať, nie je možné dodržať lehoty verejnej súťaže alebo užšej súťaže alebo rokovacieho konania. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nenesie v žiadnom prípade zodpovednosť verejný obstarávateľ. 25. Žalovaný konštatoval, že v bode 50 preambuly smernice 2014/24/EÚ (bod 44 tohto rozhodnutia) sa uvádza, že priame rokovacie konanie sa má, vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž, využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie výnimky z pravidiel, ktorých cieľom je zabezpečiť účinnosť práv uznaných Zmluvou v oblasti verejného obstarávania, musia byť vykladané doslovne (rozsudky C-57/94, C-318/94, C-394/02, C-337/05). Členské štáty nemôžu stanoviť iné prípady použitia rokovacieho konania, než aké sú ustanovené v smernici, alebo k prípadom výslovne uvedeným v smernici pridať nové podmienky, ktoré spôsobia, že používanie tohto konania bude jednoduchšie; hrozilo by totiž, že smernica stratí svoj effet utile. 26. Žalovaný poukázal na to, že situácie opodstatňujúce použitie priameho rokovacieho konania sú taxatívne upravené v § 81 ZVO, a vychádzajúc zo znenia § 81 písm. c) mal za to, že dikciu priameho rokovacieho konania môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená podmienka, že zákazka sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti, znamená, že potrebu činností, resp. služieb, ktoré sú predmetom zákazky, vyvolala táto mimoriadna udalosť; nejde teda o činnosti, resp. služby, ktorých potrebu verejný obstarávateľ predpokladá a plánuje (napr. bežná, pravidelná údržba zelene). 27. Žalovaný mal tiež za to, že z predmetnej dikcie jednoznačne vyplýva, že uzavrieť zmluvu postupom priameho rokovacieho konania možno len na obdobie trvania mimoriadnej udalosti, resp. na obdobie nevyhnutne potrebné na odstránenie jej následkov, ktoré neznesie odklad (napr. následkov bezprostredne ohrozujúcich život a zdravie ľudí). Ak by teda ohrozenie obyvateľstva vtáčou chrípkou vyvolalo potrebu zabezpečiť plnenie osobitných opatrení, ktoré žalobca bežne nezabezpečuje a ktorých potreba vznikla nečakane a nepredvídateľne (teda by nešlo o bežnú, pravidelnú údržbu zelene), o použití priameho rokovacieho konania by bolo možné uvažovať len počas trvania tohto ohrozenia, a teda nie tak, ako to uviedol žalobca v zmluve, ktorú uzatvoril ako výsledok priameho rokovacieho konania, cit.: „Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do 30.06.2017 odo dňa jej účinnosti alebo do vyčerpania finančného limitu objednávateľa určeného v článku III ods. 3 tejto zmluvy, ktorý predstavuje jej hodnotu, alebo do ukončenia postupu prebiehajúceho verejného obstarávania na predmet zákazky s názvom „Komplexná starostlivosť o zeleň v Bratislave“. 28. Potom žalovaný konštatoval, že aplikácie podmienky na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) ZVO sa verejný obstarávateľ môže dovolávať len vtedy, ak preukáže, že nastala mimoriadna udalosť. Žalovaný zdôraznil, že nejde o akúkoľvek mimoriadnu udalosť, ale len o takú mimoriadnu udalosť, a) ktorú verejný obstarávateľ nespôsobil, b) ktorú nemohol predvídať a c) z ktorej vyplynula časová tieseň neumožňujúca mu dodržať časové lehoty ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní v súvislosti s verejnou súťažou, užšou súťažou alebo rokovacím konaním so zverejnením (kauzálna väzba). 29. Z uvedeného vyplýva, že kľúčovým pre posúdenie oprávnenosti použitia priameho rokovacieho konania žalobcom bolo posúdenie toho, či v danom prípade vznikla mimoriadna udalosť spĺňajúca všetky atribúty podľa predchádzajúceho bodu. 30. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní upresnil, že mimoriadne naliehavú situáciu spôsobil vznik situácie ohrozujúcej zdravie obyvateľov mesta a nespôsobilo ho uplatňovanie revíznych postupov záujemcami v pôvodnej verejnej súťaži, ale toto, spolu s nezákonným rozhodnutím žalovaného o námietkach a následné odvolacie konanie malo vplyv na to, že pôvodná verejná súťaž nebola ukončená v plánovanom termíne. Ak by totiž verejná súťaž bola ukončená podľa plánovaného harmonogramu zohľadňujúceho revízne postupy, podľa žalobcu by opísaná situácia nenastala, nakoľko by mal uzavretý zmluvný vzťah s úspešným uchádzačom a vzniknutú naliehavú situáciu vyplývajúcu z ohrozenia populácie nákazlivou chorobou (vtáčou chrípkou) by vyriešil na základe tohto zmluvného vzťahu. 31. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca v odvolaní a v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania za mimoriadnu udalosť označil kombináciu dvoch udalostí, ktorými sú: • ohrozenie obyvateľstva vtáčou chrípkou a • nepredvídané predĺženie verejného obstarávania v dôsledku - uplatňovania revíznych postupov záujemcami vo verejnej súťaži, - účelového nepredvídaného nepreberania pošty záujemcom pri komunikácii, - skutočnosti, že žalobca z dôvodu zákazu žalovaným nemohol konať vo verejnej súťaži a - nezákonného rozhodnutia žalovaného o námietkach, ktoré vyvolalo potrebu odvolacieho konania. 32. Žalobca pritom akcentuje potrebu posúdenia týchto udalostí v ich vzájomnej súvislosti, komplexnosti a v ich kauzálnom vzťahu, pričom mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposúdil skutočnosti uvedené v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania objektívne, nakoľko sa primárne sústredil na zdôvodnenie legitimity uplatňovania revíznych postupov záujemcami a neposúdil odôvodnenie použitého postupu ako celok. 33. Z uvedeného dôvodu, a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, žalovaný konštatoval, že mimoriadnou udalosťou, na ktorej žalobca založil svoju argumentáciu o oprávnenom použití priameho rokovacieho konania, bola vzájomná kombinácia ním uvedených udalostí. 34. Žalovaný uviedol, že predmetom zákazky, ktorú žalobca zadal v priamom rokovacom konaní, bolo zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o zeleň, ktorú bol žalobca povinný zabezpečovať podľa § 6a ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 písm. j) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Účelom tejto zákazky pritom bolo zabezpečiť taký rozsah starostlivosti o trávy a porasty, ktorý zabezpečí pravidelnú údržbu trávnatých plôch a drevín v súvislosti s opatreniami na zamedzenie šírenia vtáčej chrípky na území Bratislavy. 35. Potom predmetom danej zákazky bolo zabezpečiť starostlivosť o zeleň, ktorú bol žalobca povinný zabezpečovať aj bez ohľadu na skutočnosť, či sa v čase zadania zákazky vyskytne ohrozenie obyvateľstva vtáčou chrípkou, prípadne akýmkoľvek iným nákazlivým ochorením. Uvedené potvrdzuje nielen odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania uvedené v Oznámení o použití priameho rokovacieho konania, ale aj samotná skutočnosť, že žalobca túto verejnú službu pravidelne plánoval a zabezpečoval (napr. za účelom plnenia povinnosti dbať o ochranu a tvorbu životného prostredia, za účelom minimalizácie šírenia rastlinných alergénov v ovzduší, za účelom prevencie šírenia rôznych nákazlivých chorôb, z estetických dôvodov a pod.), ako aj skutočnosť, že na jej zabezpečenie vyhlásil verejnú súťaž. Predmetom danej zákazky zadávanej postupom priameho rokovacieho konania preto nebolo zabezpečiť plnenie osobitných opatrení, ktoré žalobca bežne nezabezpečuje a ktorých potreba vznikla nečakane a nepredvídateľne v dôsledku ohrozenia obyvateľstva vtáčou chrípkou. Podľa žalovaného potreba zadania predmetnej zákazky nevyplynula z mimoriadnej udalosti, ktorou by bolo ohrozenie obyvateľstva vtáčou chrípkou. 36. Žalovaný mal za to, že mimoriadnou udalosťou, v dôsledku ktorej žalobca použil priame rokovacie konanie, bolo ohrozenie obyvateľstva vtáčou chrípkou v dôsledku toho, že v danom čase nemal uzatvorený zmluvný vzťah zabezpečujúci plnenie verejnej služby pravidelnej údržby zelene. Tento jeho záver potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého ak by verejná súťaž bola ukončená podľa plánovaného harmonogramu, ohrozenie obyvateľstva v dôsledku vtáčej chrípky, ktoré vyvolalo potrebu urýchlene zabezpečiť plnenie tejto verejnej služby, by nenastalo, nakoľko žalobca by mal uzavretý zmluvný vzťah s úspešným uchádzačom a vzniknutú naliehavú situáciu by vyriešil na základe tohto zmluvného vzťahu. 37. Na účely posúdenia, či žalobca použil priame rokovacie konanie z dôvodu mimoriadnej udalosti spĺňajúcej všetky atribúty ustanovené ZVO, bolo preto prioritné zistiť, či predĺženie verejnej súťaže, v dôsledku ktorého žalobca neuzavrel zmluvu na zabezpečenie pravidelnej údržby zelene s úspešným uchádzačom, nemohol predvídať, či toto predĺženie verejnej súťaže nebolo spôsobené žalobcom, a súčasne, či z tohto predĺženia verejnej súťaže vyplynula časová tieseň neumožňujúca žalobcovi dodržať časové lehoty vzťahujúce sa na verejnú súťaž. 38. Na účely posúdenia toho, či žalobca v predmetnom prípade preukázal splnenie podmienky na použitie priameho rokovacieho konania bolo nevyhnutné vychádzať z okolností týkajúcich sa priebehu vyhlásenej verejnej súťaže. 39. Žalobca predmetnú verejnú súťaž vyhlásil dňa 15.09.2016. Lehotu viazanosti ponúk stanovil do 31.12.2016, na základe čoho mal žalovaný za to, že žalobca pri vyhlásení verejnej súťaže predpokladal, že k uzavretiu rámcovej dohody s úspešným uchádzačom dôjde do konca roka 2016. 40. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu uvedené v odvolaní, v ktorom uviedol, že pri spracovaní harmonogramu verejnej súťaže zohľadnil aj prípadné revízne postupy zo strany uchádzačov, resp. záujemcov. Vychádzajúc z uvedeného vyplýva, že žalobca postupoval správne, keď pri spracovaní svojho interného harmonogramu verejnej súťaže počítal aj s eventualitou jej predĺženia v dôsledku revíznych postupov uchádzačmi, resp. záujemcami. Žalovaný sa stotožnil so záverom uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorého uplatnenie revíznych postupov uchádzačmi, resp. záujemcami vo verejnej súťaži nemožno považovať za nepredvídateľnú okolnosť, nakoľko uplatnenie revíznych postupov je legitímnym právom uchádzačov, resp. záujemcov aprobovaným zákonom o verejnom obstarávaní a tiež z dôvodu, že žalobca možnosť uplatnenia revíznych postupov aj skutočne zohľadnil vo svojom harmonograme plánovaného priebehu verejnej súťaže. 41. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že dvaja navrhovatelia uplatnili revízne postupy proti úkonom žalobcu v predmetnej verejnej súťaži, o ktorých žalovaný rozhodol tak, že námietky oboch navrhovateľov označil za opodstatnené, nakoľko žalobca postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 a s § 48 ZVO. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že skutočnosť, že navrhovatelia uplatnili revízne postupy, nemožno považovať za okolnosť nespôsobenú žalobcom. 42. Žalovaný poukázal na to, že v súťažných podkladoch k predmetnej verejnej súťaži žalobca určil, že komunikácia sa bude uskutočňovať písomne prostredníctvom pošty, iného doručovateľa, elektronicky alebo ich kombináciou. Žalobca teda neurčil spôsob komunikácie napr. prostredníctvom systému Elektronické verejné obstarávanie (EVO) prevádzkovaného úradom, príp. prostredníctvom iného obdobného elektronického systému, ktorý by zabezpečil doručenie písomností žalobcu záujemcom bez vystavenia sa riziku nepreberania zásielok záujemcami. 43. Okrem toho v súťažných podkladoch k predmetnej verejnej súťaži žalobca uviedol, že v prípade doručovania prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa sa na moment doručenia použijú ustanovenia o momente doručenia do vlastných rúk podľa § 24 a § 25 Správneho poriadku (upravujúce aj inštitúty opakovaného doručovania a uloženia zásielky na pošte v prípade nezastihnutia adresáta). Samotná skutočnosť, že v Správnom poriadku je obsiahnutá regulácia situácie nepreberania zásielok adresátom, evokuje záver, že nepreberanie zásielok doručovaných záujemcom poštou (či už špekulatívne alebo nie) nemožno považovať za nepredvídateľnú okolnosť. Okrem toho, žalobca takúto situáciu dokonca aj predvídal v súťažných podkladoch a mohol sa jej vyhnúť stanovením iného spôsobu komunikácie, než aký v predmetnej verejnej súťaži stanovil. 44. K námietke žalobcu, že k predĺženiu verejnej súťaže došlo aj z dôvodu, že nemohol konať vo verejnej súťaži vzhľadom na zákaz vydaný žalovaným, tento uviedol, že nakoľko podanie námietok proti postupu žalobcu nemalo odkladný účinok na jeho konanie, po doručení námietok navrhovateľa č. 1 žalovaný vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým pozastavil konanie žalobcu v predmetnej verejnej súťaži a súčasne rozhodol, že lehoty určené v tejto súťaži neplynú. K vydaniu tohto predbežného opatrenia žalovaný pristúpil z dôvodu, že námietky navrhovateľa č. 1 smerovali proti podmienke účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, ktorú žalobca v predmetnej verejnej súťaži stanovil a verejná súťaž sa v čase podania námietok nachádzala v štádiu pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk. Z uvedeného vyplývalo, že v prípade, ak by predbežné opatrenie nevydal, lehota na predkladanie ponúk by uplynula, na základe čoho by v prípade opodstatnenosti námietok už nebolo vo verejnej súťaži možné vykonať nápravu, t. j. odstrániť námietkami napadnutú podmienku účasti. 45. Žalovaný uviedol, že vydanie predbežného opatrenia v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu na základe námietok vo verejných súťažiach, v ktorých ešte neuplynula lehota na predkladanie ponúk, je štandardne uplatňovaným nástrojom, ktorý v prípadoch, keď je to vhodné, umožňuje pokračovať vo vyhlásenom verejnom obstarávaní po odstránení namietaných nedostatkov a predísť tak nariadeniu zrušiť verejné obstarávanie. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že vydanie predbežného opatrenia v štádiu, v ktorom sa predmetná verejná súťaž nachádzala v čase podania námietok navrhovateľa č. 1, nemožno považovať za okolnosť, ktorú žalobca nemohol predvídať. 46. K námietkam žalobcu o nezákonnom rozhodnutí žalovaného o námietkach, ktorým nariadil túto súťaž zrušiť, čo vyvolalo potrebu podania odvolania žalovaný uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní vyplývalo, že v celom rozsahu zamietol odvolacie dôvody, v ktorých žalobca tvrdil, že sa v predmetnej verejnej súťaži nedopustil porušenia ZVO, ktoré by mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Práve naopak, žalovaný sa plne stotožnila so závermi obsiahnutými v rozhodnutí č. 19988-6000/2016-ODI zo dňa 17.01.2017, týkajúcimi sa porušení § 10 ods. 2 ako aj porušenia § 48 ZVO. 47. Žalovaný v predmetnom rozhodnutí v plnom rozsahu potvrdil závery o porušeniach, ktorých sa žalobca dopustil vo verejnej súťaži. Súčasne bolo zrejmé, že jediným dôvodom, pre ktorý pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia, bola skutočnosť, že nakoľko v danom verejnom obstarávaní ešte neuplynula lehota na predkladanie ponúk z dôvodu vydaného predbežného opatrenia, mal žalovaný za to, že žalobca mal ešte priestor na odstránenie protiprávneho stavu a pokračovanie vo verejnom obstarávaní, a teda, že nebolo nevyhnutné pristúpiť k nariadeniu zrušenia verejnej súťaže, ku ktorému by sa malo pristupovať len v situácii, keď iný postup nie je možný (body 40 a 41 rozhodnutia rady č. 3972-9000/2017 zo dňa 15.03.2017). Jediný rozdiel medzi rozhodnutím o námietkach navrhovateľov a rozhodnutím o odvolaní žalobcu spočíval v tom, že zatiaľ čo žalovaný mal po doručení námietok navrhovateľa č. 1 a navrhovateľa č. 2 a po posúdení rozsahu porušení, ktorých sa žalobca v predmetnej verejnej súťaži dopustil, za to, že najvhodnejším riešením bolo nariadiť zrušenie verejnej súťaže, žalovaný v odvolacom konaní usúdil, že predmetné porušenie bolo, aj napriek ich rozsahu, možné odstrániť a vo verejnej súťaži pokračovať, samozrejme, len za predpokladu primeraného predĺženia lehoty na predkladanie ponúk tak, aby po úprave podmienok účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a poskytnutom vysvetlení súťažných podkladov mali všetci potenciálni záujemcovia dostatočný časový priestor na zváženie svojej účasti vo verejnej súťaži a na prípravu ponúk (bod 42 rozhodnutia č. 3972-9000/2017 zo dňa 15.03.2017). 48. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého mala potreba podať z jeho strany odvolanie za následok také predĺženie verejnej súťaže, ktoré bolo potrebné vziať do úvahy na účely posúdenia splnenia podmienky na použitie priameho rokovacieho konania (mimoriadnej udalosti podľa § 81 písm. c/ ZVO), žalovaný uviedol, že táto situácia vyvolala predĺženie verejnej súťaže o 50 dní (10 dní na doručenie odvolania a rozhodovanie o odvolaní v trvaní 40 dní). 49. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že predĺženie verejnej súťaže, ku ktorému malo dôjsť z dôvodu potreby podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu, a ktoré malo trvanie 50 dní (navyše v čase medzi 17.01.2017 a 15.03.2017), nemalo vplyv na to, že by žalobca nemohol uzavrieť rámcovú dohodu ako výsledok verejnej súťaže podľa svojho plánovaného harmonogramu (do konca roka 2016). 50. Žalovaný uviedol, že žalobca v predmetnej verejnej súťaži stanovil lehotu na predkladanie ponúk v dĺžke 15 dní (Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 11.09.2016 a lehota na predkladanie ponúk mala podľa tohto oznámenia uplynúť dňa 27.09.2016 o 9:30 hod.). Žalobca predĺžil lehotu viazanosti ponúk v predmetnej verejnej súťaži až na 30.09.2017. Predĺženie verejnej súťaže o 50 dní v dôsledku odvolacieho konania, navyše v štádiu, keď ešte ani neuplynula lehota na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, preto podľa žalovaného nemožno považovať za okolnosť, z ktorej by mohla vyplynúť časová tieseň neumožňujúca žalobcovi dodržať časové lehoty ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní v súvislosti s verejnou súťažou. 51. Žalovaný mal za to, že aj v prípade, ak by v rozhodnutí o námietkach č. 19988-6000/2016- ODI zo dňa 17.01.2017 nenariadil zrušiť verejnú súťaž (a nariadil by pokračovať vo verejnej súťaži po odstránení porušení ZVO, ktorých sa žalobca dopustil), stále by platilo, že žalobca by nestihol uzavrieť zmluvu ako výsledok tejto verejnej súťaže podľa svojho pôvodného predpokladu (do konca roka 2016). 52. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť, že od vydania jeho rozhodnutia o odvolaní do dnešného dňa uplynulo už 153 dní. Vychádzajúc z oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže, žalobca predpokladal uzatvorenie zmluvy, ako jej výsledku, do 111 dní (od 11.09.2016, kedy žalobca zaslal oznámenie o vyhlásení verejnej súťaže na uverejnenie do 31.12.2016, kedy mala uplynúť lehota viazanosti ponúk). 53. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že otváranie ponúk v predmetnej verejnej súťaži sa uskutočnilo dňa 02.05.2017, pričom od tohto dátumu do dnešného dňa uplynulo už 135 dní. Uvedené časové údaje preto podľa žalovaného poukazujú na to, že vzhľadom na reálny priebeh pokračovania tejto verejnej súťaže po vydaní rozhodnutia žalobca nestihol uzavrieť zmluvu v takom časovom úseku, na ktorý pôvodne naplánoval dĺžku procesu verejnej súťaže (111 dní). Predmetné časové údaje súčasne spochybňujú reálnosť interného harmonogramu verejnej súťaže, ktorý si žalobca spracoval vo fáze jej prípravy a plánovania a v ktorom, ako uvádza, počítal aj s eventualitou jej predĺženia v dôsledku revíznych postupov uchádzačmi, resp. záujemcami. 54. Aj v prípade akceptácie tvrdenia žalobcu o tom, že potreba podať odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného vyvolala predĺženie verejnej súťaže, ktoré on sám nespôsobil, by toto predĺženie verejnej súťaže nebolo možné považovať za okolnosť, ktorá mala za následok nemožnosť dodržať lehoty ustanovené ZVO v súvislosti s verejnou súťažou (napr. lehotu na predkladanie ponúk v dĺžke 15 dní). 55. K uvedenému žalovaný dodal, že uplatnenie revíznych postupov navrhovateľmi bolo v predmetnom prípade navyše spôsobené samotným žalobcom (z dôvodu, že stanovil diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti a neposkytol vysvetlenie súťažných podkladov na základe žiadosti jedného zo záujemcov). Bez akýchkoľvek pochybností preto možno skonštatovať, že ak by sa žalobca vo verejnej súťaži nedopustil uvedených porušení ZVO, k uplatneniu revíznych postupov navrhovateľmi by nedošlo, a teda by nedošlo ani k rozhodovaniu o námietkach a rozhodovaniu o odvolaní. 56. Vychádzajúc z uvedeného mal žalovaný za to, že ani po posúdení všetkých okolností, ktorými žalobca odôvodnil vznik mimoriadnej udalosti oprávňujúcej použiť priame rokovacie konanie a vyhodnotení týchto okolností vo vzájomnej kauzálnej súvislosti, nebolo možné dospieť k záveru, že žalobca preukázal existenciu mimoriadnej udalosti podľa § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný mal za to, že ani kombinácia okolností, ktorými žalobca zdôvodnil predĺženie verejnej súťaže, nenapĺňa znaky mimoriadnej udalosti. 57. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že skutočnosti, na ktoré poukázal v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania a vo svojom odvolaní, možno považovať za mimoriadnu udalosť spĺňajúcu atribúty ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní. 58. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej mal za to, že dodržal princípy verejného obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO, nakoľko vyzval na rokovanie siedmich záujemcov s cieľom v maximálnej možnej miere posilniť hospodársku súťaž a eliminovať možnú diskrimináciu hospodárskych subjektov v postupe priameho rokovacieho konania, žalovaný uviedol, že uvedené možno hodnotiť ako snahu žalobcu zabezpečiť aspoň do istej miery účasť viacerých subjektov v procese zadávania zákazky, a teda aj hospodárnosť výsledku tohto postupu. V tejto súvislosti však dodal, že najpodstatnejším rozdielom medzi priamym rokovacím konaním a súťažnými postupmi verejného obstarávania je práve skutočnosť, že súťažné postupy sa vyhlasujú pre neobmedzený okruh a počet hospodárskych subjektov, ktoré sa týchto postupov môžu zúčastniť za podmienok a v lehotách ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní, resp. v súlade s týmto zákonom, zatiaľ čo priameho rokovacieho konania sa môžu zúčastniť len tie subjekty, ktoré verejný obstarávateľ sám a na základe svojho vlastného rozhodnutia vyzve na účasť na rokovaniach. Je preto zrejmé, že ani v prípade, keď verejný obstarávateľ vyzve na účasť v priamom rokovacom konaní väčší počet hospodárskych subjektov, úroveň rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektami v žiadnom prípade nedosiahne úroveň dodržania tohto princípu, ktorá je charakteristická pre súťažné postupy verejného obstarávania. Uvedené potvrdzuje aj samotná preambula smernice 2014/24/EÚ, ktorá úplne jednoznačne a bezvýnimočne konštatuje, že priame rokovacie konanie má škodlivý vplyv na hospodársku súťaž. Žaloba. 59. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tiež aj nepreskúmateľné. 60. Po stručnom opise skutkového stavu predchádzajúceho vydaniu preskúmavaných rozhodnutí žalobca ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil údajne nenaplnenie podmienok na použitie postupu Priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) ZVO, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pokladal vo viacerých častiach za zmätočné a navzájom si odporujúce. 61. Žalobca považoval tvrdenia v napadnutom rozhodnutí o dôvode použitia postupu priameho rokovacieho konania za vecne nesprávne, nakoľko skutočným dôvodom použitia priameho rokovacieho konania bol uvedeným v bode II.1.4 „Stručný opis“ Oznámenia bolo to, že primárnym dôvodom na použitie priameho rokovacieho konania neboli revízne postupy uplatnené záujemcami, ale opísaná vzniknutá situácia spojená s možnosťou náhleho šírenia nákazlivej choroby z nakazeného nenájdeného, resp. mechanicky poškodeného uhynutého vtáctva v populácii, na ktorú navyše upozornila Štátna veterinárna a potravinová správa SR v jej liste zo dňa 16.03.2017. 62. Žalobca poukázal na to, že v Oznámení v bode II.1.4 bolo uvedené, že predmetom zákazky boli výlučne služby v rámci starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na základné zabezpečenie verejnej služby a účelom zákazky bolo zabezpečenie takého rozsahu starostlivosti o trávy a porasty, ktoré by minimalizovalo možnosť významného zvýšenia rastlinných alergénov v ovzduší ohrozujúcich zdravotný stav obyvateľov Bratislavy a zabezpečenie pravidelnej údržby trávnatých plôch a drevín v súvislosti s opatreniami na zamedzenie šírenia vtáčej chrípky na území Bratislavy. 63. Žalobca mal za to, že i pri zabezpečení bežných plánovaných činností, môžu nastať mimoriadne okolnosti, ktoré vyvolávajú mimoriadnu udalosť. Žalobca poukázal na rozsah plnení podľa uzatvorenej Zmluvy, kde s jej Prílohy č. 1 a č. 2 jednoznačne vyplývalo, že predmetom plnenia boli len služby priamo súvisiace so zabezpečením odstránenia mimoriadnej udalosti, t. j. hrozby ďalšieho šírenia nákazlivej choroby z nakazeného nenájdeného, resp. mechanicky poškodeného uhynutého vtáctva v populácii. 64. Ohľadom naplnenia atribútov mimoriadnej naliehavosti žalobca uviedol, že mimoriadnou udalosťou bola hrozba šírenia nákazlivej choroby a on ako verejný obstarávateľ objektívne túto mimoriadnu udalosť nespôsobil, nakoľko na danú oblasť spadajúcu do sféry veterinárnej biológie nemal žiadny dosah, vznik, šírenie a dobu trvania rizika šírenia nákazlivej choroby nemohol objektívne predvídať a vzhľadom na časovú tieseň potvrdenú mu aj Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR ako verejný obstarávateľ nemohol vzhľadom na nevyhnutnosť okamžitého zásahu smerujúceho k zamedzeniu šírenia nákazlivej choroby uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie. 65. K časovej tiesni žalobca poukázal na znenie ust. § 81 písm. c) ZVO a zároveň vyjadril presvedčenie, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keďže nezohľadnil skutočnosť, že ako verejný obstarávateľ za účelom zabezpečenia plnenia služby vo verejnom záujme vyhlásil verejnú súťaž. Podľa žalobcu, ak by prijal výklad žalovaného, potom by sa v rámci likvidácie akejkoľvek mimoriadnej udalosti nemohli realizovať činnosti, resp. služby, ktoré sú inak bežné a pravidelné, resp. plánované verejným obstarávateľom. Podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia potvrdzuje, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko na štátnou inštitúciou potvrdenú mimoriadnu udalosť aplikoval správny právny predpis (§ 81 písm. c/ ZVO), ale nesprávne ho vyložil v dôsledku čoho došiel k nesprávnemu záveru, že údajne porušil predmetné ustanovenie ZVO z dôvodu údajného nepreukázania splnenia podmienky na použitie postupu priameho rokovacieho konania, čím mal postupovať aj v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a to aj napriek tomu, že: 1/ v čase použitia priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) ZVO ako aj počas doby trvania Zmluvy existovalo významné riziko šírenia nákazlivej choroby, 2/ žalobca ako verejný obstarávateľ objektívne nespôsobil a ani nemohol spôsobiť hrozbu šírenia nákazlivej choroby, nakoľko na danú oblasť nemal žiadny dosah, 3/ vznik, šírenie a dobu trvania rizika šírenia sa nákazlivej choroby z voľne žijúceho vtáctva nemohol objektívne predvídať a 4/ vzhľadom na časovú tieseň, ktorú potvrdila aj Štátna veterinárna a potravinová správa SR nemohol ako verejný obstarávateľ vzhľadom na nevyhnutnosť okamžitého zásahu smerujúceho k zamedzeniu šírenia nákazlivej choroby uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie, nakoľko s ich použitím sa spájajú zákonné lehoty, ktorých plynutie v danej chvíli znemožnili použitie predmetných postupov verejného obstarávania. 66. Nedostatočné zistenie skutkového stavu podľa žalobcu spočívalo v tom, že žalovaný nedostatočne preskúmal, či došlo k naplneniu podmienok na použitie postupu verejného obstarávania, keďže žalovaný sa nedostatočne zaoberal posudzovaním okolností a zisťovania skutkového stavu, v dôsledku čoho bol žalobca nútený použiť postup verejného obstarávania - priame rokovacie konanie podľa § 81 písm. c) ZVO. 67. Žalobca poukázal na to, že hrozba šírenia vtáčej chrípky bola verejne potvrdená dňa 29.12.2016 Úradom verejného zdravotníctva SR a trvanie tejto hrozby pred, počas a po použití priameho rokovacieho konania potvrdzovali aj články v médiách. Vo vzťahu k žalobcovi ako verejnému obstarávateľovi bola akútna potreba vykonania pravidelných úkonov brániacich šíreniu nákazlivej choroby - vtáčej chrípky. 68. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to najmä z dôvodu, že žalovaný nepodložil svoje napadnuté rozhodnutie relevantnými dokladmi, ktoré by preukazovali, že ním uvedené dôvody použitia Priameho rokovacieho konania boli nedostatočné a preto bolo podľa neho arbitrárne. 69. Záverom žalobca poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu princípu právnej istoty a zásahu do jeho legitímneho očakávania, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný vydá v rámci dvoch priamych rokovacích konaniach podľa § 81 písm. c) ZVO totožné rozhodnutia, čo sa nestalo a v tejto súvislosti žalobca poukázal na predmet zákazky „Havária-Skalné zrútenie-Devínska cesta“ vyhlásenej Oznámením o použití priameho rokovacieho konania, kde žalobca použil postup podľa § 81 písm. c) ZVO z dôvodu mimoriadnej udalosti, pričom žalovaný v tomto prípade konanie o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa pred a ani po podpise zmluvy nezačal. 70. Replikou zo dňa 09.02.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrval na svojich námietkach. Vyjadrenie žalovaného. 71. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.01.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko považoval napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal za plne zákonný. V úvode svojho vyjadrenia stručne opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia a následne zaujal stanovisko k vzneseným žalobným námietkam s tým, že tieto považoval za špekulatívne, neodrážajúce skutočnosť a prameniace z účelovej interpretácie ZVO žalobcom. 72. Žalovaný poukázal na to, že predmetom posudzovanej zákazky bolo zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o zeleň, ktorú bol žalobca povinný zabezpečovať podľa § 6a ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 písm. j) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 377/1990 Zb.). Túto skutočnosť potvrdzovalo odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania v Oznámení ako aj to, že takúto verejnú službu žalobca pravidelne plánuje a zabezpečuje a na jej zabezpečenie vyhlásil pred zadaním zákazky priamym rokovacím konaním verejnú súťaž. Predmetom danej zákazky nebolo zabezpečenie plnenia osobitných opatrení, ktoré by žalobca bežne nezabezpečoval a ktorých potreba by vznikla nečakane a nepredvídateľne v dôsledku ohrozenia obyvateľov vtáčou chrípkou, ale išlo o plnenie jeho základných zákonných povinností. 73. Potom mal žalovaný za to, že mimoriadnou udalosťou pre použitie priameho rokovacieho konania bola síce hrozba vtáčej chrípky, ale v dôsledku toho, že žalobca v danom čase nemal uzatvorený zmluvný vzťah zabezpečujúci plnenie verejnej služby pravidelnej údržby zelene. 74. Podľa žalovaného bolo evidentné, že mimoriadnou udalosťou, ktorá spôsobila fakt, že žalobca nemohol zadať predmetnú zákazku súťažným postupom bolo to, že podľa samotného žalobcu pri jej zadávaní došlo k nepredvídateľnému nepreberaniu pošty záujemcom pri komunikácii a pri revíznom postupe, v rámci ktorého boli podané dve námietky záujemcami a zároveň samotná vtáčia chrípka bola žalobcom spomenutá len okrajovo. 75. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že nariadil žalobcom vyhlásenú verejnú súťaž zrušiť, z dôvodu, že zistil, že stanovením požiadavky na predloženie minimálne jednej referencie potvrdzujúcej poskytnutie služby v sídle s minimálnym počtom 350 000 obyvateľov v činnostiach orezávanie stromov, kosenie žalobca porušil princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie zakotvený v § 10 ods. 2 ZVO, pričom v dôsledku žalobcom podaného odvolania žalovaný zmenil predmetné rozhodnutie tak, že nariadil žalobcovi danú diskriminačnú podmienku odstrániť. Samotné uplatnenie revíznych postupov vo verejnej súťaži nemožno podľa žalovaného považovať za nepredvídateľnú okolnosť, nakoľko ide o legitímne právo uchádzačov, resp. záujemcov aprobovaným ZVO a túto skutočnosť aj sám žalobca zohľadnil vo svojom harmonograme plánovaného priebehu verejnej súťaže. Potom skutočnosť, že dvaja navrhovatelia uplatnili revízne postupy nebolo možné považovať za okolnosť nespôsobenú žalobcom. 76. K ďalšej skutočnosti, ktorá mala podľa žalobcu vyvolať nepredvídané predĺženie verejnej súťaže - obštrukcie zo strany niektorých záujemcov pri komunikácii vo verejnej súťaži nepreberaním listových zásielok podľa žalovaného nebolo možné považovať za nepredvídanú okolnosť, nakoľko žalobca neurčil spôsob komunikácie, v súťažných podkladoch k predmetnej verejnej súťaži bolo uvedené, že v prípade doručovania prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa sa na moment doručenia použijú ustanovenia o doručovaní do vlastných rúk podľa § 24 a § 25 Správneho poriadku a potom nepreberanie zásielok doručovaných záujemcom poštou nemožno považovať za nepredvídanú okolnosť. Takúto situáciu žalobca predvídal v súťažných podkladoch, prípadne mohol stanoviť iný spôsob komunikácie. 77. Žalovaný taktiež nepovažoval za správne tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodné rozhodnutie o námietkach, ktorým bolo nariadené zrušiť predmetnú súťaž bolo nezákonné, resp. že zapríčinilo situáciu, kvôli ktorej sa dostal žalobca do časovej tiesne bez svojho zavinenia, keďže aj druhostupňový správny orgán sa plne stotožnil so závermi v prvostupňovom rozhodnutí o zrušení súťaže z hľadiska porušenia § 10 ods. 2 ZVO. Potreba podať odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného zo strany žalobcu a tým predĺženie celej verejnej súťaže nebolo možné podľa žalovaného považovať za okolnosť, ktorá by mala za následok nemožnosť dodržania lehoty ustanovenej ZVO. Uplatnenie revíznych postupov navrhovateľmi bolo v danom prípade spôsobené samotným žalobcom, a to stanovením diskriminačnej podmienky a neposkytnutia vysvetlenia súťažných podkladov jednému záujemcovi. Ak by sa žalobca týchto pochybení nedopustil nebola by ani potreba rozhodovať o námietkach. 78. K argumentácii žalobcu na možnosť ohrozenie zdravia vírusom vtáčej chrípky a jeho snahy o zamedzenia jej šíreniu kosením trávy a starostlivosťou o zeleň, žalovaný poukázal na to, že žalobca zadal zákazku v rovnakom rozsahu v akom plánoval zadať zákazku v pôvodnej verejnej súťaži, s tým rozdielom, že zmluva, ktorá bola výsledkom priameho rokovacieho konania mala trvať namiesto 48 mesiacov len obmedzený čas - 3 mesiace s opciou na ďalšie 3 mesiace. Podľa žalovaného list, ktorý dostal žalobca od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR s odporúčaním na kosenie vysokej trávy neznamenal, že by žalobcovi vznikli nové povinnosti spojené so šírením vtáčej chrípky, okrem tých ktoré mu prináležali ako samosprávnemu orgánu zodpovednému za údržbu trávnatých plôch. 79. Podľa názoru žalovaného ani kombinácie domnelej časovej tiesne spôsobenej podaním námietok a ustupujúci výskyt vtáčej chrípky nebol dôvodom na zadanie priameho rokovacieho konania na činnosť, ktorá bola žalobcom dovtedy bežne zabezpečovaná. Poukázal tiež na to, že žalobca pred priamym rokovacím konaním vedel o výskyte vtáčej chrípky a táto situácia nevznikla náhle, ale pretrvávala dlhšie obdobie. 80. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora EU (napr. C-57/94), z ktorej vyplýva, že ustanovenia umožňujúce zadať zákazku priamym rokovacím konaním je potrebné vykladať reštriktívne a zodpovednosť za použitie priameho rokovacieho konania je na verejnom obstarávateľovi, ktorý nesie dôkazné bremeno pre splnenie podmienok pre použitie takéhoto postupu. 81. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že skutočnosti, ktorými odôvodnil použitie priameho rokovacieho konania možno považovať za mimoriadnu udalosť spĺňajúcu atribúty v zmysle ZVO, jeho tvrdenia považoval za všeobecné, nepreukazujúce splnenie podmienok pre zákonné použitie priameho rokovacieho konania v danom prípade. 82. Duplikou zo dňa 05.01.2021 žalovaný reagujúc na repliku žalobcu zotrval na svojom postoji k veci a preskúmavaných rozhodnutiach. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 83. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 SSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňujú jeho zrušenie. 84. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 85. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 86. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 87. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 88. Podľa § 81 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z., priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená podmienka, že zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať, a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. 89. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. 90. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. 91. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 92. Správny súd uvádza, že zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ doručil dňa 05.04.2017 žalovanému Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti pri postupe zadávania zákazky: Zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu, v celkovej hodnote obstarávania 691 781,96 € bez DPH, s predpokladaným dátumom uzavretia zmluvy 06.04.2017 s Ing. Martin Mikulaj - CARNIHERA, Bratislava. Dňa 06.04.2017 došlo k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení tejto verejnej služby, pričom sa zmluva uzatvorila na dobu určitú, a to do 30.06.2017, s opciou predĺženia o ďalšie 3 mesiace. Uzatvoreniu tejto Zmluvy a použitiu priameho rokovacieho konaniu predchádzala žalobcom dňa 15.09.2016 vyhlásená verejná súťaž na identický predmet zákazky s predpokladaným uzavretím rámcovej dohody s úspešným uchádzačom do konca roka 2016. 93. V Oznámení o použití priameho rokovacieho konania v dôsledku mimoriadnej udalosti bolo ako predmet zákazky uvedené, že ide o „Zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu“, v predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 691 781,96 € bez DPH. V bode 11.1.4 „Stručný opis“ Oznámenia bolo uvedené, že: „Predmetom zákazky sú výlučne služby v rámci starostlivosti o mestskú zeleň v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na základné zabezpečenie verejnej služby, na ktoré je verejný obstarávateľ povinný v nadväznosti na § 6a ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Účelom zákazky je zabezpečenie takého rozsahu starostlivosti o trávy a porasty, ktorý minimalizuje možnosť významného zvýšenia rastlinných alergénov v ovzduší ohrozujúcich zdravotný stav obyvateľov Bratislavy a zabezpečí pravidelnú údržbu trávnatých plôch a drevín v súvislosti s opatreniami na zamedzenie šírenia vtáčej chrípky na území Bratislavy v súlade s dispozíciou vecne zodpovedného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky.“ V bode IV. 1.1 „Druh postupu“ Oznámenia bolo uvedené, že: „Verejný obstarávateľ zadáva zákazku, ktorou zabezpečí plnenie zákonom uloženej verejnej služby v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas do ukončenia postupu verejného obstarávania vyhláseného dňa 19.09.2016 vo Vestníku verejného obstarávania č. 181/2016 pod značkou 12949 - MSS. Postup niektorých záujemcov v uvedenom verejnom obstarávaní, hodnotený ako účelový s ohľadom na obštrukcie pri komunikácii, mal za následok nepredvídanú prolongáciu verejného obstarávania. Dotknutý postup Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) neodôvodnene zrušil, nakoľko identifikované nedostatky sú odstrániteľné vzhľadom na skutočnosť, že predložené ponuky sú v etape pred otvorením. Verejný obstarávateľ nemohol konať v postupe zadávania zákazky z dôvodu zákazu vydaného ÚVO. Rada ÚVO rozhodla o pokračovaní verejného obstarávania. V dôsledku uvedených skutočností vznikla mimoriadna naliehavosť vo vzťahu k povinnosti plniť verejnú službu s cieľom prevencie peľových alergií a šírenia vtáčej chrípky.“ V bode VI. 3 „Doplňujúce informácie“ Oznámenia bolo uvedené: „Verejný obstarávateľ podľa § 6a ods. 2 písm. j) zákona č. 377/1990 Zb. dbá o ochranu a tvorbu životného prostredia, v rámci ktorej na území mesta zabezpečuje aj realizáciu starostlivosti a údržby zelene chráneného areálu Horský park a plôch zelene vo vlastníctve alebo vo svojej správe, vrátane obnovy a revitalizácie plôch verejnej zelene. Pri zadávaní zákazky došlo k nepredvídanému nepreberaniu pošty záujemcom pri komunikácii a pri revíznom postupe, v rámci ktorého boli podané dve námietky záujemcami, a to v dňoch 12.10.2016 (spoločnosť RS facility services, s.r.o., Bratislava), 23.11.2016 (spoločnosť EKOFIT s.r.o., Kotešová). Táto zákazka sa zadáva výlučne na nevyhnutnú dobu, za ktorú je možné ukončiť zadávanie pôvodnej zákazky (3 mesiace), s opciou na ďalšie 3 mesiace pre prípad neukončenia verejného obstarávania. Nezadanie zákazky by malo za následok zanedbanie povinnosti ochrany životného prostredia s možným následkom vážneho ohrozenia zdravia obyvateľov mesta a šírenia epidémie.“ 94. K inštitútu priameho rokovacieho konania správny súd považuje za potrebné uviesť, že podmienky pre jeho použitie sú taxatívne vymedzené v § 81 ZVO, pričom podľa § 81 písm. c) tohto zákona priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť iba za predpokladu splnenia v zákone stanovených podmienok, a to ak sa zákazka zadáva z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú tento nemohol predvídať a vzhľadom na vzniknutú časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž ani rokovacie konanie so zverejnením. 95. Správny súd pripomína, že použitie postupu priameho rokovacieho konania verejného obstarávania je možné len v tom prípade, ak by boli kumulatívne naplnené všetky podmienky uvedené v ust. § 81 písm. c) ZVO na jeho použitie, pričom nespochybniteľné splnenie týchto podmienok musí byť kontrolovaný verejný obstarávateľ (žalobca) schopný preukázať. V prípade, ak výnimku zo súťažného postupu verejného obstarávania sa rozhodne verejný obstarávateľ použiť priame rokovacie konanie podľa § 81 písm. c) ZVO, je jeho povinnosťou jednoznačne preukázať, že došlo k mimoriadnej udalosti, v dôsledku ktorej bolo potrebné zadať predmetnú zákazku, pričom platí, že okolnosti, ktoré verejný obstarávateľ považuje za túto mimoriadnu udalosť ním boli zároveň nepredvídateľné, boli tiež verejným obstarávateľom nespôsobené (musí ísť o okolnosti, za ktoré v žiadnom prípade verejný obstarávateľ nenesie zodpovednosť) a tiež to, že priamo z týchto okolností vyplynula časová tieseň, pre ktorú verejný obstarávateľ nemôže dodržať časové lehoty ustanovené ZVO pre súťažné postupy verejného obstarávania. 96. Možnosť vykonania dohľadu zo strany žalovaného nad verejným obstarávaním, a to či už na základe námietok alebo z vlastného podnetu, vyplýva explicitne zo ZVO a preto verejný obstarávateľ s touto možnosťou vo fáze prípravy verejného obstarávania musí reálne počítať taktiež musí počítať s primeranou dĺžkou prípadných uplatnených revíznych postupov. Vykonanie dohľadu (ako aj revízneho postupu) je treba vždy pokladať za udalosť predvídateľnú, resp. takú, ktorú možno objektívne predpokladať a preto prípadné zdržanie celého procesu vyhláseného verejného obstarávania z tohto titulu nie je možné považovať ani za nepredvídateľné a ani, že by išlo o mimoriadnu udalosť. 97. Ako mimoriadnu udalosť je treba pokladať takú situácia, ktorá nastane náhle, neočakávane alebo vplyvom takej udalosti, ktorou je napríklad najmä havária, živelná pohroma, resp. iná obdobná situácia. Potom pri takto vzniknutej mimoriadnej udalosti je možné vyžadovať okamžité prijatie potrebných nevyhnutných opatrení, a to z dôvodu zachovania ochrany zdravia, života a bezpečnosti ľudí, prípadne z dôvodu zamedzenia vzniku ďalších škôd zapríčinených takouto mimoriadnou udalosťou. Podanie námietok účastníkom verejného obstarávania voči postupu vo verejnom obstarávaní je takou skutočnosťou, ktorú možno rozumne predpokladať, a teda takáto skutočnosť za žiadnych okolností nenapĺňa požadovaný znak náhlosti, t. j. nemožno konštatovať, že by išlo o neočakávanú udalosť, tak ako to má na mysli § 81 písm. c) ZVO, príp. nepredvídanosti, čo by odôvodňovalo postup zvolený žalobcom v danom prípade. 98. Taktiež prípadné obštrukcie účastníkov verejného obstarávania pri komunikácii s verejným obstarávateľom spočívajúcich v nepreberaní listových zásielok, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k predĺženiu verejného obstarávania, podľa správneho súdu nie je možné v žiadnom prípade považovať za mimoriadnu nepredvídateľnú udalosť, a to aj s poukazom na ustanovenie § 25 Správneho poriadku, upravujúce doručovanie právnickým osobám a ktoré pamätá aj na situáciu, kedy písomnosť adresovanú právnickej osobe nemožno doručiť, a to prostredníctvom fikcie doručenia. Nakoľko takúto situáciu, kedy adresát zásielky (právnická osoba) nepreberá, zákon - Správny poriadok upravuje a rieši, potom ju ani nemožno považovať za mimoriadnu udalosť, ktorú by nebolo možné predvídať. 99. Podľa správneho súdu žalobca ničím nepreukázal, že podanie námietok vo vyhlásenom verejnom obstarávaní a rozhodovanie o nich nevedel predpokladať, keďže inštitút námietok je riadnym inštitútom priamo zakotveným v ZVO a potom ani podanie námietok a rozhodovanie o nich nie je možné dôvodne pokladať za mimoriadnu udalosť, ku ktorej došlo náhle, neočakávane alebo vplyvom takej udalosti, ktorou je najmä havária, živelná pohroma, resp. iná obdobná situácia. 100. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva neodôvodnenosť vznesenej námietky neprávneho právneho posúdenia veci žalovaným, pre ktorej posúdenie bolo potrebné zodpovedať otázku, či v danom prípade došlo k naplneniu zákonných podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. c) ZVO, tak ako to učinil v danom prípade žalobca. Zvoliť priame rokovacie konanie je možné len za splnenia zákonných podmienok ustanovených v citovanom paragrafe, a to existencii mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom (žalobcom), ktorú tento nemohol predvídať. Ako už v prvostupňovom rozhodnutí správne uviedol žalovaný pre priame rokovacie konanie musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to 1/ existencia mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, 2/ časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania, 3/ kauzálne väzby medzi nepredvídanou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. 101. Pri určení toho, či v danom prípade išlo o mimoriadnu udalosť je potrebné tiež vychádzať zo znenia odôvodnenia Oznámenia žalobcu (bod 93. tohto rozsudku), z ktorého bodov 11.1.4., IV.1.1. a VI.3. vyplýva opis predmetu zákazky a zároveň jednoznačne možno prijať záver o tom, že žalobca ako mimoriadnu udalosť, pre existenciu ktorej použil priame rokovacie konanie pokladal prevenciu peľových alergií a zabránenie šírenia vtáčej chrípky a tiež nepreberanie pošty pri komunikácii a revíznom postupe záujemcami vo verejnom obstarávaní ako aj zanedbanie povinnosti ochrany životného prostredia s možným následkom vážneho ohrozenia zdravia obyvateľov mesta a šírenia epidémie, čo však ako v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku uviedol správny súd nemohlo byť dôvodom pre odôvodnené použitie priameho rokovacieho konania na daný predmet zákazky. 102. Správny súd sa stotožňuje zo žalovaným správne identifikovaným predmetom zákazky zadanom v danom priamom rokovacom konaní - zabezpečenie verejnej služby starostlivosti o zeleň na území Bratislavy, ktorú bol však žalobca povinný zabezpečovať v zmysle zákona č. 377/1990 Zb. Táto skutočnosť je zrejmá aj z postupu žalobcu predchádzajúceho posudzovanému priamemu rokovaciemu konaniu, kedy tento najskôr vyhlásil na totožný predmet prác a služieb (zákazku) riadne verejné obstarávanie, t. j. žalobca takúto činnosť doposiaľ pravidelne zabezpečoval a potom je treba prijať záver, že predmetom priameho rokovacieho konania nebolo zabezpečenie iných špeciálnych služieb pri starostlivosti o zeleň, ale len tých, ktoré žalobca bežne (celoročne) má povinnosť zabezpečovať. Ich potreba nevznikla náhle, nepredvídane a ani v dôsledku hrozby vtáčej chrípky, ktorá bola aj podľa listu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.03.2017 v období (jar 2017), na ktoré sa zmluva uzatvorila (apríl - jún) na ústupe a preto nemožno hovoriť o mimoriadnej udalosti a časovej tiesni, ktoré by odôvodňovali žalobcu na zadanie zákazky formou priameho rokovacieho konania. 103. Podľa správneho súdu obsahom listu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 16.03.2017, adresovaného žalobcovi bolo v prvom rade poďakovanie žalobcovi za jeho dovtedajšiu činnosť v súvislosti s vykonávaním opatrení pri riešení výskytu vtáčej chrípky a zároveň z neho vyplývalo, že v nastávajúcom období (jar) sa predpokladá prirodzené zníženie jej výskytu na území Bratislavy. List obsahoval aj odporúčanie pri prevencii šírenia vtáčej chrípky v ďalšom období ako veľmi dôležitú - pravidelnú údržbu trávnych plôch a drevín na území Bratislavy. Z obsahu tohto listu však nie je možné vyvodiť skutočnosť, že v danom období (jarné mesiace roku 2017) by išlo o mimoriadnu nepredvídanú udalosť tak akútneho (bezprostredného) charakteru, ktorá nezniesla odklad (časovú tieseň) a preto by odôvodňovala použitie priameho rokovacieho konania. 104. Zároveň je treba poukázať na to, že Zmluva, ktorú žalobca uzatvoril s vybratým uchádzačom (Ing. Martin Mikulaj - CARNIHERA), dňa 06.04.2017 sa týkala zabezpečenia komplexnej starostlivosti o mestskú zeleň v Bratislave na obdobie troch mesiacov (apríl - jún) s možnosťou predĺženia o ďalšie tri mesiace. Zo zmluvy nevyplýva, že by jej predmetom mali byť nejaké špeciálne činnosti, postupy alebo iné opatrenia priamo súvisiace s výskytom vtáčej chrípky na území Bratislavy, ktoré by viedli k zabráneniu jej šírenia, ale malo ísť o bežné úkony starostlivosti o zeleň na území Bratislavy v rozsahu už predtým vyhláseného verejného obstarávania. 105. Námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodné. Podľa názoru správneho súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný dostatočne jasne, presvedčivo a logicky odôvodnil, prečo v danej veci nedošlo k naplneniu zákonom predpokladanej podmienky - existencii mimoriadnej udalosti, ktorá by oprávňovala žalobcu k použitiu priameho rokovacieho konania, tak ako to učinil žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež jednoznačne vyvrátil, že by v danom prípade došlo k nepredvídanému predĺženiu pôvodne žalobcom vyhlásenej verejnej súťaži. Zároveň v dostatočnom rozsahu reagoval na všetky relevantné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. 106. Taktiež skutkový stav, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, bol podľa správneho súdu zistený a aj opísaný v potrebnom rozsahu na prijatie rozhodnutia vo veci a nebolo potrebné skúmať žiadne ďalšie skutočnosti. 107. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok dôvodná nie je, napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu veci, vydané v súlade so zákonom, zodpovedajúcim postupom logicky odôvodnené a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 108. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 109. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 v spojení s § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 §SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).