Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/206/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201689 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1018201689.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: SD- spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bardošova č. 20, 831 01 Bratislava, zastúpeného Mgr. Radkom Zapletalom, AK so sídlom Železničná č. 1511, 905 01 Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101761135/2018 zo dňa 10.09.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 100957596/2018/9104403 zo dňa 15.05.2018, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie február 2010. Správca dane dospel na základe výsledkov kontroly k záveru, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane: vo výške XXX.XXX,XX € z nákupu tovaru na základe faktúr č. 2010/004, č. 2010/007, č. 2010/008, č. 2010/003, č. 2010/006, č. 2010/005, č. 2010/009, č. 2010/010 a č. 2010/2011 vyhotovených tuzemským dodávateľom E. C., spol. s r.o. v mesiaci február 2010 k úhrade cien dodávok tovaru označeného ako Cu katódy J. A, keďže dospel k záveru, že predmetom dodávok neboli medené katódy, ale kovový odpad (Cu-odpad), resp. kovový šrot (Cu-šrot) a dodanie takého tovaru nie je zaťažené daňou (a tým nemôže SD vniknúť ani právo na nadmerný odpočet dane), vo výške XX.XXX,XX € z nákupu tovaru na základe faktúr č. 631017, č. 631021, č. 631022 a č. 631023 vyhotovených tuzemským dodávateľom A. suroviny a.s. v mesiaci február XXXX k úhrade cien dodávok tovaru označeného ako Cu drôt - výrobok (faktúra č. 631017) a Al bločky - výrobok (faktúry č. 631021, č. 631022 a č. 631023). Správca dane dospel k záveru, že pokiaľ tuzemský dodávateľ nakupoval tovar v rámci nepohyblivej dodávky od svojho tuzemského dodávateľa, resp. aj tento ďalší dodávateľ nakupoval tovar v rámci nepohyblivej dodávky, nevznikla tuzemským platiteľom daňová povinnosť v tuzemsku v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane dňa 28.8.2013 vydal dodatočný platobný výmer č. 9900430/5/3948865/2013/Dur, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume XXX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane č. 9900430/5/3948865/2013/Dur podal žalobca odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím č. 1100301/1/ 587528/2013/5098 zo dňa 6.12.2013 platobný výmer správcu dane č. 9900430/5/3948865/2013/Dur potvrdilo. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/587528/ 2013/5098 zo dňa 06.12.2013 napadol žalobca žalobou. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn. 2S/44/2014 rozsudkom zo dňa 20.05.2015, č.k. 2S/44/2014-107, rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 6.12.2013, č. 1100301/1/587528/2013/5098, ako nezákonné zrušil. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2015, č.k. 2S/44/2014-107, napadlo Finančné riaditeľstvo SR odvolaním. O podanom odvolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 01.12.2016, spis. zn. 4Sžf/77/2015, tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.5.2015 potvrdil. Dňa 21.12.2016 vydalo Finančné riaditeľstvo SR pod číslom 1803901/2016 rozhodnutie, ktorým dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900430/5/3948865/2013/ Dur zo dňa 28.8.2013 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vydal dňa 15.5.2018, pod sp. zn. 100957596/2018/ 9104403, rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel v sume XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie február 2010, nepriznaný nadmerný odpočet v sume XXX.XXX,XX € vyrubená daň vo výške XX.XXX,XX €. Rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.5.2018, sp. zn. 100957596/2018/9104403, napadol žalobca odvolaním. Žalovaný rozhodnutím č. 101761135/2018 zo dňa 10.09.2018 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100957596/2018/9104403 zo dňa 15.05.2018, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 a 6 cit. zákona v nadväznosti na § 165 ods. 5 cit. zákona určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume XXX.XXX,XX € a vyrubená daň v sume XX.XXX,XX €. II. Žaloba a námietky 2. Žalobca vo svojej žalobe namietal argumentáciu daňových orgánov o tom, že skutočným predmetom obchodov medzi spoločnosťou E. C., spol. s.r.o. a žalobcom bol kovový odpad/šrot, pri ktorom žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť - nebola podložená skutkovými zisteniami, ktoré by odôvodňovali prijatie tohto záveru. Žalobca vedomý si svojho dôkazného bremena a záverov, ktoré k potrebe overení skutočností zakladajúcich nárok na odpočítanie DPH prijal Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR, navrhol alebo predložil správcovi dane k dôkazu ďalšie dôkazné návrhy. Poukázať je pre ilustráciu možné napríklad na výsluchy Ing. X. Q., R. N., N. A., výsluch svedka H. U. a ďalších zamestnancov spoločnosti AJCOR C., spol. s r.o. prítomných pri expedícii tovaru (vodiča VZV vozidla, ktorý tovar nakladal), extrahovanie obsahu pamäti spektrometra NITON XL3t-31490 vo vzťahu k uskutočnených meraniach dodávaného tovaru, alebo dokladov k tomuto predložených p. U. správcovi dane), výpovede svedka L. T., protokol Finančného úradu v Strakoniciach č. 63679/11/105930303913, vážne lístky, CMR doklady, dodacie listy, faktúry prijaté aj vydané, zmluvy, hlásenia Instrastat, saldokonta, analýzy chemického zloženia tovaru, prehľad cien medi, fotodokumentácia tovaru, fotografie medeného odpadu a medeného šrotu spolu so špecifickým zariadením k jeho preprave, prezentačné materiály k tovaru, čestné prehlásenia, identifikácia spôsobu prepravy tovaru, identifikátor výrobca Y. F. AG, dokladovaný spôsob ďalšieho využití medených katód (výroba Cu čapov v závodoch v F. a cu drôtu v Krompachoch), obsah spisu vedeného Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Východ, pod ČVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012, faktúr z (v iných žalobcových obchodných prípadoch) realizovaných dodávok medeného šrotu/odpadov, z ktorých vyplýva rozdiel cien medeného šrotu a medených katód a ďalšie. 3. Všetky tieto dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a naviazanosti identifikujú a potvrdzujú tovar ako medené katódy, tj. ako primárny materiál - výrobok v podobe medenej platne štandardizovaného tvaru a chemického zloženia určený k ďalšiemu spracovaní a výrobe. Zároveň preukazujú aj samotnú existenciu tovaru a reálnosť obchodu s ním (prebratie, preverenie a následne spracovanie katód na Cu čapy vo firme Y. F. AG, prebratie, preverenie a následne ich spracovanie na Cu drôty vo firme V. V. a.s., dodávka katód odberateľovi Z. J. Q. Kft a ich prevzatie osobne pri výsluchu potvrdené konateľom tejto spoločnosti). Žalobca už vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 15.5.2018, sp. zn. 100957596/2018/9104403, namietal, že pokiaľ správca dane nepovažoval tieto dôkazy, jednoznačne potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, za dostatočné a za vyvracajúce jeho podozrenia, mal pri posudzovaní veci vziať v úvahu i ďalšie dôkazy, ktoré v konaní doposiaľ prevedené neboli, hoci boli zo strany žalobca navrhované, prípadne, aby v súladu s bremenom, ktoré v rámci dokazovania zaťažuje aj jeho, vykonal iné dôkazy, ktoré bude považovať za potrebné pre náležité a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane doplnil dokazovanie iba o niektoré z dôkazov navrhovaných mu žalobcom, niektoré z nich nevykonal a zároveň ani neuviedol, prečo tak neučinil, a niektoré vykonal a vyvodil z nich skutkové závery, ktoré sú v priamom rozpore s obsahom týchto dôkazov. Pokiaľ už správca dane k doplnení dokazovania vykonal ďalšie dôkazy, potom z nich správca dane aj žalovaný vyvodili neodpovedajúce skutkové závery, keď tieto dôkazy vyhodnotili v rozpore s princípmi vyplývajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. 4. Správca dane nevykonal dokazovanie zistením obsahu pamäti spektrometra, ktorým bolo žalobcovým dodávateľom E. C., spol. s.r.o. overované chemické zloženie medených katód, vypočutím svedka H. U. alebo vodiča VZV vozíka a podľa tvrdení správcu dane ani vypočutím svedka L. T.. Správca dane síce odôvodnil, prečo tieto dôkazy nevykonal (a žalovaný toto odôvodnenie považuje za dostačujúce), správcom dane uvedené dôvody však nemôžu obstať. K nevykonaní dokazovaní zistením obsahu pamäti spektrometra bolo zistené, že prístroj bol síce pred časom predaný, ale obsah jeho pamäti bol podľa výsluchu svedka Ing. X. Q. zálohovaný na PC a mal by tak byť k dispozícii. Správca dane si ho však od svedka tieto dáta nevyžiadal. Vykonanie dokazovaní vypočutím navrhovaných svedkov H. U., vodiča VZV vozíka, alebo ďalších zamestnancov žalobcova dodávateľa a odberateľov mal správca dane za nadbytočné s ohľadom k vypočutí svedka Ing. X. Q., jeho výpoveď ale paradoxne hodnotil ako samu osebe nedostatočnú pre priznanie nároku na odpočítanie dane, lebo má isť iba o tvrdenie bez predloženia relevantných dôkazov. Skutočnosti súvisiaci s pohybom tovaru boli preverované a zistené policajným orgánom (Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Východ, v konaní vedenom pod CVS: PPZ-158/NKA-FP-VY-2012). Všetky dôkazy o prevedených prepravách tovaru, vrátenie faktúr, CMR dokladov, dodacích listov, dokladov o vykonaných platbách apod., sú založené v trestnom spise. Pokiaľ správca dane mal povahu tovaru a spôsob prevedení jeho prepravy za pochybné, navrhol žalobca správcovi dane vykonať dokazovaní obsahom trestného spisu. Správca dane dokazovaní listinami založenými v trestom spisu nevykonal, aj keď mal k trestnému spisu prístup a vo vykonaní týchto dôkazov mu nič nebránilo. Prečo tieto dôkazy neboli vykonané správca dane ani nijak nezdôvodnil. 5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nemohol byť prevedený dôkaz výsluchom svedka - osoby oprávnenej konať za daňový subjekt Z. J. Q. Kft. (odberateľ medených katód od žalobca), keď správcovi dane bola dňa 16.11.2017 doručená odpoveď maďarskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej vyplývalo, že nebolo možno vykonať kontrolu, keď spoločnosť bola k 16.11.2012 zrušená. Správca dane pritom konateľa Z. J. Q. Kft. sám dňa 10.1.2018 vypočul (a obsah jeho výpovedi zaznamenal do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.4.2018, číslo 100703027/2018/9104403), keď tento sa dostavil na predvolanie správcu dane a na dotazy správcu dane uviedol mimo iného, že predmetom zdaniteľných plnení deklarovaných na odberateľských faktúrach č. 2010/003 až 2010/011 bolo dodanie medených katód, popísal podobu a rozmery týchto katód, spôsob ich zviazania a uloženia, označil subjekt prepravca, spôsob prepravy a miesto vykládky, uviedol, ako bolo s tovarom v deň jeho dodania narábané (potvrdil jeho váženie, predanie certifikátov k preukázaní pôvodu, druhu, kvality tovaru a jeho chemického zloženia a preverenie týchto kritérií k tomu určeným prístrojom) popísal rozdiely medzi dodávaným tovarom a šrotom z farebných kovov a potvrdil svoju osobnú účasť u dodávok tovaru, ako aj účasť ďalších osôb). Tento novo vykonaný dokaz správca dane do svojich skutkových zistení nijak nepremietol, naopak a v priamom rozpore s ním konštatoval, že nebolo možno preveriť u maďarského odberateľa CREDIT J. Q. Kft. povahu dodávaného tovaru. Tento tovar, ako aj tie medené katódy, ktoré boli žalobcom dodané do V. V. a Y. F. AG, bol vyrobený v tom istom závode (Y. F. AG). Práve Y. F. AG časť z im vyrobených medených katód od žalobca napokon prevzal k prepracovaniu na Cu čapy a prevzatie práve tohto tovaru (medených katód) potvrdil pri príjmu tovaru na vstupnej kontrole. Rovnakým spôsobom povahu tovaru potvrdil i ďalší jeho spracovateľ V. V. (dcérska firma Y. F. AG), ktorý medené katódy spracoval na medený drôt. Reálnosť týchto dodávok aj povaha dodávaného tovaru tak bola overiteľná z týchto listín, v skutkových záveroch žalovaného sa ale nijak nepremieta. Pokiaľ by mal žalovaný alebo správca dane akékoľvek pochybnosti v tomto zmysle, potom mohol k overeniu opatriť dôkaz dotazom u týchto firiem k overeniu reálnosti dodávok tovaru, jeho množstva a povahy. 6.Žalovaný (aj správca dane) vyvodili z novo vykonaných dôkazov nesprávne skutkové závery. Skutkové zistenia nie je možné vyvodzovať z dôkazov, ktoré bezprostredne nevypovedajú o zisťovanej skutočnosti. V žalobcovej veci nie je takto možné najmä oprieť sa o závery formulované Daňovým úradom Komárno v šetrení vykonanom u daňového subjektu E. C., spol. s r.o., lebo tieto nemajú oporu v priamo a reálne zistených skutočnostiach, keď sú formulované na základe šetrenia smerujúceho k určovaní dane podľa pomôcok. Účelom procesu určovania dane podľa pomôcok nie je zistení skutočného stavu veci, ale vytvorení viacej či menej fiktívneho podkladu umožňujúceho vyrubovaní dane. Proces určenia dane podľa pomôcok k objektívnemu zistení a overení skutkového stavu veci nevedie. Pokiaľ už majú byť skutkové závery správcu dane v konaní, v ktorom bola daň vyrubovaná podľa pomôcok, využité ako dokaz v daňovom konaní inom, je potrebné vychádzať z toho, že dôkazná hodnota takého dôkazu je prinajmenšom významne znížená. O takýto dokaz nie je možné skutkové závery oprieť, pokiaľ vedľa neho nestojí celá rada ďalších dôkazov, ktoré v celej svojej celistvosti umožňujú skutkové závery jednoznačne a spoľahlivo definovať. Hoci tomu tak v žalobcove prípade nie je, žalovaný aj správca dane o takto vykonaný dôkaz plne opreli svoje skutkové zistenia. 7. Obdobne nesprávne skutkové závery vyvodil žalovaný aj vo vzťahu k ďalšiemu dôkazu, a to listinám označeným ako certifikáty, predloženým žalobcom správcovi dane v rámci doplnení dokazovania k existencii, pôvodu a povahe medených katód. Žalovaný konštatoval, že medené katódy, ktoré sa používajú ako vstupná surovina na výrobu medeného drôtu, plechov a tyčí, a musia podliehať určitým normám, aby aj samotné výrobky z nich odpovedali určitým technickým normám, ktoré sú pre ne stanovené. Žalovaný aj správca dane bez toho, aby uviedli, aké právne alebo technické normy vyžadujú dodanie certifikátov k medeným katódam a akým normám by mali vyhovovať samotné medené katódy a certifikáty k nim, odmietli vyvodiť, že predložené listiny (certifikáty) opatrené informáciami o údaje o druhu tovaru (copper cathodes grade A), výrobcovi („F.", tj. F.), rozmeroch (približne 1000xl000x7-12mm), vodivosti (58,8m/OHM mm2), množstve medi (99,99%) prímesiach iných prvkov (Fe 0,7 ....), dátume dodávky (napr. 05.02.2010), dodávanom množstve (napríklad 23,760t) a štátnej poznávacej značke automobilu prepravcu, dokladujú povahu medených katód ako polotovaru určeného k ďalšiemu spracovaniu a vylučujú možnosť nazeraní naňho ako na kovový odpad/šrot. Aj v daňovom konaní sa pri procese hodnotenia dôkazov v plnom rozsahu uplatňujú princípy vychádzajúce zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Podľa tejto zásady je hodnotiaci orgán povinný vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy samostatne aj v ich vzájomnosti a to čo do ich zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti. Hodnotenie nesmie odporovať zásadám formálnej logiky a výsledok a spôsob vyhodnotenia dôkazov musí byť odpovedajúcim spôsobom popísaný v odôvodneniu vydaného rozhodnutia. Spôsob hodnotenia prevedených dôkazov v žalobcovej veci vykazuje jednoznačne znaky svojvôle. Taký postup odporuje zásade voľného hodnotenia dôkazov a je nezákonný. Svojvoľné hodnotenie dôkazov nevedie a ani nemôže viesť k náležitému a správnemu zisteniu skutkového stavu veci. Zákonným hodnotením dôkazov nie je, ak správny orgán prijal dokaz len jeden a protichodný odmietol ako nevierohodný bez toho, aby vyložil, prečo tak urobil, keď naviac nevyužil možnosť konať vo veci ďalšie dôkazy. 8. Žalovaný pripustil, aby správca dane nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy (hoci k tomu bol podľa rozsudkov súdov povinný) a ani v odôvodnení svojho rozhodnutí neuviedol, prečo tak neurobil (viď bod ii) alebo prečo by dôkazy navrhované žalobcom nemali mať vplyv na odlišné posúdenie skutočností a záverov prijatých správcom dane. Žalovaný a v prvej inštancii aj správca dane postupovali v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov selektívne tak, aby napomohli „svojmu" záujmu na výsledku konaní. Priamym dôsledkom je, že závery prijaté žalovaným aj správcom dane sú v nemalej miere rozporné a zmätené. Žalovaný (a správca dane) oprel svoje skutkové zistenie o nemožnosti zistení pôvodu a fyzickej existencii tovaru šetrením u E. C., spol. s.r.o., a nepreverení dodania tovaru žalobcovu odberateľovi Z. J. Q. Kft., napriek tomu, že k tomu boli vykonané dôkazy výsluchom svedkov T., Q. a svedkyne N. (ďalšie žalobcom navrhované výsluchy vykonané neboli s poukazom na ich nadbytočnosť), a v situácii, keď už v predchádzajúcej fáze konaní bola reálnosť tovaru a jeho dodávok bola postavená naisto. V situácii, keď ani dôkazy o existencii a povahe tovaru získané vypočutím svedkov nestoja osamotene, ale sú doplňované celým radom ďalších dôkazov, sa zdá byť spôsob vyhodnotení dôkazov vedúci k takýmto skutkovým zisteniam úplne nelogickým. Vyvodzovaní rozporných skutkových záverov k tej istej skutočnosti vedie nutne k zmätenosti rozhodnutia a zakladá tým nemožnosť rozhodnutie preskúmať. Rovnako aj konštatovanie žalovaného, že svedkovia potvrdili, že predmetom deklarovaných zdaniteľných obchodov boli medené katódy, nie je dôvodom na priznanie nároku na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr, ale iba tvrdením bez predloženia relevantných dôkazov, demonštruje nesprávnosť posudzovania vykonaných dôkazov, ako aj nepochopenie samotné povahy dôkazov a spôsobu ich hodnotení. Dôkazom nie je tvrdenie, ktoré je treba dokladovať predložením ďalších (relevantných) dôkazov, ale vec alebo postup, ktorý prispieva k objasneniu skúmanej skutočnosti. Dokaz tak nie je potrebné preukazovať, ale vyhodnocovať, a to samostatne aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi, a v rámci myšlienkového procesu, ktorým hodnotenie dôkazov je, vyvodzovať či informácia získaná dôkazom dokladuje alebo vylučuje skúmanú skutočnosť. Akýkoľvek iný prístup k dôkazu a dokazovaniu nevyhnutne vedie k nesprávnosti hodnotení dôkazov. V žalobcovom prípade spôsobuje záver žalovaného o potrebe dokazovať dôkazy predložením ďalších relevantných dôkazov nielen nesprávnosť hodnotení dôkazov, ale s ohľadom na povahu argumentácie a význam dokazovanej skutočnosti (existencia tovaru a jeho povahy a z toho vyplývajúci dôvoď priznania nároku na odpočítanie DPH) aj zmätočnosť rozhodnutia a v tejto časti rovnako aj jeho nepreskúmateľnosť. 9. Žalovaný ani správca dane neurobili úplné skutkové zistenia vo vzťahu k preprave tovaru, keď ostala stranou ich záujmu najmä skutočnosť, ktorý subjekt(y) prepravy tovaru zaistil(i) (objednal(i)), ktorý(é) subjekt(y) tieto prepravy platil(i), a to napriek tomu, že tieto zistenia majú dopad na správnosť právneho posúdenia veci (viď ďalej v argumentácii k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci). Všetky tieto relevantné skutočnosti, tj. ktorý zo subjektov zapojených do obchodu s tovarom objednal a zaplatil prepravu tovaru až do miesta jeho konečného určenia bolo pritom možné overiť z listín (napríklad faktúrami za prepravu, výpismi z bankových účtov k platbe prepravy, dokladmi o nakládke a vykládke tovaru, listami potvrdzujúcimi dodanie tovaru, knihami jázd, záznamami o priebehu prepravy, záznamami z prejazdov mýtnych brán, dokladmi o platbách mýta apod.). Správca dane tak mohol dôkazné podložiť, ktorý subjekt objednal a platil prepravu tovaru do Brna a kto objednal a zaplatil prepravu tovaru z Brna až do miesta dodania tovaru žalobcovi) založených v trestnom spisu vedeného Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Východ, pod ČVS: PPZ-158/NKA-FP- VY-2012. Správca dane mal, ako sám v svojom rozhodnutí potvrdil, do tohto spisu prístup a niektoré dôkazy z neho aj vykonal, k problematike zisťovania objednávateľa prepravy žiadne dôkazy nevykonal. Bolo povinnosťou správcu dane opatriť dôkazy k overení skutočností dôležitých pre náležité právne posúdenie veci. Správca dane žiadne relevantné skutočnosti týkajúce objednávaní a platení prepravy tovaru nezistil a dôkazy k nim nevykonal. Mal tak pritom urobiť, aj keď by žalobca na potrebu ich vykonania nepoukazoval, lebo ich vykonanie je dôležité pre úplnosť zistenia skutkového stavu veci a pre jej správne právne posúdenie správcom dane. Rozhodnutím toto pochybenie správcu dane nebolo odstránené. Žalobca má za to, že neúplné zistenie skutkového stavu veci sa následne odrazilo aj v nesprávnosti žalobcových právnych záverov ohľadne vzniku daňovej povinnosti k DPH u žalobcova dodávateľa a nároku žalobca na odpočítanie dane. 10. Zákon o DPH definuje vo svojom § 69 ods. 12 kovový odpad a kovový šrot ako kovový odpad a kovový šrot z výroby a lebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov. Žalovaný odopieral žalobcovi nárok na odpočítanie dane, keď tovar obchodovaný žalobcom (medené katódy) považoval za kovový odpad alebo kovový šrot. Žiadny z prevedených dôkazov ale objektívne nevedie k záveru o povahe tovaru v zmysle medeného odpadu alebo medeného šrotu tak, ako tieto komodity definuje § 69 ods. 12 zákona o DPH. Naopak žalobcov tovar je vo všetkých výpovediach popisovaný ako nepoškodený a zabalený s prepáskovaním, a teda neporušený. To už samo osebe vylučuje úvahy o odpade/šrotu. Žalobca predložil správcovi dane k porovnaniu fotografie šrotu a medených katód s jednoznačne možným vizuálnym posúdením, čo z nafoteného tovaru je šrotom a čo medenými katódami v ich typickom tvare tvarom. Dokladované boli aj rozdiely v spôsobe prepravy kovového šrotu a medených katód - šrot sa dá voziť a iba v tzv. clyperoch, tj. kontajnerových vyklápacích autoch, medené katódy iba na valníkoch s plachtou (viď fotografie z nakládky tovaru) a doklady o preprave od E. C., spol. s.r.o. Povahu tovaru tiež potvrdzujú aj spracovacie závody Y. F. AG V. V., ktoré potvrdili na príjmovom doklade tovar ako medené katódy, a rovnako aj svedok T., konateľ odberateľa Z. J. Q. Kft., a to na všetkých dodacích listoch a osobne aj vo všetkých svojich výpovediach. Záver žalovaného o povahe tovaru ako medeného odpadu/šrotu je iba fikciou, ktorej chýba akákoľvek opora vo vykonanom dokazovaní a ktorá nie je opretá o príslušné ustanovenie právneho predpisu. Žalovaný ani správca dane vôbec nepopisovali, ktoré z vykonaných dôkazov majú dokladovať povahu tovaru ako odpadu, resp. šrotu, a nezaoberali sa ani uvedením a odôvodnením, podľa akého ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty alebo akejkoľvek inej právnej normy by obchodovaný tovar mal byť posudzovaný práve ako kovový odpad alebo kovový šrot. Samotné podozrenie daňového orgánu vzťahujúce sa k povahe obchodovaného tovaru bez akéhokoľvek dôkazného podkladu nepostačuje k nemožnosti uplatnenia nároku na odpočítanie DPH žalobcom. Bez zodpovedajúcej právnej argumentácie a odkazu na konkrétne ustanovenie konkrétneho právneho predpisu nemá také podozrenie akýkoľvek skutkový ani právny podklad. Rovnako pokiaľ aj konštatovanie správcu dane alebo žalovaného o tom, že medené katódy používané ako vstupná surovina na výrobu medeného drôtu, čapov, plechov, tyčí apod. musia podliehať určitým technickým normám, ktorých parametre sú stanovené slovenskou, resp. európskou legislatívou, nenachádza odraz v odôvodneniu príslušného rozhodnutí a neuvádza, o aké konkrétne ustanovenie komunitárnej alebo vnútroštátnej normy sa opiera, potom také rozhodnutie zostáva neúplné a vo svojej podstate aj nepreskúmateľné. 11. Pokiaľ by ani po úplnom dokazovaní nebolo jednoznačné, akú povahu má tovar obchodovaný žalobcom, bolo by povinnosťou správcu dane pri zohľadnení vyššie citovaného judikátu priznať žalobcovi nárok na odpočítanie DPH. Tým viac je potom na mieste, aby tento nárok bol žalobcovi priznaný v situácii, keď všetky doposiaľ vykonané dôkazy potvrdzujú, že sa v prípade žalobca jedná o tovar podliehajúci zdaneniu daňou z pridanej hodnoty. Pokiaľ žalobcov dodávateľ túto daň urobil súčasťou svojej fakturácie, žalobcovi zaplatením tejto dane v cene odobraného tovaru vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane. Povaha tovaru - medených katód bola posudzovaná nielen v tejto veci, ale i v ďalších prípadoch, v ktorých je predmetom prieskumu obsahovo totožné plnenie, iba za iné obdobie. V týchto konaniach vedených u Krajského súdu v Bratislave pod spis. zn. 6S 237/2013, spis. zn. 2S/247/2013, spis. zn. 6S/100/2013 a ďalších súdy konštatovali, že argumentácia daňových orgánov o tom, že skutočným predmetom obchodov medzi spoločnosťou E. C., spol. s r.o. a žalobcom bol kovový odpad/šrot, pri ktorom žalobcovmu dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, nie je podložená skutkovými zisteniami, ktoré by odôvodňovali prijatie tohto záveru. Spochybnenie povahy tovaru a ich označenie za odpad/šrot napriek prevedeným dôkazom nemá oporu v prevedenom dokazovaní a nezakladá sa na správne zistenom skutkovom stave. Pokiaľ žalovaný za tejto situácie opätovne posúdil po právnej stránke povahu tovaru obchodovaného žalobcom ako kovového odpadu alebo kovového šrotu podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, je toto jeho právne posúdenie veci z dôvodov podaných vyššie nesprávne. 12. Žalovaný v rozhodnutiu podporil záver správcu dane o nepriznaní nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty založený na právnej úvahe, že dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Zberné suroviny a.s. neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a tuzemskému dodávateľovi Zberné suroviny a.s. tak nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Tým ani žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci C-245/04 X. Q. X. dochádza k záveru, že pokiaľ počas prepravy nedošlo k vyloženiu tovaru, nedošlo ani k faktickému prevzatí tovaru tretím subjektom mimo územie SR, ale iba k formálnemu a zdanlivému prevzatí tovaru. Slovenskí dodávatelia (platitelia) žalobcu tak mali nepohyblivú dodávku z dôvodu, že miesto dodania pri dodávke tovaru nie je možné posúdiť podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, a dodávky tovaru od žalobcova dodávateľa A. suroviny a.s. neboli predmetom dane v tuzemsku a nevznikla vo vzťahu k nim daňová povinnosť k H.. Právne posúdenie veci žalovaným, ako aj správcom dane, nie je správne. Toto právne posúdenie veci je v priamom rozpore so právnymi závermi prijatými k problematike miesta vzniku daňovej povinnosti k DPH, väzby nakladania a vykladania tovaru pri preprave a prevzatia prepravovanej zásielky (nadobudnutiu práva nakladať s ňou), vyhotovovaniu viacerých prepravných dokladov počas prepravy tovaru, postupu predchádzajúcich platiteľov nedeklarujúcich vo svojich daňových priznaniach žiadne nadobudnutie tovaru na území Slovenska od žiadneho platiteľa z iného členského štátu (ČR) a v neposlednej rade aj zavinenosti zapojenia žalobcu do podvodného reťazca transakcií s cieľom profitovať na odpočítaniu dane. Žalobca na právne závery, ktoré k danej problematike prijal Krajský súd v Bratislave, ale aj Najvyšší súd SR, poukázal, rovnako ako na ich záväznosť pre ďalšie posudzovanie veci žalobcom a správcom dane. Žalovaný sa týchto právnych záverov nedržal a napriek tomu, že v konaní, ktoré bolo vykonané potom, čo žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 21.12.2016 pod číslom 1803901/2016 zrušil dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900430/5/3948865/2013/Dur zo dňa 28.8.2013 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, neboli vykonané nové dôkazy, ktoré by iné právne závery opodstatňovali. 13. Pre náležité právne posúdenie vzniku nároku žalobca na odpočítanie DPH je potrebné vedľa vyjsť zo Smernice Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, konkrétne potom z jej čl. 138 ods. 1, podľa ktorého: „Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala." Toto ustanovenie smernice je prenesené do § 13 ods. 1 písm. a) a § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty. Dodaním tovaru je v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH ako aj čl. 14 ods. 1 Smernice definované ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Dodanie tak nie je priamo spojované s fyzickým prevzatím tovaru (tj. s jeho vyložením pri preprave). Pre uplatňovanie DPH je potom rozhodujúce určenie okamihu a miesta, kde odberateľ nadobúda právo s prepravovaným tovarom nakladať Dodanie spojené s prepravou je v zmysle citovaného ustanovenia smernice také dodanie, pri ktorom prepravu z jedného členského štátu uskutočňuje buď predávajúci alebo kupujúci alebo sa preprava uskutočňuje na účet (tj. na náklady a nebezpečenstvo a k prospechu) jedného z nich. Z uvedeného potom vyplýva, že pre zistenie, ktoré dodanie (t.j. ktorá tovarová transakcia, tj. ktorá kúpna zmluva) je spojené s prepravou, je nevyhnutné zisťovať, kto prepravu vo vlastnej réžii uskutočnil alebo kto znášal náklady na uskutočnenie prepravy treťou osobou - dopravcom. Interpretáciu čl. 138 ods. 1 Smernice podáva vo svojej judikatúre Európsky súdny dvor, pričom za kľúčové pre správne právne posúdenie veci je možné označiť jeho rozsudok vo veci C-245/04 EMAG Q. X., riešiacim problematiku určenia miesta začiatku dopravy (odoslania tovaru) u reťazového obchodu stým istým tovarom pri jedinom pohybe tovaru, v spojení s rozsudkom vo veci C-430/09 Euro M. Q. BV, riešiacim otázku, ktorému z reťazca dodaní je možné pripisovať dopravu. Z týchto rozsudkov vyplýva, že základnou podmienkou pre existenciu intrakomunitárneho dodania je prenos práva nakladať s tovarom. K tomu môže dôjsť aj v priebehu prepravy nielen u dodania tovaru spoločnosťou A spoločnosti B, ale aj u ďalšieho dodaní tovaru v reťazci dodávok. III. Argumenty žalovaného 14. Predmetom označených obchodov neboli medené katódy, čo správca dane riadne a dostatočne preukázal. Pri preverovaní reálnosti tovaru v rámci slovenskej daňovej správy nebolo možné preveriť a potvrdiť pôvod, druh, kvalitu a existenciu preverovaného typu a druhu tovaru v deklarovanej kvalite (t. j. Cu katódy J. A) u tuzemského dodávateľa E. Y., spol. s r.o., z dôvodu, že predmetný tuzemský dodávateľ je nekontaktný. Tovar „Cu katody J. A“ , t.j. medené katódy v tvare platní, ložené vo zväzkoch, zviazané páskou je špecifický tovar, ktorý sa používa v spracovateľských spoločnostiach ako vstupná surovina na výrobu medeného drôtu, plechov, tyčí, atď.. Tento typ vstupnej suroviny „Cu katody Grade A“ môže spĺňať aj definíciu kovového odpadu, resp. kovového šrotu v zmysle zákona o DPH. Reálne obchodovanie s takýmto špecifickým druhom tovaru a v takýchto množstvách a nie zanedbateľných cenových hodnotách prebieha na základe zmluvných vzťahov medzi predávajúcim a kupujúcim, pričom kvalitu tovaru pri nákupe a predaji potvrdzujú certifikáty, resp. iného dokumenty. Ak z dôvodu nekontaktnosti daňového subjektu E. Y., spol. s.r.o. nie je možné preveriť jeho účtovníctvo, nie je možné dodávateľské faktúry, ktoré boli vystavené spoločnosťou E. Y., spol. s.r.o. pre spoločnosť E. C., spol. s.r.o. považovať za vierohodné, pretože nie je možné preveriť, či daňový subjekt E. Y., spol. s. r.o. má vôbec takéto doklady zaúčtované vo svojom účtovníctve a uvedené v záznamoch pre účely dane v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Je možné domnievať sa, že daňový subjekt E. Y., spol. s r.o. vôbec nemusel doklady, ktoré boli predložené daňovým subjektom E. C., spol. s r.o. vystaviť, alebo mohli tieto doklady obsahovať úplne iné údaje. Pôvod a existencia tovaru tak, ako je deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou E. Y., spol. s.r.o. nebolo možné preveriť. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že správca dane preukázal, že daňový subjekt E. Y. spol. s.r.o. nebol kontaktný, nespolupracujúci a z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť tvrdenie daňového subjektu, že preukázal správcovi dane vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť predložených dokladov, ktoré boli vystavené spoločnosťou E. Y. spol. s.r.o.. Je možné domnievať sa, že nekontaktný daňový subjekt nevyvíja podnikateľskú činnosť, alebo sa vyhýba kontrole správcom dane z dôvodu, že jeho účtovníctvo nie je preukázateľné alebo že ním predávaný tovar nie je zdanený. Pokiaľ nie je možné u daňového subjektu E. Y., spol. s.r.o. preveriť doklady predložené daňovým subjektom E. C., spol. s.r.o. a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázateľné. Doklad sám o sebe nepreukazuje, že sa tento obchod uskutočnil, že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. Na základe kontrolných zistení u daňového subjektu E. C., spol. s.r.o. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky dospel k nasledovnému záveru: Dodanie tovaru, ktorého existencia bola spochybnená, bol predmetom ďalšej fakturácie odberateľovi daňového subjektu E. C., spol. s r.o., ktorým bola spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o., F. 22, Bratislava, IČO 31 390 927, DIČ: 2020341818. 15. Na základe vyššie zistených skutočností správcom dane, z uvedených dodávateľských faktúr nemôže vzniknúť nárok na odpočítanie dane, nakoľko daňového subjekty zúčastnené v obchodnom reťazci nepotvrdili žiadne dodanie tovaru, ktorý mohol byť predmetom ďalšieho predaja. Ani výpovede svedkov (Q., N., A., U., T.) nepreukázali tvrdenia žalobcu. Svedkovia nevedeli dokladmi preukázať svoje ústne vyjadrenia a preto ich výpovede nemôžu byť považované za preukazné. Daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane v súvislosti s výkonom kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2009 k Vyjadreniu zo dňa 07.09.2012 Zápisnicu z výsluchu svedka - p. L. T. spísanú dňa 26.5.2010 Regionálnym riaditeľstvom Daňového a finančného kontrolného úradu L. Y. (fotokópiu uvedenej zápisnice v maďarskom jazyku a preklad v slovenskom jazyku), týkajúcu sa daňového subjektu Z. J. Q. Kft., vypočúvaným svedkom bol p. L. T.. Z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva, že svedok sa vyjadroval ku skutočnostiam týkajúcich sa spoločnosti L. spol. s r.o. a spoločnosti „SD s.r.o.“. Z obsahu predmetnej zápisnice, t. j. z obsahu časti, ktorá sa týka daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. nevyplýva, že by sa uvedené vypočutie svedka maďarskou daňovou správou týkalo žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii za zdaňovacie obdobie február 2010, t. j. preverovaných faktúr č. 20102023, 20102024 a 20102036, vyhotovených daňovým subjektom SD - spoločnosť, s.r.o. pre maďarského odberateľa Z. J. Q. Kft.. Správca dane zdôrazňuje, že v čase, keď maďarská daňová správa vykonávala preverovanie u maďarského daňového subjektu Z. J. Q. Kft. v súvislosti so žiadosťou slovenskej daňovej správy o medzinárodnú výmenu informácii za zdaňovacie obdobie február 2010 (ktorou správca dane žiadal preveriť faktúry č. 20102023, 20102024 a 20102036) maďarská daňová správa nemohla kontrolu u maďarského daňového subjektu Z. J. Q. Kft. uskutočniť, tak ako to uviedol správca dane vyššie, t. j. maďarská spoločnosť Z. J. Q. Kft. je nedostupná. Prepravu tovaru k odberateľovi Z. J. Q. Kft. mala uskutočniť spoločnosť P & U Kft. Medzinárodnou výmenou informácií bolo v spoločnosti P & U Kft. zistené, že preprava bola vykonaná na základe objednávky spoločnosti SD - spoločnosť s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa maďarskej spoločnosti tovar bol naložený v Komárne a vyložený v Budapešti. Nie je však určené presné miesto, ulica, číslo domu, konateľ nevedel určiť konkrétne miesto, kde v rámci mesta Budapešť mal byť predmetný tovar vyložený z vozidiel. Miesto nakládky bolo Komárno, Novozámocká 2. Maďarská daňová správa nevedela potvrdiť, aký druh tovaru bol prepravený, či medený odpad alebo iný druh tovaru. Konateľ prepravnej spoločnosti uviedol, že bol prepravený taký tovar, aký je uvedený na CMR dokladoch. Konateľ maďarskej spoločnosti predložil udanie, ktoré poslal polícii o tom, že jeho vozidlo bolo odcudzené a uviedol, že v ukradnutom aute sa nachádzali všetky doklady a preto ich nemôže predložiť kontrolórom. DU BA v rámci vyrubovacieho konania vykonávaného na základe rozsudkov opakovane zaslal dňa 24.08.2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií 130000008130/17 za účelom preverenia obchodných transakcií deklarovaných na odberateľských faktúrach č. 20102023, 20102024 a 20102036 vystavených pre odberateľa Z. J. Q. Kft. a požiadal, aby bola ako svedok predvolaná a vypočutá osoba oprávnená konať za daňový subjekt v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov (február 2010) a zároveň požiadal maďarskú daňovú správu, aby o termíne výsluchu svedka upovedomila daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o.. 16. Dňa 16.11.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Podľa odpovede maďarskej daňovej správy nebolo možné vykonať kontrolu ohľadne spoločnosti Z. J. Q. Kft, DIČ spoločnosti bolo zrušené dňa 16.11.2012, v DPH priznaní predloženom za preverované zdaňovacie obdobie február 2010, nedeklarovala IC nadobudnutia tovaru a nepredložila súhrnný výkaz. Spoločnosť nemala obchodné priestory/pobočku a zamestnancov v roku 2010. Odvolací orgán uvádza, že vo vyrubovacom konaní nebol vypočutý vodič VZV vozíka a ani Daniel Varga (zamestnanec spoločnosti E. C., spol. s r.o.) z toho dôvodu, že k deklarovaným zdaniteľným obchodom bol vypočutý X. Q., konateľ spoločnosti E. C., spol. s.r.o. To, že svedkovia potvrdili, že predmetom deklarovaných zdaniteľných obchodov boli medené katódy, nie je dôvodom na priznanie nároku na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr je iba tvrdenie bez predloženia relevantných dôkazov(certifikáty o chemickom zložení tovaru). Žalovaný zdôrazňuje, že ani jeden zo svedkov nemá odborné znalosti na posudzovanie kvality tovaru (CU katód). Jediný kto mal vlastniť a správcovi dane predložiť certifikát kvality bol žalobca, čo však nevykonal. Splnomocnený zástupca žalobcu pri ústnom pojednávaní predložil správcovi dane na CD nosiči fotodokumentáciu k dodávateľským faktúram č. 2010/005, 2010/006, 2010/010, 02010/011 (int. č. FT 044/10, 045/10, 059/10, 060/10). Podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu z fotografií je zrejmé, že ide o medené katódy viazané vo zväzkoch previazaných originálnou páskou výrobcu (Y. F. AG) s jeho značkou „BRX“ a označených štítkami s touto značkou a čiarovým kódom. Pri ústnom pojednávaní boli prijaté opatrenia, že daňový subjekt v lehote do 8-ich dní od spísania zápisnice predloží vyjadrenia ku skutočnostiam uvedeným v zápisnici a doplňujúce dôkazy. Správca dane zaslal daňovému subjektu predvolanie č. 100789658/2018/9104403 zo dňa 23.04.2018, aby sa dňa 14.05.2018 10:00 hod daňový subjekt dostavil na Daňový úrad Bratislava za účelom prerokovania dôkazov predložených v rámci vyrubovacieho konania. Predvolanie bolo daňovým subjektom prevzaté dňa 14.05.2018. 17.V zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku, ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. Predmetná písomnosť bola uložená dňa 27.04.2018, a lehota uloženia uplynula dňa 12.05.2018, a týmto dňom ju správca dane považuje za doručenú. Dňa 14.05.2018 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil Ing. Y. V. za účelom prerokovania dokladov predložených k vyrubovaciemu konaniu za zdaňovacie obdobie február 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že Ing. Y. V. predložil správcovi dane plné moci, ktoré ho splnomocňovali na konkrétne ústne pojednávania, ktoré sa uskutočnili dňa 12.01.2018 a 10.04.2018, ústne pojednávanie s Ing. Y. V. sa dňa 14.05.2018 nemohlo uskutočniť, nakoľko správcovi dane nebola predložená plná moc na zastupovanie. Správca dane upozornil Ing. Y. V., že prerokovanie predložených dokladov je možné iba v tom prípade, ak predloží platnú plnú moc a z tohto dôvodu bol dohodnutý nový termín ústneho pojednávania, ktoré sa uskutoční dňa 15.05.2018 o 8:00 hod na Daňovom úrade Bratislava, budova Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam č. 100941571/2018 zo dňa 14.05.2018. Správca dane dňa 15.05.2018 prerokoval „dôkazy“ predložené daňovým subjektom, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100951705/2018/9104403 zo dňa 15.05.2018, - k dodávateľskej faktúre č. 2010/10, 2010/11 (int. č. FT 059/10, 060/10 ) predložila ako dôkaz “typical analysis - X. Z. Z. J. A F. „BRX““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV MI XXXBY/MIXXXYE, L ktorými bol tovar prepravený z Komárna do Krompách k dodávateľskej faktúre č. 2010/006 (int. č. FT 045/10) nebol predložený certifikát daňový subjekt predložil typical analysis - X. Z. Z. GRADE A F. „F.““, kde je uvedené chemické zloženie, v záhlaví je uvedená spoločnosť Y. F. a dolu pri názve spoločnosti je podpis. 18.V zmysle prijatých opatrení v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100703027/2018/9104403 zo dňa 10.04.2018 daňový subjekt dňa 18.04.2018 (el. podanie č. 6/05653902/2018) predložil nasledovné, a to: - k dodávateľskej faktúre č. 2010/004 (int. č. FT 042/10) spoločnosť predložila “typical analysis - X. Z. Z. GRADE A F. „BRX““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV N. 704, D. XXX, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi Z. J. Q. V. ÉS, L. V. S. M., IČ DPH:Q k dodávateľskej faktúre č. 2010/003 (int. č. FT 041/10) spoločnosť predložila “typical analysis - X. Z. Z. J. A F. „BRX““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV N. XXX, XWR XXX, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi Z. J. Q. V. ÉS, L. V. S. TÁRSASÁG, IČ DPH:Q k dodávateľskej faktúre č. 2010/007, 2010/008 (int. č. FT 051/10, 052/10) spoločnosť predložila “typical analysis - X. Z. Z. J. A F. „BRX““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV N. XXX, XVS XXX, LGH XXX, XWR XXX, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi Z. J. Q. V. ÉS, - k dodávateľskej faktúre č. 2010/007, 2010/008 (int. č. FT 051/10, 052/10) spoločnosť predložila “typical analysis - X. Z. Z. J. A F. „F.““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV N. XXX, XVS XXX, LGH XXX, XWR XXX, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi Z. J. Q. V. ÉS, L. V. S. M., IČ DPH:HU12532915 k dodávateľskej faktúre č. 2010/10, 2010/11 (int. č. FT 059/10, 060/10 ) predložila ako dôkaz “typical analysis - ELECTROLYTIC Z. Z. J. A F. „F.““, kde je uvedené chemické zloženie, EČV MI XXXBY/ MIXXXYE, L ktorými bol tovar prepravený z Komárna do Krompách k dodávateľskej faktúre č. 2010/006 (int. č. FT 045/10) nebol predložený certifikát daňový subjekt predložil typical analysis - X. Z. Z. J. A F. „BRX““, kde je uvedené chemické zloženie, v záhlaví je uvedená spoločnosť Y. F. a dolu pri názve spoločnosti je podpis. XX. Minimálne štyri certifikáty, ktoré boli predložené, boli s tovarom dodané do hutí - Kovohuty Krompachy, a.s., Y. F. AG, ktoré potvrdili ich pravosť a akceptovali ich kvalitu. Doklady o tom sú v dokumentácii spoločnosti a daňovému úradu boli predložené. Ďalšie štyri dodávky, ktoré odišli do Maďarska, boli konateľom odberateľskej spoločnosti potvrdené a akceptované, s následnou úhradou bez reklamácie. Potvrdenie o tom, že prevzal katódy je v jeho vyjadreniach pre daňový úrad a vypočutí na polícii v Maďarsku, kde predložil aj doklady. Podľa správcu dane uvedené nemá vplyv na zistenia v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie február 2010. Na základe predložených dokladov platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. a písomného vyjadrenia v tabuľkovej forme, ktoré tvorí prílohu listu daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. vo veci: Písomné vysvetlenie k vydaným faktúram za obdobie február 2010, doručené správcovi dane dňa 28.10.2010 (ďalej len „písomné vyjadrenie v tabuľkovej forme“) tovar uvedený na faktúrach int. č. FT 042/10, FT 051/10, FT 052/10 a FT 041/10 bol následne dodaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľa indentifikovaného pre daň v inom členskom štáte (Maďarsku), t. j. Z. J. Q. V. ÉS L. V. S. M., XXXX BUDAPEST Q. ÚT XX II 213, Maďarsko, IČ DPH: Q (ďalej len „Z. J. Q. Kft.“). K uvedenej skutočnosti platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane odberateľské faktúry č. 20102023, 20102024 a 20102036. Predmetom fakturácie boli „Cu katódy J. A“ v množstvách: 23,810 t (odberateľská faktúra č. 20102023), 23,760 t (odberateľská faktúra č. 20102024), množstvá 25,370 t a 24,890 t uvedené na odberateľskej faktúre č. 20102036). Vyššie uvedené dodanie tovaru, platiteľ zahrnul do r. 16 (a zároveň do r. 15) daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Hodnotu dodaného tovaru oslobodeného od dane pre maďarského nadobúdateľa platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. zahrnul aj do súhrnného výkazu za február 2010 pod identifikačným číslom pre daň nadobúdateľa: HU12532915, t. j. Z. J. Q. Kft.. 20. Prepravu dodávaného tovaru z územia tuzemska na územie iného členského štátu (do Maďarska) pre nadobúdateľa Z. J. Q. Kft. nakúpeného od slovenského platiteľa E. C., spol. s.r.o. vo vyššie uvedených množstvách mala fyzicky vykonať maďarská prepravná spoločnosť P & U V. ÉS L. V. S. M., XXXX Budapest, Q. u. XX, E.: 13356545-2-43, Maďarsko, IČ DPH: Q Na základe predložených dokladov platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. a písomného vyjadrenia v tabuľkovej forme predmetný tovar uvedený na faktúre int. č. 045/10 bol následne dodaný ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Česká republika) podľa § 43 zákona o DPH pre nadobúdateľa identifikovaného pre daň v inom členskom štáte (Českej republike), t. j. L. Y. s.r.o., F.-JIH, Q. Q., 619 00 BRNO 19, Česká republika, IČ DPH: Z (ďalej len „SENEKAB Y. s.r.o.“). K uvedenej skutočnosti platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane odberateľskú faktúru č. XXXXXXXX. Predmetom fakturácie boli „Cu katódy Grade A“ v množstve: 24,060 t. Vyššie uvedené dodanie tovaru, platiteľ zahrnul do r. 16 (a zároveň do r. 15) daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 ako oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH. Hodnotu dodaného tovaru oslobodeného od dane pre českého nadobúdateľa platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. zahrnul aj do súhrnného výkazu za február 2010 pod identifikačným číslom pre daň nadobúdateľa: CZ26292858, t. j. L. Y. s.r.o. Podľa uvedeného písomného vyjadrenia platiteľa SD - spoločnosť, s.r.o. prepravu dodávaného tovaru z územia tuzemska na územie iného členského štátu (do Českej republiky) pre nadobúdateľa L. Y. s.r.o. nakúpeného od slovenského platiteľa E. C., spol. s r.o. vo vyššie uvedenom množstve daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. nezabezpečoval. K uvedenej skutočnosti kontrolovaný daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane odberateľskú faktúru č. 20102032, dodací list č. 20106064 zo dňa 11.02.2010 a medzinárodný nákladný list č. CZ Z 8065713 zo dňa 11.02.2010. Na základe predmetného medzinárodného nákladného listu č. CZ Z 8065713 zo dňa 11.02.2010 prepravu tovaru mal fyzicky vykonať český dopravca I. A., S. XXX, 387 19 ČESTICE , IČ DPH: Z vozidlom ŠPZ ťahača: 4C9 XXXX, ŠPZ prívesu: 1C2 XXXX. 21. Na základe predložených dokladov platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. a písomného vyjadrenia v tabuľkovej forme predmetný tovar uvedený na faktúrach int. č. FT 044/10, FT 059/10 a FT 060/10 bol daňovým subjektom SD - spoločnosť, s.r.o. prepracovaný na medený drôt (priemer 8 mm) spoločnosťou V., a.s., T. 5, 841 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ pre daň: L (zmena sídla spoločnosti s účinnosťou od 15.07.2010, z: ul. 29. augusta XXX, 053 XX V. na: T. 5, 841 01 Bratislava) - ďalej len „V., a.s.“.K faktúre int. č. FT 044/10 daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane dodací list zo dňa 10.02.2010, ŠPZ vozidla: TN XXX CZ, faktúru za prepravu vyhotovenú špeditérom Y. V. - L. - A., H. 20, 821 07 Bratislava, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ pre daň: SK1020237548 - č. faktúry 3070131 zo dňa 15.02.2010 (int. č. FN 040/10), predmetom fakturácie boli služby pri preprave Komárno - Dubnica nad Váhom, Krompachy vykonanú vozidlom TN XXX CZ/TN 959 YF dňa 10.02.2010 na základe objednávky č. 1002/2010 daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý objednal prepravu (trasa: Komárno - Krompachy - Dubnica nad Váhom). K faktúre int. č. FT 044/10 daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane fakúru za prepracovanie medených katód na na medený drôt (priemer 8 mm), vyhotovenú spoločnosťou V., a.s., ktorú daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. eviduje pod int. č. FN 035/10. K faktúre int. č. FT 059/10 daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane dodací list zo dňa 23.02.2010, ŠPZ MI 219 BY/MI 480 YE, faktúru za prepravu vyhotovenú špeditérom NAD 820 Bratislava, a.s., Rožňavská 2, 826 48 Bratislava, IČO: 31 401 023, DIČ: 2020330708, IČ pre daň: SK2020330708 (ďalej len „NAD 820 Bratislava, a.s.“) - č. faktúry 3101000168 zo dňa 03.03.2010 (int. č. FN 048/10), predmetom fakturácie bola preprava vykonaná vozidlom ŠPZ: MI 219 BY/MI 480 YE z Komárna do Krompách na základe objednávky č. 2302/2010 daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý objednal prepravu (trasa: Komárno - Krompachy). K faktúre int. č. FT 060/10 daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. predložil správcovi dane dodací list zo dňa 25.02.2010, ŠPZ SN 577 AO/SN 828 YC, faktúru za prepravu vyhotovenú špeditérom NAD 820 Bratislava, a.s., Rožňavská 2, 826 48 Bratislava, IČO: 31 401 023, DIČ: 2020330708, IČ pre daň: SK2020330708 (ďalej len „NAD 820 Bratislava, a.s.“) - č. faktúry 3101000187 zo dňa 11.03.2010 (int. č. FN 062/10), predmetom fakturácie bola preprava vykonaná vozidlom SN 577 AO/SN 828 YC z Komárna do Krompách na základe objednávky č. 2502/2010 daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý objednal prepravu (trasa: Komárno - Krompachy). 22.Za účelom preverenia dodávok tovaru od tuzemského dodávateľa E. C., spol. s r.o. podľa vyššie uvedených dodávateľských faktúr a splnenia podmienok na odpočítanie dane z nákupu tovaru platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie v zmysle § 16 Daňového miestne príslušnému správcovi dane, v tom čase Daňovému úradu Komárno (Dožiadanie vo veci DPH č. j. 500/322/16990/10/ Dur zo dňa 14.07.2010). V predmetnom dožiadaní správca dane žiadal preveriť skutočnosti v súvislosti s reálnosťou dodávok tovaru a prepravy tovaru nakupovaného platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. od dodávateľa E. C., spol. s.r.o. Správca dane prijal odpoveď na predmetné dožiadanie, z ktorej vyplynulo, že miestne príslušný správca dane vykonal u platiteľa E. C., spol. s.r.o. miestne zisťovanie, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 621/320/12630/11/Šer zo dňa 02.03.2011. Preverovaním dožadovaných skutočností u daňového subjektu E. C., spol. s r.o. bolo zistené, že daňový subjekt E. C., spol. s r.o. vyhotovil predmetné faktúry pre platiteľa SD - spoločnosť, s.r.o., eviduje predmetné faktúry vo svojom účtovníctve a v záznamoch o DPH. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti AJCOR C., spol. s r.o. došlo k realizácii dodania tovaru deklarovaného na predmetných faktúrach pre odberateľa SD - spoločnosť, s.r.o., spoločnosť E. C., spol. s r.o. predávala tovar bez prepravy. Predmetný tovar daňový subjekt E. RECYCLING, spol. s.r.o. nakúpil od ďalšieho tuzemského dodávateľa bez prepravy, pričom tento tuzemský dodávateľ mal zabezpečovať prepravu tovaru do spoločnosti E. C., spol. s.r.o. na svoj účet. Z odpovede miestne príslušného správcu dane zároveň vyplynulo, že správca dane preveroval tuzemského dodávateľa, ktorý mal dodať tovar pre spoločnosť E. C., spol. s.r.o. Výsledkom preverovania bola skutočnosť, že miestne príslušný správca dane nemohol preveriť tohto dodávateľa, nakoľko v sídle spoločnosti (kancelária) sa nikto nezdržiava, žiadne písomností od správcu dane nepreberá. 23. Pri preverovaní reálnosti tovaru v rámci slovenskej daňovej správy nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného typu tovaru, t. j. či sa jednalo o dodanie tovaru alebo o dodanie kovového odpadu resp. kovového šrotu u tuzemského subdodávateľa, ktorý mal dodať tovar spoločnosti E. C., spol. s r.o. a ten následne spoločnosti SD - spoločnosť s.r.o. Za účelom preverenia dodávok tovaru spoločnosťou SD - spoločnosť s.r.o. pre maďarského odberateľa Z. J. Q. Kft. podľa vyššie uvedených odberateľských faktúr č. 20102023, 20102024 a 20102036 a splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správca dane požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru deklarovaného na vyššie uvedených odberateľských faktúrach vyhotovených spoločnosťou SD - spoločnosť s.r.o. pre maďarského odberateľa Z. J. Q. Kft.. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty prijal odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii, z ktorej vyplynulo, že tovar „Cu katódy Grade A“ uvedený na predmetných odberateľských faktúrach vyhotovených platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý mal byť dodaný do Maďarska pre maďarského odberateľa Z. J. Q. Kft. nebolo možné preveriť z dôvodu, že maďarská spoločnosť Z. J. Q. Kft. je nedostupná. Transakcie medzi spoločnosťami SD - spoločnosť, s.r.o. a Z. J. HUNGÁRIA Kft. nebolo možné maďarskou daňovou správou preveriť. Za účelom preverenia prepravy tovaru spoločnosťou P & U Kft., ktorá mala predmetný tovar uvedený na faktúrach int. č. FT 042/10, FT 051/10, FT 052/10 a FT 041/10 prepraviť z územia Slovenska na územie Maďarska správca dane požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu informácii. Z odpovede maďarskej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť P & U Kft. prepravu predmetného tovaru vykonala na základe objednávky spoločnosti SD - spoločnosť s.r.o. Podľa vyjadrenia konateľa maďarskej prepravnej spoločnosti predmetný tovar bol naložený v Komárne a vyložený v Budapešti. Nie je však určené presné miesto, ulica, číslo domu, t. j. konateľ vo svojom vyjadrení nevedel určiť konkrétne miesto, kde v rámci mesta Budapešť mal byť predmetný tovar vyložený z vozidiel. Miesto nakládky bolo Komárno, Novozámocká 2. Maďarská daňová správa nevie potvrdiť, aký druh tovaru bol prepravený, či medený odpad alebo iný druh tovaru. Konateľ maďarskej prepravnej spoločnosti ďalej uviedol, že bol prepravený taký tovar, aký je uvedený na CMR dokladoch. Maďarský daňový subjekt nepredložil kontrolórom hlavnú knihu. Zároveň konateľ maďarskej spoločnosti predložil maďarskej daňovej správe udanie, ktoré zaslal polícii o tom, že jeho vozidlo bolo odcudzené. Maďarský daňový subjekt uviedol, že v ukradnutom aute sa nachádzali všetky doklady a preto ich nemôže predložiť kontrolórom. 24. Za účelom preverenia dodávok tovaru spoločnosťou SD - spoločnosť s.r.o. pre českého odberateľa L. Moravia s.r.o. podľa vyššie uvedenej odberateľskej faktúry č. 20102032 a splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správca dane požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácií v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru („Cu katódy Grade“) deklarovaného na vyššie uvedenej odberateľskej faktúre vyhotovenej spoločnosťou SD - spoločnosť s.r.o. pre českého odberateľa L. Moravia s.r.o. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty prijal najprv čiastočnú odpoveď na predmetnú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii z dôvodu, že v rámci českej daňovej správy boli vykonané miestne zisťovania u ďalších českých spoločností. Z konečnej odpovede českej daňovej správy vyplynulo, že spoločnosť L. Moravia s.r.o. objednala prepravu tovaru u českého špeditéra, pričom na objednávke bolo určené miesto nakládky: E. C., spol. s r.o., Komárno, miesto vykládky Montanwerke Brixlegg, Rakúsko, ďalšie miesto vykládky Čelákovice, Česká republika. Ručným písmom bolo na predmetnej objednávke uvedené - miesto nakládky tovaru: Komárno, vykládka tovaru (tzv. neutralizácia dokladov): Brno, vykládka tovaru: Brixlegg, nakládka tovaru: Brixlegg, vykládka: Čelákovice. Za účelom preverenia prepravy tovaru dopravcom I. A., ktorý mal predmetný tovar uvedený na faktúre int. č. FT 045/10 prepraviť z územia Slovenska na územie Českej republiky vozidlom ŠPZ ťahača: XCX XXXX, ŠPZ prívesu: XCX XXXX správca dane požiadal v tom čase Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu informácii. Z odpovede českej daňovej správy na predmetnú žiadosť vyplynulo, že český daňový subjekt I. A. prepravu predmetného tovaru skutočne vykonal zo Slovenska (Komárno) do Rakúska (Brixlegg) na základe objednávky českej logistickej spoločnosti. Dopravca I. A. za uvedenú prepravu vyhotovil faktúru za prepravnú trasu Komárno /SK/ - Brixlegg /AT/ - Čelákovice /CZ/ pre objednávateľa prepravy (špeditéra). Dopravca k jednej trase z miesta nakládky tovaru na Slovensku (Komárno) do miesta skutočnej vykládky tovaru v Rakúsku (Brixlegg) priložil dva tzv. čiastkové CMR doklady: - prvý CMR doklad č. CZ Z 8065713 zo dňa 11.02.2010, ktorý prezentuje trasu Slovensko - Česká republika (miesto nakládky tovaru: Komárno, miesto vykládky tovaru: Brno, odosielateľ: SD - spoločnosť, s.r.o., Bardošova 20, Bratislava, príjemca tovaru: L. Moravia s.r.o., Železná 16, 619 00 Brno), - druhý CMR doklad č. SK 5809117 zo dňa 12.02.2010, ktorý prezentuje trasu Česká republika - Rakúsko (miesto nakládky tovaru: Brno, miesto vykládky tovaru: F., odosielateľ: SENEKAB Moravia s.r.o., Železná 16, 619 00 Brno a príjemca: Y. Brixlegg AG, Werkstrasse 1-3, A-6230 Brixlegg, Rakúsko). Zároveň česká daňová správa zaslala ďalší CMR doklad č. CZ Z 806 (ďalej neuvedené číslo) zo dňa 15.02.2010 na ktorom je uvedený odosielateľ Y. F. AG, Werkstrasse 1, 6230 Brixlegg, Rakúsko a príjemca L. Moravia s.r.o., Železná 16, 619 00 Brno, množstvo 24 214 kg, tovar: COOPER F., tovar prevzal: V. HOLDING, Čelákovice). 25. Česká daňová správa zároveň vykonala výpoveď svedka vodiča N. A., ktorý predmetnú prepravu tovaru vozidlom ŠPZ ťahača: XCX XXXX, ŠPZ prívesu: 1C2 XXXX uskutočnil. Uvedeného výsluchu svedka sa zúčastnil aj zástupca daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o.. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že tovar, ktorý bol naložený na predmetné vozidlo na území Slovenska (v Komárne), bol vyložený v Rakúsku (v Brixleggu). Vodič viezol tovar z Komárna, smer Brno a niekde za hranicami Slovenskej republiky točil smer na Rakúsko, vodič nepokračoval až do Brna. Ďalej v Rakúsku pokračoval smerom na Innsbruck. Svedok - vodič N. A. sa ďalej vyjadril, že v Brne s tovarom určite nebol a nevie sa vyjadriť, prečo sú na dokladoch brnenské pečiatky. Zároveň zástupca daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. požadoval v rámci svojho vyjadrenia zaprotokolovať skutočnosť, že tovar zo Slovenska si český odberateľ (t. j. L. Moravia s.r.o.) prepravoval sám na svoje náklady do Českej republiky. Zároveň zástupca daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. predložil faktúru č. FO-000135/10 zo dňa 02.03.2010 vyhotovenú dodávateľom Y. L. - 3sped, Vendryne 840, Vendryne pre odberateľa L. Moravia s.r.o., Železná 16/492, Brno, IČ DPH: CZ26292858 za prepravu Komárno - Brno - Brixlegg - Čelákovice, vozidlom ŠPZ: 4C9 3532/1C2 8196, Dodací list zo dňa 11.02.2010 (dodávateľ AJCOR C., spol. s r.o., odberateľ SD - spoločnosť, s.r.o.), fotokópiu faxu - objednávka dopravy č. 09/02/2010 od spoločnosti SENEKAB Y. s.r.o. zo dňa 09.02.2010 a CMR č. CZ Z 8065713. Svedok - vodič N. A. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že tovar, ktorý bol naložený na predmetné vozidlo na území Slovenska (v Komárne), bol vyložený v Rakúsku (v Brixleggu) dňa 12.02.2010. Dňa 15.02.2010 bol na to isté vozidlo v Rakúsku (v Brixleggu) naložený už iný tovar, ktorý vodič viezol do Českej republiky (Čelákovice). V rámci výkonu daňových kontrol vykonaných u daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. bolo správcom dane zistené, že platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. deklaroval nákup tovaru (Cu katódy) od vyššie uvedeného tuzemského dodávateľa E. C., spol. s r.o. aj v iných zdaňovacích obdobiach, t.j. v zdaňovacích obdobiach august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010. Zároveň správcom dane bolo zistené, že platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. nakúpený tovar od dodávateľa E. C., spol. s r.o. aj v iných zdaňovacích obdobiach (t.j. v zdaňovacích obdobiach august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010) deklaroval ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) s oslobodením od dane podľa § 43 zákona o DPH pre toho istého maďarského odberateľa, t. j. CREDIT GROUP Q. Kft. 26. Z kontrolných zistení týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august 2009 (uvedených v Protokole z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. j. 9900403/1/149646/2012 zo dňa 17.02.2012 vrátane DODATKU) vyplynulo, že spoločnosti Z. J. HUNGÁRIA Kft. (odberateľ tovaru v Maďarsku) a P & U Kft. (maďarský prepravca predmetného tovaru) mali v preverovanom období sídla na rovnakej adrese (v Maďarsku) a konateľom v oboch spoločnostiach bola v preverovanom období tá istá osoba (maďarský občan). Z kontrolných zistení týkajúcich zdaňovacieho obdobia december 2009 (uvedených v Protokole z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9900403/5/2131880/2012/Dur zo dňa 08.08.2012 vrátane DODATKU) vyplynulo, že konateľom spoločnosti Z. J. HUNGÁRIA Kft. bol už srbský občan. Výzva zaslaná maďarskou daňovou správou na srbskú adresu sa vrátila bez odpovede. Z prijatých odpovedí maďarskej daňovej správy vyplynulo, že ani za zdaňovacie obdobia august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010 maďarská daňová správa nemohla kontrolu u maďarského daňového subjektu CREDIT J. Q. Kft. uskutočniť z dôvodu, že spoločnosť CREDIT J. HUNGÁRIA Kft. je nedostupná. 27. Tovar „Cu katódy Grade A“ uvedený na odberateľských faktúrach č. 20102023, 20102024 a 20102036 vyhotovených platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý mal byť dodaný do Maďarska pre maďarského odberateľa Z. J. Q. Kft. nebolo možné preveriť z dôvodu, že maďarská spoločnosť Z. J. Q. Kft. je nedostupná. Tovar „Cu katódy Grade“ v množstve 24 300 kg uvedený na odberateľskej faktúre č. 20102032 vyhotovenej platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý mal byť dodaný do Českej republiky pre českého odberateľa L. Y. s.r.o. bol fyzicky naložený na vozidlo ŠPZ ťahača: XCX XXXX, ŠPZ prívesu: XCX XXXX na Slovensku (Komárno) a fyzicky vyložený z vozidla v Rakúsku (Brixlegg). Uvedené znamená, že predmetný tovar nebol dodaný do Českej republiky tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. správcovi dane predloženým CMR dokladom č. CZ Z XXXXXXX zo dňa 11.02.2010, ktorý prezentuje trasu Slovensko - Česká republika (miesto nakládky tovaru: Komárno, miesto vykládky tovaru: Brno), ale do Rakúska. V Českej republike došlo len k neutralizácii dokladov (t. j. k výmene dokladov). Z vyššie uvedených skutočností, t. j. z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií a z výpovede svedka (vodiča - Ladislava A.) vyplynulo, že preverovaný tovar bol naložený na vozidlo na Slovensku a vyložený z vozidla v Rakúsku, pričom boli vyhotovené dva tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Z hľadiska prepravných dokladov mala zásielka nový prepravný doklad (CMR): - prvý prepravný doklad CMR: zo Slovenska do Českej republiky, - druhý prepravný doklad CMR: z Českej republiky do Rakúska. 28. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov (dvoch) na jeden pohyb tovaru bolo účelové a takéto konanie neodrážalo skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi, pretože medzinárodný nákladný list musí okrem iného obsahovať miesto nakládky tovaru a miesto vykládky tovaru. Keďže správcom dane bolo zistené, že preverovaný tovar sa počas prepravnej trasy nikdy v Českej republike nevykladal z vozidiel a taktiež nikdy nebol preverovaný tovar v Českej republike ani nakladaný na vozidlá, miesto nakládky a miesto vykládky tovaru prezentované prepravným dokladom CMR bolo len formálne, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí na druhom medzinárodnom nákladnom liste. Z uvedeného vyplynulo, že miesto vykládky tovaru v Českej republike a miesto nakládky tovaru v Českej republike bolo len zdanlivé a formálne a neodrážalo skutkový stav. Ako vyplynulo z výpovede svedka - vodiča Ladislava A.: tovar, ktorý bol naložený na predmetné vozidlo na území Slovenska (v Komárne), bol vyložený v Rakúsku (v Brixleggu) dňa 12.02.2010. Dňa 15.02.2010 bol na to isté vozidlo v Rakúsku (v Brixleggu) naložený už iný tovar, ktorý vodič viezol z Rakúska (Brixlegg) do Českej republiky (Čelákovice). Tovar Cu katódy (t. j. medené katódy v tvare platní, ložené vo zväzkoch, zviazané páskou), ktorý mal byť nakúpený na území tuzemska a mal byť dodaný a prepravený na územie iného členského štátu je špecifický tovar, ktorý sa používa v spracovateľských spoločnostiach ako vstupná surovina na výrobu medeného drôtu, plechov, tyčí atď. Pri preverovaní reálnosti tovaru v rámci slovenskej daňovej správy nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného typu tovaru, t. j. či sa jednalo o dodanie tovaru alebo o dodanie kovového odpadu resp. kovového šrotu u tuzemského subdodávateľa, ktorý mal dodať tovar spoločnosti E. C., spol. s r.o. a ten následne spoločnosti SD - spoločnosť s.r.o.. 29. V súvislosti s preverovaniami vykonanými správcom dane u daňového subjektu SD - spoločnosť s.r.o., t. j. v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2006 až december 2006 u daňového subjektu SD - spoločnosť s.r.o., ktorá bola začatá Zápisnicou o začatí daňovej kontroly č. j. 500/322/9002/10/Vlč zo dňa 15.04.2010, ďalej v súvislosti so Zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 500/322/24577/11/Dur zo dňa 21.11.2011 spísanou s daňovým subjektom SD - spoločnosť s.r.o., týkajúcou sa zdaňovacích období január 2008 až december 2008, ďalej v súvislosti s miestnym zisťovaním vykonaným u daňového subjektu SD - spoločnosť s.r.o. za obdobie 01.01.2006 až 31.07.2008 (o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. j. 500/322/21681/08/Dovh zo dňa 27.08.2008), ďalej v súvislosti s miestnym zisťovaním vykonaným u daňového subjektu SD - spoločnosť s.r.o. za obdobie august 2008 až august 2009 (o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. j. 500/322/25711/09/MulJ zo dňa 13.11.2009) vyplynulo, že platiteľ SD - spoločnosť s.r.o. aj v týchto obdobiach obchodoval so spoločnosťou E. C., spol. s r.o., pričom platiteľ SD - spoločnosť s.r.o. nakupoval od spoločnosti E. C., spol. s r.o. v uvedených obdobiach kovový šrot (Cu-šrot). Taktiež z dokladov (saldokonto dodávatelia) poskytnutých pri miestnych zisťovaniach (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. j. 500/322/21681/08/Dovh zo dňa 27.08.2008 a Zápisnica o miestnom zisťovaní č. j. 500/322/25711/09/ MulJ zo dňa 13.11.2009) vyplynulo, že sám daňový subjekt SD - spoločnosť s.r.o. účtoval nákup tovaru od spoločnosti AJCOR C., spol. s.r.o. na účte 13151 Cu šrot - obstaranie aj za preverované zdaňovacie obdobia. Ďalej z odpovede miestne príslušného daňového úradu (v súčasnosti Daňový úrad Nitra), ktorú správca dane prijal dňa 01.02.2012 vyplynulo, že daňový subjekt E. C., spol. s r.o. deklaroval dodávku tovaru „Cu katódy Grade A“ pre platiteľa SD - spoločnosť s.r.o. až od obdobia apríl 2009, v zdaňovacích obdobiach január 2009 až marec 2009 daňový subjekt E. C., spol. s r.o. deklaroval pre SD - spoločnosť s.r.o. dodanie Cu materiál. Správca dane zároveň poukazuje na skutočnosť, že práve od apríla 2009 nadobudla účinnosť novela zákona o DPH, v zmysle cit. novelizácie bolo ustanovením § 69 ods. 12 upravené tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane má pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru, t. j. všetky vyššie uvedené skutočností preukazujú, že predmetom obchodov uvedených na dodávateľských faktúrach uvedených vyššie bol kovový odpad (Cu- odpad), resp. kovový šrot (Cu-šrot). Keďže predmetom dodávky tovaru uvedeného na faktúrach (viď vyššie uvedená Tabuľka č. 1) od spoločnosti AJCOR C., spol. s r.o. nebol tovar, pri dodaní ktorého by platiteľ E. C., spol. s r.o. bol povinný platiť daň, ale Cu-odpad, resp. Cu-šrot, platiteľ AJCOR C., spol. s r.o. bol povinný postupovať pri vyhotovení faktúr podľa ustanovenia § 69 ods. 12 zákona o DPH, t. j. nebol pri takto uskutočnenom obchode povinný platiť daň. 30. Platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávok tovaru vo výške XXX.XXX,XX € od tuzemského platiteľa E. C., spol. s.r.o., pri ktorých nevznikla tomuto platiteľovi daňová povinnosť v tuzemsku, pretože predmetom dodania nebol tovar, pri dodaní ktorého by platiteľ AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. bol povinný platiť daň, ale Cu-odpad, resp. Cu-šrot. Povinnosť platiť daň vznikla v zmysle § 69 ods. 12 zákona o DPH platiteľovi SD - spoločnosť s.r.o., ktorému bol tento kovový odpad v tuzemsku dodaný. Správca dane vykonal všetky požadované dôkazy pre vyslovenie právneho názoru uvedeného v jeho rozhodnutí a v súlade s rozsudkami KS a NS vyzval žalobcu (Daňový úrad Bratislava v rámci vyrubovacieho konania vykonávaného u daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. vykonal nasledovné úkony): Daňový úrad Bratislava zaslal výzvu na predloženie dôkazov č. 100978491/2017/9104403 zo dňa 19.05.2017 a vyzval daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o., aby preukázal všetkými listinnými dôkazmi - certifikáty, resp. iné dokumenty potvrdzujúce druh, pôvod a kvalitu tovaru „Cu katódy Grade A“ deklarovaného na dodávateľských faktúrach spoločnosti AJCOR C., spol. s.r.o.. Výzva bola daňovému subjektu doručená dňa 08.06.2017. Dňa 26.06.2017 daňový subjekt mailom doručil doklady, dňa 30.06.2017 daňový subjekt doklady predložil v listinnej podobe. Hlásenie o odoslaní tovaru (Intrastat) za obdobie 02/2010 Kúpna zmluva č. 01- 1000031 Prehľad cien medi (copper cathodes grade A) na burze London Metal Exchange (LME) v období 02/2010 Kúpna zmluva č. 17/10/459 Medzinárodný nákladný list CMR č. SK 5809117 Saldokonto účtu 31120 - odberateľ L. Moravia s.r.o. Vážny lístok vystavený Montanwerke Brixlegg AG č. 22 Saldokonto účtu 31120 - odberateľ Z. J. Q. Kft Objednávka čapov z 25.01.2010 Vážny lístok z 09.02.2010 (e-mail) Faktúra č. 10009333, č. 10008333, č. 10008434 Príjemka tovaru z 26.02.2010 Objednávka prepravy č. 2302/2010 Faktúra č. 3101000187 Typická analýza (certifikát) pre MI480YE a SN828 YC Dodací list č. 20106081 Dodací list pre SN828YC Objednávka prepravy č. 2502/2010 Faktúra č. 3101000168 Dodací list pre MI480YE Príjemka tovaru z 24.02.2010 Príjemka tovaru z 11.02.2010 Objednávka prepravy č. 1002/2010 Faktúra č. 3070131 Materiálové saldo so spol. V. V., a.s. 01.01.2010-10.03.2010 Daňový úrad Bratislava zaslal dňa 24.08.2017 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000008130/17 za účelom preverenia obchodných transakcií u odberateľa tovaru: CREDIT J. Q. V. ÉS, SZOLGÁLTATÓ V. S. M., IČ DPH:Q Žalobca dokladmi nepreukázal svoje tvrdenia o pravosti certifikátu tovaru. 31. Správcom dane bolo zistené, že platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. nakupoval tovar (farebné kovy) od vyššie uvedeného tuzemského dodávateľa Zberné suroviny a.s. aj v iných zdaňovacích obdobiach (t. j. v zdaňovacích obdobiach august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010), ktoré boli predmetom daňových kontrol vykonaných u daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o., t. j.: Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie august 2009. O výsledku zistenia z predmetnej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. j. 9900403/1/149646/2012 zo dňa 17.02.2012 vrátane DODATKU. Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2009. O výsledku zistenia z predmetnej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 9900403/5/2131880/2012/Dur zo dňa 08.08.2012 vrátane DODATKU. Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2009. O výsledku zistenia z predmetnej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. j. 9900403/5/554787/2013/Zat zo dňa 11.02.2013 vrátane DODATKU. Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2009. O výsledku zistenia z predmetnej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. j. 9900403/5/719209/2013/Zat zo dňa 22.02.2013 vrátane DODATKU. Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty bola vykonaná kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2010. O výsledku zistenia z predmetnej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. j. 9900430/5/1651549/2013/Dur zo dňa 30.04.2013 vrátane DODATKU. 32. V rámci výkonu vyššie uvedených kontrol bolo správcom dane zistené, že obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom SD - spoločnosť, s.r.o. a vyššie uvedeným tuzemským dodávateľom Zberné suroviny a.s. boli v zdaňovacom období február 2010 porovnateľné s obchodnými vzťahmi v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (t. j. v zdaňovacom období august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010) v tom, že daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu, pričom s nákupom tovaru nebola spojená jeho preprava (jednalo sa o tzv. nepohyblivú dodávku).Uvedený tuzemský dodávateľ Zberné suroviny a.s. nakupoval tovar v rámci reťazového obchodu od ďalšieho tuzemského dodávateľa - platiteľa. Zároveň aj obchodné vzťahy medzi vyššie uvedeným tuzemským dodávateľom (Zberné suroviny a.s.) a jeho dodávateľom boli v zdaňovacom období február 2010 porovnateľné s obchodnými vzťahmi v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010) v tom, že tuzemský dodávateľ Zberné suroviny a.s. nakupoval predmetný tovar od svojho dodávateľa taktiež v rámci nepohyblivej dodávky, resp. aj tento ďalší dodávateľ nakupoval tovar v rámci nepohyblivej dodávky od ďalších tuzemských dodávateľov. Prostredníctvom ďalších tuzemských platiteľov mal tovar vstúpiť z územia iného členského štátu (Česká republika) na územie Slovenskej republiky od českého platiteľa, pričom týmto tuzemským platiteľom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. Tak, ako v predchádzajúcich kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010) tak aj v zdaňovacom období február 2010 krajinou pôvodu preverovaného tovaru nebolo Slovensko, ale iná krajina a ďalším spoločným znakom bola aj skutočnosť, že preverovaný tovar bol naložený na vozidlá v inom členskom štáte (Holandsko, Poľsko). Vzhľadom na túto skutočnosť, že preverovaný tovar bol naložený na vozidlá v inom členskom štáte, správcom dane boli v predchádzajúcich kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010) zistené ďalšie skutočnosti, totožné so skutočnosťami v zdaňovacom období február 2010, t. j. že boli vyhotovované dva tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Z hľadiska prepravných dokladov mala zásielka nový prepravný doklad (CMR). 33. V súvislosti s posúdením správnosti odpočítania dane v kontrolovanom zdaňovacom období február 2010 z nákupu tovarov na základe faktúr vyhotovených tuzemským dodávateľom - platiteľom Zberné suroviny a.s. správca dane vykonal nižšie uvedené preverovania. Platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z nákupu tovarov na základe faktúr vyhotovených tuzemským platiteľom Zberné suroviny a.s. Na základe predložených dokladov platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. a písomného vyjadrenia v tabuľkovej forme, prepravu nakúpeného tovaru od platiteľa Zberné suroviny a.s. daňový subjekt SD - spoločnosť, s.r.o. nezabezpečoval. Za účelom preverenia dodávok tovaru od dodávateľa Zberné suroviny a.s. podľa dodávateľských faktúr a splnenia podmienok na odpočítanie dane z nákupu tovaru platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie miestne príslušnému správcovi dane v tom čase Daňovému úradu Žilina I. V predmetnom dožiadaní správca dane žiadal preveriť skutočnosti v súvislosti s reálnosťou dodávok tovaru a prepravy preverovaného tovaru, týkajúce sa dodávateľa Zberné suroviny a.s.. Z odpovede na predmetné dožiadanie vyplynulo, že miestne príslušný správca dane vykonal u platiteľa Zberné suroviny a.s. miestne zisťovanie, o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní, č. j. 694/320/90877/10/ Zac zo dňa 18.08.2010. Preverovaním dožadovaných skutočností u daňového subjektu Zberné suroviny a.s. Daňový úrad Žilina I zistil, že daňový subjekt Zberné suroviny a.s. vyhotovil uvedené faktúry pre odberateľa SD - spoločnosť, s.r.o., dodal tovar pre platiteľa SD - spoločnosť, s.r.o. ako nepohyblivú dodávku, t.j. s dodávkou tohto tovaru nebola spojená jeho preprava, prepravu tovaru daňový subjekt Zberné suroviny a.s. nezabezpečoval. Daňový úrad Žilina I zároveň zistil, že daňový subjekt Zberné suroviny a.s. predmetný tovar nakúpil od ďalšieho tuzemského dodávateľa (SKA Metal, s.r.o.). Nákup preverovaného tovaru daňový subjekt Zberné suroviny a.s. realizoval taktiež v rámci nepohyblivej dodávky. Za účelom preverenia dodávok tovaru od tuzemského dodávateľa (SKA Metal, s.r.o.) pre odberateľa Zberné suroviny a.s. správca dane zaslal dožiadania miestne príslušnému správcovi dane na preverenie tuzemského dodávateľa SKA Metal, s.r.o. Spoločnosť Zberné suroviny a.s. deklarovala nákup tovaru od tohto tuzemského dodávateľa SKA Metal, s.r.o. aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (august 2009, september 2009, november 2009, december 2009 a január 2010). Spoločnosť (SKA Metal, s.r.o.) mala nakúpiť predmetný tovar od ďalších slovenských platiteľov, pričom na začiatku tuzemského reťazca boli vo všetkých prípadoch spoločnosti Midikov, s.r.o., R-Kov, s. r. o., V. ISA, a.s., prostredníctvom ktorých mal tovar vstúpiť z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky od českého platiteľa (I.W.S. trade s.r.o.). 34. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v PROTOKOLE, DODATKU a v dodatočnom platobnom výmere identifikoval len priamych dodávateľov spoločnosti SD - spoločnosť, s.r.o.. Dodávateľov týchto priamych dodávateľov Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty neidentifikoval (označoval ich len ako SK1, SK2, SK3, SK4). V predmetnom v PROTOKOLE, DODATKU a v dodatočnom platobnom výmere platitelia pod skratkami SK1, SK2, SK3, SK4 a český platiteľ - sú nasledovné daňové subjekty: - SK1 = Midikov, s.r.o., Komenského 48, 040 01 Košice, IČO: 36 770 868, DIČ: 2022368656, IČ pre daň: SK2022368656, - SK2 = R-Kov, s. r. o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 44 904 665, DIČ: 2022864943 - SK3 = V. ISA, a.s., Vodárenská 6, 040 01 Košice, IČO: 44 635 460, DIČ: 2022814057 (zmena obchodného mena z ISA Consulting, a.s. na V. ISA, a.s. s účinnosťou od 27.11.2009) - - SK4 = SKA Metal, s.r.o., Ambrova 18, 831 01 Bratislava, IČO: 44 794 690, DIČ: 2022826113, zmena sídla spoločnosti s účinnosťou od 19.01.2010 z: Hrnčiarska 2, 040 01 Košice na: Ambrova 18, 831 01 Bratislava, - český platiteľ = I.W.S. trade s.r.o., Truhlárská 1520/23, PRAHA 1 - NOVÉ MESTO, 110 00 PRAHA 1, Česká republika, IČO: 28992474, IČ DPH: CZ28992474 - v tom čase identifikovaný pre DPH v Českej republike (od 16.12.2009 do 14.06.2012) Z výsledkov získaných preverovaním vyplynulo, že vo všetkých uvedených prípadoch ide o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu. Zo zistení vykonaných miestne príslušným správcom dane u daňového subjektu Zberné suroviny a.s. vyplynulo, že daňový subjekt Zberné suroviny a.s. predmetný tovar nakupoval od svojho dodávateľa bez prepravy a dodával tovar svojmu odberateľovi (SD - spoločnosť, s.r.o.) taktiež bez prepravy. V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Zberné suroviny a.s. neboli predmetom dane v tuzemsku (t. j. neboli predmetom dane na Slovensku) v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tak tuzemskému dodávateľovi Zberné suroviny a.s. nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Pri faktúrach vyhotovených platiteľom Zberné suroviny a.s. bol platiteľ Zberné suroviny a.s. povinný platiť DPH, ktorú uviedol na faktúrach v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH (platného v roku 2010). V danom prípade platenie dane uvedenej na odberateľských faktúrach (vyhotovených platiteľom Zberné suroviny a.s. pre odberateľa SD - spoločnosť, s.r.o.) za predaj tovaru vyplývalo platiteľovi Zberné suroviny a.s. z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o DPH (platného v roku 2010) a nie z dôvodu vzniku daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v tuzemsku. V zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH (platného v roku 2010), ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane (aj článok 203 smernice Rady 2006/112 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty - v zmysle cit. článku platí daň každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre). V súvislosti s vykonávanou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane formou dožiadaní a medzinárodnej výmeny daňových informácii preveroval reálnosť zdaniteľných obchodov so zameraním na pohyb tovaru, reálnosť prepravy tovaru a podmienok prepravy tovaru z dôvodu posúdenia miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) zákona o DPH. Preverenie všetkých skutočností súvisiacich so zdaniteľnými obchodmi správca dane vykonával z dôvodu správneho posúdenia vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku u obchodných partnerov daňového subjektu (platiteľov dane), a tým správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane kontrolovaným daňovým subjektom za kontrolované zdaňovacie obdobie v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH. Za účelom preverenia dodávok tovaru platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. z tuzemska do iného členského štátu a splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácii v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru a v súvislosti s reálnosťou prepravy tohto tovaru. Zároveň správca dane formou dožiadaní zaslaných miestne príslušným správcom dane preveroval nákup tovaru a prepravu tovaru u dopravcov, ktorí prepravu tovaru fyzicky vykonali. Uvedené skutočnosti potvrdzujú zistenia, týkajúce sa nákupu tovaru od tuzemského dodávateľa (platiteľa), t. j. že tuzemskému dodávateľovi pri predaji tovaru pre platiteľa SD - spoločnosť, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku a tým nevzniklo ani platiteľovi SD - spoločnosť, s.r.o. právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na základe výsledkov získaných preverovaním, t. j. odpovedí na dožiadania, informácií získaných prostredníctvom medzinárodnej výmeny, ktorými správca dane preveroval dodávky tovaru a prepravu predmetného tovaru, vyplynuli pre správcu dane nové skutočnosti, napr. miesto fyzického naloženia tovaru na vozidlá bolo v inom členskom štáte a nie v Českej republike, ako to deklaroval platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. predloženými CMR dokladmi. Uvedené znamená, že doklady, predložené správcovi dane platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. nie sú dostatočnými dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukázali, že zdaniteľné obchody boli platiteľom reálne prijaté a dodané, tak ako sú deklarované na prijatých faktúrach za kontrolované zdaňovacie obdobie. 36. K predmetnej preprave boli vyhotovované dva tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Z hľadiska prepravných dokladov mala zásielka nový prepravný doklad (CMR), t. j.: - prvý prepravný doklad CMR: z Poľska, resp. Holandska do Českej republiky, - druhý prepravný doklad CMR: z Českej republiky na Slovensko. Nákladný list musí okrem iného obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky. Keďže v danom prípade sa tovar počas prepravnej trasy nevykladal, prevzatie zásielky prezentované prepravným dokladom CMR bolo len formálne, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí na druhom nákladnom liste. Z uvedeného vyplynulo, že prevzatie zásielky podľa prvého prepravného nákladného listu bolo len zdanlivé a formálne. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru je účelové a takéto konanie neodráža skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi. Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov. Pri dôkaznej povinnosti daňovníka to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal. 37.Uvedené skutočnosti majú podstatný vplyv pre správne posúdenie miesta dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vznik daňovej povinnosti v tuzemsku a tým správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 cit. zákona platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie. Preprava tovaru začala v jednom členskom štáte a skončila na Slovensku. Keďže len jediný pohyb tovaru môže byť pripočítaný iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok a to platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb má právo disponovať s tovarom počas jeho zaslania alebo dopravy. Znamená to, že sa jedná o jedinú prepravu toho istého v rámci EÚ (t.j. pohyblivú dodávku) a táto preprava môže byť pripočítaná iba jednej z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok a to platí bez ohľadu na to, ktorá z osôb podliehajúcich dani má právo disponovať s tovarom počas predmetnej dopravy. Uvedené je v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora v rozsudku vo veci C-245/04 EMAG Handel Eder. Z dôvodu správnej aplikácie zákona o DPH správca dane vo vyššie uvedených prípadoch skúmal, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá dodávka a ktorá je nepohyblivá dodávka, nakoľko len jedna dodávka tovaru v preverovaných obchodných reťazcoch môže byť dodávka spojená s prepravou, čiže pohyblivá. Z uvedeného vyplynulo, že slovenskí dodávatelia (platitelia) kontrolovaného daňového subjektu mali nepohyblivú dodávku z dôvodu, že miesto dodania pri dodávke tovaru nie je možné posúdiť podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH ale v zmysle 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. 38. Predmetný tovar bol fyzicky naložený na vozidlá mimo územia Slovenska a fyzicky prepravený a vyložený z predmetných vozidiel na území Slovenska. Dopravca (ktorý tovar fyzicky prepravoval) za jednu prepravnú trasu z miesta skutočného naloženia tovaru na vozidlo v jenom členskom štáte (mimo územia Slovenska) do miesta skutočného vyloženia tovaru z vozidla na území Slovenska priložil pre objednávateľa prepravy tovaru (špeditéra) dva tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky: - prvý prepravný doklad CMR: z Holandska alebo Poľska do Českej republiky, - druhý prepravný doklad CMR: z Českej republiky na Slovensko. Z výsledkov získaných preverovaním vyplynulo, že ten istý tovar na tom istom vozidle, bez toho, aby bol vyložený predával počas prepravnej cesty dodávateľ svojmu odberateľovi v rámci konkrétneho reťazového obchodu, pričom v Brne dochádzalo len k neutralizácii CMR dokladov, t. j. k výmene CMR dokladov. Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o bežnú podnikateľskú činnosť, t. j. na tomto mieste (čerpacia stanica v Českej republike, resp. parkovisko) tovar nikto neodvážil, na tomto mieste došlo len k výmene CMR dokladov, pričom sa jednalo o tovar (farebné kovy) nie zanedbateľnej hodnoty. Nákladný list musí okrem iného obsahovať miesto a dátum prevzatia zásielky. Keďže v danom prípade sa tovar počas prepravnej trasy nevykladal, prevzatie zásielky prezentované prepravným dokladom CMR bolo len formálne, pretože ten istý prepravca tým istým vozidlom zabezpečoval prepravu tovaru do ďalšieho miesta uvedeného v poradí na druhom nákladnom liste. Z uvedeného vyplynulo, že prevzatie zásielky podľa prvého prepravného nákladného listu bolo len zdanlivé a formálne. Vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru je účelové a takéto konanie neodráža skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru fakturovaných medzi viacerými podnikateľmi. Z vyššie uvedených skutočností vyplynulo, že obchodné operácie, vyhotovovanie faktúr so slovenskou DPH (za nákup a predaj tovaru) medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné CMR (ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky), faktúry za časť prepravnej trasy boli vyhotovené účelovo v rámci predmetného reťazového obchodu. Na druhom tzv. čiastkovom CMR doklade bol zároveň aj odtlačok pečiatky daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o., podpis a dátum (tak ako je to podrobne uvedené pri konkrétnych faktúrach). Predmetný tovar bol podľa druhého tzv. čiastkového CMR dokladu a zároveň podľa zistení správcom dane (na základe odpovedí na dožiadania, resp. žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii) vykladaný na Slovensku v areáli PD Čunovo, Bratislava. 39. V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemského dodávateľa Zberné suroviny, a.s. neboli predmetom dane v tuzemsku (t. j. neboli predmetom dane na Slovensku) v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tak tuzemskému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tým platiteľ SD - spoločnosť, s.r.o. nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Samotné dodávateľské faktúry, ktoré boli tuzemským dodávateľom vyhotovené pre spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o. nie sú dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a dodávateľom vznikla daňová povinnosť. Faktúry vyhotovené tuzemským platiteľom (dodávateľom) nie sú faktúrami vyhotovenými podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH (platného v roku 2010) za uskutočnené dodávky na základe vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Predmetné dodávateľské faktúry je možné považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. Právo na odpočítanie dane sa v takomto prípade nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že ju tuzemský platiteľ (dodávateľ) uviedol na faktúre. Predloženie dokladov je len jednou z hmotno-právnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované, zaevidované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Splnenie formálnej stránky (faktúra) je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňová povinnosť sa viaže na uskutočnený zdaniteľný obchod v tuzemsku a nie na vyhotovenú faktúru. Faktúra sama o sebe nepreukazuje, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Faktúry vyhotovené tuzemským platiteľom (dodávateľom) nie sú faktúrami za uskutočnenú dodávku na základe vzniku daňovej povinnosti. Predmetnú faktúru je možné považovať za doklad, na ktorom je uvedená daň. V zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH (platného v roku 2010), ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Znamená to, že daň uvedená na faktúre od dodávateľa nezakladá právo na odpočítanie dane, t. j. právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu, že ju dodávateľ (platiteľ) uviedol na predmetných faktúrach. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká kontrolovanému platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii a v predložení dokladov s predpísaným obsahom. 40.Podmienky určené zákonom o DPH pre odpočítanie dane sú hmotnoprávnymi podmienkami, ktorých splnenie musia preukázať platitelia. Dôkazná povinnosť v daňovom konaní je na daňovom subjekte. Kontrolovaný daňový subjekt vzhľadom na správcom dane zistené skutočnosti, nepredložil také dôkazy, ktoré by zodpovedali reálnemu skutkovému stavu prepravy tovaru nakúpeného v rámci reťazového obchodu (dodávky tovarov spojené s prepravou vzhľadom na miesto skutočnej nakládky a miesto skutočnej vykládky tovaru). Vyhotovené daňové doklady - faktúry, prepravné doklady a iné doklady vyhotovené v súvislosti s predajom a nákupom tovaru samy o sebe ešte nepreukazujú uskutočnenie, resp. prijatie zdaniteľného obchodu tak, ako je na faktúre resp. inom doklade deklarované. Z hľadiska nároku na odpočítanie dane sú použiteľné len vtedy, ak skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý základ. Predložené faktúry a k nim vyhotovené prepravné doklady nie sú dostačujúcim dôkazom toho, že by kontrolovaný platiteľ mal právo na odpočítanie dane uvedenej na predložených faktúrach. Preverované doklady predložené kontrolovaným platiteľom sú len tvrdením o určitej skutočnosti, ktorá v preverovaných prípadoch nezodpovedala realite. Odvolací orgán poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu č. 6Sžfk/33/2017 z 21.03.2018, ktorý v obdobnom obchodnom reťazci poukázal na § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Odvolací orgán k rozsudku uvádza, že u dodávateľa Zberné suroviny, a.s. bola vykonaná kontrola dane z pridanej hodnoty za október 2009, pričom spôsob obchodovania a obchodný reťazec je obdobný so spôsobom obchodovania a obchodným reťazcom u daňového subjektu SD - spoločnosť, s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2010. Najvyšší súd citovaným rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/36/2016-141 zo dňa 21.03.2017, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Zberné suroviny, a.s. - neuznané odpočítanie dane pri nákupe tovaru. Odvolací orgán uvádza, že správa daní predstavuje celý rad rôznych úkonov a rozličných činností zameraných na správne zistenie dane. Správca dane nevychádzal pri hodnotení dôkazov len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov a hľadal dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový subjekt. 41. Ustanovenie § 49 ZDPH vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 ZDPH). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ust. § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 cit. zákona. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) ZDPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. 42. Z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania odvolací orgán zistil, že správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne spochybnila preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov, nebola daňovým subjektom preukázaná. Správca dane obchodné vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami vyhodnotila tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaného tovaru a služieb medzi uvedenými spoločnosťami, t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane tak, ako to predpokladá zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní nadmerného odpočtu, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Daňový subjekt nepredložil dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadom odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie má presvedčivo a dostatočne štrukturované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, vysporiadanie sa s námietkami žalobcu v jeho odvolaní, dôvody a úvahy žalovaného na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Takto vypracované rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné, nakoľko konal v zmysle § 2 cit. zákona. IV. Pojednávanie 43. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 23.06.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil V. Relevantné právne predpisy 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 45. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 46. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 47. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 48. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 49. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 50. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 51.Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 52. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 54. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 55. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 56. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 57. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 58. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 59. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 60. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 61. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom 63. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 101761135/2018 zo dňa 10.09.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100957596/2018/9104403 zo dňa 15.5.2018, na základe ktorého bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 a 6 cit. zákona v nadväznosti na § 165 ods. 5 cit. zákona určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume XXX.XXX,X8 € a vyrubená daň v sume XX.XXX,XX €. 64. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 65. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 66. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 67. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 68. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy ,ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 69. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť. 70. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že správca dane dôvodne spochybnil pôvod tovaru, jeho existenciu a ďalší osud v zmysle formálne deklarovaných obchodov. Detaily vykonaného dokazovania a schémy deklarovaných obchodov opísal žalovaný detailne v napadnutých rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe. Bolo zo strany súdu nevyhnutné konštatovať, že v prípade dodávateľa AlCu Y., spol. s.r.o. správca dane dôvodne vyslovil záver, že obchod sa neuskutočnil tak, ako bol zo strany daňového subjektu deklarovaný. Dodávateľ žalobcu - daňový subjekt AlCu METAL, spol. s.r.o. bol naviac nekontaktný a nespolupracujúci s tým, že evidentne nevyvíja podnikateľskú činnosť, resp. ním predávaný tovar nie je zdanený. Vypočutý svedkovia v danom prípade rovnako nevedeli preukázať svoje vyjadrenia. Okrem „pôvodu“ tovaru bol nepreukázaný aj jeho ďalší „osud“, pretože odberateľ žalobcu - maďarský daňový subjekt Z. J. Q. Kft. bol rovnako nekontaktný. Nedostatočne bola preukázaná aj preprava tovaru spoločnosťou P & U Kft. kedy konateľ tejto spoločnosti nevedel zdokladovať relevantné skutočnosti a následne predložil správu o odcudzení vozidla, kde sa mali nachádzať všetky doklady. Podstatné ďalej ej, že ani v prípade dodávky z tuzemska do iného členského štátu (Česka republika, odberateľ SENEKAB Y., s.r.o.) neboli preukázané deklarované obchody. Tovar „Cu katódy Grade“ v množstve 24 300 kg uvedený na odberateľskej faktúre č. 20102032 vyhotovenej platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o., ktorý mal byť dodaný do Českej republiky pre českého odberateľa SENEKAB Moravia s.r.o. bol fyzicky naložený na vozidlo ŠPZ ťahača: 4C9 3532, ŠPZ prívesu: 1C2 8196 na Slovensku (Komárno) a fyzicky vyložený z vozidla v Rakúsku (Brixlegg). Z dokazovania a výpovede svedka vyplynulo, že preverovaný tovar bol naložený na vozidlo na Slovensku a vyložený z vozidla v Rakúsku, pričom boli vyhotovené dva tzv. čiastkové CMR doklady, ktoré rozdeľovali jednu prepravnú trasu na dva úseky, pričom s tovarom nebolo v skutočnosti počas prepravy z miesta fyzickej nakládky na miesto fyzickej vykládky na iných miestach fyzicky manipulované. Podľa správneho súdu tak žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k vyššie uvedeným dôvodným záverom, ktoré mali podklad v listinných dôkazoch tvoriacich súčasť administratívneho spisu. Aj v prípade dodávateľa Zberné suroviny, a.s. neboli preukázané deklarované obchody. Dokazovanie v tejto časti správca dane realizoval prostredníctvom dožiadania adresovanému Daňovému úradu Žilina s výsledkom tzv. nepohyblivej dodávky (bez realizácie prepravy) od ďalšieho dodávateľa SKA Metal, s.r.o., ktorý ďalej vytváral reťazec obchodov s dodávateľmi Midikov, s.r.o., R-kov, s.r.o., IWS Trade, s.r.i. S negatívnym výsledkom bol preverovaný aj dodávateľ žalobcu spoločnosť AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o., ktorá síce evidovala faktúry pre spoločnosť žalobcu vo svojom účtovníctve a konateľ dodávky potvrdil, ale nebola preukázaná žiadna preprava nakúpeného tovaru a nebolo možné preukázať prepravu a obchodný vzťah dodávateľa spoločnosti AJCOR RECYCLING, spol. s.r.o. 71. Správca dane postupoval zákonným spôsobom pri preverovaní dodávok tovaru platiteľom SD - spoločnosť, s.r.o. z tuzemska do iného členského štátu a splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH správca dane v rámci dokazovania požiadal Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky o medzinárodnú výmenu daňových informácii v súvislosti s reálnosťou dodania tovaru a v súvislosti s reálnosťou prepravy tohto tovaru. Formou dožiadaní zaslaných miestne príslušným správcom dane preveroval nákup tovaru a prepravu tovaru u dopravcov, ktorí prepravu tovaru fyzicky vykonali. Preverovaním a prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií sa zistilo, že pri dvoch úsekoch nebolo počas prepravy z miesta nákladu na miesto vykládky fyzicky manipulované, kedy boli vyhotovované viaceré prepravné doklady na jeden pohyb tovaru. Uvedené nereflektovalo reálny stav a prepravné doklady boli vyhotovované iba formálne. Správca dane teda dôvodne vyslovil záver, že obchodné operácie a vyhotovovanie faktúr medzi platiteľmi na území SR, spolu s čiastočnými CMR (rozdelenie jednej trate na dva úseky) boli vyhotovené účelovo v rámci reťazového obchodu. Na základe uvedených záverov po nepreukázaní realizácie obchodov tak, ako boli daňovým subjektom deklarované - otázka preukazovania tovaru ako tzv. medených katód vyvstávala až sekundárne a v konečnom dôsledku neovplyvnila uvádzané zistenia v daňovej kontrole za obdobie február 2010, podporené dôkazmi, ktoré sú založené v administratívnom spise. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 72. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).