Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/123/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201108 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený spoločnsťou ADAUS, s.r.o., IČO: 36 731 544, so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, za ktoré koná advokát Mgr. Juraj Bugala, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/20/2018 zo dňa 20.06.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaná dňa 4.4.2018 začala voči žalobcovi - vysielateľovi správne konanie vo veci možného porušenia ust. § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z.) v súvislosti s tým, že odvysielal na programovej službe WAU dňa 18.1.2018 od cca 20:43:49 hod. do 20:52:28 hod. reklamný blok podľa § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 468/2013 Z. z. o technických požiadavkách na zvukovú zložku programovej služby (ďalej len vyhláška č. 468/2013 Z. z.), v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu, aby jeho zvuková zložka bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými vo vyhláške č. 468/2013 Z. z. 2. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 27.4.2018, v ktorom bol žalobca vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj Záznam o meraní zvukovej intenzity so všetkými prílohami: záznam vysielania programu Vtierka Castle odvysielaného dňa 18.1.2018 o cca 20:10 hod. na programovej službe WAU doručeného vysielateľom, záznam vysielania programu Vtierka Castle odvysielaného dňa 18.1.2018 o cca 20:10 hod. na programovej službe WAU vyhotovený na nahrávacom zariadení Rady a hodnoty namerané pri meraní zvukovej intenzity v podobe grafov. 3. Dňa 21.5.2018 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, v ktorej mu bola na vyjadrenie určená lehota 5 dní odo dňa jej doručenia. Žalobca na výzvy nereagoval. 4. Žalovaná rozhodnutím č. RP/20/2018 zo dňa 20.6.2018 rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe WAU odvysielal dňa 18.1.2018 od cca 20:43:49 hod. do 20:52:28 hod. reklamný blok podľa § 2 písm. a) vyhlášky č. 468/2013 Z. z., pričom integrovaná hlasitosť tohto reklamného bloku bola -21,7 LUFS, čiže o 1,3 LU vyššia, ako je cieľová úroveň stanovená v § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 468/2013 Z. z., čím nezabezpečil, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby WAU bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými vyhláškou č. 468/2013 Z. z., za čo mu uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu - pokutu vo výške 5 XXX,- € určenú podľa § 67 ods. 5 písm. h) zákona č. 308/2000 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že povinnosťou ustanovenou v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. sa kladú podmienky na zvukovú intenzitu celej programovej služby a jej cieľom je zabezpečiť, aby všetky programové služby boli vysielané s rovnakou intenzitou zvuku. Ide o technickú povinnosť, ktorá nijakým spôsobom nesúvisí so samotným obsahom vysielania. Žalovanému neprináleží skúmať adekvátnosť či proporcionalitu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. vo vzťahu k právam a slobodám vysielateľa, nemá priestor na akúkoľvek správnu úvahu. K splneniu zákonnej povinnosti buď dôjde, alebo nedôjde. Dňa 18.1.2018 v čase od cca 20:14 hod. do cca 21:03 hod. žalobca odvysielal na programovej službe WAU program Vtierka Castle, ktorý bol prerušený v čase o cca 20:43 hod. a meraním vybratých časových úsekov bolo zistené, že v prípade reklamného bloku odvysielaného v čase od cca 20:43:49 hod. do cca 20:52:28 hod. bola jeho integrovaná hlasitosť v rozpore s cieľovou úrovňou stanovenou v § 3 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 468/2013 Z. z., čím došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. Žalovaná poukázala na to, že u právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt) a podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Pri ukladaní druhu sankcie vychádzala z § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. z ktorého vyplýva, že pri opakovanom porušení povinností ustanovených v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za porušenie tejto povinnosti. Zohľadnila aj tú skutočnosť, že žalobca bol za porušenie povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. v čase spáchania predmetného správneho deliktu sankcionovaný už v minulosti rozhodnutím č. RL/29/2015 a bola mu uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona a rozhodnutím č. RP/33/2016, ktorým mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške X.XXX,- €. Pri určovaní výšky pokuty vzala žalovaná do úvahy mieru zvinenia žalobcu, rozsah a dosah vysielania, trvanie a následky porušenia povinnosti, závažnosť správneho deliktu, spôsob porušenia povinnosti a dospela k záveru, že sankcia vo výške X.XXX,- € je plne odôvodnená a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/20/2018 zo dňa 20.6.2018, jeho zrušenia, vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanej. 6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Ďalej namietal porušenie princípov administratívneho trestania, a to vedenie viacerých konaní za čiastkové porušenia pokračujúceho správneho deliktu a neuloženie úhrnného trestu. Argumentoval tým, že až do momentu kedy došlo k prerušeniu jednoty skutku (doručením oznámenia o začatí správneho konania v správnom konaní č. 126/SKO/2018, dňa 5.2.2018), odvysielal audiovizuálny obsah, voči ktorému žalovaná začala ďalšie správne konanie, v ktorom individuálne posudzovala správny delikt, hoci na to nebol dôvod, nakoľko išlo o skutok kvalifikovaný ako pokračovací správny delikt (t.j. jeden skutok). Žalovaná voči nemu vedie konanie č. 546/SKO/2018, ktoré sa týka programovej služby WAU a porušenia § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z.z. s dňom odvysielania programu 18.1.2018 (je predmetom preskúmania v tomto konaní) a konanie č. 126/SKO/2018, ktoré sa týka programovej služby JOJ PLUS a porušenia § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z.z. s dňom odvysielania programu 28.10.2017 (rozhodnutie nie je predmetom preskúmavania v tejto veci). 7. Žalobca tvrdil, že medzi vyššie uvedenými skutkami existuje objektívna súvislosť v časovej nadväznosti, spôsobe ich páchania a v predmete útoku. Následné ukladanie rovnakých sankcií za časovo za sebou nasledujúce rovnaké skutky nezodpovedá zásadám správneho trestania a nepostihuje novú kvalitu deliktu, ktorú nadobudli jednotlivé skutky v dôsledku objektívnej súvislosti. Žalobca následne argumentoval, že má právo byť včas informovaný, že určité jeho konanie alebo opomenutie je žalovanou kvalifikované ako správny delikt, aby mohol obsah vysielania prispôsobiť. I z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby žalovaná skúmala, či nejde v danom prípade o pokračovací správny delikt, ktorý má byť prejednaný a rozhodnutý spoločne, prípadne či nemá v súlade so zásadami správneho trestania aplikovať absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu a uložiť jeden úhrnný/súhrnný trest. Podľa žalobcu sa žalovaná týmito zásadami neriadila a uskutočnila individuálne posudzovanie správnych deliktov. V jednotlivých veciach vydala individuálne rozhodnutia a vedie individuálne konania, v ktorých žalobcovi uložila samostatné pokuty za rovnakú skutkovú podstatu správnych deliktov, týkajúcu sa vysielania v mesiacoch október 2017 a január 2018. Tvrdiac druhovú zhodnosť vzhľadom na predmet konaní, poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011, 6Sž/19/2006, 6Sž/23/2011, 6Sž/27/2011, 5Sž/17/2011 a 3Sž/18/2011, 3Sž/19/2011, v ktorých ustálil pojem pokračujúceho správneho deliktu na základe analógie legis s pokračovacím trestným činom. 8. V dôvodoch žaloby následne upozornil na rozhodovaciu činnosť žalovanej, že s ohľadom na posúdenie časovej súvislosti vychádza z oznámenia o začatí správneho konania ako skutočnosti prerušujúcej jednotu skutku. V prejednávanej veci žalobca od 28.10.2017 až do 5.2.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania, uskutočnil dva čiastkové útoky spočívajúce v nezosúladení hlasitosti medzi vysielaným programom a reklamným blokom, čím malo dôjsť k nesúladu s technickými požiadavkami ustanovenými vyhláškou č. 468/2013 Z. z. Žalobca zastával názor, že tým, že žalovaná nespojila vyššie identifikované dve správne konania z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti, prípadne neuložila jeden úhrnný/súhrnný trest, nesprávne aplikovala trestnoprávne princípy v správnom trestaní a zasiahla tak do jeho práv, čo viedlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré je nezákonné. III. Vyjadrenie žalovanej 9. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2018 navrhla žalobu zamietnuť a v podrobnostiach pridržiavala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 10. K námietke žalobcu týkajúcej sa nespojenia dvoch správnych konaní vedených voči nemu z dôvodu ich vzájomnej objektívnej súvislosti (konanie č. 126/SKO/2018 a konanie č. 546/SKO/2018, v ktorých vydala dve rozhodnutia: rozhodnutie č. RP/14/2018 a napadnuté rozhodnutie č. RP/20/2018) žalovaná uviedla, že povinnosť spájať konania jej zo zákona priamo nevyplýva. Ide o možnosť, ktorú môže uskutočniť, ako to aj v prípadoch kauzálnej súvislosti robí. V namietaných správnych konaniach č. 126/ SKO/2018 a 546/SKO/2018 žalovaná oboznámila žalobcu so začatím správnych konaní, opätovne ho vyzvala na vyjadrenie k oznámeniu o začatí každého správneho konania, no žalobca sa nevyjadril ani k oznámeniam o začatí správnych konaní, ani k opätovným výzvam. Spájanie či nespájanie všetkých konaní nenamietal. 11. Poukázala na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sž/7/2015 a rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/103/2017, 2S/138/2017. 12. Žalovaná si je vedomá, že pri ukladaní sankcií je povinná, vzhľadom na absenciu zákonnej úpravy správneho trestania, postupovať analogicky so zásadami platnými pre trestanie trestných činov a priestupkov. Dodržiavanie týchto zásad v správnom trestaní ale neznamená povinnosť postupovať presne podľa ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. Analogický postup znamená postup podľa všeobecne akceptovaných právnych zásad správneho trestania. Tieto zásady boli primáme formulované pre trestanie trestných činov/priestupkov fyzických osôb. To je aj dôvodom, prečo sú zásady pre trestanie fyzických osôb explicitne upravené v právnych predpisoch - Trestnom zákone a Zákone o priestupkoch. Naproti tomu, pri trestaní správnych deliktov právnických osôb (napr. vysielateľov) neexistuje predpis, ktorý by obsahoval explicitne rozpísané zásady ich trestania. Podstatným rozdielom medzi deliktami fyzických osôb a právnických osôb je skutočnosť, že u právnických osôb môže dochádzať ku kontinuálnemu a dlhodobému páchaniu správnych deliktov s oveľa vyššou frekvenciou a v oveľa vyššom množstve. Z dôvodu týchto špecifík je možné pri správnom trestaní správnych deliktov niektorých subjektov uplatňovať trestnoprávne zásady len do určitej miery a samozrejme len v prospech trestaného subjektu. 13. Podľa žalovanej pri posudzovaní jej možnosti/povinnosti uplatniť pri správnom trestaní vysielateľov absorbčnú zásadu, teda rozhodnúť v jednom správnom konaní jedným rozhodnutím o úhrnnom treste o viacerých správnych deliktoch (často kontinuálnom porušovaní), je nevyhnutné zohľadniť jej postavenie, lehoty stanovené na rozhodnutie a charakter a frekvenciu páchania správnych deliktov upravených v zákone č. 308/2000 Z. z. Žalovaná m zákonom č. 308/2000 Z. z. stanovenú jednoročnú objektívnu a šesťmesačnú subjektívnu lehotu na rozhodnutie. V rámci týchto lehôt musí zistiť skutkový stav, získať podklady pre rozhodnutie a rozhodnúť vo veci. Ak by akceptovala námietku žalobcu prihliadnuc na skutočnosť, že pri vysielaní dochádza veľmi často rôznymi skutkami k napĺňaniu tej istej skutkovej podstaty prakticky nepretržite (kontinuálne), nemala by možnosť o žiadnom konaní rozhodnúť, pretože by nikdy nedošlo k ukončeniu ich opakovania a z dôvodu uplynutia zákonných lehôt na rozhodnutie. 14. Žalobca by sa takouto argumentáciou mohol vyviniť z akéhokoľvek správneho deliktu v prípade jeho opakovaného spáchania. Skutočnosť, že nespojila uvedené správne konania neznamená, že nedošlo k spáchaniu predmetných správnych deliktov. Rovnako je potrebné zdôrazniť rozdiel medzi trestaním v správnom procese a trestaním v trestnom procese. Kým v trestnom procese v rámci absorbčnej zásady sa páchateľovi ukladá trest za trestný čin s najvyššou trestnou sadzbou, ktorý absorbuje menej závažné trestné činy, v prípadoch predmetných správnych deliktov ide v rámci sankcie o tú istú sankciu a výška pokuty sa narátava úhrnne, vyššia neabsorbuje nižšiu, preto žalovaná nevidí žiaden ani praktický význam v ich zrušení a opätovnom rozhodovaní s tým istým obsahom a vecnou argumentáciou a spočítaním všetkých sankcií do jednej. 15. Žalovaná poukázala na to, že žalobca porušuje predmetné ustanovenia opakovane (aj denne), preto by bolo nemožné spájať všetky správne konania v súvislosti s rôznymi programami pri porušení predmetného ustanovenia. Žalovaná spája v rámci správnych konaní tie, ktoré je možné, účelné a logické objektívne spojiť. Svoje rozhodnutie považuje za zákonné, v rámci svojho postupu a správnej úvahy nevybočila z rámca zákona, vecne správne vyhodnotila skutok spadajúci pod spáchanie správneho deliktu § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z.z. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.7.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 16 ods. 3 písm. n/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry. 19. Podľa § 2 písm. a/ vyhlášky č. 468/2013 Z. z. reklamným blokom súhrn najmenej dvoch reklamných šotov podľa § 32 ods. 3 zákona alebo súhrn najmenej dvoch reklamných šotov a iného doplnkového vysielania podľa § 3 písm. h) zákona zaradených do vysielania medzi jednotlivé programy podľa § 3 písm. i) druhého bodu zákona alebo prerušujúcich vysielanie programov, okrem zvukovo-obrazových prostriedkov používaných na oddelenie vysielania reklamy a telenákupu podľa § 34 ods. 1. 20. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 468/2013 Z. z. technické požiadavky na zvukovú zložku programovej služby, ktoré je vysielateľ povinný zabezpečiť podľa § 16 ods. 3 písm. n) zákona, sú tieto: a) integrovaná hlasitosť každého programu, reklamného bloku, zvukovo-obrazového prostriedku používaného na oddelenie vysielania reklamy a telenákupu a ostatných zložiek programovej služby, ktoré nie sú zaradené do reklamného bloku, musí byť normalizovaná na cieľovú úroveň - 23,0 LUFS, pričom pri vysielaní samostatných reklamných šotov sa táto povinnosť vzťahuje na každý samostatne vysielaný reklamný šot; povolená odchýlka od cieľovej úrovne - 23,0 LUFS je +/- 0,5 LU a pre vysielanie programov, pri ktorých nie je možné prakticky dosiahnuť normalizáciu na cieľovú úroveň - 23,0 LUFS, je povolená odchýlka +/- 1 LU od cieľovej úrovne - 23,0 LUFS. b) okamžitá úroveň hlasitosti reklamného šotu a inej zložky programovej služby, ktorá trvá kratšie ako 30 s, nesmie presiahnuť -15 LUFS a krátkodobá úroveň hlasitosti reklamného šotu a inej zložky programovej služby, ktorá trvá kratšie ako 30 s, nesmie presiahnuť - 20 LUFS. 21. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 22. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)]. 23. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné obohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom v rámci vlastného samoregulačného systému. 24. Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Za deň, keď sa rada dozvedela o porušení povinnosti podľa odseku 1, sa považuje deň prerokovania správy o kontrole dodržiavania povinností podľa tohto zákona na zasadnutí rady. 25. Podľa § 67 ods. 5 písm. h/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969 eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak nezabezpečil, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami [§ 16 ods. 3 písm. n)]. 26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní. VI. Posúdenie veci správnym súdom 27. Podľa ustanovenia § 4 zákona č. 308/2000 Z. z., Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom. 28. Do pôsobnosti Rady patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených v § 64 až 67 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom na konanie podľa tohto zákona sa v súlade s § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. vzťahuje správny poriadok s výnimkou ustanovení § 49, § 53, § 54, § 56 až 68. 29. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný a plne zodpovedá popisu priebehu administratívneho konania v časti I. odôvodnenia tohto rozhodnutia, spornou bola otázka spojenia dvoch správnych konaní o jednotlivých správnych deliktoch vedených voči žalobcovi (konanie č. 126/SKO/2018 a konanie č. 546/SKO/2018, v ktorých Rada vydala dve rozhodnutia, rozhodnutie č. RP/14/2018 a napadnuté rozhodnutie č. RP/20/2018). 30. Žalovaná v konaniach č. 126/SKO/2018 a č. 546/SKO/2018 uskutočnila individuálne posudzovanie správnych deliktov žalobcu za porušenie povinnosti vysielateľa uloženej v § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými vyhláškou č. 468/2013 Z. z. Konanie č. 126/SKO/2018 bolo začaté dňa 5.2.2018 a týkalo sa zvukovej zložky žalobcom vysielanej programovej služby JOJ PLUS odvysielanej dňa 28.10.2017 a konanie č. 546/SKO/2018 bolo začaté dňa 27.4.2018 a týkalo sa zvukovej zložky žalobcom vysielanej programovej služby WAU odvysielanej dňa 18.1.2018, ktorá je predmetom tohto konania. Z uvedeného je zrejmé, že išlo o dve rozdielne programové služby odvysielané žalobcom. 31. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. 32. Trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 33. Na druhej strane nemožno opomenúť ani aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa rozsahu aplikácie trestnoprávnych zásad pri prejednávaní a sankcionovaní správnych deliktov. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2013 zo dňa 9.6.2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súd SR pod č. R 45/2016, trestné konanie a správne trestanie aplikované orgánmi verejnej správy sú dve samostatné oblasti trestania, pričom správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy než tie, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní; táto skutočnosť sa premieta aj pri aplikácii zásady zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v súťažnom práve. V správnom trestaní v oblasti súťažného práva neplatí táto zásada neobmedzene, a to najmä s ohľadom na § 59 SP, ciele odvolacieho konania, ako i úlohu odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie. Zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní v oblasti súťažného práva nie je možné bez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť. Zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v Správnom poriadku upravená, a preto je potrebné pri jej analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. Takýto zákaz nemožno odvodiť ani z práva na spravodlivý proces zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a ani z čl. 2 ods. 1 Dodatkového protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Samotná skutočnosť, že značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní, sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania, však neznamená, že sa v rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. 34. Citovaný záver Najvyšší súd SR aplikoval aj v ďalšej rozhodovacej činnosti (napríklad rozsudok sp. zn. 2Sž/7/2015 zo dňa 22.3.2017), v ktorom konštatoval, že v našom právnom poriadku neexistuje kodifikovaná norma správneho trestania, analogicky sa v týchto prípadoch primerane aplikujú niektoré princípy a zásady trestného práva. Zároveň však pri ukladaní sankcií za správne delikty nemožno postupovať striktne v zmysle trestnoprávnych normatívnych ustanovení. 35. Je potrebné prihliadať aj na to, že ESĽP rozlišuje medzi tzv. "tvrdým trestným právom", kde ide o obvyklé trestné konanie proti fyzickej osobe s vysokým stupňom spoločenskej nebezpečnosti, za ktoré môže byť uložený aj trest odňatia slobody, a medzi "ostatnými deliktami", pri ktorých nie je nevyhnutné uplatňovať trestnoprávne záruky v plnom rozsahu (bližšie pozri: Petr., M.: K povaze řízení ve věcech hospodářské soutěže. Antitrust. 2/2010). K obdobnému záveru dospela aj generálna advokátka Eleanor Sharpston vo svojom návrhu vo veci C-272/09 P KME Germany AG a spol. proti Komisii: "Hoci teda konanie týkajúce sa uloženia pokút v prejednávanej veci patrí na účely EDĽP (a Charty) do oblasti trestného práva, súhlasím s tým, že, ako sa uvádza v rozsudku Jussila, toto konanie sa odlišuje od tvrdého jadra trestného práva; v dôsledku toho sa trestnoprávne záruky nebudú nevyhnutne uplatňovať v celom rozsahu." 36. Hoci sa niektoré z citovaných rozhodnutí týkajú súťažného práva, nie je dôvod ich neaplikovať v predmetnej právnej veci vzhľadom na sankčný (deliktuálny) charakter protizákonného konania dotknutých subjektov a totožnosť procesnej právnej úpravy. Inými slovami, správny súd nespochybňuje trestnoprávny charakter skutkových podstát správnych deliktov upravených v zákone č. 308/2000 Z.z., na druhej strane však nemožno striktne postupovať podľa trestnoprávnych zásad. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti aj ustanovenia Správneho poriadku, ktorý sa z procesného hľadiska na konanie o správnych deliktoch vzťahuje - Správny poriadok neobsahuje ustanovenie o spojení vecí na spoločné konanie, hoci by aj spolu súviseli (s výnimkou spojenia konania o rozhodnutia o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci podľa § 64 ods. 2 SP, o ktoré v tejto veci nejde). Ak teda žalovaná nespojila konania, na ktoré poukazuje žalobca, neporušila ustanovenia Správneho poriadku ani zákona č. 308/2000 Z.z. 37. Rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine je, že jednotlivé útoky, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým zámerom páchateľa v tom význame, že už od počiatku zamýšľa aspoň v hrubých rysoch aj ďalšie útoky, a že po objektívnej stránke sa jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie tohto jediného zámeru. Pokračovanie v trestnom čine pritom vyžaduje aj blízku súvislosť v čase a predmete útoku. Časová súvislosť je z objektívneho hľadiska najvýznamnejšia. Pri aplikácii uvedeného princípu pri administratívnom trestaní treba zohľadniť objektívnu zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu (t.j. subjektívne zavinenie delikventa nemá právny význam), plynutie objektívnej a subjektívnej doby na sankcionovanie správneho deliktu a nie bezvýhradnú aplikovateľnosť všetkých princípov trestania v správnom práve. Čiastočný rámec aplikovania trestnoprávnych zásad pri ukladaní sankcií v administratívnom trestaní upravuje § 195 písm. d/ SSP; podľa tohto ustanovenia sú však povinné postupovať správne súdy (§ 1 SSP) a nie orgány verejnej správy (§ 1 SSP a contrario). 38. Z časového hľadiska sú správne delikty, na ktoré poukazuje žalobca, vzdialené od seba takmer tri mesiace. Správny súd konštatuje, že v danom prípade absentuje časová súvislosť spáchania správnych deliktov a totožnosť programovej služby, tak ako to vyžaduje § 67 ods. 5 písm. h) zákona č. 308/2000 Z.z. 39. Žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázala na konkrétne rozhodnutia, v ktorých žalobcovi uložila sankciu za porušenie § 16 ods. 3 písm. n) zákona č. 308/2000 Z. z. (túto skutočnosť zohľadnila pri ukladaní sankcie). Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na to, že žalobca porušuje predmetné ustanovenie opakovane (aj denne). V takejto vysokej frekvencii porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu by v prípade akceptovania žalobcovej námietky o spojení vecí prakticky nebolo možné ho sankcionovať za spáchané správne delikty pre uplynutie objektívnej jednoročnej doby vyplývajúcej z § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. Takýmto spôsobom by sa nenaplnil účel zákona č. 308/2000 Z.z. vyjadrený v § 1 a dodržiavanie povinnosti vysielateľom by bolo nevynútiteľné. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Môže sa, ba dokonca musí, od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa však musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Jazykový výklad môže v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie, potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007, IV. ÚS 1/2014, IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, m. m. I. ÚS 306/2010, podobne aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 150/1999). Zmyslom a účelom právnej úpravy správnych deliktov na úseku vysielania a retransmisie je sankcionovať protiprávne konanie, ktoré negatívne vplýva na záujem chránený zákonom. Povinnosť rozhodnúť len v jednom spoločnom konaní a uložiť len jednu sankciu namiesto vedenia dvoch samostatných konaní žalovanej zo zákona nevyplýva. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná postupovala správne, a to vzhľadom na absenciu ustanovení Správneho poriadku o spojení vecí na spoločné konanie (R 45/2016, 2Sž/7/2015, stanovisko generálnej advokátky vo veci C-272/09 P). 40. V § 64 odseku 3 zákona č. 308/2000 Z. z. sú určené kritériá, na základe ktorých určuje Rada výšku pokuty. Skúmanie miery zavinenia pri porušení povinnosti ako jedno z uvádzaných kritérií nie je vylúčením zásady objektívnej zodpovednosti PO pri konaní pred žalovanou, ale má umožniť žalovanej zohľadnenie okolností prípadu pri určovaní výšky pokuty. Pri skúmaní napĺňania tohto kritéria berie Rada do úvahy predchádzajúce porušenia rovnakého ustanovenia zákona. Sadzby pokút za jednotlivé správne delikty (za porušenie taxatívne vymenovaných povinností) sú uvedené v § 67 zákona č. 308/2000 Z. z. Pokuta je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, pričom výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu. Dikcia § 67 ods. 5 písm. h) zákona č. 308/2000 Z. z. explicitne ustanovuje, že v prípade, ak vysielateľ televíznej programovej služby nezabezpečil, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami [§ 16 ods. 3 písm. n)], Rada mu uloží pokutu od 3.319,- € do 165.969,- €. Výška pokuty uloženej žalobcovi (5.000,- €) je na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby a pri jej ukladaní žalovaná správne zohľadnila všetky zákonom stanovené podmienky pre určenie výšky pokuty, ktoré aj riadne odôvodnila. Uložená pokuta plní represívnu aj preventívnu funkciu a je schopná odradiť žalobcu od páchania správnyeho deliktu v budúcnbosti. 41. Správny súd nezistil, že by bol v danom prípade porušený zákon. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty postupovala v súlade s § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom sankciu uložila v dolnej hranici zákonom vymedzeného rozsahu. V preskúmavanom správnom konaní správny súd nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, skutkový stav veci bol náležite zistený, žalovaná prihliadla na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je odôvodnené. Žalovaná vec správne právne posúdila a aplikovala na vec sa vzťahujúce ustanovenia zákona č. 308/2000 Z.z. a správneho poriadku. 42. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. RP/20/2018 zo dňa 20.6.2018 je vecne správne a v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože podľa názoru správneho súdu to nemožno spravodlivo požadovať, keďže žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho môžu na správnom súde zastupovať. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).