Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/36/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200756 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200756.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: E. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, V., zastúpený Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Konanie zastavuje. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou do elektronickej podateľne Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.05.2019, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť konať a rozhodnúť v odvolacom konaní o priznanie úrazovej dávky, vedenej pod č. 299223-3/2017-BA. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 28.11.2014 došlo k jeho pracovnému úrazu u vtedajšieho zamestnávateľa, spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. Žiadosťou zo dňa 04.11.2016 požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie úrazovej dávky - náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutím č. 62983-21/2016 BAM zo dňa 08.12.2016, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť z dôvodu, že zamestnávateľ sa v zmysle ust. § 196 ods. 1 Zákonníka práce celkom zbavil zodpovednosti, a teda nárok na úrazovú dávku mu nevznikol. 2. Voči tomuto rozhodnutiu podal dňa 26.01.2017 odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že má nárok na náhradu za bolesť, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odvolacie konanie je u žalovanej vedené pod č. 29223-3/2017-BA. Dňa 12.04.2017 vydala žalovaná rozhodnutie č. 2922-3/2017-BA, ktorým odvolacie konanie prerušila z dôvodu, že v lehote podľa ust. § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nie je možné presne a úplne zistiť skutkový stav. Odvolacie konanie bolo prerušené až do odpadnutia dôvodov jeho prerušenia, teda do právoplatného skončenia súdnych konaní, vedených pred Okresným súdom Bratislava III a Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Následne bol v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III uzavretý zmier, pričom uznesenie, ktorým súd zmier schválil, nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2017. Listom zo dňa 19.09.2017 upovedomil žalovanú o právoplatnom skončení konania, pričom ju súčasne požiadal, aby v odvolacom konaní ďalej pokračovala, na čo však žalovaná vôbec nereagovala a v odvolacom konaní zostala pasívna. Dňa 20.02.2019 podal sťažnosť proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa opätovne domáhal, aby žalovaná v odvolacom konaní ďalej konala. Dňa 26.04.2019 mu žalovaná oznámila, že jeho sťažnosť vyhodnotila ako neopodstatnenú a to z dôvodu, že nemá žiadne informácie o právoplatnom skončení konania vedenom pred Najvyšším súdom SR, v ktorom sa koná o jeho kasačnej sťažnosti. Ku dňu spísania oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti, teda naďalej trvajú dôvody prerušenia konania. 3. Žalobca s postupom žalovanej nesúhlasil, keďže podľa neho zákonný dôvod, pre ktoré by malo byť odvolacie konanie naďalej prerušené, neexistuje. Dôvod prerušenia odpadol právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Bratislava III o schválení zmieru, v ktorom bol okrem iného vyslovený záver, že išlo o pracovný úraz so stanovenou mierou zodpovednosti zamestnávateľa v rozsahu 80%. V prípade konania pred Najvyšším súdom SR, žalovaná nijakým spôsobom neodôvodnila, čo má byť predmetom predbežnej otázky riešenej v tomto konaní. Uvedené konanie sa pritom týka vyšetrovania dopravnej nehody, čo je pre potreby konania o priznanie úrazovej dávky irelevantné. Žalobca vyslovil presvedčenie, že všetky potrebné podklady pre konanie a rozhodnutie o odvolaní žalovaná nadobudla už v konaní pred Okresným súdom Bratislava III a vtedajší zamestnávateľ nespochybnil svoju zodpovednosť za pracovný úraz. 4. V písomnom vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 16.04.2021, žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu o neexistencii zákonného dôvodu trvania prerušenia odvolacieho konania, ktoré bolo právoplatne prerušené až do skončenia oboch súdnych konaní, ktoré začali na jeho podnet a ich výsledok môže mať zásadný vplyv na rozhodnutie o úrazovej dávke. Žalovaná nemá vedomosť, že by konanie prebiehajúce pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo právoplatne skončené a poukázala na ust. § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), z ktorého vyplýva, že pokiaľ v lehote podľa ust. § 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nemožno presne a úplne zistiť skutkový stav veci, konanie sa preruší. Konštatovala, že za predpokladu, že prebieha vyšetrovanie pracovného úrazu a jeho príčin príslušnými orgánmi podľa osobitného predpisu, jeho výsledok je rovnako dôležitý, ako výsledok šetrenia, vykonaný samotným zamestnávateľom. Z uvedeného dôvodu, ak také vyšetrovanie prebieha, je potrebné vyčkať na jeho výsledok a to pre prípad, že ten môže založiť liberačné dôvody alebo zmeniť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutý pracovný úraz. Vzhľadom na množstvo rozporov vzniknutých v priebehu uvedených súdnych konaní, týkajúcich sa miery zavinenia žalobcu na vzniku pracovného úrazu, ktoré žalovaná v odvolacom konaní nemohla ignorovať, pristúpila k jeho prerušeniu, až kým skutkový stav nebude presne a úplne zistený. Aj naďalej zastávala názor, že odvolacie konanie bolo právoplatne prerušené, dôvody prerušenia stále trvajú a žaloba je ako taká nedôvodná, preto ju navrhla zamietnuť. 5. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 04.08.2021, žalovaná oznámila, že dňa 29.07.2021 vydala v odvolacom konaní rozhodnutie č. 6182-9/2021-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2021 a po odpadnutí dôvodu prerušenia konania ním vyhovela odvolaniu žalobcu, podanému proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 62983-21/2016 BAM zo dňa 08.12.2016, vo veci nepriznania nároku na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, toto rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Rozhodnutie spolu s doložkou právoplatnosti bolo pripojené k predmetnému oznámeniu. Na základe uvedeného, navrhla konanie zastaviť. 6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP, nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 9. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 10. Podľa § 248 SSP, ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. 11. Podľa § 99 písm. h/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. 12. Správny súdny poriadok predvída aj situácie, kedy k preukázaniu odstránenia nečinnosti žalovaného orgánu verejnej správy môže dôjsť už po podaní správnej žaloby, avšak ešte predtým, ako by správny súd mohol po preskúmaní veci pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej. Uvedený spôsob vybavenia veci je viac ako žiadúci, nakoľko sa naplní účel správneho konania. Preukázanie odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy má potom za následok rozhodnutie správneho súdu o zastavení konania podľa § 248 v spojení s § 99 písm. h/ SSP. 13. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal odstránenia nečinnosti žalovanej v odvolacom konaní o priznanie úrazovej dávky - náhrady bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z podania žalovanej, doručeného správnemu súdu dňa 04.08.2021, jednoznačne vyplýva, že žalovaná dňa 29.07.2021, teda viac ako dva roky po podaní žaloby, odstránila namietanú nečinnosť, pokračovaním v odvolacom konaní a vydaním rozhodnutia č. 6182-9/2021-BA, ktorým vyhovela odvolaniu žalobcu, napadnuté rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 03.08.2021 nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť, vychádzal súd z premisy jeho doručenia. Vydaním tohto rozhodnutia teda dodatočne odpadli dôvody pre konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola žaloba podaná dôvodne alebo nie. 14. Dôvodnosť žaloby a otázku zavinenia zastavenia konania je však potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Vo všeobecnosti, zastavenie konania z dôvodu podľa ust. § 248 SSP je vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania potrebné vnímať nie v zmysle § 170 písm. b/ SSP, ale ako žalovaným zavinené zastavenie konania podľa ust. § 171 ods. 1 SSP. Uvedené by však bolo možné aplikovať iba za predpokladu, že nečinnosť na strane žalovaného by skutočne pred zastavením konania existovala a teda žaloba bola podaná dôvodne. 15. V preskúmavanej veci mala namietaná nečinnosť existovať v odvolacom konaní, ktoré však bolo prerušené z dôvodu dvoch prebiehajúcich súdnych konaní a to až do ich právoplatného skončenia. Správny súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy nemôže posudzovať zákonnosť rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy konanie prerušil. Žalobca navyše v čase prerušenia konania, teda v čase vydania rozhodnutia, ktorým konanie prerušil, neprejavil žiadne výhrady k dôvodom jeho prerušenia. Jedná sa síce o rozhodnutie procesnej povahy (voči ktorému nie je prípustné odvolanie), no za predpokladu, že by žalobca preukázal, že mohlo mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, bolo by na základe samostatne podanej žaloby, preskúmateľné správnym súdom. 16. Z rozhodnutia o prerušení konania vyplýva, že konanie je prerušené až do odpadnutia dôvodu, pre ktorý sa prerušilo, ktorý žalovaný vymedzil ako dve prebiehajúce súdne konania, konkrétne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III a konanie vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky (otázku dostatočnej identifikácie súdnych konaní, na ktoré žalovaný odkazuje, správny súd v rámci predmetného konania riešiť nemôže, avšak túto okolnosť žalobca nenamietal, keďže obe konania sám inicioval). Žalovaný naformuloval dôvod prerušenia konania tak, že je z neho zrejmé, že odpadnutie prekážky prerušenia konania nastane až právoplatným skončením oboch konaní (posledného z nich), nie len jedného z nich. Pri posudzovaní existencie nečinnosti teda musí vychádzať zo skutkového stavu, že odvolacie konanie bolo prerušené a žalovaný teda na podklade zákona a zákonne vydaného rozhodnutia nevykonával žiadne úkony až do odpadnutia prekážky, pre ktoré svoje administratívne konanie prerušil. S ohľadom na uvedené, preto správny súd nebadá nečinnosť žalovaného a žaloba teda nebola podaná dôvodne. Pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania má tento záver za následok, že trovy konania žalobcovi, napriek skutočnosti, že z procesného hľadiska bolo konanie zastavené pre odpadnutie predmetu konania, teda pre odstránenie tvrdenej nečinnosti, nemožno priznať. Žalovanému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania, keď v prvom rade nedal dôvod na podanie správnej žaloby. 17. Z uvedeného dôvodu správny súd o trovách konania rozhodol postupom podľa ust. § 170 písm. b/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania ich nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.