Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/27/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200201 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200201.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: Mgr. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX I., zastúpeného spoločnosťou POLÁČEK & PARTNERS, s.r.o., AK so sídlom Hurbanovo nám. č. 1, Bratislava IČO: 50 568 124, proti žalovaným: 1. Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska ulica č. 1, 814 52 Bratislava IČO: 00492736, 2. Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava IČO: 00 603 481, 3. Primátor hlavného mesta SR , Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného 3. spis. zn. MAGS UES: 55895/2018 zo dňa 29.11.2018 a prvostupňového rozhodnutia žalovaného 2. spis. zn. MAGS UES: 54785/2018/448361 zo dňa 15.10.2018, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd konanie z a s t a v u j e. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. až 3. rade p r i z n á v a p r á v o na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 05.02.2019 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného 3. spis. zn. MAGS UES: 55895/2018 zo dňa 29.11.2018 a prvostupňového rozhodnutia žalovaného 2. spis. zn. MAGS UES: 54785/2018/448361 zo dňa 15.10.2018 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.10.2018 sa e-mailom obrátil na Dopravný podnik a žiadal ho o odpoveď, na základe akého dokumentu, zmluvy alebo iného právneho aktu sú príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky oprávnení využívať prostriedky MHD v Bratislave iba na základe svojho služobného preukazu. Dopravný podnik na žiadosť odpovedal e-mailom zo dňa 10.10.2018 a uviedol, že medzi Dopravným podnikom, Hlavným mestom a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave existuje dohoda o spolupráci, zo dňa 29.09.2000 a medzi Dopravným podnikom a Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave, existuje čiastková dohoda, zo dňa 09.10.2000. Žalobca sa dňa 10.10.2018, obrátil na Dopravný podnik ako na povinnú osobu (zriadenú Hlavným mestom) v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o slobode informácií. Žalobca v Žiadosti požadoval sprístupnenie Dohôd. Dopravný podnik požadované informácie nesprístupnil s poukazom na ust. § 3 ods. 2 ZSI. Dôvodom nesprístupnenia malo byť to, že požadované informácie sa netýkali hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, netýkajú sa životného prostredia, úloh alebo odborných služieb týkajúcich sa životného prostredia ani plnení a činností vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Dopravný podnik následne podľa ust. § 18 ods. 4 ZSI podal Magistrátu Hlavného mesta ako (t. j. Hlavnému mestu) ako svojmu zriaďovateľovi podnet na vydanie rozhodnutia o žiadosti. Rozhodnutím Magistrátu došlo k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných informácií. Rozhodnutie Magistrátu bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2018. Žalobca proti rozhodnutiu Magistrátu podal odvolanie zo dňa 29.10.2019, v ktorom poukázal na nezákonnosť nesprístupnenia požadovaných informácií a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia Magistrátu. Magistrát odvolaniu nevyhovel, a preto ho v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku dňa 22.11.2018 predložil na rozhodnutie primátorovi, ktorý ako príslušný odvolací orgán vydal potvrdzujúce rozhodnutie. 3. V ďalšej časti žaloby sa žalobca venoval právnej argumentácii týkajúcej sa skutočnosti, že dva (resp. tri) verejné subjekty medzi sebou uzavreli Dohody, ktoré sa priamo týkajú nakladania s verejnými financiami. Dohody majú upravovať platby KR PZ za zvýhodnené (zľavnené) cestovanie jeho príslušníkov v prostriedkoch MHD Bratislava. Žalovaní nedôvodne utajujú dohody troch verejných subjektov o nakladaní s verejnými financiami. Ide o bezprecedentný prístup, ktorý oproti princípu prevažujúceho verejného záujmu na sprístupnení informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami nemôže obstáť. Akékoľvek „zľavnené“ cestovné nie je príjmom akejsi súkromnej obchodnej spoločnosti. Ide o verejné financie a príjem povinnej osoby. Žalobca má právo vedieť ako Dopravný podnik v tomto smere hospodári a koľko verejných prostriedkov mu má KR PZ poskytovať. Ak to vyplýva z Dohôd, žalobca má na ne právo. Dohody sú spôsobilé na sprístupnenie podľa ust. § 3 ods. 2 ZSI z titulu, že si nimi verejné subjekty upravili nakladanie s verejnými prostriedkami a z týchto platieb má vyplývať zvýhodnenie pre istú skupinu verejných činiteľov. Mal za to, že Dohody napĺňajú minimálne tri dôvody pre ich sprístupnenie podľa ust. § 3 ods. 2 zákona. Dopravný podnik ich aj napriek tomu utajil iba s odôvodnením, že nejde o dohody „týkajúce sa verejných financií“. S uvedeným prístupom sa nepreskúmateľným spôsobom stotožnil Magistrát aj primátor. Všetci účastníci Dohôd, t. j. Dopravný podnik, Hlavné mesto a KR PZ, sú povinnými osobami hospodáriacimi s verejnými prostriedkami, pričom dvaja účastníci dohôd, t. j. Hlavné mesto a KR PZ, sú povinnými osobami s plnou informačnou povinnosťou. Plnú informačnú povinnosť má v tomto smere aj primátor ako nadriadený odvolací orgán. Poukázal ah na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého „všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti.“ (I. ÚS 236/06). Podľa žalobcu neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo by mal Magistrát alebo primátor tieto zmluvy zatajovať. Ako konajúce orgány a účastníci týchto Dohôd mali povinnosť ich zverejniť už oni, pretože podliehajú plnej informačnej povinnosti. Záverom žalobca argumentačne poukázal na arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí. II. Vyjadrenia žalovaných 1. a 2. 4. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 24.04.2019 elektronicky sprístupnil žalobcovi informácie na jeho e-mailovú adresu: [email protected] zaslaním scanu dokumentov v rozsahu : a) Dohoda o spolupráci nezatvorená dňa 29.09.2000 medzi Dopravným podnikom Bratislava, akciová spoločnosť, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a Krajským riaditeľstvom policajného %boru v Bratislave, reg. č. O 180/2000 b) Čiastková dohoda uzatvorená medzi Dopravným podnikom Bratislava, akciová spoločnosť a Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, reg č. O 176/2000 zo dňa 29.09.2000 a Dodatok k dohode č. 1 zo dňa 27.12.2000. 5. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že právo na prístup k informáciám, je právom garantovaným článkom 26 ods. 1 Ústavy SR a obmedzenie tohto práva je možné len z dôvodov predpokladaných zákonom, ak ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti. Prípadnú existenciu takého zákonného dôvodu, ktorý by zakladal vybočenie z čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a ust. § 3 ods. l ZSI žalovaný vo svojom rozhodnutí neuviedol a svoj postup riadne neodôvodnil. Mal preto za to, že žalobcovi v zmysle ust. § 3 ods. 1 ZSI prislúcha právny nárok na sprístupnenie ním požadovaných informácií. Pokiaľ požadovaná informácia obsahuje napr. osobné údaje v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, alebo údaje, týkajúce sa služobného, prípadne obchodného tajomstva, je povinnosťou povinnej osoby, ak nie sú iné zákonné dôvody k jej odopretiu, kópiu takejto listiny žiadateľovi poskytnúť, avšak v anonymizovanej podobe, teda v podobe keď budú na listine uvedené osobné údaje znečitateľnené. III. Relevantné právne predpisy 6. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d). 7. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 8. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 9. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zákona o slobode informácií (ďalej len ZSI), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 10. Podľa § 3 ods. 1 ZSI, . každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 11. Podľa § 12 ZSI, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. IV. Posúdenie veci správnym súdom 13. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 14. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. 15. Z dikcie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívna legitimácia žalobcu (oprávnenie podať správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok. Žalobca musí svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať splnením podmienky, po 1.: postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a po 2.: ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t, j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Správna žaloba má takto prísne individuálny charakter. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP síce nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. 16. Právomocou správnych súdov je prejednávať spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis. Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného svojimi účinkami dotýka a musia byť verejnoprávnej povahy. V tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve. Ustanovenie § 99 písm. g) SSP upravuje postup správneho súdu s procesným následkom zastavenia konania v prípade, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o situáciu podľa písm. c) a d). V danom prípade bolo nesporné, že dňa 24.04.2019 boli žalobcovi elektronicky sprístupnené žiadané informácie na jeho e-mailovú adresu a to zaslaním kópií označených dokumentov. Žalobca uvedenú skutočnosť potvrdil v písomnom podaní zo dňa 21.05.2019. Správny súd zastáva názor, že z hľadiska procesnej teórie pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní je nutné rozumieť stav, keď predovšetkým odpadol dôvod súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nie je možné už ďalej prijať záver o porušovaní subjektívnych práv žalobcu. Správny súd sa nestotožnil so žalobcovou konštatáciou, že sú proti nemu stále napadnuté rozhodnutia účinné. V danom prípade išlo o stratu účinkov preskúmavaných rozhodnutí, bez ich formálneho zrušenia iným procesným postupom v administratívnom konaní; kedy sprístupnením požadovaných informácií došlo k tzv. faktickej konzumácii napadnutých rozhodnutí a teda bol daný zákonný podklad na postup podľa § 99 písm. g/ SSP - preto správny súd konanie zastavil. 17. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 171 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Z konania a vyjadrení žalovaných v tomto spore jednoznačne vyplýva, že žalobca podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného 3. spis. zn. MAGS UES: 55895/2018 zo dňa 29.11.2018 a prvostupňového rozhodnutia žalovaného 2. spis. zn. MAGS UES: 54785/2018/448361 zo dňa 15.10.2018 dôvodne a až po podaní žaloby (dňa 24.04.2019) došlo k sprístupneniu požadovaných informácií žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná strana procesne zavinila zatavenie konania, preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.