Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200213 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018200213.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členov senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Acezone s.r.o., Bitúnková 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 31 402 526 (predtým GYM, s.r.o.), zastúpeného advokátom: JUDr. Miroslav Baláž, Štvrť SNP 123, 914 51 Trenčianske Teplice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonností rozhodnutí žalovaného: č. 102535973/2017 zo dňa 8.12.2017, č. 102535826/2017 zo dňa 8.12.2017, č. 102535642/2017 zo dňa 8.12.2017 a č. 102536107/2017 zo dňa 8.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u daňového subjektu GYM, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za obdobia júl 2014 - až december 2014, ktorá začala dňa 03.09.2015 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 20761527/2015/9104405/Kraj, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol. č. 103819775/2016/9104405/Kraj zo dňa 02.09.2016 (ďalej len protokol). Správca dane vyzval daňový subjekt na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol bol prílohou výzvy, ktorú daňový subjekt spolu s protokolom osobne prevzal dňa 05.09.2016. Týmto dňom bola daňová kontrola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). 2. Vykonanou kontrolou správca dane zistil daňovému subjektu rozdiel v DPH za september 2014 vo výške XXXX eur, za október 2014 vo výške X.XXX eur, za november 2014 vo výške X.XXX eur a za december 2014 vo výške X.XXX eur. 3. K zisteniam uvedeným v protokole podal daňový subjekt námietky, ktoré s ním správca dane prerokoval dňa 30.01.2017. 4. Daňový úrad Bratislava dňa 14.02.2017 vydal za september 2014 rozhodnutie č. 100284951/2017, za október 2014 rozhodnutie č. 100285423/2017, za november 2014 rozhodnutie č. 100285752/2017 a za december 2014 rozhodnutie č. 100286045/2017, ktorými potvrdil rozdiely dane uvedené v protokole. Voči uvedeným rozhodnutiam podal daňový subjekt odvolanie. Odvolací orgán na základe námietky, že kontrola bola ukončená dva dni po ročnej lehote, rozhodnutím č. 100884427/2017 z 15.05.2017 zrušil rozhodnutie správcu dane za september 2014 č. 100284951/2017, rozhodnutím č. 100884082/2017 z 15.05.2017 zrušil rozhodnutie správcu dane za október 2014 č. 100285423/2017, rozhodnutím č. 100884764/2017 z 15.05.2017 zrušil rozhodnutie správcu dane za november 2014 č. 100285752/2017 a rozhodnutím č. 100883672/2017 zrušil rozhodnutie správcu dane za december 2014 č. 100286045/2017 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Správca dane následne dňa 05.09.2017 vydal štyri rozhodnutia: 1/ č. 101883181/2017 zo dňa 05.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume X.XXX eur, pretože mu nepriznal právo na odpočítanie dane z predloženej dodávateľskej faktúry č. FO 1400026 vystavenej v celkovej sume XX.XXX eur spoločnosťou terAnet s.r.o., IČO: 35 904 127, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.09.2014 za opravu strechy 400 m2 - odstránenie poškodenej krytiny, odvoz odpadu, príprava strechy na strešnú krytinu, izolácia proti prenikaniu vlhkosti, položenie tepelnej izolácie, dodanie a položenie strešnej krytiny. 2/ č. 101883346/2017 zo dňa 05.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel danej z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume X.XXX eur, pretože mu nepriznal právo na odpočítanie dane v sume X.XXX eur z predloženej dodávateľskej faktúry č. F01400042 vystavenej v celkovej sume XX.XXX eur spoločnosťou terAnet s.r.o., IČO: 35 904 127, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.10.2014 za stavebné práce: výkopové práce a oprava kanalizácie, toalety + sprchy, izolačné práce, vodoinštalácia, výmena gumených podláh - šatne (linoleum), montáž sadrokartónu a kobercov v kanceláriách, inštalácia gumenej podlahy - bar, maliarske práce. 3/ č. 101883450/2017 zo dňa 05.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume X.XXX eur, keďže daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane v sume X.XXX eur z predloženej dodávateľskej faktúry č. FO1400049 vystavenej v celkovej sume 18.120 eur spoločnosťou terAnet s.r.o., IČO: 35 904 127 dátum vzniku daňovej povinnosti 30.11.2014, za stavebné práce: montáž a demontáž lešenia, maliarskej práce, výmena kobercov, inštalácia zrkadiel malá telocvičňa a posilňovňa. 4/ č. 101883550/2017 zo dňa 05.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za december 2014 v sume X XXX,XX eur. Správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane v sume X XXX eur z predloženej dodávateľskej faktúry č. F01400070 vystavenej v celkovej sume 22 200 eur spoločnosťou terAnet s.r.o., IČO: 359 041 27, dátum vzniku daňovej povinnosti 29.12.2014, za stavebné práce: oprava stropných podhľadov, výmena poškodených okien v počte 12 ks malá a veľká telocvičňa, montáž, prenájom, demontáž lešenia, odvoz a likvidácia stavebného odpadu. 6. Vo všetkých štyroch prípadoch podľa správcu dane nebolo preukázané reálne dodanie stavebných prác daňovému subjektu dodávateľom terAnet s.r.o., teda vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zák. o DPH (ďalej len provostupňové rozhodnutie 1 až 4). 7. Proti každému prvostupňovému rozhodnutiu 1 až 4 podal daňový subjekt odvolanie. Žalovaný všetky 4 prvostupňové rozhodnutia potvrdil rozhodnutiami: - č. 102535973/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883181/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 1) - č. 102535826/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883346/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 2) - č. 102535642/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883450/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 3) - č. 102536107/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883550/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 4) II. Žaloba 8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2018 podanom na poštovú prepravu dňa 12.02.2018 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia 4. rozhodnutí žalovaného: 1/ č. 102535973/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883181/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 1) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume X.XXX eur. 2/ č. 102535826/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883346/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 2) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume X.XXX eur. 3/ č. 102535642/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883450/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 3) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume X.XXX eur. 4/ č. 102536107/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883550/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 4) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume X.XXX eur. 9. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutia žalovaného trpia neodstrániteľnými vadami konania, sú nepreskúmateľné a nezákonné. 10. V prvom rade namietal nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Podľa žalobcu prekročenie tejto lehoty možno akceptovať len so súhlasom dotknutého kontrolovaného subjektu (súhlas nebol udelený) a z dôvodu nesúčinnosti kontrolovaného subjektu so správcom dane. Podľa žalobcu dohodnutie termínu pojednávania so správcom dane po vydaní, resp. doručení protokolu z daňovej kontroly, nemá vplyv na dĺžku daňovej kontroly. Účtovná dokumentácia bola žalobcom predložená, a ktorá nebola doručená už pri úkone, bola doručená v čo najkratšej možnej lehote. V zmysle odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa významným spôsobom kladie za vinu v súvislosti s nedodržaním zákonnej lehoty daňovej kontroly nesúčinnosť žalobcu, pričom táto nesúčinnosť mala spôsobiť preklúziu daňovej kontroly o 3 dni. Ak bol teda žalobca nesúčinný so správcom dane, tak nie je zrejmé prečo a z akého dôvodu žalovaný pôvodné prvostupňové rozhodnutia správcu dane zrušil. Žalovaný vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach z 15.5.2017 konštatoval prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a meritom veci za nezaoberal. 11. K dĺžke daňovej kontroly žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 49/2016, v zmysle ktorého mal správca dane daňovú kontrolu vykonať a protokol z nej vyhotoviť v dostatočnom časovom predstihu tak, aby zohľadnil možnosť kontrolovaného daňového subjektu vyzdvihnúť si tento protokol na pošte v odbernej lehote, resp. by mal počítať s možnosťou náhradného doručenia tohto protokolu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že protokol z daňovej kontroly si osobne prevzal, pretože správca dane by ho aj tak nestihol poslať v zákonnej lehote. Okrem toho žalovaný konštatuje v odôvodnení rozhodnutia, že trojdňové prekročenie daňovej kontroly sa nejaví ako závažný zásah do práv platiteľa. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf 86/2015 lehotu na výkon daňovej kontroly správca dane nemôže porušiť, inak by celá vykonaná daňová kontrola nadobudla status nezákonnej daňovej kontroly a daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje zákon. 12. Žalobca poukázal i na konštatovanie žalovaného, že správca dane musel viackrát kontaktovať p. R., konateľa spoločnosti terAnet s.r.o. a konateľ spoločnosti STAVMA PLUS, s.r.o. sa nedostavil vôbec, čím došlo k prieťahom v súvislosti s daňovou kontrolou. Podľa žalobcu v zmysle judikatúry ESD nemôže byť nečinnosť iných subjektov v rámci kontroly daňového subjektu na ťarchu kontrolovaného subjektu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok ESD C-80/11 spojený s C 142/11: „V zásade len orgánom štátu prináleží vykonať kontrolu potrebnú na odhalenie prípadnej nezákonnosti alebo daňových podvodov, preto túto úlohu nemožno prenášať na zdaniteľnú osobu ...... právo na odpočet dane môže byť zamietnuté len preto, že sa objektívne preukáže, že platiteľ vedel alebo mohol vedieť, že toto plnenie je súčasťou podvodu. Požadovať však zodpovednosť bez zavinenia je nad rámec aj takéhoto vznešeného cieľa akým je ochrana verejných financií.“ 13. Žalovaný taktiež spochybňuje vykonanú rekonštrukciu spoločnosťou terAnet s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 01.07.2017, pretože v zmluve nie je uvedené žiadne miesto plnenia a ani konkrétne stavebné práce. Zmluva o dielo však nevyžaduje písomnú formu v zmysle Obchodného zákonníka a teda platí ústne dojednanie medzi objednávateľom a zhotoviteľom a tak isto je vecou dodávateľa, ako si zabezpečí odbornú činnosť. Cenová ponuka bola taktiež odsúhlasená ústne, čo potvrdil aj konateľ spoločnosti p. R., v zmysle toho boli predložené aj krycie listy z rozpočtu s oceňovacími podkladmi. Všetky platby na základe faktúr boli platené bankovým prevodom na bankový účet uvedený na faktúre. Žalobca predložil aj fotodokumentáciu z rekonštrukcie, čo dokazuje predmetný zdaniteľný obchod. Žalobca taktiež dal správcovi dane aj všetky požadované doklady, čím vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je nekončená, ako si to mylne vysvetľuje správca dane. 14. Odpočítanie dane žalobcom je teda oprávnené, nakoľko spoločnosť terAnet, s.r.o. vykonala (časť v rámci subdodávky) rekonštrukciu telocvične, čoho dôkazom sú aj zaevidované faktúry, výpisy z bankového účtu o platbách za faktúry, rozsiahla fotodokumentácia z rekonštrukcie, krycie listy rozpočtu a iné. Zamietnuť odpočet dane len na základe toho, že iný subjekt neodviedol daň je v rozpore so zásadami smernice Rady 2006/212/ES. Žaloba tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 49/2010 zo dňa 30.06.2011, rozsudok ESD v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. 15. Žalobca s poukazom na uvedené, žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Súčasne žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.04.2018 žiadal žalobu zamietnuť. Zotrval v celom rozsahu na svojom stanovisku uvedenom v odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho preskúmania, ktorými potvrdil prvostupňové rozhodnutia Daňového úradu Bratislava. Rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a skutkový stav bol riadne zistený. 17. Uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane za september 2014 až december 2014 z rôznych stavebných prác z dodávateľských faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť terAnet, s.r.o. Žalobca tým, že nepredložil všetky doklady ku kontrole tak, aby preukazovali údaje uvedené na faktúrach, si nesplnil dôkaznú povinnosť. Správca dane preto vykonal šetrenia za účelom zistenia dôkazov a z vlastnej iniciatívy preveril dodávateľa terAnet, s.r.o. Správca dane požiadal o informácie Miestny úrad Bratislava - Petržalka, ktorý prenajímal žalobcovi podľa predloženej zmluvy o prenájme športovú halu na C. XX, O., kde mali byť stavebné práce vykonané. Ako vyplýva zo zmluvy o prenájme, o investíciách aj o opravách v športovej hale rozhoduje a mal by mať o nich vedomosť jej prenajímateľ. Platiteľ nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali odsúhlasenie plánu investícií v športovej hale prenajímateľom na rok 2014. Miestny úrad Bratislava - Petržalka na dožiadane správcu dane nepotvrdil, že si s platiteľom za rok 2014 vykonal započítanie dokladov. 18. Dňa 17.08.2016 bol konateľ žalobcu oboznámený so všetkými zisteniami vykonanými v priebehu daňovej kontroly, bol poučený, že podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku má právo sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim. Konateľ p. Q. nenamietal žiadne skutočnosti, nepodal žiadne vyjadrenie ani k oboznámeniu, že konateľ dodávateľa p. R. predložil správcovi dane projekt na stavebné povolenie z 10.12.1996, kde je žalobca uvedený ako investor, iba uviedol, že berie uvedené skutočnosti na vedomie. Je názoru, že žalovaný svoj názor na nečinnosť žalobcu v priebehu daňovej kontroly riadne odôvodnil - od začatia daňovej kontroly, keď boli predložené neúplné doklady dňa 04.09.2015 a 10.09.2015, ktoré neboli dostatočné na preukázanie skutočností uvedených na faktúrach, spísanie zápisnice dňa 21.06.2016 a nekontaktovanie správcu dane žalobcom ohľadom požadovaných ďalších dokladov a dôkazov, nevyvíjanie žiadnej iniciatívy na preukázanie dôkazov, až po neúčasť zástupcu žalobcu na pojednávaniach s predvolanými svedkami bez ospravedlnenia. 19. Dôvodom, prečo žalovaný v prvom odvolacom konaní zrušil rozhodnutie správcu dane, a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo zistenie, že správca dane prekročil lehotu na vykonanie daňovej kontroly, čo bolo namietané v odvolaní, preto sa meritom veci nezaoberal. Rozhodnutia správcu dane žalovaný zrušil najmä s ohľadom na nejednotnú judikatúru a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/76/2013, podľa ktorého ak je z obsahu spisu zrejmé, že správca dane nevytváral zbytočné prieťahy a prostredníctvom ďalších úkonov musel odstraňovať jednotlivé nejasnosti, ktoré v rámci kontroly vyšli najavo a daňový subjekt neposkytol také relevantné dôkazy, ktoré by pochybnosti odstránili, nie je možné lehote na výkon daňovej kontroly priznať takú váhu, ktorá by následne znamenala zmarenie účelu daňovej kontroly, ktorá spočíva v riadnom zistení daňovej povinnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010, podľa ktorého zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne a len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf 1/2009). Podľa názoru žalovaného je možné pasivitu žalobcu počas daňovej kontroly chápať ako nesúčinnosť. Pokiaľ by bol žalobca súčinný so správcom dane, jeho súčinnosť by sa napríklad prejavila tak, že by v stanovenej lehote k daňovej kontrole predložil doklady a dôkazy, ktoré vecne preukazujú zdaniteľné obchody deklarované v podaných daňových priznaniach DPH za september až december 2014. 20. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dokladov vystavených spoločnosťou terAnet, s.r.o. za september až december 2014 žalovaný uviedol, že žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto práce vykonala uvedená obchodná spoločnosť. Predloženie faktúr, úhrad, fotiek nepreukazuje vecne realizáciu stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúre. 21. Podľa žalovaného žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 zák. o DPH. Žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa terAnet, s.r.o. v zmysle § 19 zák. o DPH. Správca dane nie je povinný napovedať kontrolovanému daňovému subjektu aké dôkazy má predložiť. Správca dane predložené doklady a dôkazy len vyhodnocuje. Žalobca nepredložil žiadne vecné dôkazy o realizácii stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúrach spoločnosti terAnet, s.r.o., preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z týchto faktúr. 22. K poukázaniu žalobcu na rozsudok ESD C-80/11 Q. v spojení s C-142/11 P. žalovaný uviedol, že z uvedených rozsudkov vyplýva, že musia byť splnené formálne aj vecné podmienky pri uplatnení práva na odpočítanie dane. V danom prípade však žalobca nesplnil vecné podmienky, pretože vecne nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom uvedeným na faktúrach. Dôkazné bremeno vyplývalo pre žalobcu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku a žalobca ho v konaní neuniesol. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v replike zo dňa 18.05.2018 v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. Dodal, že žalobca bol správcom dane vyzvaný na osobné prevzatie protokolu z daňovej kontroly, a teda v prípade ak by nevyhovel tejto požiadavke, daňový úrad by nestihol zaslať v prekluzívnej lehote protokol z daňovej kontroly. Ak správca dane tvrdí, že žalobca bol vedome nečinný, treba poukázať na fakt, že v čase výkonu daňovej kontroly bol neustále v kontakte e-mailom alebo v rámci telefonického kontaktu. V. Právne posúdenie veci 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len SSP ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ustanovením § 137 ods. 4 SSP. 25. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci B. U. proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok X.-A.S. U. proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok U. X. proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok W.-G. proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. Preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. 26. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 30. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 32. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 33. Podľa článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. 34. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 35. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 36. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 37. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3, ods. 4 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (ods. 4). 38. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 39. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu okrem iného tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie. 40. Podľa § 46 ods. 1, veta prvá DP, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. 41. Podľa § 46 ods. 8, veta prvá a druhá DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. 42. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 43. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku veta prvá, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. 44. Podľa § 27 ods. 3 Daňového poriadku, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. 45. Podľa § 27 ods. 4 Daňového poriadku, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. 46. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 47. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 48. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 49. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 50. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 51. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 55. Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. 56. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona o DPH, na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/). 57. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou konania pred orgánom verejnej správy, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu orgánu verejnej správy, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť orgánu verejnej správy podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 58. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky: 1/ č. 102535973/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883181/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 1) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume X.XXX eur. 2/ č. 102535826/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883346/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 2) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume X.XXX eur. 3/ č. 102535642/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883450/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 3) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume X.XXX eur. 4/ č. 102536107/2017 zo dňa 08.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101883550/2017 zo dňa 05.09.2017 (prvostupňové rozhodnutie 4) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2014 v sume X.XXX eur. 59. Všetky 4 žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe jednej vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia september až december 2014, z ktorej bol vyhotovený protokol. 60. Žalobca v podanej žalobe namietal, že rozhodnutia, teda všetky štyri rozhodnutia žalovaného trpia vadami konania a sú nezákonné, nakoľko správca dane nedodržal zákonom predpísanú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť dňa 03.09.2016 a skončila dňa 05.09.2016, kedy žalobca osobne prevzal protokol z vykonanej daňovej kontroly, ktorý bol prílohou výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Úlohou súdu vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu bolo preto prioritne posúdiť, či správca dane dodržal zákonnú jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. 61. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že daňová kontrola začala dňa 03.09.2015 spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 20761527/2015/9104405/Kraj a bola ukončená dňa 05.09.2016, kedy žalobca protokol z daňovej kontroly osobne prevzal. 62. Daňová kontrola teda trvala od 03.09.2015 do 05.09.2016. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 daňového poriadku lehoty určené podľa rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly začala plynúť dňa 03.09.2015, a preto jednoročná lehota v súlade s ust. § 27 ods. 3 daňového poriadku mala skončiť dňa 03.09.2016, čo bola sobota. Koniec jednoročnej lehoty teda pripadol na sobotu. Ak však koniec lehoty pripadne na sobotu, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 27 ods. 4 daňového poriadku). Posledným dňom jednoročnej lehoty v súlade s ust. § 27 ods. 4 daňového poriadku bol preto najbližší pracovný deň pondelok 05.09.2016. Podľa názoru súdu preto jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ustanovenie § 46 ods. 10 v spojení s § 27 ods. 3 a 4 daňového poriadku bola zachovaná a jednoročná lehota teda uplynula dňa až 05.09.2016, t.j. v pondelok. Námietka žalobcu preto o prekročení jednoročnej lehoty správcom dane na vykonanie daňovej kontroly je z tohto dôvodu nedôvodná. Jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly bola správcom dane zachovaná, nakoľko žalobca si v tejto lehote dňa 05.09.2016 prevzal i protokol z vykonanej daňovej kontroly. Na danej skutočnosti nič nemení ani to, že na prevzatie protokolu z daňovej kontroly bol žalobca vyzvaný správcom dane. Žalobca osobne prevzal protokol dňa 05.09.2016 a urobil tak na základe vlastného rozhodnutia a v rámci jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Tiež nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že žalovaný mal vyhotoviť protokol z daňovej kontroly v dostatočnom časovom predstihu, tak aby v jednoročnej lehote mohol žalobca prevziať, respektíve mu mohol byť doručený. Zákon s takouto možnosťou nepočíta a ani ju neupravuje, podľa ustanovení § 46 6 ods. 9 písm. a) daňového poriadku je výslovne uvedené, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu a protokol bol žalobcovi doručený dňa 05.09.2016. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že súd preskúmava rozhodnutia žalovaného z 08.12.2017 a nie jeho predchádzajúce rozhodnutia z 15.05.2017, kedy žalovaný zrušil všetky 4 prvostupňové rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že bola prekročená jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly. Podľa odôvodnenia týchto rozhodnutí daňová kontrola začala 03.09.2015, žalobca prevzal protokol osobne dňa 05.09.2016 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Súd zdôrazňuje, že zákonná jednoročná lehota na ukončenie daňovej kontroly uplynula 05.09.2016 tak, ako je opísané vyššie, a preto posudzovanie súčinnosti, resp. nesúčinnosti žalobcu vo vzťahu k dodržaniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je opodstatnené. 63. Žalobca ďalej namietal, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a preukázal správcovi dane, že zdaniteľný obchod v zmysle predložených faktúr bol riadne preukázaný, a to jednak zmluvou o dielo, platbami na základe faktúr, ktoré boli platené bankovým prevodom na bankový účet uvedený na faktúre, ako aj dokumentáciou rekonštrukcie. Súčasne poukázal, že nečinnosť iných subjektov v rámci daňovej kontroly (konateľ spoločnosti STAVMA PLUS, s.r.o.) mu nemôže byť kladená na ťarchu. 64. Súd uvádza, že žalobca si v jednotlivých zdaňovacích obdobiach september až december 2014 uplatnil odpočet DPH za dodanie služieb - stavebných prác, ktoré sú opísané v odôvodnení rozhodnutí žalovaného, z dôvodu opravy športovej haly na C. XX B. O. na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou terAnet s.r.o., ktorá bola aj dodávateľom stavebných prác a za ktorú niektoré práce v subdodávke vykonala spoločnosť STAVMA PLUS, s.r.o. Žalobcom predložená písomná zmluva o dielo bola síce podpísaná objednávateľom a zhotoviteľom, no nebola datovaná a preto z nej nebolo možné zistiť, kedy bola uzatvorená. Odôvodnenie všetkých štyroch rozhodnutí žalovaného je takmer rovnaké, odlišnosti sú len v zdaňovacom období a vo vykonaných stavebných prácach. Rovnako aj námietky žalobcu smerované voči týmto rozhodnutiam sú rovnaké, preto súd sa vyjadrí ku všetkým štyrom rozhodnutiam jednotne. 65. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 66. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že správca dane v daňovom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom preverenia žalobcom deklarovanej obchodnej transakcie uvedenej na žalobcom predložených faktúrach, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH. Vypočul konateľa žalobcu p. Q., ktorý postupne a na základe viacerých výziev správcu dane na doplnenie dokazovania predkladal doklady, nakoľko správca dane mal pochybnosti pri preukazovaní dodania služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Podľa názoru súdu pochybnosti správcu dane boli dôvodné, nakoľko konateľ žalobcu vo výpovedi zo dňa 21.06.2016 uviedol, že v období júl až december 2014 boli vykonané stavebné úpravy športovej haly, termín začatia a ukončenia stavebných prác nevedel povedať, robilo sa tam priebežne a čo bolo ukončené, sa zaplatilo. Nepamätal si firmu, ktorá vykonala stavebné úpravy, rokoval s pánom R.Ľ.S., nepamätal si konkrétne stavebné úpravy, ktoré už boli vykonané, taktiež nevedel, či má súpis vykonaných prác a odovzdávací protokol, či boli vypracované revízne správy, lebo si nepamätal čo bolo v uvedenom období urobené, a keď mali byť, tak boli. 67. Dňa 17.08.2016 bol konateľ žalobcu pán Q. oboznámený so zisteniami správcu dane vykonanými v priebehu daňovej kontroly a súčasne bol poučený, že má právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam i k spôsobu ich zistenia, čo zobral na vedomie. Až k zisteniam uvedeným v protokole predložil konateľ žalobcu krycí list rozpočtu z 12.09.2014, oceňovacie podklady z 12.09.2014 a fotodokumetáciu, ako listinné dôkazy. Podľa názoru súdu ani týmito dokladmi nevylúčil pochybnosti správcu dane o tom, že deklarované stavebné práce uvedené na predložených faktúrach vykonal dodávateľ uvedený na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočet dane. Je preto možné konštatovať, že v priebehu výkonu daňovej kontroly žalobca nepredložil doklad vecne preukazujúci realizáciu prác, ich začiatok a prevzatie, čo konkrétne a kde malo byť vykonané. Súpis vykonaných stavebných prác nebol prílohou ani jednej faktúry. 68. Z výpovede dodávateľa stavebných prác, konateľa spol. terAnet p. I. R., vyplynulo, že spoločnosť terAnet s.r.o. v roku 2014 nemala zamestnancov, zmluva o spolupráci so žalobcom bola uzatvorená, jednalo sa o reklamnú činnosť na telocvičňu, drobné stavebné úpravy a opravy, prerábku šatní, spŕch, telocvične, výmenu kobercov, maliarske práce boli vykonané subdodávateľsky, niektoré práce boli vykonané svojpomocne. Stavebný denník ani stavebné povolenie nevedel predložiť, pretože nebolo potrebné. Čo sa týka súpisu vykonaných prác, písal si poznámky, práce boli odsúhlasované priebežne a osobne p. Q., súpis vykonaných prác nebol prílohou ani jednej faktúry vystavenej pre platiteľa za júl - december 2014. Predložil projekt na stavebné povolenie z 10.12.1996, sprievodnú a technickú správu na športovú halu z decembra 1996, avšak súvislosť s deklarovanými stavebnými prácami, ktoré mal vykonať v období júl až december 2014, preukázať nevedel a nevedel predložiť ani pracovnú stavebnú dokumentáciu. Podľa názoru súdu ani konateľ spoločnosti terAnet s.r.o. nevylúčil pochybnosti správcu dane o tom, kto vykonal stavebné práce uvedené na žalobcom predložených faktúrach a naďalej nebolo jasné, kto stavebné práce uvedené na faktúrach vykonal. Vykonanie prác nebolo možné overiť ani u subdodá-vateľa, pretože správcovi dane sa nepodarilo s ním skontaktovať, pretože sa nachádza na neznámom mieste. 69. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že správca dane za účelom preverenia žalobcom poskytnutých informácií požiadal Miestny úrad Bratislava - Petržalka o poskytnutie informácií ohľadom nájomného vzťahu týkajúceho sa žalobcu, ktorého predmetom je nájom športovej haly na C. ulici v O.. Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petržalka listom zo dňa 06.07.2016 zaslal správcovi dane všetky dokumenty týkajúce sa nájomného vzťahu so žalobcom. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že Miestny úrad Bratislava - Petržalka prenajímal žalobcovi podľa zmluvy o prenájme č. 45 - 98 zo dňa 10.11.1998, dodatok č. 1 z 23.11.2003, dodatok č. 2 z 30.11.2004 účinný od 01.01.2007, športovú halu na C. XX B. O., kde mali byť žalobcom deklarované stavebné práce, úpravy vykonané. Podľa čl. 5 zmluvy bod 7, stavebné úpravy môže nájomca vykonávať len po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Dodatkom č. 2 bola doba nájmu predĺžená do 31.05.2026 a bol doplnený do čl. 5 bod 13, ktorý obsahuje, že nájomca vykoná opravy a rekonštrukcie v zmysle predloženého odborného posudku č. 03/04/2004, vypracovanom Ing. D. S., súdnym znalcom s energetickým auditom vypracovaným spoločnosťou C-TERM spol. s r.o. z marca 2004. Podľa obsahu nájomnej zmluvy o investíciách a aj o opravách v športovej hale rozhoduje a mal by mať o nich vedomosť jej prenajímateľ. Žalobca však správcovi dane nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali odsúhlasenie plánu investícií v športovej hale prenajímateľom na rok 2014. Žalobca sa bránil tým, že súhlas od prenajímateľa so stavebnými prácami nebol potrebný, keďže sa jednalo o opravy. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil správcovi dane stanovisko k stavebným úpravám v športovej hale na C. ulici v O. zo dňa 17.01.1997 vydaného Miestnym úradom Bratislava Petržalka. Podľa tohto stanoviska, Miestny úrad Bratislava Petržalka súhlasí so stavebnými úpravami v športovej hale ale v rozsahu projektovej dokumentácie vypracovanej v decembri 1996. V tomto stanovisku je uvedené, že stavebné práce je nutné vykonať odbornou firmou a po ukončení rekonštrukcie priestorov je potrebné zaslať projektovú dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavebných úprav, čo nebolo uskutočnené a nebola doručená ani správcovi dane a ani miestnemu úradu. K uvedenému je potrebné uviesť, že žalobcom deklarované stavebné úpravy, respektíve práce, boli vykonané až v období od septembra do decembra 2014, teda so značným časovým odstupom. Správca dane preto sám z vlastnej iniciatívy požiadal o informácie Miestny úrad Bratislava - Petržalka, ktorý nepotvrdil odsúhlasenie úprav a ani započítanie dokladov so žalobcom za rok 2014 a o vykonaných prácach nemal ani vedomosť. 70. Podľa názoru súdu správcovi dane z vykonaného dokazovania vznikli oprávnené pochybnosti o tom, kto stavebné práce uvedené na žalobcom predložených faktúrach reálne vykonal, keďže žalobca nepreukázal, že boli vykonané tak a v čase, ako je to deklarované na žalobcom uplatnených faktúrach. Správca dane nespochybnil skutočnosť, že stavebné práce boli vykonané. Pochybnosti správcu dane žalobca nevyvrátil ani predložením krycieho listu rozpočtu z 12.09.2014, oceňovacích podkladov z 12.09.2014 a fotodokumentáciou, z ktorej tiež nie je zrejmé, kedy boli stavebné práce vykonané a kto tieto stavebné práce vykonal. 71. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, či dodávateľ označený na faktúrach skutočne vykonal práce deklarované objednávateľom, respektíve akým spôsobom boli tieto práce vykonané, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. 72. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, resp. výpismi z účtov, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. 73. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou a spôsobom uvedeným na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.02.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.01.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie deklarovaného zdaniteľného plnenia - stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúre je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie DPH. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 74. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 75. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru alebo služby je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že fakturované stavebné práce boli platiteľovi dodané dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda že reálne došlo k dodaniu služby. 76. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov a služieb uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.05.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 77. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 U. S. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, B. R., C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 U. S. a Recolta Recycling, bod 61). 78. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Správca dane po predložení dokladov zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o reálnom dodaní stavebných prác dodávateľom uvedeným na faktúrach, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania služby v rámci svojho dôkazného bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. 79. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri dodaní služby vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňovému subjektu stavebné práce boli reálne dodávateľom a jeho subdodávateľom STAVMA PLUS s.r.o. reálne dodané. 80. Existencia faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt podľa názoru súdu nesplnil. Doklady predložené daňovým subjektom sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol žalobca povinný preukázať. Ak sa vierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie faktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona o DPH. 81. Daňový subjekt tým, že predložil dodávateľské faktúry ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle daňového poriadku formou svedeckých výpovedí smerujúcich k prevereniu a získania dôkazov o tom, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Správca viackrát kontaktoval konateľa žalobcu za účelom preverenia deklarovanej transakcie a vyzýval ho na doplnenie dokazovania. 82. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, § 194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení neuviedol, či a ako si preveroval svojho dodávateľa stavebných prác, jeho spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory, počet a odbornosť zamestnancov a podobne. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako dodal službu - stavebné práce, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04, C-440/04 U. S. a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, B. R., C-499/10, bod 25). 83. I podľa názoru súdu žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru a služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou terAnet, s.r.o., za plnenia uvedené na faktúrach č. FO 1400026 (september 2014), č. F01400042 (október 2014), č. FO1400049 (november 2014), č. F01400070 (december 2014). Správca dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane z vyššie uvedenej faktúry pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona o DPH. 84. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutia žalovaného aj správcu dane sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 85. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.