Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201801 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201801.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: A.. A. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, C., zastúpeného: Okenica Šula & Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29.augusta, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.9.2017 v sociálnych veciach, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 26.10.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.09.2017 (napadnuté rozhodnutie), ktorým generálny riaditeľ žalovaného jeho odvolanie voči rozhodnutiam žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.06.2017 vo veci priznania starobného dôchodku a rozhodnutiam žalovaného č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29.06.2017, č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29.06.2017 , č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29.06.2017 vo veci zvýšenia sumy jeho starobného dôchodku zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutia. 2. Žalobca nesprávnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy videl v tom, že v prvom rozhodnutí, ktoré napadol odvolaním, bola výška sumy starobného dôchodku za obdobie od 1.6.2012 do 23.04.2014 určená podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, kým v ďalších rozhodnutiach, za neskoršie obdobie 2015- 2017 už bola suma dôchodku zvyšovaná podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Uvedený postup žalovaného je podľa žalobcu nesprávny, keď žalobcovi počítali sumu starobného dôchodku za obdobie 2015-2017 už ako poberateľovi starobného dôchodku, napriek tomu, že mu starobný dôchodok bol priznaný až dňa 24.4.2017 so spätnou účinnosťou 3 roky, v dôsledku čoho mu bol starobný dôchodok, resp. jeho zvýšenie vypočítané v nesprávnej nižšej výške. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal pri výpočte postupovať rovnako, ako pri výpočte za predchádzajúce, t.j. podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca argumentoval tým, že po dosiahnutí dôchodkového veku v roku 2011 naďalej pracoval a podal si žiadosť o starobný dôchodok až dňa 24.4.2017, s tým, že žiadal o priznanie starobného dôchodku aj tri roky spätne od podania žiadosti. Žalobca tvrdil, že bol pri výpočte dôchodku ukrátený o adekvátne zhodnotenie reálnej dĺžky dôchodkového poistenia po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok bez toho, aby tento dôchodok alebo jeho časť skutočne poberal. Pri určení sumy dôchodku za sporné obdobie žalovaný považoval žalobcu za poberateľa dôchodku, napriek tomu, že ním v skutočnosti nebol. Na základe týchto skutočností žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté napadnutie žalovaného spolu so všetkými rozhodnutiami žalovaného prvého stupňa, na ktoré sa napadnuté rozhodnutie vzťahuje, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca nariadenie pojednávania vo veci nežiadal. 3. Podaním zo dňa 23.07.2018, sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe tak, že túto navrhoval ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil to, že prvým z vydaných rozhodnutí bol priznaný starobný dôchodok od 24.04.2014, preto bol žalobca od tohto dňa poberateľom starobného dôchodku. Žalovaný nariadenie pojednávania vo veci nežiadal. 4. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca podaním zo dňa 17.9.2018 tak, že zotrval na podanej žalobe a doplnil, že žalobcovi bol vypočítaný a priznaný starobný dôchodok už ako poberateľovi starobného dôchodku, pričom tento sa stal jeho skutočným poberateľom až dňa 24.04.2017, kedy o jeho priznanie riadne požiadal. Skutočnosť, že starobný dôchodok je možné priznať najviac tri roky spätne neoprávňuje Žalovaného ani Sociálnu poisťovňu, ústredie nazerať na nepoberateľa starobného dôchodku a zároveň platiteľa dôchodkového poistenia, ako na jeho poberateľa, ani v prípade ak mu skutočne starobný dôchodok prizná tri roky spätne. Žalovaný týmto konaním, podľa názoru žalobcu, umelo skracuje obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku, pričom takéto konanie nevyplýva zo žiadneho zákona platného v Slovenskej republike. Žalovaný podľa žalobcu pristupuje k výkladu predmetných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení v neprospech žiadateľov o priznanie starobného dôchodku, čím ich ukracujú o skutočné a riadne zhodnotenie ich odpracovaných rokov bez poberania starobného dôchodku. 5. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, nasledovné: 6. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2017 bol žalobcovi podľa § 65, §274, § 82 a §114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 24. apríla 2014 priznaný starobný dôchodok v sume 167,70 EUR mesačne. 7. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X -I. zo dňa 29. júna 2017 podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol od 1. januára 2015 zvýšený starobný dôchodok žalobcu na sumu 189,00 EUR mesačne. 8. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29. júna 2017 podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov bol od 1. januára 2016 zvýšený starobný dôchodok žalobcu na sumu 207,40 EUR mesačne. 9. Rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. júna 2017 podľa § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu 232,70 EUR mesačne. 10. Generálny riaditeľ žalovanej na odvolanie žalobcu podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z. z.") rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2017 potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. júna 2017, ktorým žalobcovi žalovaná, ústredie priznala starobný dôchodok v spojení s rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. júna 2017, č. XXX XXX XXXX 0 - II. zo dňa 29. júna 2017 a č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. júna 2017, ktorým žalobcovi žalovaná, ústredie zvýšila sumu starobného dôchodku. 11. Pretože žiaden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nežiadal, správny súd o veci rozhodol podľa § 107 SSP bez nariadenia pojednávania. Skutkové a právne závery správneho súdu 12. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2004, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 13. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. 14. Dôvodová správa k § 66 zákona č. 461/2003 Z.z. uvádza (zdroj ASPI): „Z pôvodnej dôvodovej správy k návrhu zákona: Zachováva sa spôsob výpočtu dôchodkových dávok upravený v platnom zákone č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý má tieto výhody: Priemerná hodnota osobných mzdových bodov lepšie odráža zásluhovosť poistenca v rozhodujúcom období ako priemerný mesačný zárobok. Priamoúmerné zohľadnenie dĺžky obdobia poistenia v novej konštrukcii lepšie zohľadňuje zásluhovosť poistenca za celé obdobie poistenia. Spôsob výpočtu starobného dôchodku v cieľovom stave, t.j. v čase, kedy dĺžka rozhodujúceho obdobia pokryje celú kariéru poistencov, zaručuje, že starobné dôchodky rovnako zásluhových občanov (občanov, ktorí získali rovnaký počet osobných mzdových bodov), nech už boli priznané v ktoromkoľvek roku, budú tvoriť rovnaké percento priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky v kalendárnom roku, ktorý o jeden rok predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva dôchodok. To znamená, že pri priznaní dôchodku rovnako zásluhoví občania budú mať rovnakú úroveň dôchodku. Spôsob výpočtu starobného dôchodku v období, v ktorom ešte nie je dosiahnutý vyššie uvedený cieľový stav, t.j. kedy dĺžka rozhodujúceho obdobia ešte nepokrýva kariéru všetkých poistencov, je prispôsobený tomu, aby bol čo najlepšou aproximáciou celej pracovnej kariéry poistencov. Zásadným spôsobom sa zmení tzv. miera náhrady, t.j. relácia sumy dôchodku k posledným priemerným zárobkom. Zatiaľ čo podľa starej konštrukcie menej zásluhoví občania získali mieru náhrady až 90% a vysoko zásluhoví len 25% podľa novej konštrukcie sa tieto relácie zmenia. Ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku, dlhšie obdobie platí poistné do systému dôchodkového poistenia a súčasne kratšie obdobie bude poberať svoj dôchodok. Dlhšie obdobie platenia poistného je do výšky dôchodku premietnuté prostredníctvom osobných mzdových bodov získaných „navyše“, tak, že k sume starobného dôchodku určenej ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok sa pripočíta suma zodpovedajúca plnej výške osobných mzdových bodov, ktoré poistenec dosiahol po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a táto suma sa zvýši za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok bez jeho poberania o 0,5%, čím sa bude motivovať k neskoršiemu odchodu do dôchodku a zabezpečí sa plné uplatnenie poistného princípu (bonus - malus). Vzhľadom na to, že sa navrhuje upustiť od uplatňovania zásady „dôchodok alebo zárobok“, t.j. umožňuje sa vyplácať starobný dôchodok aj popri príjme zo zárobkovej činnosti v neobmedzenom rozsahu, skutočnosť, že poberateľ starobného dôchodku platí poistné na dôchodkové poistenie z príjmu zo zárobkovej činnosti sa navrhuje zohľadniť aj vo výške už vyplácaného starobného dôchodku tak, že k výške vyplácaného starobného dôchodku sa pripočíta suma zodpovedajúca jednej polovici osobných mzdových bodov získaných popri poberaní starobného dôchodku. Z dôvodu novo navrhovaných podmienok nároku na starobný dôchodok sa upúšťa od poskytovania pomerného starobného dôchodku, ktorý podľa právnej úpravy obsiahnutej v platnom zákone č. 413/2002 Z.z. sa mal poskytovať pri získaní aspoň 15 rokov dôchodkového poistenia a pri dovŕšení 65 rokov veku.“ 15. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.12.2019, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 16. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.12.2019, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 17. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovaným, ktorý je zosumarizovaný vyššie. 18. Jedinou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo to, podľa akého zákonného ustanovenia sa má zvýšiť žalobcovi starobný dôchodok za obdobie, počas ktorého po dosiahnutí dôchodkového veku a splnení podmienok na starobný dôchodok naďalej pracoval a bol poistený na sociálne poistenie vrátane dôchodkového poistenia, nepoberal dôchodok, avšak za toto obdobie spätne o starobný dôchodok požiadal. 19. Žalobca bol názoru, že sa má postupovať podľa ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože v danom období v skutočnosti nebol poberateľom starobného dôchodku, kým žalovaný bol názoru, že dôchodok žalobcu sa má zvyšovať podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a žalobcu v tomto období považoval za poberateľa starobného dôchodku. 20. Zo znenia jednotlivých zákonných ustanovení je nepochybné, že výpočet, ktorý žiada použiť žalobca je pre neho výhodnejší, t.j. že takto vypočítané zvýšenie dôchodku je vyššie ako v prípade druhej alternatívy. 21. Napriek skutočnosti, že súčasný zákon o sociálnom poistení bol od jeho prijatia a účinnosti nespočetne krát novelizovaný, rozhodujúca právna úprava o spornej otázke od jej prijatia a účinnosti zostala takmer nezmenená. Právna úprava zvyšovania dôchodku v zákone č. 461/2003 Z.z. rozlišuje medzi poistencom, ktorý po dovŕšení dôchodkového veku a splnení podmienok na starobný dôchodok poberal starobný dôchodok a medzi poistencom, ktorý starobný dôchodok nepoberal. Rozdiel v právnej úprave zvyšovania dôchodku je podľa dôvodovej správy k zákonu a teda podľa autora zákona odôvodnený tým, že osoba, ktorá nie je poberateľom starobného dôchodku bude dlhšie prispievať do systému dôchodkového poistenia a súčasne bude za kratšie obdobie poberať svoj starobný dôchodok (§ 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Uvedené odôvodňuje vyššiu mieru zvýšenia starobného dôchodku oproti tým poistencom, ktorí boli poberateľom dávky starobného dôchodku. 22. Osobám, ktoré oproti tím, ktorí po splnení podmienok na starobný dôchodok o tento aj požiadali, avšak prestali do systému sociálneho poistenia prispievať (neboli zamestnaní), je rovnako dôvodné zvýšiť starobný dôchodok, keďže výška dávky starobného dôchodku je koncipovaná na princípe zásluhovosti a počíta sa z veličín, ktoré zahŕňajú dobu sociálneho poistenia a výšku poistného, ktorou poistenec do systému sociálneho poistenia prispel. 23. Žalobca nepochybne v čase podania žiadosti o starobný dôchodok nebol poberateľom starobného dôchodku, avšak v súlade s platnou právnou úpravou požiadal o priznanie starobného dôchodku spätne aj za obdobie troch rokov pred podaním žiadosti o starobný dôchodok. 24. Kľúčovým rozlišujúcim kritériom na voľbu postupu zvyšovania dôchodku podľa § 66 ods. 2 a ods. 3 zákona o sociálnom poistení je to, či žiadateľ o dôchodkovú dávku poberal alebo nepoberal starobný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení legálnu definíciu tohto pojmu neobsahuje, avšak poberateľom dávky starobného dôchodku je nepochybne ten, voči komu bolo vydané rozhodnutie o tom, že nárok na túto dávku má a je mu reálne aj vyplácaná. Okrem toho však je podľa súdu za takúto osobu potrebné považovať aj toho, kto v rozhodujúcom období splnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok a je mu dávka starobného dôchodku aj reálne za toto obdobie vyplatená, čo je aj prípad žalobcu. Takémuto výkladu zodpovedá účel a zmysel dotknutej právnej úpravy zvýšiť pracujúcemu dôchodok vo vyššej miere za určité obdobie, ak za toto obdobie zo systému sociálneho (dôchodkového poistenia) nečerpá žiadne dávky starobného dôchodku. 25. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri zvyšovaní starobného dôchodku žalobcu za obdobie tri roky spätne od podania žiadosti o starobný dôchodok (od 24.4.2014 do 24.4.2017) bol správny a že žalobcu je potrené vo vzťahu k tomuto obdobiu hodnotiť ako poberateľa starobného dôchodku. Súd poznamenáva, že za toto obdobie žalobca podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok splnil a bola mu aj reálne vyplatená. 26. Podľa § 199 ods. 1 SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 27. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).