Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sa/90/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201857 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017201857.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Ing V. R., E.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. č. XX, XXX XX A., zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2017 o prepočítanie sumy starobného dôchodku, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. septembra 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. mája 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.05.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla podľa ust. § 112 ods. 1, § 65 a § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), ust. § 14 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „ZSZ“) žiadosť žalobcu zo dňa 20.04.2017 o prepočítanie sumy starobného dôchodku, priznaného mu právoplatným rozhodnutím zo dňa 14.01.2014, od 01.07.2010. Uvedenou žiadosťou žiadal do obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 14 583 dní, zhodnotiť naviac dobu služby pyrotechnika, vykonávanú v rokoch 1986 až 2002, v rozsahu 2917 dní, ktorá mu nebola dvojnásobne započítaná do obdobia služobného pomeru vojaka z povolania. V súvislosti s týmto nárokom sa odvolal na Rozkaz ministra obrany ČSSR č. 1/1976, ktorým bolo realizované ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a priložil potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65101005360708-17/2017 zo dňa 10.01.2017, o služobnom pomere. Žalobca má podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, č. VÚSZ-53607- BA-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013, od 01.06.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Z celkovej zhodnotenej doby služobného pomeru vojaka z povolania 11 603 dní, od 25.08.1971 do 31.05.2003, t.j. 31 rokov a 288 dní, sa mu pre výšku výsluhového dôchodku zhodnotilo 31 ukončených (celých) rokov (z rozhodnutia VÚSZ č. VÚSZ-53607- BA-14/2016 zo dňa 31.03.2016 uvedeného v žalobe). 2. Prvostupňový orgán zamietol žiadosť žalobcu s odôvodnením, že uvedená doba služby mu bola zhodnotená tak, ako uviedol Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v potvrdení č. VÚSZ-53607-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013, podľa ktorého mu pre výpočet starobného dôchodku bolo zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 25.08.1971 do 09.11.1982 v I. kategórii funkcií, od 10.11.1982 do 31.12.1985 v II. kategórii funkcií, od 01.01.1986 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.05.2003 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom k uvedeným údajom, bola podľa orgánu prvého stupňa, doba služby žalobcovi zhodnotená správne. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 15.01.2017 a dňa 20.04.2017 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku, na základe novoobjavenej skutočnosti, zvýhodnene započítateľnej dobe služby, ktorá trvala prerušovane od 01.09.1986 do 30.06.2002, v rozsahu celkom 2 917 dní. K argumentácii prvostupňového orgánu v odôvodnení rozhodnutia namietal, že táto doba nie je započítaná v potvrdení Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. VÚSZ-53607-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013, je potvrdená neskôr, až na základe spisov vyžiadaných z archívu Ministerstva obrany SR, v roku 2016. Zvýhodnene započítateľnú dobu služby získal v rokoch 1986 až 2002, keď vykonával nebezpečné práce ako pyrotechnik. Poukázal na Rozkaz ministra obrany ČSSR č. 1/1976, v ktorom sa konštatuje, že doba uvedených služieb sa pre účely dôchodkového zabezpečenia započítava dvojnásobne (§ 120 ods. 2 zák.č. 121/1975 Zb.). 4. Generálny riaditeľ ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 530 805 1020 0 zo dňa 06.09.2017 zamietol v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 14.01.2014, podľa ust. § 65, § 274, § 82 a § 293ce zák.č. 461/2003 Z.z., od 01.07.2010 priznaný starobný dôchodok v sume 243,60 Eur mesačne. Poukázal na príslušné ustanovenia ZSP a článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej „Dohovor č. 128“), podľa ktorého mu bol určený starobný dôchodok (krátením), keďže od 01.06.2003 je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho poistenia podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a to výsluhového dôchodku. 5. Neformálnou žiadosťou zo dňa 20.04.2017 požiadal žalobca o prepočítanie sumy starobného dôchodku, ktorú Sociálna poisťovňa zamietla. K odvolacím námietkam žalobcu uviedla, že dobu služby mu zhodnotila podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej „VÚSZ“), č. VÚSZ-53607-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013, preukázaného v konaní. Žiadosť žalobcu o dvojnásobné započítanie doby služby pre dôchodkové účely z dôvodu, že v rokoch 1986 až 2002 vykonával službu pyrotechnika a táto nebezpečná práca tvorila viac ako 50% jeho pracovnej činnosti, označila za irelevantnú z nasledovných dôvodov: • S prihliadnutím na dobu služby získanú v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek 55 rokov žalobca dovŕšil dňa 05.08.2008. • Podľa § 120 ods. 2 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ministri národnej obrany a vnútra ČSSR určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje. Môžu pritom určiť, v akom rozsahu sa do doby zamestnania započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti. • Ak sa starobný dôchodok priznáva podľa všeobecne platných zásad z I. pracovnej kategórie poistencovi, ktorý vykonával činnosť zaradenú do výkonu funkcií špeciálnej povahy, alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, alebo ak sa starobný dôchodok priznáva pracujúcemu, ktorý po kratší čas vykonával zamestnanie zaradené do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, výmera dôchodku sa za takéto zamestnanie zvyšuje o príslušné percentá. · Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na starobný dôchodok bola žalobcovi podľa uvedených všeobecne platných zásad, doba služby v I. kategórii funkcií zhodnotená v zníženom dôchodkovom veku a v zvýšenej výmere starobného dôchodku v súlade s ust. § 22 ods. 1, 2 a § 174 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb.. · Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999, už z dôvodu zrušenia kategórií nebolo možné zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie (I. resp. II. ), od 01.01.2000 sa hodnotili zamestnania iba v III. pracovnej kategórii. · Podrobný výpočet starobného dôchodku žalobcu je uvedený v právoplatnom rozhodnutí o jeho priznaní, zo dňa 14. januára 2014. 6. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení odcitoval plné znenie ust. § 112 ods. 1 ZSP, avšak bez bližšieho odôvodnenia prekážky vzniku nároku žalobcu na zvýšenie dávky a v závere rozhodnutia skonštatoval, že pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe priložených dokladov, údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. 7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 06.11.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovanej zo dňa 06.09.2017, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo veci, pre nesprávne právne posúdenie veci a rozhodnutie nevychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie navrhol zrušiť, vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať plnú náhradu trov právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že dňa 05.08.2008 dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov a k tomuto dňu odslúžil 9 208 dní, t.j. 25 rokov a 83 dní v službe I. kategórii funkcií, v II. kategórii funkcií odslúžil 1 148 dní, t.j. 3 roky a 53 dní a v III. pracovnej kategórii odslúžil 1 247 dní. Vo výkone služby bol celkom 11 603 dní, t.j. 31 rokov a 288 dní. Takúto dobu dôchodkového poistenia mu Sociálna poisťovňa zohľadnila v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14.01.2014, ktoré je právoplatné. Až s odstupom času, po určitej dobe poberania starobného dôchodku, si spomenul na skutočnosť, že v rokoch 1986 až 2002 vykonával v rámci služobného pomeru nebezpečné práce pyrotechnika, ktoré tvorili viac ako 50% jeho pracovnej činnosti. Uvedená doba mala byť v zmysle Rozkazu ministra obrany ČSSR čl. 1/1976 v spojení s ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, pre účely dôchodkového zabezpečenia započítaná dvojnásobne. Žalobca uviedol, že Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia (konkrétne však neuviedol odkaz o aké potvrdenie ide, v akej forme s akým dátumom vyhotovenia) mu potvrdil dobu 2 917 dní, ktorá mala byť pre účely dôchodkového zabezpečenia započítaná dvojnásobne, táto skutočnosť mu však vo výpočte starobného dôchodku, v rozhodnutí zo dňa 14.01.2014, nebola zohľadnená. K žalobe, ako uviedol, okrem napadnutého rozhodnutia zo dňa 06.09.2017 a plnej moci právneho zástupcu doložil ďalší dôkaz, a to rozhodnutie Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-53607-BA-14/2016 zo dňa 31.03.2016. Nekonkretizoval však, na akú skutočnosť sa má tento dôkaz viazať, z čoho možno usúdiť, že sa vzťahoval k neoznačenému potvrdeniu, ktoré uviedol v predposlednom odseku na str. 2 žaloby a ktoré má potvrdzovať „dvojnásobnú dobu,“ t.j. 2 917 dní pre započítanie naviac do obdobia dôchodkového poistenia. Z tohto dôvodu mu má prináležať nárok na vyššiu dávku dôchodkového zabezpečenia, na základe čoho žiadal o nové prepočítanie starobného dôchodku. Zamietnutie jeho žiadosti bolo v odvolacom konaní potvrdené napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.09.2017. Žalobca namietal jeho rozpor s ust. § 209 ods. 3 ZSP, odôvodnenie neobsahujúce náležitosti predpísané ust. § 209 ods. 4 ZSP, skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a úvahy, ktorými bola žalovaná pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov v rozhodovaní vedená. Žiadal o objektívny prepočet už priznaného starobného dôchodku, keďže Sociálna poisťovňa nedostatočne posudzovala okolnosť špeciálnej činnosti, ktorú vykonával. Sociálnej poisťovni vytkol, že sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevyrovnala so všetkými navrhovanými dôkazmi, ktoré boli v jeho žiadosti uvedené, nespolupracovala s Ministerstvom obrany SR, za účelom získania potrebných podkladov - potvrdenia či osvedčenia o odslúžených rokoch, vrátane dvojnásobného zápočtu za výkon pyrotechnickej činnosti (§ 233 ods. 10 a 11 ZSP). Namietol nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2018 žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietol, zopakovala závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a s poukazom na právoplatné rozhodnutie zo dňa 14.01.2014 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi odo dňa 01.07.2010 a potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 13.04.2013 skonštatovala, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a napadnuté rozhodnutie označila za správne a zákonné. Poukázala aj na potvrdenie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65101005360708-17/2017 zo dňa 10.01.2017 o služobnom pomere, v ktorom je potvrdená zvýhodnene započítaná doba služobného pomeru žalobcu, ktorá trvala len v určitých obdobiach a táto doba bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok. Rovnako bola zhodnotená aj na nárok na starobný dôchodok, čo robí námietku žalobcu, na dvojnásobné započítanie doby služby pre dôchodkové účely nedôvodnou. Žalobcovi bola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená doba služby v I. kategórii funkcií podľa všeobecne platných zásad v zníženom dôchodkovom veku a vo výmere starobného dôchodku podľa zák.č. 100/1988 Zb. tak, ako to potvrdil Vojenský úrad Sociálneho zabezpečenia, Bratislava. 9. Žalobca nevyužil právo podať dupliku. 10. Na pojednávaní súdu dňa 25.08.2021 sa obe zúčastnené strany pridržiavali argumentácie zo svojich podaní, vyjadrení a žalovaná svojich rozhodnutí. Žalobca žiadal rozhodnutia žalovanej zrušiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania, žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. Správny súd preskúmal na nariadenom pojednávaní správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu, ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovanej preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 12. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 15. Po preskúmaní veci správny súd zistil, že správna žaloba bola podaná dôvodne, pretože prvostupňové i správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej nevychádzali z riadne zisteného skutkového stavu a tiež sú nedostatočne odôvodnené, čo spôsobuje vadu ich nepreskúmateľnosti. Okrem rozhodnutí žalovanej sa správny súd oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu a zistil, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 15.01.2017 a ďalšou žiadosťou zo dňa 20.04.2017 požiadal o prepočítanie starobného dôchodku, priznaného mu od 01.07.2010, právoplatným rozhodnutím zo dňa 14.01.2014. Žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý má podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava, č. VÚSZ-53607-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013 v zmysle zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, priznaný od 01.06.2003. Do obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 14 583 dní, žiadal zhodnotiť naviac dobu služby pyrotechnika v rozsahu 2 917 dní, vykonávanú v rokoch 1986 až 2002, ktorá mu nebola dvojnásobne započítaná do obdobia služobného pomeru vojaka z povolania. Poukázal na právnu úpravu predmetnej doby o dvojnásobnom započítaní na účely dôchodkového zabezpečenia v zmysle ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a Rozkazu ministra obrany ČSSR č.1/1976 a k žiadosti zo dňa 15.01.2017 priložil potvrdenie o služobnom pomere Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65101005360708-17/2017 zo dňa 10.01.2017 aj s dobou zvýhodnene započítateľnou v I. kategórii funkcií. Po negatívnej odpovedi žalovanej na jeho prvú žiadosť, listom zo dňa 05.04.2017, v druhej žiadosti zo dňa 20.04.2017 opätovne žiadal o nový výpočet starobného dôchodku, v ktorom bude zohľadnená táto zvýhodnene započítateľná doba služby. 16. Správny súd zistil, že o žiadosti, resp. žiadostiach žalobcu, prvostupňový ani odvolací orgán nerozhodli na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pre ktorý si nezadovážili dostatok relevantných podkladov. Vychádzali z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Bratislava č. VÚSZ-53607-6/2013-OVZ zo dňa 03.04.2013, pričom sa potvrdením doloženým k žiadosti č. VÚSZ-65101005360708-17/2017 zo dňa 10.01.2017 aj k dobe zvýhodnene započítateľnej v I. kategórii funkcií nezaoberali, v odôvodnení rozhodnutí túto skutočnosť ani nezdôvodnili. Súd musí prisvedčiť žalobcovým námietkam, že Sociálna poisťovňa nekonala v rámci súčinnosti, pri ktorej by bola získala potrebné podklady (potvrdenie či osvedčenie o odslúžených rokoch, vrátane dvojnásobného zápočtu za výkon pyrotechnickej činnosti), nakoľko v konaní o žiadosti žalobcu si od Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia nevyžiadala podklady k preukázaniu a potvrdeniu namietanej zvýhodnenej doby výkonu jeho služby a tomu zodpovedajúci evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, v zmysle ust. § 233 ods. 10 a 11 ZSP. Napriek tomuto svojmu omisívnemu správaniu, prvostupňový i odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že dobu služby zhodnotili podľa dokladov zaslaných z Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia. 17. K potvrdeniu č. VÚSZ-65101005360708-17/2017 zo dňa 10.01.2017 o dobe služby aj zvýhodnene započítateľnej, doloženému k žiadosti, sa Sociálna poisťovňa vyjadrila až vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2018, pričom touto skutočnosťou a dôkazom sa mala zaoberať už v správnom konaní a v napadnutom rozhodnutí, v ktorom bolo jej povinnosťou preukázanie tejto skutočnosti aj riadne odôvodniť, čo jej explicitne ukladá aj hmotnoprávny predpis v ust. § 195 ods.1 a § 209 ods. 4. 18. Z rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-53607-BA-14/2016 zo dňa 31.03.2016, k neoznačenej skutočnosti (nekonkretizuje ku ktorej sa vzťahuje) vyplýva, že žalobca sa zohľadnenia rovnakého postupu ako v preskúmavanej veci, z titulu zvýhodnene započítateľnej doby v službe vojaka z povolania, domáhal aj pri poberaní výsluhového dôchodku, tiež jeho prepočítaním. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva (str. 2), že VÚSZ pri rozhodovaní o nároku na dávku sociálneho zabezpečenia vychádzal z takých podkladov, ako je výkaz dôb, kategórií funkcií a evidenčných listov zvýhodnene započítateľnej doby, nachádzajúcich sa v osobnom spise žalobcu za obdobie od 01.09.1986 do 30.11.1992 (prerušovane). V administratívnom spise Sociálnej poisťovne, ústredie, sa však takéto doklady nenachádzajú, pretože neboli prvostupňovým orgánom od VÚSZ do konania vyžiadané, v napadnutom rozhodnutí nie je pri rozhodovaní o prepočítaní starobného dôchodku odôvodnený ani postup a úvahy, prečo prvostupňový orgán vychádzal iba z podkladov z roku 2013, vyžiadaných z VÚSZ a v roku 2017 v konaní o prepočítanie starobného dôchodku žiadne podklady na preukázanie uvedenej skutočnosti (zvýhodnenej doby), nepotreboval. K rozhodnutiu VÚSZ zo dňa 31.03.2016 sa žalovaná nevyjadrila ani vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.08.2018. 19. V súvislosti s týmto rozhodnutím VÚSZ zo dňa 31.03.2016 súd poukazuje na posledný odsek str. 3 a na str. 6, na ktorých sa VÚSZ, na rozdiel od Sociálnej poisťovne, s namietanou skutočnosťou riadne vysporiadal a riadne ju aj odôvodnil. 20. Súd tiež poukazuje na nezrovnalosť, ktorú postrehol na str. 5 rozhodnutia VÚSZ v uvedení doby služby, a to 31 ukončených rokov, 9 mesiacov a 6 dní, t.j. pre výsluhový dôchodok je zhodnotených ukončených 31 rokov a v rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku zo dňa 14.01.2014, Sociálna poisťovňa pre výpočet starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 zarátala doba 30 rokov služby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok žalobcu. 21. Správny súd konštatuje, že oba orgány Sociálnej poisťovne v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 06.09.2014 iba odcitovali ust. § 112 ods. 1 ZSP, bez konkrétneho odôvodnenia, akými úvahami sa riadili, keď dospel k záveru, že žalobcovi nárok na zvýšenie dávky prepočítaním starobného dôchodku nevznikol a ani neodôvodnili, prečo resp. s akým výsledkom a vzhľadom na aké zistené skutočnosti (v písm. a/, b/) nevykonali prepočítanie starobného dôchodku žalobcu. K preukázaniu riadneho zistenia skutočného stavu absentuje v rozhodnutiach odôvodnenie a záver z konania vyplývajúci, tzn. že dodatočne ne/bolo zistené priznanie, resp. vyplácanie dávky starobného dôchodku v nižšej sume, ako patrí, s uvedením konkrétneho ust. § 112 ods. 1 písm. a/ alebo b/ ZSP. 22. Podľa § 120 ods. 2 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ministri národnej obrany a vnútra ČSSR určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje, pritom môžu určiť v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania. Ak sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecne platných zásad z I. pracovnej kategórie poistencovi, ktorý vykonával činnosť zaradenú do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti alebo ak sa starobný dôchodok priznáva pracujúcemu, ktorý po kratší čas vykonával zamestnanie zaradené do výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, výmera dôchodku sa zvyšuje o príslušné percentá za takéto zamestnanie. 23. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume ako patrí, c/ odoprela neprávom alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. 24. Z ust. §195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačnej zložke Sociálnej poisťovne vyplýva povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zák. č. 461/2003Z.z.). 25. Z ust. § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. následne vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 26. Z ust. § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva pre odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy) v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť. 27. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôlu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. 28. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej je, aby rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Napadnuté rozhodnutie tieto zákonom stanovené požiadavky nespĺňa, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého i prvostupňového rozhodnutia podľa ust. § 191 ods. 1, písm. d/ a e/ SSP, pre ich nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov a riadne nezistený skutkový stav. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa na základe príslušných podkladov vyžiadaných z VÚSZ (§ 233 ods. 10 ZSP) žiadosť žalobcu opätovne posúdi, so získanými dôkaznými prostriedkami sa riadne a v súlade so zákonom vysporiada, rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé, ako boli posúdené všetky rozhodné skutočnosti, resp. ktoré skutočnosti neboli považované za rozhodné, a prečo a zároveň sa riadne vysporiada aj s námietkami žalobcu. 29. Rovnako súd zdôrazňuje, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, respektíve doplňujúcim vyjadrením žalovanej a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, respektíve absentujúce argumenty žalovanej nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým má dospieť žalovaná, ktorej postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jej rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende mu vymedzenej hmotnoprávnym zákonom (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/5/2015 zo dňa 06.02.2015). 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).