Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/247/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202076 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017202076.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2017/5477 O-643/2017 zo dňa 16.10.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pre správnym orgánom 1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v dňoch 18.11.2015, 23.11.2015, 01.12.2015 a 02.12.2015 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na pracoviskách so zvýšeným nebezpečenstvom expozície chemickým faktorom a kontrolu dodržiavania osobitného predpisu, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností stanovených právnymi predpismi. Porušenia boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IBA-80-03-2.2/P-E22,24,B25-15 zo dňa 15.12.2015 (ďalej protokol). Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 15.12.2015 so splnomocneným zástupcom Ing. Stanislavom Brúderom na základe poverenia zo dňa 15.12.2015. 3. K zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v protokole žalobca uviedol: „Všetky uvedené skutočnosti berieme na vedomie. Zamestnávateľ pripraví do plánu svojich činností v nasledujúcom období všetky nápravné opatrenia a vo februári 2016 je pripravené opakované meranie na kategorizáciu pracoviska Vozovňa Petržalka - Divízia Autobusy, Betliarska 1, 814 54 Bratislava, ktorá bola zaradená do 3. kategórie prác, na základe prijatých príslušných technicko-organizačných opatrení na uvedenom pracovisku s cieľom eliminácie rizikového faktora hluku“. 4. Následne inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za zistené porušenia. 5. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 21.06.2017 žalobca prevzal dňa 26.06.2017. K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril písomne listom zo dňa 27.06.2017. 6. Orgán verejnej správy prvého stupňa vydal podľa § 3 zákona číslo 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa § 7 ods. 1 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s ustanovením § 46 Správneho poriadku dňa 31.07.2017 rozhodnutie Číslo: 2017/586, 2017/10140, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 02.08.2017 a ktorého výrok znel nasledovne: „Správny orgán podľa § 30 ods. l, písm. h) Správneho poriadku zastavuje konanie začaté dňa 26.06.2017 doručením upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 21.06.2017, číslo: 2017/586, 2017/8760, a to v časí/týkajúcej sa porušenia § 5 ods.2 zákona č.650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o dds“), a v časti týkajúcej sa porušenia § 124 ods. l zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce") vo vzťahu k Marekovi Valentovičovi, pretože v tejto časti odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Správny orgán ukladá účastníkovi konania Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, v súlade so zásadou absorpcie pokutu vo výške 10.000,- EUR (slovom desaťtisíc eur) za spáchanie správneho deliktu, ktorého skutkovú podstatu naplnil protiprávnym konaním tak, že - porušil povinnosť udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave, keď dňa 23.11.2015 na pracovnom stole na pracovisku galvanizovne na prevádzke ústredných dielní električiek (PUDE 5400), divízia električiek, areál Jurajov dvor, Bratislava, bol zamestnancom k dispozícii prachový kombinovaný filter č.0005337 s prekročenou dobou respirácie (táto bola 2010/12), čím porušil § 6 ods. 2, písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o BOZP“) a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2, písm. b) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, - zamestnancom G. V., nar. XX.XX.XXXX, Ľ. L., nar.XX.XX.XXXX, Š. D.O., nar.XX.XX.XXXX a H. Q., nar.XX.XX.XXXX v období január až november 2015 a F. E., nar.XX.XX.XXXX v období marec až november 2015 neposkytoval mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, hoci pracovali na pracovisku Vozovňa Petržalka - Divízia autobusy, Betliarska 1 v Bratislave na pozícii strojný zámočník, ktorá bola rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava zo dňa 21.03.2013, č. PPL/6192/2013, zaradená do 3. kategórie podľa osobitného predpisu, keďže intenzita hluku pri výkone práce vyžadovala, aby zamestnanci používali na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky, konkrétne chrániče sluchu, čím porušil § 124 ods. l Zákonníka práce v nadväznosti na § 124 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce a tým naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. l, písm. a) Zákona o inšpekcii práce. Pokuta je splatná najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku). Účastník konania uloženú pokutu v stanovenej lehote poukáže Inšpektorátu práce Bratislava na číslo účtu IBAN: E., vedeného v Štátnej pokladnici, Vazovova 7, Bratislava, (kód banky XXXX), pri platbe uvedie variabilný symbol XXXXXXXXXX a konštantný symbol XXXX.“ 7. Žalobca sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní zo dňa 15.08.2017 žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné. Mal za to, že inšpektorát práce zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil - a to najmä, nie však výlučne vo vzťahu k zodpovednosti. Zároveň sa domnieval, že rozhodnutím uložená pokuta vo výške 10 000 eur je neprimerane vysoká, a to vzhľadom na zistené porušenia povinností vo vzťahu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj ku konaniu žalobcu. 8. Žalobca v súvislosti so zisteným porušením predpisov uviedol, že prachový kombinovaný filter č. 005337 s prekročenou dobou respirácie bol síce v čase kontroly k dispozícii, neznamená to však, že by bol zamestnancami používaný, keďže išlo o prachový filter, ktorý bol súčasťou respirátora, ktorý patril bývalému zamestnancovi žalobcu, ktorý v čase kontroly už u žalobcu nepracoval. Ďalej uviedol, že išlo o nikomu nepatriaci a nikým nepoužívaný filter, ktorý bol v kontrolovanej miestnosti zabudnutý bývalým zamestnancom. Žalobca poukázal na to, že k žiadnemu porušeniu povinností z jeho strany nedošlo, zamestnancom nevznikli ani nehrozili žiadne nepriaznivé následky a dvaja zamestnanci, vykonávajúci v kontrolovanej miestnosti práce, neboli pri svojej práci vystavení žiadnemu riziku, keďže preukázateľne dostali, prevzali a používali ochrannú pracovnú pomôcku - vlastný kombinovaný prachový filter s predpísanou zárukou a systém riadenia ochrany práce u žalobcu bol účinný. 9. V súvislosti s porušením Zákonníka práce, ktoré spočívalo v nevyplatení mzdového zvýhodnenia za sťažený výkon práce, konkrétne za výkon práce, pri ktorej boli zamestnanci vystavení nadmernému hluku, žalobca uviedol, že v čase vydania rozhodnutia bol už nárok dotknutým zamestnancom dodatočne v plnej miere uhradený. 10. Žalobca tiež uviedol, že v čase kontroly pracovalo u neho celkom 2 716 zamestnancov, pričom zistený nedostatok sa týkal iba 5 zamestnancov, teda 0,18% zamestnancov a vo vzťahu ku všetkým ostatným zamestnancom (99,82%) si plnil riadne všetky mzdové povinnosti. 11. V závere odvolania požiadal správny orgán, aby svoje rozhodnutie v rámci autoremedúry zmenil a rozhodol tak, že pokutu žalobcovi neukladá a správne konanie zastavuje. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 12. Žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2017/5477 O-643/2017 zo dňa 16.10.2017 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č. k.: 2017/586, 2017/10140 zo dňa 31.07.2017 potvrdil. 13. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. a ust. § 124 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 124 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce. 14. K námietkam žalobcu v podanom odvolaní, a to, že išlo o zabudnutý prachový filter bývalého zamestnanca, ktorý nebol používaný a tiež že došlo k dodatočnému vyplateniu mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, nie sú spôsobilé zmeniť záver a to, že došlo k spáchaniu správnych deliktov aj s poukazom na objektívnu zodpovednosť za ich spáchanie. 15. K porušeniu ust. § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. žalovaný uviedol, že toto spočíva v porušení povinnosti udržiavať osobný ochranný pracovný prostriedok v používateľnom a funkčnom stave, pričom podmienkou konštatovania tohto nedostatku nie je používanie filtra zamestnancami, ale to, že s nachádza v dispozičnej sfére zamestnancov (t.j. môže im byť vydaný alebo si ho môžu sami zobrať) a existuje čo len potenciálna možnosť jeho použitia, napríklad v tomto prípade pri náhlom zlyhaní či strate filtra prideleného zamestnancovi, ktorý vzhľadom na kontinuálnu potrebu práce použije filter uložený na stole v galvanizovni. Aj napriek tomu, že žalobca predložil doklady o tom, že zamestnancom pracujúcim na predmetnom pracovisku boli pridelené vlastné filtre, uvedené neznamená, že nemohla vzniknúť situácia, pri ktorej by bolo potrebné použiť akýkoľvek filter, ktorý bol na pracovisku k dispozícii, pričom od miestnosti, v ktorej bol predmetný filter uložený, mali kľúče práve zamestnanci, pracujúci na kontrolnom pracovisku, čo uviedol aj žalobca vo svojom odvolaní. Pokiaľ teda predmetný filter patril bývalému zamestnancovi, mal ho žalobca po uplynutí doby respirácie vyradiť z evidencie osobných ochranných pracovných prostriedkov a aj fyzicky odstrániť z pracoviska. Nemožno sa za účelom zbavenia zodpovednosti za správny delikt odvolávať na to, že ho tam zabudol bývalý zamestnanec, nakoľko nešlo o predmet vlastníctva tohto bývalého zamestnanca a povinnosti súvisiace so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sú právnymi predpismi dané zamestnávateľovi. K porušeniu ust. § 124 ods. 1 Zákonníka práce v nadväznosti na § 124 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce žalovaný uviedol, že neposkytovanie mzdovej kompenzácie je zrejmé nielen z podkladov pre vydanie rozhodnutia, ale ho potvrdil aj samotný žalobca, keď ho spätne doplatil, pričom tak urobil až v mzde za jún 2017, teda až po tom, čo mal vedomosť o začatom správnom konaní (upovedomenie o začatí správneho konania mu bolo doručené 26.06.2017), z tohoto dôvodu táto realizovaná náprava nemôže mať zásadný vplyv na výšku pokuty. Navyše skutočnosť, že žalobca odstránil zistené nedostatky, ho nezbavujú zodpovednosti za zistené porušenie právnych predpisov, naopak neodstránenie zistených nedostatkov by znamenalo ďalšie porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu. 16. K argumentácii žalobcu ohľadne percentuálneho podielu zamestnancov, ktorých sa porušenie týkalo, žalovaný uviedol, že nemožno vychádzať z celkového počtu zamestnancov, pretože nie všetci pracovali v danom období na pracovisku, ktoré bolo zaradené do vyššej kategórie a nie všetkým teda vznikol nárok na mzdovú kompenzáciu. Správny orgán akcentoval na to, že z kontrolovanej vzorky zamestnancov bolo toto porušenie preukázateľne zistené u piatich zo šiestich kontrolovaných zamestnancov, čo je 83%. 17. Žalovaný mal za to, že žalobca neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt. 18. Vo veci výšky uloženého sankčného postihu zastával žalovaný názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 a § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. 19. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo podľa žalovaného evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 10 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“ 20. Žalovaný konštatoval, že sankcia vo výške 10 000 eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí žalobcu od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Žalovaný súčasne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. 21. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a že žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. III. Žaloba 22. Žalobca dňa 13.12.2017 podal na súd žalobu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. 23. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že starostlivo dbá o zabezpečenie a udržiavanie osobných ochranných prostriedkov pre všetkých svojich zamestnancov a trval na tom, že filter č. 005337 po dobe exspirácie používaný nebol a ani nemohol byť. Zdôraznil, že prachový kombinovaný filter je osobnou ochrannou pracovnou pomôckou, ktorá je pridelená priamo zamestnancovi, ktorý túto ochrannú pracovnú pomôcku pri výkone svojej prace potrebuje. V čase výkonu inšpekcie vykonávali prácu na kontrolovanom pracovisku iba dvaja zamestnanci žalobcu, ktorí mali svoj vlastný prachový kombinovaný filter s neprekročenou dobou exspirácie, ktorý dostali od zamestnávateľa. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpis skladovej karty zásob vzťahujúci sa k výdaju prachových kombinovaných filtrov, z ktorého vyplýva, že v priebehu roku 2015 vydal žalobca spolu šesť prachových kombinovaných filtrov zamestnancom. Z uvedeného vyplýva, že ochrana zamestnancov, ktorí pracovali v kontrolovanej miestnosti, bola zo strany žalobcu zabezpečená dostatočne a zamestnancom nevznikli ani nehrozili žiadne nepriaznivé následky. 24. Čo sa týka filtra č. 005337 s prekročenou dobou exspirácie, konajúci inšpektor práce už v čase kontroly zisťoval rozhovorom so zástupcom zamestnancov, či zamestnanci pracujúci v kontrolovanej miestnosti používajú sporný filter č. 005337. Oslovený to jednoznačne vyvrátil a vysvetlil, že filter patril bývalému kolegovi, ktorý pre žalobcu už nepracuje. Keďže všetky osoby nachádzajúce sa v kontrolovanej miestnosti si boli vedomé toho, že filter č. 005337 je starý zabudnutý filter po bývalom zamestnancovi, akákoľvek domnienka o potenciálnej hrozbe použitia tohto filtra nie je podľa žalobcu dôvodná. 25. Žalobca mal zato, že filter č. 005337 s prihliadnutím na objektívne okolnosti, ako aj subjektívne vnímanie jeho zamestnancov, nebolo v čase výkonu kontroly možné považovať za osobný ochranný pracovný prostriedok, ale skôr za odpad. Tu je dôležité uviesť, že Zákon o BOZP. ani žiadne iné právne predpisy nestanovujú, že by sa na pracovisku nemohli nachádzať predmety, ktoré nie sú zamestnancami pri práci využívané, alebo ktorým uplynula exspiračná doba. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol porušiť ustanovenie § 6 ods. 2 písm. c) Zákona o BOZP, pretože v čase výkonu kontroly mu vo vzťahu k filtru č. 005337 (t. j. k odpadu) netrvala povinnosť udržiavať ho v používateľnom a funkčnom stave. 26. Akékoľvek vyjadrenie žalobcu o odstránení zisteného nedostatku nemožno interpretovať na ťarchu žalobcu. Žalobca doplnil, že filter č. 005337 s prekročenou dobou exspirácie už bol zlikvidovaný a v priestoroch žalobcu sa nenachádza. 27. Žalobca mal zato, že úmysel, ktorý sledoval zákonodarca pri zakotvení ústavnej ochrany zamestnancov v článku 36 Ústavy Slovenskej republiky bol z jeho strany naplnený. Keďže žalobca dodržal všetky všeobecné zásady prevencie podľa § 5 Zákona o BOZP, všetky všeobecné povinnosti zamestnávateľa podľa § 6 Zákona o BOZP, ako aj všetky ostatné povinnosti smerujúce k zabezpečeniu bezpečnosti a ochrany zdravia svojich zamestnancov, nie je podľa neho spravodlivé, aby bol postihovaný v rámci extenzívneho výkladu zákona. Akýkoľvek iný záver nutne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 28. K druhému skutku, za ktorý mu bola v napadnutom rozhodnutí uložená pokuta, žalobca poukázal na záver rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, kde sa uvádza, že negatívny dopad na výšku uloženej sankcie mala skutočnosť, že v tomto smere nedošlo na strane žalobcu k náprave. Uvedenú skutočnosť žalobca namietal už v podanom odvolaní. Žalobca uviedol, že jeho úmyslom pri nedbanlivostnom spáchaní tohto skutku v žiadnom prípade nebolo ochudobniť svojich zamestnancov o časť mzdy, ktorá im právom patrí, išlo o administratívne pochybenie, ktoré však bolo odstránené bezodkladne po tom, ako bolo zistené. 29. V čase vydania rozhodnutia č. 2017/586, 2017/10140 zo dňa 31.07.2017 bol nárok dotknutým zamestnancom v plnej miere uhradený. Žalobca túto informáciu dodal Inšpektorátu práce Bratislava ešte pre vydaním rozhodnutia č. 2017/586, 2017/10140 zo dňa 31.07.2017, a to v liste z 27.06.2017. Túto skutočnosť žalobca navyše preukázal aj priloženým prehľadom výsledkov zúčtovania a mzdovými listami dotknutých zamestnancov. Žalobca tvrdil, že žalovaný túto skutočnosť v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil. 30. Žalobca žiadal ako poľahčujúcu okolnosť vziať do úvahy, že pracovné pozície, na ktoré bol naviazaný nárok zamestnancov na mzdové zvýhodnenie za sťažený výkon práce, boli Rozhodnutím regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 30.09.2016 vyradené z kategórie prác, pri ktorých tento nárok vzniká. 31. Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj argumentácie prezentovanej v odvolaní zo dňa 15.08.2017 a vo vyjadrení zo dňa 21.09.2017 mal žalobca zato, že v rámci inšpekcie, ktorá u neho prebehla v dňoch 18.11.2015, 23.11.2015, 01.12.2015 a 02.12.2015 bolo zistené jedine porušenie § 124 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, a to spáchaním Skutku 2. 32. Keďže bolo ustálené, že spáchanie Skutku 2 je menej závažným porušením, žalobca zastával názor, že v tomto prípade je nutné pristúpiť k ukladaniu sankcie v súlade s benevolentnejším § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce. Podľa predmetného ustanovenia je inšpektorát práce oprávnený v stanovených prípadoch uložiť pokutu do výšky 100.000,- EUR (slovom: stotisíc eur), t. j. zákon pripúšťa aj možnosť sankciu neuložiť. 33. S prihliadnutím na promptné odstránenie porušenia zo strany žalobcu, na verejnoprávny charakter predmetu činnosti žalobcu a dopad uloženej pokuty na verejné financie mal žalobca zato, že účel správneho trestania bol dosiahnutý už samotným prejednaním veci a uloženie sankcie v tomto prípade nie je potrebné. 34. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru správnych súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010), podľa ktorej boli konajúce správne orgány povinné náležité zdôvodniť uloženie sankcie v určitej výške. Bol toho názoru, že takéto zdôvodnenie absentuje v rozhodnutiach orgánov verejnej správy oboch stupňov, čo ich činí nepreskúmateľnými. 35. Žalobca mal zato, že uložená sankcia mohla napríklad vychádzať zo sumy škodlivého následku, ktorý na krátke časové obdobie nastal spáchaním skutku 2. Ten bol v odôvodnení rozhodnutia Inšpektorátu práce Bratislava č. 2017/586, 2017/10140 zo dňa 31.07.2017 vyčíslený na 3.201,30 EUR. Uložená sankcia vo výške 10.000,- EUR je vo vzťahu k potenciálnej škode a povahe skutku zjavne neproporcionálna a neprimeraná. 36. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zmenil napadnuté rozhodnutie, tak, že upustí od uloženia sankcie v súlade s § 198 ods. 1 písm. b) SSP, prípadne aby ho zmenil tak, že zníži uloženú sankciu v súlade s § 198 ods. 1 písm. a) SSP. IV. Vyjadrenie k žalobe 37. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 25.04.2018 tak, že žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 38. Vo vyjadrení žalovaný v prevažnej časti zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom argumenty jeho vyjadrenia vychádzali z napadnutého rozhodnutia. K tomu žalovaný doplnil, že k argumentácii žalobcu v súvislosti s porušením predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) žalobca v žalobnom návrhu prezentoval len tie tvrdenia a názory, ktoré boli spomenuté už v odvolaní voči rozhodnutiu č. k. PO/BEZ/2017/5477, 0-643/2017 zo dňa 16.10.2017. Podľa žalovaného sa nemožno za účelom zbavenia zodpovednosti za správny delikt odvolávať na to, že dotknutý filter tam zabudol bývalý zamestnanec, nakoľko nešlo o predmet vlastníctva tohto bývalého zamestnanca a povinnosti súvisiace so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci sú právnymi predpismi dané zamestnávateľovi. 39. K argumentácii žalobcu v súvislosti s porušením ust. § 124 ods. 1 Zákonníka práce žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že - ako sa uvádza v žalobe - informácia o doplatení nárokov bola inšpektorátu práce poskytnutá ešte pred vydaním rozhodnutia. Poukázal na to, že vo vyjadrení z 27.06.2017 sa uvádza iba „príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie príslušných zamestnancov bolo realizované v zmysle zákona resp. podľa podnikovej kolektívnej zmluvy...“. Ani v správe o odstránení nedostatkov nebola zmienka o tom, že by nároky boli zamestnancom doplatené. Žalovaný uviedol, že sa tak nemohlo ani stať, pretože - ako je zrejmé z dokladov pripojených k odvolaniu - kompenzácia za sťažený výkon práce bola doplatená až so mzdou za mesiac jún 2017. Nemožno teda hovoriť o nesprávne zistenom skutkovom stave, keď rozhodnutie z 31.07.2017 bolo žalobcom prevzaté z elektronickej schránky 01.08.2017 a predmetný nárok bol ešte len zúčtovaný so mzdou za jún 2017 (nároky za príslušný mesiac sú logicky zúčtovávané až po ukončení mesiaca). Žalovaný zároveň nevidel dôvod na zohľadnenie neskoršieho vyradenia prác z rizikovej kategórie v prospech žalobcu, nakoľko v kontrolovanom období tieto pracovné pozície boli vyhodnotené ako rizikové. 40. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca až v odvolaní prvýkrát uviedol skutočnosť, že išlo o zabudnutý prachový filter bývalého zamestnanca, ktorý nebol používaný a tiež dodatočné vyplatenie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, teda inšpektorát práce sa týmito skutočnosťami ani nemohol pri vydaní rozhodnutia zaoberať. Odhliadnuc od uvedeného tieto skutočnosti neboli podľa žalovaného spôsobilé zmeniť záver o tom, že došlo k spáchaniu správnych deliktov aj s poukazom na objektívnu zodpovednosť za ich spáchanie. 41. K otázke pokuty žalovaný uviedol, že v tomto prípade bola aplikovaná zásada absorpcie, teda uloženie pokuty za oba správne delikty, nie je preto na mieste návrh žalobcu na neuloženie sankcie za menej závažné porušenie, pretože nie je možné pokutu rozdeliť a odčítať z nej sumu uloženú za porušenie Zákonníka práce. Výška pokuty podľa názoru žalovaného plne zodpovedá všetkým zákonným kritériám tak, ako boli zohľadnené a uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného nie je tiež zo žaloby zrejmé, z akého dôvodu odôvodnenie sankcie nie je dostačujúce, resp. - ako uvádza žalobca - absentuje. S týmto tvrdením sa nestotožnil a to s poukazom na obe rozhodnutia správnych orgánov, z ktorých sú podľa neho zrejmé dôvody uloženia pokuty z hľadiska relevantných kritérií. Nesúhlasil ani s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, alebo že by pri stanovení výšky pokuty mala byť zohľadnená iba suma potenciálnej škody (výška nevyplatených nárokov), pretože zákonné kritériá sú nastavené podstatne širšie. 42. V závere žalovaný uviedol, že aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležité a dostatočne vysporiadal. V. Právna úprava a závery správneho súdu 43. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť. 44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 46. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 47. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 49. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 50. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 51. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 52. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý žalobcovi uložil pokutu vo výške 10.000 €: - za porušenie § 6 ods. 2, písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o BOZP“), čím žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods.2, písm. b) bod 1 Zákona o inšpekcii práce a - za porušenie § 124 ods. l Zákonníka práce v nadväznosti na § 124 ods.2, písm. e) Zákonníka práce, čím žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 ods. l, písm. a) Zákona o inšpekcii práce. 53. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) platí, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zároveň správny orgán musí dbať o to, aby pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 54. Podľa § 2 ods. 1, písm. a) Zákona o inšpekcii práce, je inšpekcia práce dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, a podľa bodu 3 tohto ustanovenia aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktor)' pracovného prostredia. 55. Podľa § 124 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v odseku 2, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri. ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie. zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. 56. Podľa § 124 ods. 2, písm. e) Zákonníka práce, pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia podľa odseku 1, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie). 57. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) Zákona o BOZP, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie. 58. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 59. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur. 60. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) Zákona o inšpekcii práce, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. 61. Podľa § 19 ods. 3 písm. f) Zákona o inšpekcii práce, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave. 62. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činností zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 63. Žalobca vyčítal napadnutému rozhodnutiu žalovaného hlavne to, že - vo vzťahu ku skutku 1 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže dotknutý filter nebol ani nemohol byť používaný, tento filter nebol (v čase kontroly) nikomu pridelený, ochrana všetkých zamestnancov ochrannými pomôckami bola náležite zabezpečená, zamestnancom nevznikli žiadne nepriaznivé následky, v čase kontroly nemal povinnosť udržiavať dotknutý filter v používateľnom a funkčnom stave, žiadne právne predpisy nestanovujú, že by sa na pracovisku nemohli nachádzať predmety, ktoré nie sú zamestnancami pri práci využívané - vo vzťahu ku skutku 2 - to, že zistený nedostatok bezodkladne po jeho zistení odstránil, čo nebolo v napadnutom rozhodnutí zohľadnené. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti uloženej pokuty a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti. 64. Predmetom toho konania je to, či je žalobca zodpovedný za správne delikty, tak ako sú vymedzené v napadnutom rozhodnutí. 65. Zodpovednosť za správne delikty je založená na objektívnej zodpovednosti, ktorá spočíva v tom, že kontrolovanému subjektu, v danom prípade žalobcovi, ktorý mal status zamestnávateľa, vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu z jeho strany došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. 66. Dodatočné odstránenie zisteného nedostatku žalobcom s poukazom na uplatňovanie princípu objektívnej zodpovednosti za správne delikty žalobcu žiadnym spôsobom tejto zodpovednosti za zistený spáchaný správny delikt nezbavuje. Neexistujú liberačné dôvody, ktoré by ho mohli spod zodpovednosti oslobodiť. Žalobca sa môže zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti jedine preukázaním, že správny delikt nebol spáchaný. 67. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt obdobne nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnanca zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 68. Skutok 1 bol v napadnutom rozhodnutí z právneho hľadiska kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia § 6 ods. 2, písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. zákona o BOZP, t.j. ako „porušenie povinnosti udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie“. Z textu právneho predpisu nepochybne vyplýva, že zamestnávateľ má povinnosť udržiavať v používateľnom a funkčnom stave všetky osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré sa u neho nachádzajú. Zákon nevyžaduje, aby bol dotknutý ochranný pracovný prostriedok niekomu aj reálne pridelený. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že orgánom verejnej správy prvého stupňa identifikovaný ochranný osobný prostriedok mal prekročenú dobu respirácie a že sa nachádzal na pracovisku žalobcu. Tieto uvedené dve skutočnosti sú v súlade s textom právneho predpisu s prihliadnutím na objektívnu zodpovednosť žalobcu za dodržiavanie predpisov o BOZP postačujúce na vyvodenie záveru o tom, že ustanovenie § 6 ods. 2, písm. c) zákona č. 124/2006 Z.z. bolo žalobcom porušené, čím došlo k spáchaniu správneho deliktu podľa § 19 ods. 2, písm. b) bod 1 Zákona o inšpekcii práce. 69. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti žalobcu nemožno dať za pravdu žalobcovi vo vzťahu ku skutku 2, t.j. že bezodkladné odstránenie porušenej povinnosti by malo mať nejaký právne relevantný vplyv na posudzovanie zodpovednosti za tento skutok. Odstránenie porušenia povinnosti nemôže ovplyvniť to, že k tomuto porušeniu došlo a teda následne aj to, že orgány verejnej správy boli oprávnené za toto porušenie vyvodzovať sankciu. Súd zároveň poznamenáva, že odstránenie vytknutých nedostatkov bolo povinnosťou žalobcu. 70. V nadväznosti na vyššie uvedené nebola dôvodná ani námietka žalobcu, že mu mala byť uložená iba sankcia za skutok 2, za ktorý je sankcia miernejšia ako za skutok 1. 71. Vzhľadom na to, že orgán verejnej správy prvého stupňa ukladal sankciu za dva správne delikty, postupoval správne, keď pri ukladaní sankcie aplikoval absorbčnú zásadu a uložil sankciu, ktorú zákon ukladá za skutok prísnejšie sankcionovaný, v tomto prípade za skutok 1, za ktorý zákon o inšpekcii práce umožňuje v § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 uložiť sankciu v rozmedzí od 1.000,- € do 200.000,- €, v nadväznosti na § 19 ods. 3 písm. f) označeného zákona, podľa ktorého je skutok 1 závažným porušením (neudržiavanie osobných ochranných pomôcok vo funkčnom stave). 72. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že pri ukladaní sankcie vo vzťahu ku skutku 2 orgány verejnej správy vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď nezohľadnili dodatočné doplatenie mzdového zvýhodnenia, ktoré orgán verejnej správy žalobcovi vytkol. Z administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu administratívneho konania žalobca túto skutočnosť, t.j. reálne zaplatenie mzdového zvýhodnenia vôbec nepreukázal, preto orgány verejnej správy nepochybil, keď túto skutočnosť nezohľadnili. Napriek tomu, že žalobca k odvolaniu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy predložil doklady, vzťahujúce sa k splneniu dotknutej povinnosti, jednalo sa iba o doklady, ktoré preukazovali zúčtovanie v účtovníctve žalobcu, nie ich reálne vyplatenie dotknutým osobám. Správny súd nespochybňuje, že si žalobca túto povinnosť splnil, avšak ak chcel, aby na splnenie dotknutej povinnosti orgány verejnej správy v administratívnom konaní prihliadali, bolo potrebné, aby to v administratívnom konaní preukázal, čo sa nestalo. 73. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie (o správnosti aplikácie absorbčnej zásady pri ukladaní sankcie) nebola dôvodná ani námietka žalobcu o tom, že účel správneho trestania bol dosiahnutý už samotným prejednaním veci a nie je potrebné uloženie sankcie - ustanovenie, podľa ktorého bola uložená sankcia za skutok prísnejšie sankcionovaný vyžaduje, aby sankcia bola reálne uložená najmenej vo výške 1.000,- €. 74. Čo sa týka poslednej žalobnej námietky o nedostatočnom odôvodnení uloženej sankcie, ani s touto sa správny súd nemohol stotožniť. V rozhodnutí orgány verejnej správy pri odôvodňovaní sankcie dôsledne vychádzali z ustanovenia § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Žalovaný sa všetkými predpísanými kritériami vo svojom rozhodnutí náležite zaoberal - žalobca napokon neoznačil žiadne konkrétne kritérium, vymedzené v § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce, ktoré by žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia opomenul, resp. odôvodnil nepostačujúco s uvedením konkrétnej výhrady, nie všeobecného konštatovania nedostatočnosti. Súd konštatuje, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí všetky zákonom predpísané kritéria ukladania sankcie za správny delikt náležite zdôvodnil. 75. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd nepovažoval za dôvodné pristúpiť k použitiu ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) SSP o sankčnej moderácii. 76. Súd na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, a v rozhodnutiach sa náležite vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Žalovaný ako príslušný správny orgán teda v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval relevantné ustanovenia zákona, jeho rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené § 47 ods. 3 Správneho poriadku a nevykazuje žiadne formálne ani logické nedostatky. 77. Napadnuté rozhodnutie žalovaného teda správny súd považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 78. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a žiadne si ani neuplatnil. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).