Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/148/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200944 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200944.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Slavkovce 115, 072 17 Zemplínske Kopčany, IČO: 00 325 775, zastúpená: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7000-9000/2019 zo dňa 06.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Dňa 16.05.2018 bol Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „úrad“) doručený list, označený ako „Žiadosť o vykonanie kontroly verejného obstarávania“, prostredníctvom ktorého Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia európskych programov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, organizačný odbor, oddelenie kontroly verejného obstarávania a nezrovnalosti, Pribinova 2, 812 82 Bratislava, IČO: 00 151 866, požiadalo úrad na základe článku I ods. 4 písm. d) Dohody o spolupráci pri kontrole zákaziek podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“ alebo aj ako „zákon č. 343/2015 Z.z.“) o preskúmanie úkonov vo verejnom obstarávaní, na predmet podlimitnej zákazky „Komunitné centrum Slavkovce“, vyhlásenom verejným obstarávateľom Obec Slavkovce, Slavkovce 115, 072 17 Slavkovce, IČO: 00325775 (ďalej len ako „kontrolovaný“) vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 zo dňa 01.03.2017 pod zn. 2525-WYP. 2. Dňa 16.07.2018 úrad doručil kontrolovanému č. 7451-6000/2018-Ozn. „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ zo dňa 11.07.2018, prostredníctvom ktorého mu oznámil začatie konania o preskúmanie jeho úkonov po uzatvorení zmluvy vo vyššie uvedenom verejnom obstarávaní. 3. Dňa 16.07.2018 sa začalo konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy začalo v zmysle ust. § 171 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní. 4. Dňa 20.07.2018 kontrolovaný doručil úradu dokumentáciu z verejného obstarávania a prístup k zákazke v elektronickom systéme EVOservis. 5. Dňa 16.08.2018 úrad rozhodnutím č. 7451-6000/2018-P prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy podľa ust. § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní s cieľom vyžiadania si odborného stanoviska od Slovenskej komory stavebných inžinierov, Mýtna 29, 811 09 Bratislava, IČO: 30779022 (ďalej aj ako „SKSI“) a to za účelom posúdenia riešeného prípadu, t. j. získania stanoviska k otázke týkajúce sa dĺžky odbornej praxe a technickej alebo odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho ako subjekt. 6. Dňa 14.09.2018 SKSI doručila úradu odborné stanovisko. 7. Dňa 25.09.2018 úrad listom č. 7451-6000/2018-S2 požiadal SKSI o doplnenie odborného stanoviska. 8. Dňa 05.10.2018 SKSI doručila úradu doplnenie odborného stanoviska. 9. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie rozhodol rozhodnutím č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa ust. § 140 a orgán príslušný podľa ust. § 147 písm. c), ust. § 167 ods. 2 písm. b), ust. § 169 ods. 3 písm. a) a ust. § 187e ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, vydanom v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, začatom z vlastného podnetu úradu vo verejnom obstarávaní na predmet podlimitnej zákazky „Komunitné centrum Slavkovce“, vyhlásenom verejným obstarávateľom Obec Slavkovce, Slavkovce 115, 072 17 Slavkovce, IČO: 00325775 vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 zo dňa 01.03.2017 pod zn. 2525- WYP a podľa ust. § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní tak, že kontrolovaný porušil ust. § 38 ods. 5 a ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk, požadoval neprimeranú dĺžku minimálne 10- ročnej praktickej odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho (ďalej len ako „prvé porušenie“), ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk, požadoval predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou (ďalej len ako „druhé porušenie“) a ust. § 42 ods. 1 v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní tým, že neopísal predmet zákazky dostatočne jednoznačne a úplne, keď nedefinoval ani základné požiadavky na kuchynskú zostavu a horné skrinky, čím nebolo zabezpečené, aby uchádzači mohli predkladať porovnateľné ponuky do verejného obstarávania (ďalej len ako „tretie porušenie“). Úrad uviedol, že vo všetkých prípadoch uvedené konania kontrolovaného mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohli znemožniť potencionálnym uchádzačom účasť v predmetnom postupe zadávania predmetnej podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska, resp. odradiť uchádzačov od účasti. Úrad na základe uvedeného konštatoval v rozhodnutí tri porušenia zákona, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Pokiaľ ide o prvé porušenie úrad poukázal na to, že kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch určil podmienku účasti týkajúcu sa technickej alebo odbornej spôsobilosti a to, že uchádzač preukáže minimálne jednu osobu, ktorá má 10-ročné odborné skúsenosti v pozícii stavbyvedúceho. V tejto súvislosti úrad poukázal na to, že vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho patrí v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 138/1992 Zb.“), medzi základné úlohy Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI) a ktorú z tohto dôvodu požiadal o odborné stanovisko ohľadne otázok týkajúcich sa odbornej alebo technickej spôsobilosti osoby na výkon činnosti stavbyvedúceho. Úrad dotazoval SKSI otázkou, či je požiadavka na dĺžku odbornej praxe v trvaní minimálne 10 rokov pri osobe, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho vo vzťahu k predmetu tejto zákazky primeraná. SKSI v odbornom stanovisku uviedla, že uvedenú požiadavku považuje za neprimeranú. Ďalej úrad dotazoval SKIS otázkou, či je na výkon činnosti stavbyvedúceho pre realizáciu predmetu tejto zákazky dostačujúce úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti podľa zákona č. 138/1992 Zb.. SKSI v odbornom stanovisku uviedla, že pre realizáciu predmetnej zákazky je dostačujúce úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti. Zároveň úrad dotazoval SKIS otázkou, akú dĺžku odbornej praxe je vo vzťahu k predmetu tejto zákazky možné považovať za dostatočnú pre výkon činnosti stavbyvedúceho a ktorá v odbornom stanovisku uviedla, že odborne je spôsobilá osoba už získaním osvedčenia odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a tým je odborne zdatná vykonávať túto činnosť na predmetnej zákazke s tým, že zoznam stavieb a činností vykonávaných na stavbách zodpovedajúcich predmetu obstarávania počas piatich rokov (predpoklad na vydanie osvedčenia) pokladala za dostatočný a vyhovujúci predpoklad pre tento predmet zákazky. Na základe skutočností vyplývajúcich z odborného stanoviska SKSI, úrad konštatoval, že predmetná podmienka účasti na verejnej súťaži je neprimeraná a zároveň diskriminačná, keďže mohla odradiť tých potenciálnych uchádzačov, ktorí by síce vedeli kvalifikovane uskutočniť stavebné práce, ale v čase zadávania zákazky nedisponovali minimálne jednou osobou, ktorá mala 10-ročné praktické odborné skúsenosti v pozícii stavbyvedúceho. Takéto konanie kontrolovaného podľa úradu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K druhému porušeniu úrad uviedol, že kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk ako aj v súťažných podkladoch stanovil podmienku technickej a odbornej spôsobilosti, keď požadoval, aby uchádzač doložil, že je držiteľom platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom. Úrad ďalej poukázal na to, že problematikou normy ISO 10006 zaoberala aj rada v konaní č. 10665-9000/2018, v ktorom vydala rozhodnutie zo dňa 23.11.2018, pričom si v tejto veci vyžiadala odborné stanovisko od Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako „odborné stanovisko ÚNMS SR“). Z predmetného odborného stanoviska podľa úradu vyplynulo, že norma ISO 10006 má odporúčací charakter, nemá sa používať na certifikačné účely, keďže neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva, t. j. konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa tejto normy a osvedčil súlad s touto normou. Podľa názoru ÚNMS SR vzhľadom na skutočnosť, že daná norma nie je určená na certifikáciu, nie je možné preukázať zhodu s požiadavkami. Na základe vyššie uvedeného, úrad dospel k záveru, že vyžadovanie takéhoto potvrdenia ako podmienky účasti je diskriminačné, netransparentné a nedôvodné obmedzujúce hospodársku súťaž, keďže v procese vyhodnocovania splnenia podmienok účasti v danom prípade nie je možné objektívne vyhodnotiť rovnocennosť opatrení na zabezpečenie kvality vo vzťahu k vydanému potvrdeniu, resp. certifikátu. Zdôraznil, že predmetná podmienka v danom postupe zadávania, mohla preto odradiť od účasti potenciálnych záujemcov, ktorí by boli schopní riadne plniť obstarávaný predmet zákazky, avšak nedisponovali by predmetným potvrdením. Preto takéto konanie kontrolovaného podľa úradu, mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K tretiemu porušeniu a to, či kontrolovaný opísal predmet zákazky dostatočne, keď v dokumente s názvom „Zadanie“, resp. vo výkaze výmer bližšie nedefinoval technické parametre kuchynskej zostavy a horných skriniek a ani v projektovej dokumentácii sa predmetné údaje nenachádzajú, úrad uviedol, že keďže kontrolovaný neurčil ani základné technické parametre kuchynskej zostavy a horných skriniek, ako je napr. počet, rozmery horných skriniek, výšku pracovnej dosky atď., ponechal na samotných uchádzačov, aby sami navrhli kuchynskú zostavu spolu s hornými skrinkami. Úrad konštatoval, že v predmetnom verejnom obstarávaní kontrolovaný neopísal predmet zákazky tak, aby bolo zabezpečené predloženie porovnateľných ponúk z hľadiska celkovej ceny za ten istý predmet zákazky. Každý uchádzač mohol vzhľadom na rozsah dostupných informácií len odhadnúť, akú kuchynskú zostavu a horné skrinky požaduje kontrolovaný dodať. Preto podľa úradu kontrolovaný postupoval v rozpore s ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní ako aj s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípom rovnakého zaobchádzania a tiež s princípom transparentnosti, pričom identifikované porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal kontrolovaný odvolanie a ktorý k prvému porušeniu namietal, že SKSI poskytovala znaleckú činnosť, napriek tomu, že nie je vedená ako znalecká organizácia v registri znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto nie je kompetentná kvalifikovane posúdiť danú problematiku. Kontrolovaný mal tiež za to, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje dostatočné a jednoznačné odôvodnenie neprimeranosti dotknutej jeho požiadavky na preukázanie 10-ročnej praktickej odbornej praxe stavbyvedúceho. Kontrolovaný zastával názor, že určená podmienka účasti na súťaži vrátane jej stanovenej minimálnej požadovanej úrovne štandardov nebola a nie je spôsobilá diskriminovať uchádzačov, a to aj s ohľadom na verejne dostupné informácie o počte takýchto osôb, ktoré kontrolovaný uviedol vo svojich vyjadreniach. Ďalej kontrolovaný uviedol, že mal záujem na získaní osoby pre výkon činnosti stavbyvedúceho, ktorá má za sebou dostatočnú samostatnú prax bez potreby odborného vedenia, preto nad rámec praxe nevyhnutnej pre získanie oprávnenia na účasť na skúške odbornej spôsobilosti a uvedeným postupom zabezpečoval možnosť uplatnenia priamej zodpovednosti konkrétnej kontrolovanému známej osoby pre prípad akýchkoľvek negatívnych následkov vyplývajúcich z nedostatočnej úrovne odbornej činnosti stavbyvedúceho. K druhému porušeniu kontrolovaný namietal, že vo vzťahu k uvedenej požiadavke nepožadoval predloženie certifikátu, ale platné potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou a účel vyžadovania potvrdenia odôvodňoval tým, že keď tvrdí, že určením dotknutej podmienky účasti vo vzťahu k realizácii predmetu zákazky overil zabezpečenie určitej úrovne znalosti uchádzačov o nastavení riadenia projektov, všeobecných zásad a praktík manažérstva kvality, že uchádzač, resp. jeho organizácia, má predpoklady na kontinuálne overovanie aplikácie metód obsiahnutých v normách ISO súboru 9000 v nadväznosti na požiadavku doložiť, že uchádzač je držiteľom platného certifikátu kvality podľa ust. § 29 ISO 9001, vydaného nezávislou inštitúciou. Na základe uvedeného mal kontrolovaný za to, že ním uvedená minimálna požadovaná úroveň štandardov vo vzťahu k požiadavke na preukázanie znalosti normy ISO 10006 nespôsobila a ani nemohla spôsobiť porušenie taxatívnosti ust. § 34 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 35 zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa týka podmienok, resp. predpokladov trvalej udržateľnosti metód uvedených v norme ISO 9000. Kontrolovaný zdôraznil, že v podmienkach Slovenskej republiky je možné získať aj certifikát, o čom je možné získať dôkaz u spoločností, ktoré poskytujú vzdelávanie v príslušnej oblasti, a preto mal za to, že získanie potvrdenia či certifikátu nemohlo spôsobiť uchádzačom neprimerané ťažkosti. K tretiemu porušeniu kontrovaný uviedol, že takýto postup nemohol mať významný vplyv na predloženie ponúk s ohľadom na rozpočtovanú, resp. ponúknutú cenu (do X XXX eur bez DPH) vo vzťahu k celkovej určenej predpokladanej hodnote zákazky (XX XXX,XX eura bez DPH). Podľa názoru kontrolovaného už vôbec nie je možné zaoberať sa vo vzťahu k uvedenému porovnateľnosťou ponúk s ohľadom na skutočnosť, že trh ponúka množstvo stavebnicových, resp. modulových riešení. Kontrolovaný ďalej poukázal na to, že úrad v rozhodnutí neuviedol aké pohnútky mohli potenciálnych uchádzačov odradiť od účasti vo verejnom obstarávaní, a preto nie je možné na uvedené zistenie úradu adekvátne reagovať a úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že skutočnosť, že ponuky v kontrolovanom verejnom obstarávaní predložili iba dvaja uchádzači, je dôkazom možného odradenia ostatných potenciálnych uchádzačov, keďže sa jedná o položku predstavujúcu maximálne 1,1% rozpočtu diela. Na základe vyššie uvedeného, kontrolovaný navrhol zmeniť výrok rozhodnutia úradu tak, že v priebehu uskutočneného výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním neboli zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali, resp. mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 11. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) ako orgán Úradu pre verejné obstarávanie podľa ust. § 140 ods. 3 a orgán príslušný podľa ust. § 146 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vo veci odvolania kontrolovaného - verejného obstarávateľa Obec Slavkovce, 072 17 Slavkovce 115 proti rozhodnutiu úradu č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy, začatom z vlastného podnetu úradu vo verejnom obstarávaní na predmet podlimitnej zákazky „Komunitné centrum Slavkovce“, vyhlásenom kontrolovaným vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 zo dňa 01.03.2017 pod zn. 2525-WYP, rozhodla rozhodnutím číslo spisu: 7000-9000/2019 dňa 06.06.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019 zmenila podľa ust. § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. nasledovne: Druhostupňový orgán podľa ust. § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. uviedol, že kontrolovaný svojím konaním porušil: § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk požadoval neprimeranú dĺžku min. 10 ročnej odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho, § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk požadoval predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10 006 vydané nezávislou inštitúciou, pričom uvedené konania kontrolovaného mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v rozhodnutí sa zaoberal tromi porušeniami zistenými v konaní, konkrétne tým: a) či kontrolovaný vo výzve na predkladanie ponúk požadoval primeranú dĺžku odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho, keď určil podmienku min. 10-ročnej praxe, b) či kontrolovaný postupoval v súlade s princípom nediskriminácie, keď požadoval od uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality podľa normy ISO 10006, c) a či opísal predmet zákazky jednoznačne a úplne na to, aby uchádzači mohli predložiť porovnateľné ponuky, keď nedefinoval ani základné požiadavky na kuchynskú zostavu a horné skrinky vo výkaze výmer. Ad a) dĺžka odbornej praxe stavbyvedúceho Spornou podmienkou účasti bolo v predmetnom prípade vyžadovanie stavbyvedúceho s minimálne 10-ročnou skúsenosťou v pozícií stavbyvedúci. Úlohou druhostupňového orgánu bolo preskúmať primeranosť podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky. Druhostupňový orgán poukázal na to, že primeranosť uvedenej podmienky účasti nie je možné posúdiť bez adekvátneho odborného posúdenia. V tomto ohľade poukázal na skutočnosť, že úrad oslovil SKSI, aby odborne posúdila skutočnosti, ktoré súvisia so zodpovedaním predmetnej otázky (body 3 až 7 tohto rozhodnutia). Uviedol, že zo stanoviska SKSI citovaného v rozhodnutí úradu (bod 31 tohto rozhodnutia) vyplýva, že požadovanie požiadavky na dĺžku odbornej praxe v trvaní minimálne 10 rokov pri osobe, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho vo vzťahu k predmetu tejto zákazky je neprimeraná a pre realizáciu predmetnej zákazky je dostačujúce úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti a ďalej, že pokladá za dostatočnú požiadavku na preukázanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho v spojení s predloženými referenciami o odbornej praxi (zoznam stavieb a činností vykonávaných na stavbách zodpovedajúcich predmetu obstarávania počas piatich rokov). V zmysle vyššie uvedeného stanoviska SKIS druhostupňový orgán konštatoval, že predmetná podmienka účasti je neprimeraná a zároveň diskriminačná, keďže mohla odradiť tých potenciálnych uchádzačov, ktorí by síce vedeli kvalifikovane uskutočniť stavebné práce, ale zároveň v čase zadávania zákazky nedisponovali minimálne jednou osobou, ktorá mala 10-ročné praktické skúsenosti v pozícii stavbyvedúceho. Vychádzajúc zo záverov odborného stanoviska mal druhostupňový orgán za to, že vo vzťahu k danému predmetu zákazky, ktorým je rekonštrukcia jednoduchého jednopodlažného nepodpivničeného objektu, je neprimerané vyžadovať stavbyvedúceho s minimálne 10-ročnou skúsenosťou v pozícií stavbyvedúci. Zároveň mal za to, že sporná podmienka účasti mohla diskriminovať a odradiť od predloženia ponuky tie hospodárske subjekty, ktoré nemajú k dispozícii stavbyvedúceho s tak dlhou praxou, pričom takáto požiadavka kontrolovaného nebola nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa (odborné vedenie projektu). Podľa druhostupňového orgánu neobstojí argumentácia kontrolovaného (bod 17 tohto rozhodnutia) v zmysle ktorej odôvodňoval požadovanie 10-ročnej praxe stavbyvedúceho tým, že dĺžka praxe má zabezpečiť odborné vedenie projektu. Zdôraznil, že v minulosti už poukázal na to, že dĺžka praxe nemusí preukázať zabezpečenie odborného vedenia projektu (rozhodnutie rady č. 11544-9000/2018 zo dňa 07.12.2018), keď v rozhodnutí uviedla, cit: Vyžadovanie primeranej dĺžky odbornej praxe by malo byť podľa rady spojené s vyžadovaním reálnych skúseností. Práve tieto podľa rady preukážu reálnu skúsenosť lepšie, ako vyžadovanie diskriminačné dlhej dĺžky praxe. Z uvedeného vyplýva, že posudzované nastavenie podmienky účasti nie je nevyhnutným a ani vhodným nástrojom na zabezpečenie odborného vedenia projektu. Preto druhostupňový orgán odporúčal kontrolovanému, aby nevyžadoval v prípade obstarávania jednoduchších stavebných prác neprimerane dlhú prax odborníkov stavby-vedúcich a aby pri preverovaní skúsenosti kľúčových odborníkov pristúpil radšej k vyžadovaniu konkrétnych skúseností, ako k preverovaniu dĺžky ich praxe. Druhostupňový orgán k argumentu kontrolovaného o nedostatočnej kompetentnosti SKSI na posúdenie otázok kladených úradom uviedol, že postavenie SKSI, ako aj kompetencia posudzovania predmetných otázok, vyplýva z platnej právnej úpravy, ako aj zo samotnej činnosti SKSI. Ide totiž o orgán, ktorý vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti stavbyvedúcich a teda je kompetentný sa k predmetným otázkam vyjadriť. Uviedol, že skutočnosť, že SKSI nemá úlohu znaleckého posúdenia zahrnutú v zákone č. 138/1992 Zb., nebráni tomu, aby SKSI odborne posúdila vyššie uvedené otázky úradu. Druhostupňový orgán mal za to, že úrad sa dostatočne vysporiadal s touto argumentáciou kontrolovaného už v rozhodnutí, keď poukázal na relevantnú právnu úpravu. Ad b) potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality podľa normy ISO 10006 Kontrolovaný na preukázanie stanovenej podmienky účasti o. i. požadoval aj preukázanie, že uchádzač je držiteľom platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom. Úlohou druhostupňového orgánu preto bolo potrebné posúdiť, či požiadavka kontrolovaného na preukázanie splnenia predmetnej podmienky účasti je v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Druhostupňový orgán konštatoval, že norma ISO 10006 neobsahuje a ani nepredpisuje požiadavky, ktoré sú spôsobilé byť certifikované, tzn. neobsahuje a ani nepredpisuje konkrétne certifikačné požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát podľa tejto normy a osvedčil tak súlad s touto normou, ponúka návod (odporúčania). Nie je teda možné preukázať zhodu s požiadavkami normy ISO 10006, pretože táto norma žiadne nestanovuje. Zdôraznil, že tento záver dostatočne odôvodnil vo svojich rozhodnutiach č. 10546-9000/2018 zo dňa 23.11.2018 a č. 10665-9000/2018 zo dňa 23.11.2018, v ktorých sa podrobne zaoberal danou problematikou. Druhostupňový orgán uvedenému tvrdeniu kontrolovaného, že nepožadoval predloženie certifikátu, ako to uviedol úrad, ale potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou uviedol, že sám kontrolovaný si v prvom rade odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že nepožadoval predloženie certifikátu (ale potvrdenia), pričom by však uznal aj iné dôkazy rovnocenné požiadavkám na vystavenie príslušného certifikátu, poukázal na to, že kontrolovanému nevytkol požadovanie certifikátu, ale práve vyžadovanie predmetného potvrdenia. Preto nie je rozhodujúce, či kontrolovaný požadovaný doklad nazval certifikátom alebo potvrdením, skúmal však, čo vyplýva z obsahu predmetnej požiadavky či táto bola stanovená jednoznačne. Uviedol, že kontrolovaný požadoval potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006, ktorým sa malo potvrdzovať splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom, ktorá mala potvrdiť, že uchádzač aplikuje manažérstvo kvality v projektoch podľa normy ISO 10006. Dospel k záveru, že z takto stanovenej požiadavky kontrolovaným však nie je zrejmé aké potvrdenie vydané akou nezávislou inštitúciou mali uchádzači predkladať a nie je zrejmé aká iná nezávislá inštitúcia vo všeobecnosti by mohla potvrdiť splnenie požiadaviek podľa normy ISO 10006 ako certifikačný orgán, ktorý má na to oprávnenie a zároveň poukázal na to, že kontrolovaný tvrdil, že nepožadoval predloženie certifikátu (a teda nepožadoval predloženie „potvrdenia“ vydaného certifikačným orgánom). Podľa druhostupňového orgánu nie je zrejmé, čo by malo byť obsahom požadovaného potvrdenia „vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality“, keďže norma ISO 10006 neobsahuje žiadne záväzné normy, ktoré musia byť splnené (obsahuje len odporúčania), žiadne požiadavky, ktoré by boli overiteľné, či ich uchádzač spĺňa alebo nie, a to kýmkoľvek, ani certifikačným orgánom, ani žiadnou inou nezávislou inštitúciou (treťou stranou). Z takto stanovenej požiadavky preto nie je zrejmé, aké skutočnosti malo takéto kontrolovaným požadované potvrdenie preukazovať. Preto druhostupňový orgán dospel k záveru, že kontrolovaný predmetnú požiadavku stanovil nejednoznačne, zmätočne, a teda v rozpore s princípom transparentnosti. K argumentu kontrolovaného, že je možné získať certifikát, druhostupňový orgán opätovne odkazoval na vyššie uvedené rozhodnutia č. 10546-9000/2018 a č. 10665-9000/2018, v ktorých uvádza, cit.: „Rada teda nespochybňuje možnosť certifikačných orgánov slobodne podnikať na trhu, a teda vydávať aj takéto certifikáty, avšak vyžadovanie takéhoto certifikátu ako podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, je podľa rady diskriminačné, netransparentné a nedôvodné obmedzujúce hospodársku súťaž, a teda v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.“ Preto požiadavka kontrolovaného na predloženie dokladu, ktorým mali potenciálni uchádzači preukázať splnenie danej podmienky účasti, bola stanovená netransparentne a takto stanovená požiadavka mohla odradiť potenciálnych uchádzačov od účasti v tomto verejnom obstarávaní. Pri argumente kontrolovaného, kde odôvodňuje účel predmetnej podmienky účasti, sa druhostupňový orgán stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý uviedol, že netvrdí, že cieľom podmienky účasti nie je zabezpečenie riadenia projektu skúseným manažérom, no na zabezpečenie cieľov sledovaných kontrolovaným pri stanovení tejto podmienky účasti absentujú jednotné požiadavky buď na certifikáciu, alebo na vydávanie potvrdení tohto typu a ak absentujú, môže to mať za následok, že potvrdenia, ktoré by predkladali jednotliví záujemcovia/uchádzači nemusia byť vzájomné porovnateľné, keďže v každom jednom prípade môže doklad vydaný podľa tejto normy osvedčovať rôzne a vždy iné skutočnosti. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie v tejto časti je vecne správne a preto nie je dôvod na jeho zmenu a že uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ad c) nejednoznačný opis predmetu zákazky V prípade tretieho porušenia bolo úlohou druhostupňového orgánu posúdiť, či kontrolovaný opísal predmet zákazky jednoznačne a ak nie, aký to malo vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Druhostupňový orgán mal za to, že kontrolovaný neurčil ani základné technické parametre kuchynskej zostavy a horných skriniek, ako je napr. počet, rozmery horných skriniek, výšku pracovnej dosky atď., ponechal na samotných uchádzačov, aby sami navrhli kuchynskú zostavu spolu s hornými skrinkami, a teda neopísal predmet zákazky tak, aby bolo zabezpečené predloženie porovnateľných ponúk z hľadiska celkovej ceny za ten istý predmet zákazky. Kontrolovaný tak postupoval v rozpore s ust. § 42 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj s princípom nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov a princípom rovnakého zaobchádzania a tiež s princípom transparentnosti, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Druhostupňový orgán poukázal na to, že úradom citovaná položka výkazu výmer (bod 34 tohto rozhodnutia) skutočne neobsahuje detailný opis, pokiaľ ide o položku „Kuchynská zostava + horné skrinky“ a stotožňuje sa s úradom v tom, že daná položka nebola opísaná jednoznačne. Zároveň uviedol, že pre komplexné posúdenie daného vyššie uvedeného konania kontrolovaného bolo potrebné posúdiť aj iné okolnosti súvisiace s opisom predmetu zákazky vo výkaze výmer, v zmysle čoho uviedol, že preskúmal dokument „Zadanie/Výkaz výmer“ a poukázal na to, že v tomto bolo uvedených celkovo 190 položiek, pričom iba pri jednej z týchto položiek úrad namieta jej nedostatočný opis. Pritom v prípade položky „Kuchynská zostava + horné skrinky“ nejde o položku, ktorá by bola výrazne významnejšia (cenovo) oproti ostatným položkám vo výkaze výmer, na čo poukazuje aj sám kontrolovaný (bod 21 tohto rozhodnutia). Zároveň poukázal aj na to, že kontrolovaný v súťažných podkladoch uviedol, že je možné vykonať obhliadku (bod 33 tohto rozhodnutia), pričom z dokumentácie kontrolovaného vyplýva, že žiadna obhliadka nebola vykonaná. Uchádzači teda mali možnosť prezrieť si miesto, kde bude predmet zákazky realizovaný (v prípade, že by opis predmetu zákazky nebol podľa nich dostatočne určitý), ale túto nevyužili. Ďalej poukázal na to, že záujemca mal možnosť v prípade nejednoznačnosti opisu predmetu zákazky podať verejnému obstarávateľovi žiadosti o vysvetlenie, prípadne žiadosť o nápravu. Z dokumentácie kontrolovaného však nevyplýva, že by niektorí zo záujemcov žiadali o vysvetlenie tejto položky. Uviedol, že v tomto prípade neuvedenie dostatočného opisu nemuselo mať významný vplyv na vypracovanie ponúk. Pripustil, že nedostatočná špecifikácia predmetnej položky mohla mať za následok dodanie lacnejšej, príp. menej kvalitnej kuchynskej zostavy a horných skriniek (keďže uchádzač mohol ponúknuť akékoľvek skrinky - aj najmenej kvalitné na trhu), a teda mohla mať nepriaznivý dopad na kvalitu dodanej predmetnej položky, no vzhľadom na objem všetkých položiek predmetu zákazky (komplexnej rekonštrukcie komunitného centra) je táto zanedbateľná. Uviedol, že sa nepreukázalo ani to, že ponuky uchádzačov boli neporovnateľné, keď obaja uchádzači v predmetnom verejnom obstarávaní predložili pokiaľ ide o položku „Kuchynská zostava + horné skrinky“ porovnateľné ponuky (uchádzači predložili ponuky XXX.XX eur a XXXX.XX eur; bod 35 a 36 tohto rozhodnutia). Druhostupňový orgán súhlasil so záverom prvostupňového orgánu, podľa ktorého kontrolovaný tým, že v súťažných podkladoch neurčil podrobný opis kuchynskej zostavy a horných skriniek, ponechal na samotných uchádzačov, aby sami navrhli kuchynskú zostavu spolu s hornými skrinkami a dodal, že tým, že nestanovil podrobné kvalitatívne požiadavky vo vzťahu ku kuchynskej zostave a horným skrinkám, jednoznačne motivoval uchádzačov k tomu, aby mu ponúkli čo najlacnejšie výrobky, spĺňajúce rozmerové parametre vyplývajúce z projektovej dokumentácie, ktoré je možné dodať čo najskôr (keďže, ako už bolo uvedené, kritériom na vyhodnotenie ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní bola cena a lehota výstavby), čím však nemusí dôjsť k zabezpečeniu cieľa získania najlepšej hodnoty za finančné prostriedky. Na druhej strane však podľa názoru druhostupňového orgánu takýmto postupom kontrolovaného nedošlo k porušeniu princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, ako konštatoval prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím najmä na nízku hodnotu položky „Kuchynská zostava a horné skrinky“ v porovnaní s celkovým objemom danej zákazky, je podľa názoru druhostupňového orgánu možné mať za to, že vyhodnotenie predmetného porušenia prvostupňovým orgánom ako porušenia, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, sa môže javiť ako neprimerane prísne vzhľadom na závažnosť porušenia a objem položiek predmetu zákazky, ako aj na to, že v predmetnom prípade žiaden zo záujemcov nežiadal o vysvetlenie/o nápravu. Druhostupňový orgán zastával názor, že kontrolovaný aj keď nestanovil jednu položku „Kuchynská zostava a horné skrinky“ vo výkaze výmer, dostatočne určito, avšak vzhľadom na ďalšie vyššie uvedené okolnosti predmetná skutočnosť nemala v danom prípade vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Preto druhostupňový orgán zmenil v tejto časti prvostupňové rozhodnutie a uvedené porušenie z výroku rozhodnutia vypustil. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že kontrolovaný postupoval v rozpore s ust. § 38 ods. 5 a s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď stanovil neprimeranú podmienku 10-ročnej praxe stavbyvedúceho, porušujúcu princíp nediskriminácie a princíp transparent-nosti, keď v rámci podmienok účasti požadoval od uchádzačov predložiť platné potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, keďže norma ISO 10006 nie je určená na certifikáciu, je len normou návodu, tzn. neobsahuje žiadne požiadavky, ktoré by boli overiteľné, či ich uchádzač spĺňa alebo nie, a to kýmkoľvek, ani certifikačným orgánom, ani žiadnou inou nezávislou inštitúciou. Zároveň mal za to, že uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože požiadavka na 10-ročnú prax stavbyvedúceho je vzhľadom na predmet zákazky neprimeraná, a požiadavka na predloženie potvrdenia podľa normy ISO 10006 je zmätočná. Obe tieto požiadavky boli podľa rady spôsobilé odradiť od účasti v predmetnom verejnom obstarávaní potenciálnych záujemcov. Druhostupňový orgán odporúčal kontrolovanému, aby nevyžadoval v prípade obstarávania jednoduchších stavebných prác neprimerane dlhú prax odborníkov stavbyvedúcich a aby v rámci podmienok účasti od uchádzačov nevyžadoval predloženie potvrdení podľa takých noriem, ktoré nie sú určené na certifikáciu, tzn. neobsahujú žiadne požiadavky, ktoré by boli overiteľné, či ich uchádzač spĺňa alebo nie. Druhostupňový orgán z uvedených dôvodov zmenil prvostupňové rozhodnutie v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. Žaloba 12. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd alebo aj ako „správny súd”) dňa 09.07.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7000-9000/2019 zo dňa 06.06.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný - Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako orgán úradu podľa ust. § 140 ods. 3 a orgán príslušný podľa ust. § 146 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vo veci podaného odvolania žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019 vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy, začatom z vlastného podnetu úradu vo verejnom obstarávaní na predmet podlimitnej zákazky „Komunitné centrum Slavkovce“, vyhlásenom žalobcom vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 zo dňa 01.03.2017 pod zn. 2525-WYP, rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil podľa ust. § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. a v ktorom podľa ust. § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. uviedol, že kontrolovaný svojím konaním porušil ust. § 38 ods. 5 a ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk požadoval neprimeranú dĺžku minimálne 10 ročnej odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho a ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk požadoval predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, pričom uvedené konania žalobcu ako kontrolovaného mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 13. Zároveň žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý súd uznesením sp. zn. 1S/148/2019-69 zo dňa 09.12.2019 zamietol. 14. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 15. Žalobca nesúhlasil s názorom druhostupňového orgánu uvedeným v napadnutom rozhodnutí týkajúceho sa prvého porušenia, a to, že v prípade identifikácie potreby získania akýchkoľvek informácií žalovaným, ktoré sa stávajú podkladom pre jeho rozhodovaciu činnosť je relevantným subjektom iba osoba uvedená v ust. § 2 ods. 1 č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon č. 382/2004 Z. z. alebo aj ako „zákon o znalcoch“) a použitie vyjadrení akýchkoľvek iných osôb, ako sú uvedené v uvedenom ustanovení zákona o znalcoch, na formuláciu konečných záverov na základe ktorých žalovaný rozhodoval, považuje žalobca za neprípustné. 16. Žalobca ďalej namietal, že z obsahu rozhodnutia nie je taktiež možné identifikovať, či sa v prípade SKSI má jednať o osobu uvedenú v ust. § 15 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch, resp. je nepreskúmateľné, či boli splnené podmienky oprávňujúce orgán verejnej moci využiť takúto osobu pre potreby znaleckej činnosti, vrátane preukázania neprimeranosti nákladov, ktoré oprávňuje orgán štátnej moci na využitie osoby zapísanej v zozname, resp. registri znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Zdôraznil, že SKSI nie je vedená ako znalecká organizácia v uvedenom registri. 17. Žalobca zdôraznil, že určená podmienka účasti vrátane jej stanovenej minimálnej požadovanej úrovne štandardov nebola a nie je spôsobilá diskriminovať uchádzačov, ktorí zo zákona zabezpečujú výkon činnosti stavbyvedúceho prostredníctvom odborne spôsobilých osôb a to aj s ohľadom na verejne dostupné informácie o počte takýchto osôb, nachádzajúce sa vo verejných registroch vedených Slovenskou komorou stavebných inžinierov. Použitie vyjadrení akýchkoľvek iných osôb, ako sú uvedené v uvedenom ustanovení zákona o znalcoch, na formuláciu konečných záverov, na základe ktorých žalovaný rozhoduje, považuje žalobca za neprípustné. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie. 18. K druhému porušeniu žalobca uviedol, že vo vzťahu k požiadavke na preukázanie znalosti normy ISO 10006, nebolo porušené ust. § 34 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 35 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko sa týka podmienok, resp. predpokladov trvalej udržateľnosti metód uvedených v norme ISO 9000. 19. Ďalej žalobca uviedol, že podľa informácií na oficiálnej internetovej stránke Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvom Slovenskej republiky (ÚNMS SR), ako ústredného orgánu štátnej správy pre uvedenú oblasť, (verejne dostupných na elektronickej adrese https://www.sutn.sk/eshop/public/ standard_detail.aspx?id=95500) podľa ktorých, predmetom uvedenej kontrolovanej medzinárodnej normy je poskytnutie návodu na aplikáciu manažérstva kvality v projektoch, ktorá okrem iného obsahuje i systémy manažérstva kvality v projektoch, meranie, analýzu a zlepšovanie, z čoho vyplýva overiteľnosť merania a trvalého zlepšovania manažérstva kvality v nadväznosti na požiadavku na predloženie certifikátu manažérstva kvality ISO 9001, čo bezpochyby vypovedá o prístupe organizácie k trvalej udržateľnosti v oblasti manažérstva kvality, a je teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko sa jedná o jedno z možných opatrení na zabezpečenie kvality, resp. jej udržateľnosti. Uchádzač požadovaným dokumentom preukazuje znalosť obsahu medzinárodne určeného návodu na aplikáciu manažérstva kvality v projektoch a jej udržateľnosť, čo je podľa názoru žalobcu primerané rozsahu a charakteru dotknutej zákazky a zároveň zabezpečuje zodpovedajúcu úroveň informácií uchádzačov o oblasti trvalo udržateľného manažérstva kvality. Zdôraznil, že vo vzťahu k uvedenej požiadavke nepožadoval predloženie certifikátu, ale platné potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou. Zároveň žalobca v časti III. 1.3) oddielu III. výzvy uviedol, že prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie kvality podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu, t.j. splnenie určeného minimálnej úrovne požadovaného štandardu bolo možné viacerými spôsobmi (napr. predložením potvrdenia vystaveného subjektom verifikujúcim adekvátnu znalosť verifikovaného subjektu odporúčaní uvedených v dotknutej norme, opisom prijatých opatrení uchádzačom alebo akýmikoľvek ďalšími dôkazmi). Žalobca mal za to, že preto je napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti nepreskúmateľné, vzhľadom na jeho nedostatočné, resp. nejednoznačné odôvodnenie. 20. Zastával názor, že v napadnutom rozhodnutí absentujú relevantné názory a analýzy skutkového stavu a popísanie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Zastával názor, že takéto konanie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Zdôraznil, že z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a relevantnými závermi na strane druhej. Ak to chýba, potom ide o tzv. inú vadu konania. Žalovaný by mal pri svojom rozhodovaní vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu veci. Je rovnako potrebné, aby v odôvodnení rozhodnutia presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov. 21. Hodnotenie dôkazov je činnosť žalovaného, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Zásada voľného hodnotenia dôkazov neznamená ľubovôľu ich hodnotenia, ale hodnotenie vykonaných dôkazov musí vychádzať z formálne logického úsudku založeného na vykonaných dôkazoch. Pri hodnotení dôkazov žalovaný mal hodnotiť predovšetkým pravdivosť toho ktorého dôkazu. V rámci hodnotenia dôkazov je potrebné zohľadniť aj vzájomnú nadväznosť. Z dôvodov uvedených v tejto žalobe má žalobca za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé a nejednoznačné, a preto je nepreskúmateľné. 22. Ďalej žalobca poukázal na doktrínu legitímneho očakávania, ktorá je doktrínou verejného práva, ktorá spočíva v tom, že súkromná osoba, ako účastník právneho vzťahu, má voči orgánu verejnej moci isté odôvodnené očakávania. Tieto odôvodnené očakávania sa vzťahujú na postup orgánu verejnej moci, prípadne rozhodnutie tohto orgánu. Postup orgánu verejnej moci totiž musí byť predvídateľný (vzhľadom na právnu úpravu) a orgán nemôže v skutkovo podobných prípadoch rozhodovať rozdielne. 23. Zdôraznil, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu 2MCdo/1/2015). 24. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že orgány verejnej moci nemôžu konať nepredvídateľným spôsobom, vzhľadom na ich nerovnocenné postavenie v oblasti verejného práva. 25. Na základe skutkových a právnych skutočností uvedených v tejto žalobe žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Vyjadrenie 26. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.10.2019, doručenom správnemu súdu dňa 15.10.2019 žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že sa s názorom žalobcu nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 27. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a navrhoval, aby správny súd žalobu podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) zamietol, nakoľko sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe v celom rozsahu nestotožňuje. 28. Žalovaný sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe nestotožňoval a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 173 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ktorého, si žalovaný môže v prípade potreby dať vypracovať odborné stanovisko alebo znalecký posudok. Uviedol, že tieto dva inštitúty je potrebné od seba odlišovať. V prípade, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, je možné ustanoviť znalca. V opačnom prípade, t.j. ak postačujú odborné znalosti, môže žalovaný požiadať o vypracovanie odborného stanoviska. Vo všeobecnosti sa v konaní považuje odborné stanovisko resp. odborný posudok za efektívnejší a rýchlejší prostriedok na objasnenie relevantných skutočností avšak zdôraznil, že odborné stanovisko a znalecký posudok ako dôkazné prostriedky, majú rovnakú váhu. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno akceptovať názor žalobcu, že by žalovaný postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, keď požiadal SKSI o odborné stanovisko ohľadne otázok týkajúcich sa odbornej spôsobilosti osoby na výkon činnosti stavbyvedúceho. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho patrí v zmysle zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov medzi základné úlohy SKSI. Žalovaný mal za to, že SKSI možno považovať za subjekt, ktorý vzhľadom na svoje postavenie a kompetencie bol spôsobilý na vypracovanie predmetného odborného stanoviska a taktiež nebolo potrebné, aby SKSI bola zapísaná v zozname, resp. registri znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko sa v danom prípade nejednalo o poskytnutie znaleckého posudku ale len o vypracovanie odborného stanoviska. 30. Na základe skutočností vyplývajúcich z odborného stanoviska SKSI, žalovaný konštatoval, že požiadavka na dĺžku odbornej praxe v trvaní minimálne 10 rokov pri osobe, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho vo vzťahu k predmetu tejto zákazky je neprimeraná a zároveň diskriminačná, keďže mohla odradiť tých potenciálnych uchádzačov, ktorí by síce vedeli kvalifikovane uskutočniť stavebné práce, ale zároveň v čase zadávania zákazky nedisponovali minimálne jednou osobou, ktorá mala 10- ročné praktické skúsenosti v pozícii stavbyvedúceho. Žalovaný mal tiež za to, že vo vzťahu k danému predmetu zákazky, ktorým je rekonštrukcia jednoduchého jednopodlažného nepodpivničeného objektu, je neprimerané vyžadovať stavbyvedúceho s minimálne 10-ročnou skúsenosťou v pozícií stavbyvedúci. Takto stanovená podmienka účasti nebola nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. odborné vedenie projektu. 31. Žalovaný zastával názor, že pri preverovaní skúseností kľúčových odborníkov je vhodnejšie vyžadovať konkrétne skúsenosti, než dĺžku praxe, pričom účasťou na projekte možno spoľahlivo preukázať skúsenosti stavbyvedúceho s obdobnými prácami, aké sú predmetom zákazky, zatiaľ čo požiadavka na dĺžku praxe nemusí automaticky preukazovať mieru skúseností, nakoľko stavbyvedúci s kratšou dĺžkou praxe sa totiž mohol zúčastniť viacerých a náročnejších projektov, ako stavbyvedúci s dlhšou praxou. 32. Žalovaný sa vyjadril k spornému ustanoveniu vo výzve: „ K bode III. 1.3) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy je uvedené, cit.: „Zoznam a krátky opis podmienok, odôvodnenie primeranosti každej určenej podmienky: (...) Minimálna požadovaná úroveň štandardov: (...) uchádzač doloží, že je držiteľom platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom. Verejný obstarávateľ uzná ako rovnocenné aj osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov. Verejný obstarávateľ prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu. “, s tým, že konštatoval, že nie je zrejmé, čo mali uchádzači v zmysle tejto požiadavky predkladať, pretože nie je zrejmé, aké potvrdenie, vydané akou nezávislou inštitúciou žalobca požadoval, ako ani to, čo malo byť obsahom požadovaného potvrdenia. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že žalobca predmetnú požiadavku stanovil nejednoznačne, zmätočne a v rozpore s princípom transparentnosti. 33. Žalovaný zároveň poukázal na čl.1 normy ISO 10006, cit.: „Keďže táto medzinárodná norma je dokumentom návodu, nemá sa používať na certifikačné/registračné ciele.“ 34. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že norma ISO 10006 neobsahuje a ani nepredpisuje požiadavky, ktoré sú spôsobilé byť certifikované, tzn. neobsahuje a ani nepredpisuje konkrétne certifikačné požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát podľa tejto normy a osvedčil tak súlad s touto normou, nakoľko ponúka návod (odporúčania). Nie je teda možné preukázať zhodu s požiadavkami normy ISO 10006, pretože táto norma žiadne nestanovuje. 35. Mal za to, že je irelevantné, či žalobca požadovaný doklad nazval certifikátom alebo potvrdením. Uviedol, že z obsahu stanovenej podmienky vyplýva, že žalobca požadoval predložiť potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006, ktorým sa malo potvrdzovať splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom. Z uvedenej požiadavky podľa žalovaného vyplýva, že nezávislá inštitúcia mala potvrdiť, že uchádzač aplikuje manažérstvo kvality v projektoch podľa normy ISO 10006, a že uchádzač spĺňa (okrem iných) aj túto normu, tzn. spĺňa požiadavky podľa normy ISO 10006. 36. Žalovaný uviedol, že norma ISO 10006 nepodlieha certifikácii, resp. registrácii, nakoľko táto norma obsahuje návod, resp. odporúčania, a preto z uvedeného dôvodu neexistuje inštitúcia, ktorá by takéto potvrdenie mohla vydávať, hoci žalobca takéto potvrdenie vyžadoval a takisto nie je zrejmé, čo by malo byť obsahom požadovaného potvrdenia vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality, keďže norma ISO 10006 žiadne záväzné normy, ktoré musia byť splnené, neobsahuje, obsahuje len odporúčania. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný je toho názoru, že v napadnutom rozhodnutí preukázal, že žalobca predmetnú požiadavku stanovil nejednoznačne, zmätočne, a teda v rozpore s princípom transparentnosti. 38. V intenciách vyššie uvedených skutkových a právnych tvrdení mal žalovaný za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a žalobcom napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom, preto navrhoval, aby súd žalobu zamietol. IV. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 40. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 22.04.2021, nakoľko žalobca v žalobe a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods.2 SSP). 41. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7000-9000/2019 zo dňa 06.06.2019, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 7451/6000/2018 zo dňa 27.03.2019. 42. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 43. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 46. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 47. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z., technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: c) údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality bez ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sú k uchádzačovi alebo záujemcovi, ak ide o zákazku na stavebné práce, tých, na ktorých sa môže uchádzač alebo záujemca obrátiť so žiadosťou o vykonanie týchto prác, d) opisom technického vybavenia, študijných a výskumných zariadení a opatrení použitých uchádzačom alebo záujemcom na zabezpečenie kvality. 48. Podľa § 35 zákona č. 343/2015 Z.z., ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu systému manažérstva kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek noriem na systém manažérstva kvality uchádzačom alebo záujemcom, vrátane dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, môže odkázať na systémy manažérstva kvality vyplývajúce z právnych záväzkových aktov Európskej únie alebo medzinárodných noriem. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzná ako rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom členského štátu. Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný certifikát v určených lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach na zabezpečenie kvality predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktorými preukáže, že ním navrhované opatrenia na zabezpečenie kvality sú v súlade s požadovanými normami zabezpečenia kvality. 49. Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 343/2015 Z.z., podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ odôvodnia primeranosť každej určenej podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti vo vzťahu k predmetu zákazky alebo koncesie a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. 50. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., súťažné podklady sú písomné, grafické alebo iné podklady obsahujúce podrobné vymedzenie predmetu zákazky. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedenú všetky okolnosti, ktoré budú dôležité na plnenie zmluvy a na vypracovanie ponuky. Opis predmetu zákazky môže odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných tovarov, stavebných prác alebo služieb, ako aj na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, ak tieto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, musia však súvisieť s predmetom zákazky a byť primerané jej hodnote a cieľom. Predmet zákazky musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ opísať jednoznačne, úplne a nestranne na základe technických požiadaviek podľa prílohy č. 3. Technické požiadavky a) zohľadnia požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a riešenia vhodná pre všetkých užívateľov okrem náležité odôvodnených prípadov, ak právne záväzné akty Európskej únie ustanovujú záväzné požiadavky dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých užívateľov, v technických požiadavkách verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú odkaz na príslušné právne záväzné akty Európskej únie, b) musia byť určené tak, aby bol zabezpečený rovnaký prístup pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov a zabezpečená hospodárska súťaž. 51. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., pri zadávaní podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska verejný obstarávateľ postupuje podľa prvej časti a druhej časti prvej hlavy, ak nie je v § 113 až 116 ustanovené inak; nepoužije sa § 26, § 27, § 28 ods. 2 až 4, § 29, § 30 ods. 5 až 22, § 31, § 45, § 49 ods. 5, § 52 ods. 1 až 4 a § 62; § 52 ods. 5 a 6 sa použijú primerane. 52. Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., na preukázanie splnenia podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia verejný obstarávateľ vyžaduje doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu v rozsahu, ktorý zodpovedá predmetu zákazky; môže vyžadovať ďalšie doklady, ktorými sa preukazuje osobné postavenie podľa § 32. Verejný obstarávateľ môže určiť na preukázanie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti doklady podľa § 33 až 36. 53. Podľa § 114 ods. 3 písm. c) zákona č. 343/2015 Z. z., vo výzve na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ okrem iného uvedie podmienky účasti a odôvodnenie primeranosti každej určenej podmienky účasti týkajúcej sa finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti vo vzťahu k predmetu zákazky, ak sa vyžadujú. 54. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu. 55. Podľa § 169 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z., konanie o preskúmanie úkonov kontrolo-vaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy) sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 56. Podľa § 171 ods. 9 zákona č. 343/2015 Z.z., konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 a 4 zákona o verejnom obstarávaní sa začína doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému. 57. Podľa § 173 ods. 2 zákona č. 343/2015 Z. z., po začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného je kontrolovaný povinný doručiť úradu kompletnú dokumentáciu v origináli do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu. Doručením kompletnej dokumentácie v origináli úradu, ak ide o elektronickú komunikáciu, sa rozumie sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie prostredníctvom nástrojov a zariadení použitých na elektronickú komunikáciu. Kontrolovaný môže nahliadať do kompletnej dokumentácie v origináli doručenej úradu. 58. Podľa § 187e ods. 5 zákona č. 343/2015 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2019, v konaní začatom do 31. decembra 2018 sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, to neplatí pre zníženie pokuty podľa § 173 ods. 14, § 175 ods. 4 tretej vety a pre vydanie rozhodnutia podľa § 175 ods. 4 druhej vety. 59. Podľa § 44 ods. 1 č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov2) a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. 60. Podľa § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje postup získavania osobitnej odbornej spôsobilosti na účely vydávania živnostenských oprávnení na výkon činnosti stavbyvedúceho, na výkon činnosti stavebného dozoru a na výkon energetickej certifikácie budov. 61. Podľa § 31 ods. 2 písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, Slovenská komora stavebných inžinierov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavby-vedúceho, na stavebný dozor a na energetickú certifikáciu, preskúšavať ich (§ 23a) a vydávať im osvedčenie o vykonaní skúšky odbornej spôsobilosti, 62. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, právo vykonať skúšku odbornej spôsobilosti má uchádzač ktorý spĺňa predpoklady podľa § 15 ods. 1 a a) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a tri roky odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb alebo b) má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa technického zamerania a päť rokov odbornej praxe alebo stredoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru. 63. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 64. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 65. V danom prípade bolo primárnou úlohou súdu posúdiť, či orgány verejnej správy vec správne právne posúdili v zmysle ust. § 38 ods. 5 a ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní primeranosť žalobcom určených podmienok účasti na verejnom obstarávaní, t.j. či požiadavky žalobcu na preukázanie splnenia predmetnej podmienky účasti sú v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď požadoval primeranú dĺžku minimálne 10-ročnej odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho ako aj predloženie potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality podľa normy ISO 10006. Ďalej bolo potrebné posúdiť, či orgány verejnej správy riadne zistili skutkový stav veci a či jeho zistenie bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci ohľadom zistených porušení v konaní žalobcom. 66. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že kontrolovaný je verejný obstarávateľom podľa ust. § 7 zákona o verejnom obstarávaní a na obstarávanie identifikovaného predmetu zákazky použil postup zadávania podlimitných zákaziek podľa ust. § 113 až ust. 115 zákona o verejnom obstarávaní. Ďalej správny súd zistil, že výzva na predkladanie ponúk bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 z 01.03.2017 pod zn. 2525 - WYP a že sa jednalo o zákazku na uskutočnenie stavebných prác zadávanú podlimitným postupom s predpokladanou hodnotou vo výške XX XXX,XX eura bez DPH s tým, že predmetná zákazka mala byť financovaná z fondov Európskej únie, identifikácia projektu: Operačný program Ľudské zdroje. Zároveň správny súd zistil, že kontrolovaný poskytol súťažné podklady prostredníctvom systému EVOservis 6 záujemcom a že v lehote na predkladanie ponúk, t.j. do 27.03.2017 do 14:00 hod. predložili ponuku 2 uchádzači s tým, že otváranie častí ponúk, označených ako „Ostatné“ sa uskutočnilo dňa 27.03.2017 o 14:15 hod., pričom po vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Ostatné“ nebol vylúčený žiaden uchádzač a že dňa 17.05.2017 o 10:00 hod. sa uskutočnilo otváranie častí ponúk, označených ako „Kritériá“ a že po vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Kritériá“ nebol vylúčený žiaden uchádzač. Ďalej správny súd zistil, že na základe stanoveného kritéria na vyhodnotenie ponúk „Kritéria nákladov“, ktoré sa skladá z dvoch kritérií, 1) celková cena bez DPH, relatívna váha 60, lehota výstavby v pracovných dňoch, relatívna váha 40, kontrolovaný vyhodnotil ako úspešného uchádzača Plynroz, a.s., Kúpeľská 66, 073 01 Sobrance, IČO: 00594482 s ponukovou cenou vo výške XX XXX,XX eura bez DPH a lehotou výstavby v pracovných dňoch 45 dní, nakoľko po výzve na predloženie dokladov podľa ust. § 55 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní bol vylúčený uchádzač, ktorý sa umiestnil druhý v poradí, keďže na predmetnú výzvu nereagoval a doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti nepredložil. Kontrolovaný následne uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom z ktorej vyplýva, že: v bode II. 1.1) „Názov“ výzvy na predkladanie ponúk (ďalej len „výzvy“) je uvedené, cit.: „Komunitné centrum Slavkovce“, v bode II.1.4) „Stručný opis“ výzvy je uvedené, cit.: „Projekt rieši rekonštrukciu budovy komunitného centra v obci.“, v bode II.2.7) „Dĺžka trvania zákazky alebo rámcovej dohody“ výzvy je uvedené, cit.: „Obdobie: v dňoch (od začatia zákazky), Trvanie v dňoch: 50.“, v bode III.1.3) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy je uvedené, cit.: „Zoznam a krátky opis podmienok, odôvodnenie primeranosti každej určenej podmienky: (...) § 34 ods. 1 písm. c) údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality, § 34 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní uvedením opatrení environmentálneho manažérstva a manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Minimálna požadovaná úroveň štandardov: (...) Doklad preukazujúci, že uchádzač má k dispozícií osobu, ktorá má autorizované osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pre činnosť stavbyvedúceho. (...) Uchádzači predložia požadované doklady nasledovne: 1 osoba: PS + 10 rokov praxe (preukazuje osvedčením stavbyvedúceho + životopis, resp. ich ekvivalenty) (...) uchádzač doloží, že je držiteľom platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006 vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom. Verejný obstarávateľ uzná ako rovnocenné aj osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov. Verejný obstarávateľ prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu.“, v bode IV.2.2) „Lehota na predkladanie ponúk“ výzvy je uvedené, cit.: „Dátum a čas: 27.03.2017 14:00“, v kapitole A.l. „Pokyny na vypracovanie ponuky“ bod 2 „Predmet zákazky“ súťažných podkladov je okrem iného uvedené, cit.: „2. 1 Predmetom zákazky je: „Komunitné centrum Slavkovce“. (...) 2.5 Stručný opis predmetu zákazky a opis obstarávania: Rekonštrukcia budovy komunitného centra. 2.6 Podrobné vymedzenie predmetu zákazky tvorí časť B. 1 „Opis predmetu zákazky“ týchto súťažných podkladov.“, v kapitole A.2. „Podmienky účasti uchádzačov“, bod 2 „Podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti“ súťažných podkladov je uvedené, cit.: „ (...) § 34 ods. 1 písm. c) údajmi o technikoch alebo technických orgánoch, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality bez ohľadu na to, v akom zmluvnom vzťahu sú k uchádzačovi alebo záujemcovi, ak ide o zákazku na stavebné práce, tých, na ktorých sa môže uchádzač alebo záujemca obrátiť so žiadosťou o vykonanie týchto prác, minimálna požadovaná úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti: doklad preukazujúci, že uchádzač má k dispozícii osobu ktorá má autorizačné osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky pre činnosť stavbyvedúceho, doklad preukazujúci odbornú spôsobilosť overenou fotokópiou dokladu o odbornej spôsobilosti s originálnym podpisom a odtlačkom pečiatky osoby, na ktorú bolo osvedčenie o vykonaní odbornej spôsobilosti vydané, prax preukazuje životopisom, doklad o vzdelaní o odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácií osôb určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy alebo riadiacich zamestnancov spracované formou zoznamu pracovníkov, ktorí budú pracovať v rámci predmetu zákazky. Uchádzači predložia požadované doklady nasledovne: 1 osoba: PS + 10 rokov praxe (preukazuje osvedčením stavbyvedúceho + životopis, resp. ich ekvivalenty) (...) Uchádzač, osoby predložia osvedčenie stavbyvedúceho, ktoré musí byť fotokópia s originálnou pečiatkou a originálnym podpisom majiteľa a musí byť vydané podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Verejný obstarávateľ bude akceptovať aj ekvivalent tohto osvedčenia. (...). 67. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že druhostupňový orgán - Rada Úradu pre verejné obstarávanie ako orgán Úradu pre verejné obstarávanie podľa ust. § 140 ods. 3 a orgán príslušný podľa ust. § 146 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní vo veci odvolania kontrolovaného - verejného obstarávateľa Obec Slavkovce, 072 17 Slavkovce 115 proti rozhodnutiu úradu č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy, začatom z vlastného podnetu úradu vo verejnom obstarávaní na predmet podlimitnej zákazky „Komunitné centrum Slavkovce“, vyhlásenom kontrolovaným vo Vestníku verejného obstarávania č. 43/2017 zo dňa 01.03.2017 pod zn. 2525-WYP, rozhodla rozhodnutím číslo spisu: 7000-9000/2019 dňa 06.06.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 7451-6000/2018 zo dňa 27.03.2019 zmenila podľa ust. § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. tak, že uviedla, že žalobca svojim konaním porušil ust. § 38 ods. 5 a ust.§ 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk požadoval neprimeranú dĺžku min. 10 ročnej odbornej praxe osoby, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, keď v bode III. 1.3.) „Technická a odborná spôsobilosť“ výzvy na predkladanie ponúk, požadoval predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006 vydané nezávislou inštitúciou, pričom uvedené konania kontrolovaného mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. 68. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď požiadal Slovenskú komoru stavebných inžinierov (SKIS) o odborné stanovisko ohľadne otázok týkajúcich sa odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho, nakoľko v zmysle ust. § 31 ods. 2 písm. j) zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, jej prináleží vykonávať skúšky odbornej spôsobilosti uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, ktorý sa opieral o odborné stanovisko SKSI, že požiadavka na dĺžku odbornej praxe v trvaní minimálne 10 rokov pri osobe, ktorá bude vykonávať funkciu stavbyvedúceho vo vzťahu k predmetu tejto zákazky je neprimeraná a zároveň diskriminačná, keďže mohla odradiť tých potenciálnych uchádzačov, ktorí by síce vedeli kvalifikovane uskutočniť stavebné práce, ale zároveň v čase zadávania zákazky nedisponovali minimálne jednou osobou, ktorá mala 10-ročné praktické skúsenosti v pozícii stavbyvedúceho a teda takto stanovená podmienka účasti nebola nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. odborné vedenie projektu. Uvedené stanovisko je v súlade s ust. § 31 ods. 5 citovaného zákona a z ktorého vyplýva, že právo vykonať skúšku odbornej spôsobilosti má uchádzač ktorý spĺňa predpoklady podľa ust. § 15 ods. 1 tohto zákona a má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a tri roky odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb alebo má vysokoškolské vzdelanie najmenej I. stupňa technického zamerania a päť rokov odbornej praxe alebo stredoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na to, že odborne je spôsobilá osoba už získaním osvedčenia odbornej spôsobilosti na výkon činnosti stavbyvedúceho a tým je odborne zdatná vykonávať túto činnosť na predmetnej zákazke a preto zoznam stavieb a činností vykonávaných na stavbách zodpovedajúcich predmetu obstarávania počas piatich rokov (predpoklad na vydanie osvedčenia) možno pokladať za dostatočný a vyhovujúci predpoklad pre uvedený predmet zákazky. Ďalej k námietke žalobcu, že SKSI nie je znaleckou organizáciou, správny súd uvádza, že táto skutočnosť nebráni tomu, aby vydala odborné stanovisko a zodpovedala na požadované otázky, nakoľko jej postavenie, ako aj kompetencia posudzovania predmetných otázok, vyplýva z platnej právnej úpravy, ako aj z jej samotnej činnosti. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán, sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa jeho prvého porušenia a zároveň poukázali na relevantnú právnu úpravu. 69. K obsahu stanovenej podmienky žalobcom, ktorý požadoval predložiť potvrdenie vydané nezávislou inštitúciou o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006, ktorým sa malo potvrdzovať splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom t. j., že uchádzač mal aplikovať manažérstvo kvality v projektoch podľa tejto normy, správny súd uvádza, že norma ISO 10006 neobsahuje a ani nepredpisuje certifikované požiadavky ktoré musia byť splnené, aby certifikačný orgán vydal certifikát podľa tejto normy a osvedčil tak súlad s touto normou. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je zrejmé, čo by malo byť obsahom tohto požadovaného potvrdenia vydaného nezávislou inštitúciou, keďže norma ISO 10006 obsahuje len odporúčania a teda, čo presne by mala táto nezávislá inštitúcia potvrdzovať. Ďalej správny súd uvádza, že z odborného stanoviska Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky, ktoré si vyžiadala rada a ktorá na základe tohto podkladu rozhodla rozhodnutím č. 10665-9000/2018 zo dňa 23.11.2018, vyplynulo, že norma ISO 10006 má odporúčajúci charakter a nemá sa používať na certifikačné účely, keďže neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém manažérstva, t. j. na konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa tejto normy a osvedčil súlad s touto normou. Správny súd sa ďalej stotožňuje s právnym záverom žalovaného a to, že žalobca vo verejnej súťaži porušil ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, tým že nedodržal princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj princíp transparentnosti. Zároveň sa správny súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu, ktorý uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, že na zabezpečenie cieľov sledovaných kontrolovaným pri stanovení tejto podmienky účasti absentujú jednotné požiadavky buď na certifikáciu alebo na vydávanie potvrdení tohto typu a ak absentujú, môže to mať za následok, že potvrdenia, ktoré by predkladali jednotliví záujemcovia/uchádzači nemusia byť vzájomné porovnateľné, keďže v každom jednom prípade môže doklad vydaný podľa tejto normy osvedčovať rôzne a vždy iné skutočnosti. Na základe uvedeného mal správny súd za to, žalovaný ako aj prvostupňový orgán, sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadali s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa jeho druhého porušenia a zároveň poukázali na relevantnú právnu úpravu. 70. K námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na obidve porušenia správne aplikoval citované právne predpisy a to, že žalobca porušil ust. § 38 ods. 5 a ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní predpisy a aj ich správne interpretoval. V zmysle ustálenej judikatúry pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 71. Článok 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústava“) stanovuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k princípu materiálneho právneho štátu jednoznačne vyjadril, že „v právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princípy materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (viď I. ÚS 17/1999 nález z 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 382). 72. Článok 2 ods. 2 ústavy určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku uvedeného, preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn. I ÚS/98). 73. Vyššie citované ustanovenie článku 2 ods. 2 ústavy vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa článku 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 74. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na doktrínu legitímneho očakávania sa správny súd zaoberal otázkou, či v konkrétnom prípade nedošlo zo strany žalovaného k nepredvídateľnému mocenskému zásahu do právnej situácie žalobcu, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa mohol legitímne spoliehať - (napr. viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 24.06.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 10/04 z 06.02.2008). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota a nemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc (rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Crispoltoni, v spojených veciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 05.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863). V danom prípade možno konštatovať, že rozhodovacia činnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy nemohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, keďže vzťahu ku konkrétnym porušeniam žalobcu zákona o verejnom obstarávaní nemožno vyvodiť totožnosť porušenia tohto zákona v iných prípadoch. Správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty (napr. viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30.04.2008, sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28.11.2007, IV. 499/2011 z 22.11.2011). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď orgány verejnej správy sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe. Správny súd zdôrazňuje, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k rozhodnutiam orgánov verejnej správy možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nedajú sa absolutizovať. 75. Záverom správny súd poukazuje na to, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie je výsledkom kontroly postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy, pričom takouto kontrolou sa len zisťoval súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú pre žalobcu ako kontrolovaný subjekt žiadne konkrétne práva a povinnosti, nakoľko vo výroku tohto rozhodnutia sa len konštatuje, že žalobcom bolo porušené ust. § 38 ods. 5 a § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a teda výrokom napadnutého rozhodnutia sa nezakladajú, nemenia, ani nerušia práva a povinnosti žalobcu. 76. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poznamenáva, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručný návod ako by mal žalobca v budúcnosti v rámci podmienok účasti od uchádzačov v druhovo rovnakej veci predísť porušeniam zákona o verejnom obstarávaní a odporúčal mu, aby v prípade obstarávania jednoduchších stavebných prác nevyžadoval neprimerane dlhú prax odborníkov stavbyvedúcich, ale aby pristúpil k požiadavke konkrétnych skúseností a taktiež aby nevyžadoval predloženie potvrdení podľa takých noriem, ktoré nie sú určené na certifikáciu, tzn. neobsahujú žiadne požiadavky, ktoré by boli overiteľné, či ich uchádzač spĺňa alebo nie. 77. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom a súdnym spisom, správny súd zastáva názor, že v konaní boli vykonané potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a jeho zistenie na jej posúdenie považuje za dostačujúce a za nesporné tak, ako ho v podrobnostiach opísali orgány verejnej správy v oboch inštanciách v ich rozhodnutiach. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Zároveň má správny súd za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd. Možno teda konštatovať, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal, pričom nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku riešenie ktorej by zostalo na správnom súde. Správny súd preto žalobné dôvody vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 78. S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju v zmysle ust. § 190 SSP zamietol. 79. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.