Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/166/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201406 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: JUDr. Vladimír Stanko, advokát, so sídlom Obrody č. 25, 040 11 Košice, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, so sídlom Budatínska č. 30, 851 06 Bratislava, o preskúmanie opatrenia žalovaného číslo 03072/2018/KÚ/ OLP-015 zo dňa 21.09.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba. 1. Žalobou podanou elektronicky dňa 29.09.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia (opatrenia) žalovaného číslo 03072/2018/KÚ/ OLP-015 vydaného dňa 21.09.2018 označeného ako: Odpoveď na Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 03072/2018/KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) ako aj rozhodnutia žalovaného Č.: 03072/2018/KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018 (ďalej len rozhodnutie o zastavení), ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že trovy konania bude znášať žalovaný. 2. Žalobca uviedol, že podal žalovanému návrh na začatie konania o prejednanie správneho deliktu spáchaného Ministerstvom vnútra SR z dôvodu nevydania potvrdenia o neplatnosti elektronického podpisu a preto navrhol začať konanie o prejednaní správneho deliktu podľa § 14 ods. 6 písm. s), t) zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 272/2016 Z. z.), keďže ministerstvo 1/ neposkytlo validáciu kvalifikovaného elektronického podpisu alebo elektronickej pečate podľa čl. 33 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a 2/ neumožnilo spoliehajúcej sa strane získať výsledok procesu validácie podľa čl. 33 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 910/2014. 3. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na vyššie opísaný postup ministerstva utrpel vážnu ujmu na právach, bol účastníkom správneho konania o prejednaní správneho deliktu a preto žiadal, aby bol o vykonaných opatreniach upovedomený a aby sa mohol v konaní vyjadriť k podkladom rozhodnutia. 4. Rozhodnutie žalovaného o zastavení konania zo dňa 08.08.2018 (správne 18.04.2018) mu bolo na základe jeho žiadosti o poskytnutie informácie doručené dňa 30.08.2018 a on podal voči nemu rozklad, načo mu žalovaný písomnosťou - Opatrenie sp. zn. 03072/2018/KÚ/OLP-015 zo dňa 21.09.2018 oznámil, že proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať, resp. podať rozklad. 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a svojvoľné, nakoľko správny orgán mal povinnosť posudzovať, či systém použitý na validáciu zdokonaleného elektronického podpisu poskytoval spoliehajúcej sa strane správny výsledok procesu validácie a umožňuje spoliehajúcej sa strane odhaliť akékoľvek problémy súvisiace s bezpečnosťou a či subjekt poskytujúci takúto službu bol oprávnený poskytovať kvalifikovanú službu validácie kvalifikovaných elektronických podpisov a či spĺňal podmienky nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu spočívala tiež v tom, že správny orgán nekonal s ním ako s účastníkom konania napriek tomu, že sa za účastníka konania označil, pričom tvrdil, že nezískal primerané informácie o neplatnosti elektronického podpisu a preto utrpel vážnu ujmu na právach na bezpečnosť a integritu v elektronickej komunikácii. Podľa žalobcu rozhodovanie v správnom konaní má vždy zásadne konkrétny a individuálny charakter, keďže sa priamo dotýka individuálne určených fyzických a právnických osôb. Správny poriadok v § 14 vymedzuje obsah pojmu účastník konania pomerne široko. Žalobca mal za to, že keďže sa označil za účastníka konania, bolo povinnosťou správneho orgánu konať s ním ako s účastníkom konania, a to do okamihu, keď sa za účastníka správneho konania označil, až do právoplatného rozhodnutia, že nie je účastníkom správneho konania. Takéto rozhodnutie však žalovaný doposiaľ nevydal. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného doručiť mu rozhodnutie o začatí konania ako aj rozhodnutie o zastavení konania, čo však žalovaný neučinil a došlo k porušeniu § 3 ods. 2, § 14 ods. 1 a § 18 ods. 3 Správneho poriadku. 6. Záverom žalobca trval na tom, že žalovaný mal povinnosť rozhodnúť o ním podanom rozklade. Poukázal na to, že vzhľadom na to, že konanie sa začalo na návrh žalobcu bol potom oprávnený proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania podať rozklad. 7. Replikou zo dňa 23.03.2018 žalobca zotrval na dôvodoch podanej žaloby a zároveň podal návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 276 FZEÚ na výklad čl. 3 ods. 6, čl. 13 a čl. 33 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.07.2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES. II. Vyjadrenie žalovaného. 8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.03.2019 považoval žalobu za neopodstatnenú a navrhol ju zamietnuť, pričom v úvode opísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia s tým, že dňa 05.03.2018 mu bolo doručené podanie žalobcu - Návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu, ktorého sa malo dopustiť Ministerstvo vnútra SR (porušeniu § 14 ods. 6 písm. s/, t/ zákona č. 272/2016 Z. z). Žalovaný uviedol, že po posúdení skutočností uvedených v podnete žalobcu dospel k záveru, že mohlo dôjsť k porušeniu § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z. a začal voči ministerstvu vnútra správne konanie o uloženie pokuty. Nakoľko žalovaný zistil, že zo strany Ministerstva vnútra SR nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu rozhodol o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Žalobca zaslal žalovanému dňa 04.09.2018 návrh na obnovu správneho konania, pričom žalovaný žalobcu informoval listom zo dňa 21.09.2018 o tom, že nie je účastníkom predmetného správneho konania a neexistuje zákonný dôvod na nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca zároveň podal voči rozhodnutiu o zastavení konania dňa 07.09.2018 rozklad načo žalovaný mu odpovedal listom - napadnutým rozhodnutím. 9. Žalovaný citujúc ustanovenia Správneho poriadku (§ 31 ods. 1, § 32 ods. 1, 3) a § 178 ods. 1 SSP a uviedol, že aktívna procesná legitimácia, ako procesná podmienka podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP v sebe zahŕňa dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Správnu žalobu môže podať len účastník konania, ktoré bolo vedené na správnom orgáne a výlučne takýto účastník disponuje aktívnou procesnou legitimáciou na podanie žaloby. Keďže žalobca nemal postavenie účastníka v správnom konaní o uloženie pokuty, nebol ani oprávnený na podanie predmetnej správnej žaloby. Poukázal na to, že žalobca nebol účastníkom predmetného správneho konania, ale iba podal podnet vo veci, nemohol byť rozhodnutím žalovaného v tomto konaní žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, nebola mu rozhodnutím uložená žiadna povinnosť, oprávnenie alebo sankcia a neboli dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy. Potom žalobca nebol oprávnený na podanie predmetnej žaloby, nakoľko absentuje jeho aktívna procesná legitimácia. 10. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že bol v predmetnom správnom konaní účastníkom tohto konania žalovaný uviedol, že bolo treba pri posúdení tejto skutočnosti vychádzať z príslušných ustanovení Správneho poriadku (§ 14 ods. 1, § 18 ods. 1, § 51 ods. 1) a § 17 ods. 1 zákona č. 272/2016 Z. z. V Správnom poriadku je pojem účastníka konania vymedzený veľmi všeobecne. Okruh účastníkov správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 2 zákona č. 272/2016 Z. z. je vymedzený v tomto ustanovení a môže ním byť iba orgán verejnej moci. Zákon č. 272/2016 Z. z. ako lex specialis taxatívne vymedzuje okruh účastníkov konania a preto nie je možné na určenie okruhu účastníkov konania aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní a teda ani právnu úpravu v zmysle § 14 Správneho poriadku. 11. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku sú rozlíšené dva spôsoby začatia konania, 1/ na návrh účastníka konania a 2/ na podnet správneho orgánu. V danom prípade konanie o uloženie pokuty bolo možné začať len z úradnej moci (ex offo), keďže ide o konanie, na ktorom výsledku je celospoločenský (verejný) záujem. Takéto konanie o uloženie sankcie sa nezačína na návrh oznamovateľa podozrenia o tom, že bol spáchaný správny delikt. Z teórie správneho práva ako aj z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že oznamovateľ nemôže v správnom konaní o uložení sankcie vystupovať ako účastník konania, keďže sa v danom prípade rozhoduje len o právach, resp. povinnostiach účastníka konania, (v danom prípade išlo o ministerstvo vnútra) a žiadnym spôsobom sa nedeklarovalo, nekonštituovalo, nemenilo ani nerušilo žiadne právo alebo povinnosť oznamovateľa (žalobcu). Žalovaný konštatoval, že v konaní o uložení pokuty podľa zákona č. 272/2016 Z. z. ministerstvu vnútra, nemohol mať žalobca postavenie účastníka konania a podanie, ktoré podal vo veci nebolo návrhom na začatie konania, ale považovala sa iba za podnet vo veci (uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/205/2010 zo dňa 25.10.2011). III. 12. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) pred samotným preskúmaním napadnutého rozhodnutia - opatrenia (správny akt) - list žalovaného zo dňa 21.09.2018 ako aj konania, ktoré mu predchádzalo vrátane rozhodnutia o zastavení konania skúmal, či sú splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia tak, ako ich v podanej žalobe označil žalobca. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 20. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 21. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 22. Podľa § 30 ods. 2 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať. 23. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., úrad uloží pokutu do 3 000 eur orgánu verejnej moci, ktorý sa dopustí správneho deliktu tým, že odmietne prijať kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovanú elektronickú pečať vo formáte, ktorý je v súlade s prílohou vykonávacieho aktu Komisie vydaného podľa čl. 27 ods. 5 a čl. 37 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. 24. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 25. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 26. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. IV. 27. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca podal žalovanému dňa 05.03.2018 písomnosť - Návrh na začatie konania o spáchaní správneho deliktu. Žalovaný vydal dňa 14.03.2018 Oznámenie o začatí správneho konania, ku ktorému sa písomne vyjadrilo Ministerstvo vnútra SR. 28. Žalovaný následne vydal Rozhodnutie o zastavení správneho konania Č.: 03072/2018/KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastavil konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., ktorého sa malo dopustiť Ministerstvo vnútra SR, a to odmietnutím prijatia odvolania žalobcu proti rozhodnutiu ministerstva vnútra sp. zn. KM-TO-2017/003050-010 zo dňa 10.05.2017 o zneprístupnení informácie. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 272/2016 Z. z., čím odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 29. Administratívny spis obsahuje aj podanie žalobcu zo dňa 05.09.2018 - Návrh na obnovu konania, písomnosť žalovaného zo dňa 21.09.2018 - Odpoveď na Návrh na obnovu konania, podanie žalobcu zo dňa 10.09.2018 - Rozklad proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania a napadnutého opatrenie - Odpoveď zo dňa 21.09.2018 na Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 03072/2018/KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018. 30. Správny súd uvádza, že administratívne konanie o uloženie sankcie za správny delikt podľa zákona č. 272/2016 Z. z. predpokladá, že žalovaný ako konajúci orgán verejnej správy posúdiac všetky okolnosti prípadu rozhodne o tom, či sa páchateľ, v danom prípade dotknutý orgán verejnej správy (Ministerstvo vnútra SR) dopustil takého porušenia zákona, ktoré možno vyhodnotiť ako správny delikt. Účastníkom takéhoto administratívneho konania je vždy ten konkrétny orgán verejnej správy, o ktorom koná žalovaný ako o páchateľovi správneho deliktu. Oznamovateľ spáchania deliktu, ktorým môže byť fyzická, resp. právnická osoba (v danej veci žalobca), t. j. ten na koho podnet sa takéto administratívne konanie začne celkom zrejme nie je a ani nemôže byť považovaný za účastníka takéhoto administratívneho konania. Konanie o správnom delikte nie je návrhovým konaním, ide o administratívne konanie uskutočňujúce sa v celospoločenskom záujme (potrestanie deliktuálneho konania určitej osoby), pričom ten kto podal na takéto administratívne konanie podnet (žalobca) nie je jeho účastníkom, ale má postavenie oznamovateľa spáchania správneho deliktu. 31. Je potrebné uviesť, že administratívne konanie možno začať na návrh účastníka takéhoto konania alebo na základe podnetu správneho orgánu (§ 18 ods. 1 Správneho poriadku). V danom prípade žalobca podal žalovanému podnet na zahájenie administratívneho konania z dôvodu možného spáchania správneho deliktu Ministerstvom vnútra SR. Podanie takéhoto podnetu, bez ohľadu na jeho označenie žalobcom ako návrh na začatie konania, v nijakom prípade nemôže znamenať, že žalobca sa stal účastníkom daného zahájeného administratívneho konania, alebo že by vyvstala potreba, aby žalovaný musel rozhodovať o postavení žalobcu v následne začatom administratívnom konaní proti Ministerstvu vnútra SR. V administratívnom konaní - správne trestanie, oznamovateľ takéhoto spáchania priestupku (žalobca) nemá zo zákona (Správny poriadok) automaticky postavenie účastníka tohto konania. Takýto oznamovateľ (v tejto veci - žalobca) môže byť maximálne upovedomený konajúcim orgánom verejnej správy o výsledku konania. Skutočnosť, že žalobca dal podnet (návrh) na začatie konania mu v žiadnom prípade v zmysle Správneho poriadku (§ 14 ods. 1), prípadne osobitného zákona - v danom prípade zákona č. 272/2016 Z. z., nedávalo právo považovať sa za riadneho účastníka takéhoto administratívneho konania. 32. Správny súd je názoru, že nebolo pochybením žalovaného, ak tento žalobcu ako oznamovateľa možného spáchania správneho deliktu nepovažoval za účastníka daného administratívneho konania a potom ani nemal žiadny zákonný dôvod ho oboznamovať o začatí konania, oboznamovať ho s vykonanými dôkazmi a doručovať mu vo veci vydané rozhodnutie o zastavení konania (vydané dňa 18.04.2018 a nie ako v žalobe na viacerých miestach žalobca nesprávne udáva 08.08.2018). Taktiež nebolo pochybením žalovaného, ak nerozhodoval o postavení žalobcu ako účastníka následného uskutočneného administratívneho konania voči ministerstvu vnútra. 33. V prípade, ak sa žalobca pokladal za účastníka daného administratívneho konania, pričom však s ním žalovaný ako s účastníkom nekonal (nebolo mu doručené ani konečné rozhodnutie vo veci o zastavení konania), mal možnosť využiť zákonný postup v zmysle § 172 SSP - žaloba opomenutého účastníka. Predmetná žaloba celkom zrejme takouto žalobou nie je a nie je ju takto možné posúdiť ani podľa jej obsahu. 34. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie o zastavení konania nebolo žalobcovi doručované. Toto rozhodnutie bolo konečným rozhodnutím v danom administratívnom konaní podliehajúcim súdnemu prieskumu, pričom však napadnúť ho správnou žalobou (§177 SSP) môže iba účastník administratívneho konania, ktorým bolo Ministerstvo vnútra SR a nie žalobca, nakoľko celkom zrejme v tomto konaní nedošlo rozhodnutím orgánu verejnej správy (žalovaným) k ukráteniu na právach alebo právom chráneným záujmoch žalobcu. 35. Zároveň správny súd uvádza, že voči rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania zo dňa 18.04.2018 podľa § 30 ods. 1 písm. h) SSP, zákon (Správny poriadok) v § 30 ods. 2 výslovne určil, že voči takémuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (odvolanie, resp. rozklad). Potom ani nie je možné účastníkom administratívneho konania účinne podať voči takémuto rozhodnutiu odvolanie/ rozklad, tak ako to učinil žalobca, a to ani v prípade, ak by bol riadnym účastníkom administratívneho konania. Preto žalobnú námietku o povinnosti žalovaného rozhodnúť o žalobcom podanom rozklade správny súd vyhodnotil ako zjavne účelovú, nemajúcu oporu v žiadnom právnom predpise. Správny poriadok takýto postup priamo vylučuje. Žalobcom podaný rozklad voči rozhodnutiu o zastavení konania je treba pokladať ako nulitný, nadbytočný úkon, ktorý nebol spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania. 36. Žalobcom označené ako napadnuté preskúmavané (druhostupňové) rozhodnutie žalovaného - list číslo 03072/2018/KÚ/OLP-015 zo dňa 21.09.2018 - Odpoveď na Rozklad proti rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu o zastavení konania sp. zn. 03072/2018/KÚ/OLP-008 zo dňa 18.04.2018 podľa správneho súdu (podľa skutočností uvedených v predchádzajúcom bode tohto uznesenia) nie je možné považovať za rozhodnutie orgánu verejnej moci podliehajúce súdnemu prieskumu, aj keď súdna prax umožňuje podrobiť súdnemu prieskumu listy vydané orgánmi verejnej správy, pokiaľ sa týkajú práv a povinností účastníkov administratívneho konania. Správnou žalobou by bolo možné napadnúť len právoplatné rozhodnutie žalovaného o zastavení konania (voči ktorému Správny poriadok nepripúšťa podanie opravného prostriedku), a to v prekluzívnej dvojmesačnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), účastníkom administratívneho konania (ministerstvo vnútra SR), ale nie žalobcom, ktorý podal svoju žalobu dňa 29.09.2018. 37. Posudzované administratívne konania bolo zahájené z vlastného podnetu žalovaného, ktorý prešetril návrh (podnet) žalobcu voči Ministerstvu vnútra SR a keďže nezistil porušenie zákona č. 272/2016 Z. z., ktoré by sa dalo posúdiť ako správny delikt, konanie zastavil rozhodnutím zo dňa 18.04.2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu nebol v zmysle Správneho poriadku prípustný opravný prostriedok. Na základe žiadosti o poskytnutie informácii bolo žalobcovi zaslané toto rozhodnutie o zastavení konania, voči ktorému podal rozklad. 38. Správny súd pred prejednaním podanej žaloby vychádzajúc z jej obsahu (predmetu a účelu) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného posudzoval splnenie podmienok konania zo strany žalobcu, t. j. či je vôbec osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, upravujúceho jeho aktívnu žalobnú legitimáciu. 39. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo zavŕšené vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy za súčasného splnenia predpokladu - ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 40. Iba samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a jeho namietaná nezákonnosť nie je postačujúce. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky svojej procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby, ktorou sa domáha súdneho prieskumu rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy v správnom súdnictve. 41. V prejednávanej veci súd považuje za nesporné, že žalobca nebol a ani nemohol byť účastníkom administratívneho konania o uloženie sankcie Ministerstvu vnútra SR za spáchanie správneho deliktu aj keď sa žalobca za účastníka konania sám označuje a nebola potreba, aby o tejto skutočnosti žalovaný rozhodoval. 42. Pokiaľ ide o druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, týmto je existencia nesporného ukrátenia na jeho subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 43. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou (v súčasnosti prvá hlava tretej časti SSP - § 177 a nasl.) domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). 44. Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, oznámi príslušnému orgánu verejnej správy možné protiprávne konanie iného subjektu. 45. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 46. Podľa názoru krajského súdu žalobca celkom zjavne nebol účastníkom administratívneho konania o prejednanie podozrenia spáchania správneho deliktu ministerstvom vnútra, ktorého výsledkom je rozhodnutie (opatrenie), ktoré sa touto správnou žalobou napáda. 47. Rozhodnutie, ktoré sa touto žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, ktorého žalobca nebol účastníkom (nebol na to žiadny zákonný dôvod). V uskutočnenom administratívnom konaní vydané (touto žalobou napadnuté) rozhodnutie (opatrenie) o zastavení konania sa však nijako nemôže týkať subjektívnych práv žalobcu, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jeho právnu pozíciu, zasiahli by do jeho právnej sféry alebo by spôsobili zmenu jeho právneho postavenia. Potom je potrebné prijať záver, že žalobca nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie predmetnej žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP. 48. Správny súd je názoru o nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby, nakoľko žalobca v podanej žalobe nijako neodôvodnil ukrátenie na svojich subjektívnych právach vydaným rozhodnutím žalovaného o zastavení konania. Zároveň je treba konštatovať, že žalobca v administratívnom konaní o uloženie pokuty ministerstvu vnútra nevystupoval ako jeho účastník, ale bol len oznamovateľom podozrenia o možnom spáchaní správneho deliktu ministerstvom vnútra. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že poslaním súdneho prieskumu nie je ochrana subjektívnych práv takého subjektu, ktorý nevystupuje v administratívnom konaní ako jeho účastník. 49. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd musí konštatovať, že neboli naplnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, nakoľko žalobca celkom jednoznačne nemá aktívnu legitimáciu v zmysle § 178 SSP na podanie predmetnej žaloby a nijako nie je preukázané ukrátenie na jeho subjektívnych právach/právom chránených záujmoch a zároveň podanú žalobu je treba vyhodnotiť ako neprípustnú, keďže ňou žalobca sa domáhal súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia - listu žalovaného, ktorý nie je možné pokladať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu a preto správny súd žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. e), g) SSP odmietol. 50. Vzhľadom na dôvod odmietnutia podanej žaloby tak, ako je uvedený v odôvodnení tohto uznesenia správny súd zamietol aj žalobcom v replike zo dňa 23.03.2018 uvedený návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 276 FZEÚ ohľadom výkladu čl. 3 ods. 6, čl. 13 a čl. 33 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23.07.2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES, keďže na takýto postup vzhľadom na dôvod rozhodnutia správneho súdu o merite veci nebol žiadny dôvod. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).