Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/169/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201428 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201428.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej žalobkyne: P.. U. K. V., bytom R. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 41658/2018/OK/S zo dňa 08.08.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 02.10.2018, podanou na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa 03.10.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 41658/2018/OK/S zo dňa 08.08.2018. 2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že žaloba je podaná v zákonnej lehote podľa § 181 ods. l SSP a § 101 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože rozhodnutie žalovaného do dňa podania žaloby nebolo právne účinným spôsobom (do vlastných rúk) podľa § 24 ods. l Správneho poriadku v znení neskorších predpisov doručené žalobkyni - rozhodnutie prevzal jej manžel. Ďalej tvrdila, že žiadala priznať príplatok na výkon funkcie sudcu spätne od 25. decembra 22017, t.j. od priznania invalidného dôchodku. Poukázala na zdĺhavosť konania Sociálnej poisťovne ojej žiadosti o priznania invalidného dôchodku, v dôsledku čoho nemohla podať skôr požiadať o prerušenie výkonu funkcie sudcu. Nepriznanie príplatku spätne od 25. decembra 2017 žalobkyňa považovala a stále aj považuje za diskriminačné v porovnaní s konaniami o žiadostiach o príplatok za výkon funkcie sudcu k starobným dôchodkom. Nepriznaním predmetného príplatku od dátumu priznania invalidného dôchodku utrpela aj značnú finančnú ujmu. Žalovaný rozhodnutím č.41658/2018/OK/S zo dňa 08.08.2018 rozklad žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keď dospel k záveru, že rozklad nie je dôvodný. 3. S výkladom žalovaného o ustanovení § 95 ods. l písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich žalobkyňa nesúhlasila. Toto zákonné ustanovenie podľa nej viaže vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu na priznanie invalidného dôchodku (vo vzťahu k žalobkyni), podanie žiadosti ministerstvu o prerušenie výkonu funkcie sudcu podľa § 24 ods.4 zákona o sudcoch a prísediacich a podanie žiadosti o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu. Výslovne však nestanovuje, že priznať nárok na predmetný príspevok možno iba od dátumu prerušenia výkonu funkcie sudcu. Žalobkyňa bola toho názoru, že rozhodujúcim dátumom, od ktorého sa má priznať nárok na príplatok je deň priznania invalidného dôchodku. Hoci na žalobkyňu do dňa priznania invalidného dôchodku, resp. do 31.05.2018, kedy jej bola ukončená dočasná práceneschopnosť, sa vzťahovala fikcia výkonu funkcie sudcu (§ 62 písm. h/ prvý bod zákona o sudcoch a prísediacich), reálne túto funkciu zo zdravotných dôvodov nemohla vykonávať. Preto je rozhodujúci v jej prípade dátum priznania invalidného dôchodku. Žalobkyňa zotrvávala aj na ďalších dôvodoch, ktoré prezentovala v podanom rozklade, t.j. že priznanie príplatku až od dátumu prerušenia výkonu funkcie sudcu je pre ňu diskriminačné v porovnaní so sudcami, ktorí požiadali o priznanie prerušenia výkonu funkcie sudcu za situácie, keď už mali priznaný starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok. Rovnako nemožno opomenúť prieťahy v rozhodovaní Sociálnej poisťovne o nároku žalobkyne na invalidný dôchodok, čo spôsobilo, že žiadosť o priznanie príplatku mohla podať až so značným časovým odstupom od vzniku nároku na invalidný dôchodok. II. vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný predovšetkým uviedol, že ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu č. 41658/2018/42/OK/S, konkrétne z originálu doručenky pripojenému k druhostupňovému rozhodnutiu zo dňa 08.08.2018, toto bolo žalobkyni doručované spôsobom do vlastných rúk s opakovaným doručovaním, teda v súlade s citovaným § 24 ods. 1 Správneho poriadku. Zásielka bola neúspešne doručovaná dňa 16.08.2018 a 17.08.2018, pričom dňa 17.08.2018 bola zásielka uložená na pošte (v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku). Ďalej z doručenky vyplýva prevzatie zásielky a to dňa 22.08.2018. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že jej do dňa podania žaloby nebolo právne účinným spôsobom (do vlastných rúk) doručené napadnuté druhostupňové rozhodnutie, nakoľko toto rozhodnutie prevzal manžel. Druhostupňové rozhodnutie bolo žalobkyni doručované spôsobom predpokladaným § 24 ods. 1 Správneho poriadku, pričom za dátum doručenia rozhodnutia považuje deň 22.08.2018, kedy došlo k prevzatiu zásielky splnomocnencom (vyplýva z doručenky). Žalovaný nevedel akým iným „právne účinným" spôsobom mal žalobkyni napadnuté rozhodnutie doručovať a má za to, že toto bolo žalobkyni doručené dňa 22.08.2018, pričom žalobkyňa preukázateľne napadnutým druhostupňovým rozhodnutím disponuje, keďže ho napadla správnou žalobou. V zmysle vyššie uvedeného tak žalobkyni lehota na podanie správnej žaloby uplynula dňa 21.09.2018. 5. V merite veci žalovaný poukázal na ustanovenie § 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. ako aj na osobitnú časť dôvodovej správy k § 95 zákona č. 385/2000 Z. z., z ktorých bolo potrebné dospieť k záveru, že podmienkou priznania nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu nie je len samotná skutočnosť vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 95 ods. 1 prvá časť vety), ale aj skončenie výkonu funkcie sudcu (znenie obsiahnuté v písm. a)). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa zastávala funkciu sudcu do dňa 31.05.2018 (vrátane). Až dňom 01.06.2018 bol žalobkyni prerušený výkon funkcie sudcu a to na podklade jej žiadosti doručenej žalovanému dňa 07.05.2018, v ktorej žalobkyňa požadovala prerušenie výkonu funkcie sudcu ku dňu 01.06.2018 (viď administratívny spis č. 41658/2018/42, č. 1.1). Do tohto dátumu teda žalobkyňa vykonávala funkciu sudcu. Z uvedeného skutkového stavu vychádzal prvostupňový správny orgán, ktorý rozhodnutím zo dňa 02.07.2018 priznal žalobkyni na podklade jej žiadosti nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 750,-€ od 01.06.2018, keďže k tomuto dátumu žalobkyňa splnila podmienku prerušenia výkonu funkcie sudcu. Výšku priznaného príplatku určil podľa § 95 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z., pričom za rozhodné obdobie pre účely výpočtu určil 01.09.1985 až 31.05.2018, teda obdobie trvania výkonu funkcie sudcu. III. právne predpisy 6. Podľa § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. IV. posúdenie správnym súdom 9. Krajský súd v Bratislave z administratívneho spisu zistil, že podľa doručenky si žalobkyňa prevzala rozhodnutie žalovaného č. 41658/2018/OK/S zo dňa 08.08.2018 dňa 22.08.2018 s tým, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 03.10.2018, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty. Doručovanie písomností v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. S problematikou doručovania do značnej miery súvisí nerušený a efektívny priebeh konania. Doručovanie písomností preniká celým procesným postupom v správnom konaní. S bezchybným doručením je spojený celý rad dôležitých dôsledkov (napr. začiatok plynutia rôznych procesných lehôt, od okamihu doručenia dochádza k platnosti rozhodnutia a s doručovaním je spojené uplatnenie základných pravidiel konania, najmä zásady rovnosti účastníkov, rýchlosti a hospodárnosti konania, ústnosti, oficiality a pod.). Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia. Pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát. V súdnej praxi existuje tiež judikát (R 19/1968), ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka. Uvedené platí aj pre správne konanie. Zo súdneho a administratívneho spisu tiež nevyplýva zhoda podpisu žalobkyne na doručenke, kedy mala písomnosť prevziať dňa 22.08.2018 a na žalobe zo dňa 02.10.2018. Preto správny súd prijal záver, že rozhodnutie žalovaného nebolo žalobkyni riadne doručené a teda jej ešte nezačala plynúť 30 dňová lehota na podanie žaloby na správny súd. Predčasnosť podanej žaloby je negatívnou procesnou podmienkou. Úlohou žalovaného preto bude vykonať opakované doručenie napadnutého rozhodnutia žalobkyni. Správny súd na základe uvedenej skutočnosti postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. c/ SSP a žalobu ako predčasne podanú odmietol. 10. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.