Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/212/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201486 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201486.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, P.O.Box 205, Mýtna 48, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, IČO: 30844789, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-030-799 zo dňa 27.8.2019, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom, Odbor ochrany finančných spotrebiteľov, prvostupňovým rozhodnutím č. NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018: I. uložil žalobcovi pokutu v sume 25.000,- € za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.), nakoľko žalobca použil nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca sa použitia agresívnej obchodnej praktiky dopustil tým, že v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) vyvíjal ako veriteľ na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv, tým že: a. v období odo dňa 18.4.2017 do dňa 22.12.2017 zasielal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“, obsahujúce nasledovnú formuláciu: ,,... Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“, a to s ohľadom na povahu predmetnej agresívnej praktiky (§ 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) spočívajúcu v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov, ako aj s ohľadom na hrozbu žalobcu podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne (§ 9 ods. 1 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.) v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí žalobcom vyčíslený dlh, nakoľko vyššie citovaná formulácia výzvy je spôsobilá vyvolať v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude prostredníctvom ním poverenej osoby u spotrebiteľa vykonávať úkony, na ktoré nie je ex lege oprávnený, predovšetkým, že bude nútene vykonávať úkony obdobné úkonom v exekučnom konaní a že spotrebiteľ bude povinný tieto úkony strpieť, hoci žalobca legálne takéto úkony podniknúť nemôže, b. dňa 16.11.2017 zasielal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“, obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!...“, a to s ohľadom na povahu predmetnej agresívnej praktiky (§ 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.) spočívajúcu v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov, ako aj s ohľadom na použitie hrozby žalobcu (§ 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z.), že v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí žalobcom vyčíslený dlh, súd spotrebiteľa s určitosťou zaviaže na úhradu dlhu a na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho dlhu ako aj nákladov právneho oddelenia, trov súdneho a exekučného konania, hoci nemôže byť vopred zrejmé, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou prípadného súdneho sporu a že bude súdom zaviazaný na úhradu žalobcom vyčíslenej pohľadávky a ďalších nárokov uvedených v predmetnej výzve, pričom agresívna obchodná praktika popísaná vyššie pod písm. a/ a b/ bola spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, a tým mohla zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to vo vzťahu k ďalšiemu postupu spotrebiteľa pri plnení povinností a uplatňovaní práv zo záväzkového vzťahu so žalobcom. II. a zároveň zakázal žalobcovi za nedostatky uvedené vo výroku I. a. podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne, obsahujúcich formuláciu: „...Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“, ako aj výziev s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, b. podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa ustanovenia § 2 písm. q/ v spojení s ustanovením § 9 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou obsahujúcich formuláciu: „...Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!... ", ako aj výziev s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vymedzenie obchodných praktík je potrebné chápať v kontexte s § 2 písm. p/, písm. q/, § 7 zákona č. 250/2007 Z. z. ako aj s článkom 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EE1S, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len smernica o nekalých obchodných praktikách). V odôvodnení 13 smernice o nekalých obchodných praktikách sa zároveň uvádza aj odkaz na „ nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia“. Uvedená skutočnosť je zdôraznená aj v dôvodovej správe k návrhu Komisie týkajúceho sa smernice [bod 59, KOM (2003)356 v konečnom znení)], v zmysle ktorej: „v tomto návrhu sa namiesto stanovenia osobitnej kategórie neserióznosti, pokiaľ ide o praktiky po predaji, uplatňujú ustanovenia smernice na obchodné praktiky pred aj po predaji. Obchodník bude následne musieť zabezpečiť, aby obchodné praktiky po predaji spĺňali rovnaké normy serióznosti ako obchodné praktiky pred predajom“. Pri interpretácii pojmu priemerný spotrebiteľ je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu vyplývajúceho z bodov 18 a 19 recitálu smernice o nekalých obchodných praktikách, judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. C-210/96, C-435/11, alebo vo veci Gut Springenheide GmbH a Rudolf Tusky proti Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fíir Lebensmitteluberwachung), usmernenia k vykonávaniu/ uplatňovaniu smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách COM (2016)320. Priemerným spotrebiteľom je spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov. Pojem priemerného spotrebiteľa sa nezakladá na štatistickom zistení, ale výlučne na individuálnom posúdení typickej reakcie priemerného spotrebiteľa v konkrétnom prípade kompetentným vnútroštátnym orgánom na základe vlastnej úvahy, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Priemerný spotrebiteľ sa v porovnaní s osobou vymáhajúcou pohľadávky zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. nachádza v nerovnom postavení (C-59/12, C-388/13). Posúdenie použitia neprimeraného vplyvu a nátlaku vo vzťahu k agresívnej obchodnej praktike uskutočnenej zasielaním výzvy s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/: Žalobca používal agresívnu obchodnú praktiku v prípade, keď spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania pohľadávok zasielal výzvu s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/, nakoľko z formulácie tejto výzvy jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak spotrebiteľ neuhradí žalobcovi dlh vo výške uvedenej vo výzve, žalobca, resp. ním poverená osoba, je oprávnený vykonať u spotrebiteľa osobnú návštevu za účelom zistenia jeho majetkových pomerov a zaplatenia dlhu. Takto formulovaná výzva, s nejednoznačnou všeobecnou informáciou o vykonaní osobnej návštevy za účelom zisťovania majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (bez bližšieho vysvetlenia), je nepochybne spôsobilá vyvolať v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude u neho vykonávať napríklad súpis majetku alebo nútene vymáhať zaplatenie dlhu, predovšetkým, že bude nútene vymáhať zaplatenie dlhu, nútene vykonávať súpis majetku a že spotrebiteľ bude povinný tieto úkony strpieť, hoci na uvedený postup žalobca nemá právo. Žalobca si takýmto znením obsiahnutým v predmetnej výzve de facto osvojil právomoci, ktoré mu zo zákona neprislúchajú a na výkon ktorých je oprávnený výlučne súdom poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že návšteva dlžníka osobou, ktorú táto uskutočňuje za účelom zisťovania jeho majetkových pomerov (de facto za účelom vykonávania súpisu jeho majetku), je charakteristická pre exekučné konanie a môže ju vykonávať výhradne súdom poverený exekútor, pričom základným predpokladom pre začatie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu. Formulácia použitá žalobcom, bez bližšieho vysvetlenia, môže vyvolať v priemernom spotrebiteľovi obavu, že pôjde o akýsi druh svojpomoci, kedy žalobca alebo ním poverená osoba bude nútene vymáhať plnenie od spotrebiteľa. Žalobca nie je oprávnený vykonať u spotrebiteľa žiadne zisťovanie majetku s výnimkou toho, že by sa ho spýtal na majetkové pomery a spotrebiteľ by mu výlučne dobrovoľne takéto informácie poskytol. Aj zaplatenie dlhu sa môže uskutočniť len na základe dobrovoľnej spolupráce zo strany spotrebiteľa. Žalobca pri osobnej návšteve nemôže spotrebiteľa nijakým spôsobom prinútiť uhradiť dlh, ktorý voči nemu eviduje. Prvostupňový správny orgán pri posúdení, či bol pri agresívnej obchodnej praktike použitý nátlak a neprimeraný vplyv, vzal do úvahy kritériá uvedené v § 9 ods. 1 písm. a/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. Je nesporné, že existuje podstatný rozdiel medzi informovaním spotrebiteľa o možnosti vymáhania pohľadávky, ktorú voči nemu žalobca má, a postupom žalobcu, ktorým vyvoláva v priemernom spotrebiteľovi obavu, že má právomoci, ktoré mu ex lege neprislúchajú. Žalobca takto konal dokonca v čase, kedy ešte nedisponoval vykonateľným exekučným titulom a voči spotrebiteľovi nebolo ani len začaté súdne konanie o zaplatenie dlžnej sumy. Po posúdení vyššie uvedených skutočností dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že žalobca na spotrebiteľov vyvíjal svojím vyššie popísaným postupom nátlak a neprimeraný vplyv. Posúdenie použitia neprimeraného vplyvu a nátlaku vo vzťahu k agresívnej obchodnej praktike uskutočnenej zasielaním výzvy s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. b/: Žalobca sa dopustil používania agresívnej obchodnej praktiky aj v prípade, keď spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania pohľadávok zasielal výzvu s formuláciou citovanou vo výroku I. rozhodnutia pod písm. b/. Orgán dohľadu aj v tomto prípade vzal do úvahy kritériá uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. Agresívna praktika spočíva v neprimeranom postupe žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov, nakoľko využíva predpokladanú neznalosť spotrebiteľov o možných dôsledkoch neuhradenia dlhu. Z formulácie tejto výzvy jednoznačne vyplýva pre spotrebiteľa hrozba, že v prípade, ak neuhradí žalobcovi dlh vo výške uvedenej vo výzve, súd spotrebiteľa s určitosťou zaviaže na úhradu dlhu a na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho dlhu (náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania). Hoci súhlasil s vyjadrením žalobcu, že náhrada trov konania v súdnom konaní sa riadi zásadou úspechu, kedy úspešnej strane súd prizná náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu podľa pomeru úspechu, hrozba žalobcu, v zmysle ktorej bude spotrebiteľ v prípade neuhradenia dlhu automaticky zaviazaný na úhradu všetkých uvedených nárokov podľa predchádzajúceho odseku, existuje v štádiu, kedy žalobca ani len nepodal návrh na začatie súdneho konania voči spotrebiteľovi. Žalobca nemôže v tomto čase s určitosťou tvrdiť, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou sporu a že ho súd zaviaže k povinnosti zaplatenia dlhu v celom rozsahu a ostatných nákladov spojených s vymáhaním dlhu, ktorý má voči účastníkovi konania, a trov súdneho a exekučného konania. Takéto tvrdenie žalobcu vyvíja na spotrebiteľov neprimeraný nátlak. Posúdenie spôsobilosti vytýkanej agresívnej obchodnej praktiky zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, spoločne k obsahom výziev s formuláciami citovanými vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/ a b/: Výzvy s formuláciami citovanými vo výroku I. rozhodnutia pod písm. a/ a b/ vyvíjali na spotrebiteľa nátlak a neprimeraný vplyv, čo jednoznačne môže viesť k významnému zhoršeniu jeho slobody výberu a ovplyvneniu jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 2 písm. z/ zákona č. 250/2007 Z.z. rozumie aj rozhodnutie o tom, či spotrebiteľ vykoná úhradu, či sa rozhodne uplatniť si práva zo záväzkového vzťahu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania. Žalobcom použitý nátlak a neprimeraný vplyv mohol viesť k tomu, že spotrebiteľ, s cieľom vyhnúť sa hrozbe deklarovanej vo výzve, prijal okamžité rozhodnutie a dlh uvedený vo výzve radšej zaplatil bez ohľadu na to, či jeho výška bola správne vyčíslená, resp. či bola uplatňovaná na základe neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ mohol byť odradený od toho, aby sa o oprávnenosti výšky dlžnej sumy uvedenej v predmetnej výzve poradil s právnikom, prípadne aby namietal jej opodstatnenosť alebo sa inak bránil a uplatňoval svoje nároky zo zmluvného záväzku. Prvostupňový správny orgán nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa u spotrebiteľov plnenia svojich nárokov. Avšak aj proces vymáhania pohľadávok musí byť vykonávaný v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov. Žalobca je povinný rešpektovať zákaz uplatňovania agresívnych obchodných praktík. Nesmie postupovať neprimeraným spôsobom, ktorý na spotrebiteľov pôsobí nátlakovo a ktorý využíva či zneužíva slabšie postavenie spotrebiteľa v nepriaznivej situácii, ktorou omeškanie s úhradou dlhu a hrozba súvisiacich negatívnych dôsledkov nepochybne je. Pre posúdenie nekalosti konania žalobcu, nie je v predmetnom prípade relevantnou skutočnosť, že nejde o prvotnú výzvu adresovanú spotrebiteľovi, relevantný je jej obsah, resp. samotná formulácia, ktorá môže spotrebiteľa ovplyvniť v rozhodovaní o obchodnej transakcii. Pre posúdenie nekalosti konania nie je relevantnou skutočnosť, či sa žalobca popísaného konania vo vzťahu k spotrebiteľovi aj reálne dopustil, ale rozhodujúcou je skutočnosť, že popísaným konaním spotrebiteľovi hrozil. Takto formulovaná výzva s nejednoznačnou všeobecnou informáciou o vykonaní osobnej návštevy za účelom zisťovania majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (bez bližšieho vysvetlenia), je nepochybne spôsobilá vyvolať v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca u neho bude vykonávať napríklad súpis majetku alebo nútene vymáhať zaplatenie dlhu. V priemernom spotrebiteľovi môže formulácia výzvy vyvolať obavu, že pôjde o akýsi druh svojpomoci vykonávanej osobou právnického povolania, kedy žalobca alebo ním poverená osoba bude nútene vymáhať plnenie. Na uvedené konanie však nie je oprávnený ani žalobca, ani ním poverený advokát, na ktorého sa žalobca vo svojom vyjadrení odvoláva, nakoľko ho na popísané konanie neoprávňuje ani zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 586/2003 Z.z.) a ani Advokátsky poriadok či Etický kódex Slovenskej advokátskej komory. Prvostupňový správny orgán nevytýka žalobcovi, že sa dopustil agresívnej obchodnej praktiky podľa prílohy č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., ale podľa všeobecných ustanovení § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Príloha č. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., na ktorú sa žalobca odvoláva, obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych obchodných praktík, ktoré sa považujú za agresívne za každých okolností, čiže bez toho, aby bolo potrebné zo strany správneho orgánu vykonať hodnotenie splnenia aspoň jedného z kritérií obsiahnutých v ustanovení § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Žalobca uviedol, že v procese správy pohľadávok zo spotrebiteľských úverov poslednýkrát zaslal výzvu s textom: ,,Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“ dňa 16.11.2017. Odo dňa 17.11.2017 zasielal spotrebiteľom výzvu s upravenou formuláciou textu: ,,V prípade súdneho sporu si budeme voči Vám uplatňovať náhradu všetkých nám vzniknutých nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky, náhradu trov súdneho konania a v prípade exekúcie aj náhradu trov exekučného konania! “. Prvostupňový správny orgán považuje za preukázané, že žalobca sa svojím konaním dopustil správneho deliktu, ktorý je konkretizovaný vo výroku I. tohto rozhodnutia. V nadväznosti na výšku uloženej pokuty (25.000,- €) prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2017 v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, môže uložiť tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov, pokutu do výšky 1.000.000,- €. V zmysle prechodného ustanovenia § 45f ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z., konania začaté a právoplatne neskončené pred 15. decembrom 2017 sa dokončia podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Napriek zneniu vyššie uvedeného prechodného ustanovenia v prípade rozhodovania o výške pokuty vychádzal prvostupňový správny orgán zo znenia § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. účinného do 14.12.2017, podľa ktorého bola maximálna výška pokuty 700.000,- € z dôvodu, že takýto postup je pre žalobcu priaznivejší. Orgán dohľadu vychádzal pri rozhodovaní o uložení sankcie z kritérií závažností, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku aj z materiálneho znaku, t.j. spoločenskej nebezpečnosti zisteného porušenia zákona, ktorú na základe preukázaných skutočností považuje za závažnú a naplnenú tým, že záujem chránený ustanovením § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. bol porušený zisteným nedostatkom vo výkone činnosti účastníka konania, ktorý spočíval vo vymáhaní pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Nejde o ojedinelé zlyhanie žalobcu v jednom individuálnom prípade, práve naopak, žalobca v období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom v procese vymáhania pohľadávok celkovo 10 780 výziev s formuláciami citovanými vo výroku I. tohto rozhodnutia. K dĺžke trvania zisteného nedostatku orgán dohľadu uvádza, že v súvislosti s formuláciou výzvy citovanou vo výroku I. pod písm. a/ tohto rozhodnutia išlo o nedostatok za obdobie odo dňa 18.4.2017 do dňa 22.12.2017, a v súvislosti s formuláciou výzvy citovanou vo výroku I. pod písm. b/ tohto rozhodnutia išlo o nedostatok za deň 16.11.2017, kedy žalobca poslednýkrát zaslal výzvu v tomto znení spotrebiteľom. Odo dňa 17.11.2017 zasielal spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania pohľadávok už novoformulovanú výzvu. Orgán dohľadu vytýka žalobcovi porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z., ktorého sa dopustil dvoma skutkami (použitím dvoch agresívnych obchodných praktík). Žalobca je spoločnosťou, ktorá je jedným z lídrov európskeho trhu finančných služieb v oblasti správy a manažmentu pohľadávok (CMS). Pokutu uloženú vo výške 25.000,- € (približne 3,5 % z maximálnej výšky pokuty 700.000,- € podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do dňa 14.12.2017) považuje prvostupňový správny orgán za primeranú spáchanému správnemu deliktu. Zohľadnil, že ide o prvé sankčné konanie voči žalobcovi, a preto by mala voči nemu plniť represívnu aj preventívnu funkciu. Uložením pokuty tiež sleduje generálny preventívny a odstrašujúci účinok v oblasti vymáhania dlhov z úverov a pôžičiek poskytnutých spotrebiteľom. Okrem uloženej pokuty, zároveň žalobcovi zakázal používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do dňa 14.12.2017. 2. Banková rada Národnej banky Slovenska druhostupňovým rozhodnutím č. NBS1-000-030-799 zo dňa 27.8.2019 zmenila prvostupňové rozhodnutie č. NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018 tak, že žalobcovi: I. uložila pokutu vo výške 25.000,- € podľa § 35f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 35h ods. 1 a ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. za porušenia povinností (nedostatky) v oblasti ochrany spotrebiteľov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 7 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých sa dopustil konaním spočívajúcim v tom, že žalobca ako veriteľ a iný veriteľ vyvíjal na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čím žalobca viacnásobne použil nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky spadajúcej pod ustanovenia § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z., a to tým, že a. v rozhodnom období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu ...“ pričom takáto formulácia výzvy (s povahou hrozby) je spôsobilá v priemernom spotrebiteľovi vyvolať odôvodnenú obavu, že ak spotrebiteľ neuhradí dlh vyčíslený žalobcom, tak žalobca prostredníctvom ním poverenej osoby bude u spotrebiteľa vykonávať úkony a spotrebiteľ bude musieť strpieť vykonanie úkonov smerujúcich k vymoženiu dlhu vyčísleného žalobcom (hoci objektívne žalobca zo zákona nie je legálne oprávnený hroziť takýmito krokmi ani podniknúť takéto kroky u spotrebiteľa). Takýmto konaním žalobcu (rozosielaním takto formulovaných výziev) bola viacnásobne naplnená agresívna obchodná praktika s ohľadom na povahu agresívnej praktiky spadajúcu pod § 9 písm. a/ a písm. e/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods. 3 prvou vetou zákona č. 250/2007 Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva žalobcu bola odoslaná v počte 10 713 kusov, čo je zrejmé z písomného vyjadrenia samotného žalobcu zo dňa 16.3.2018, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy odoslané spotrebiteľom: - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479088 zaslaný spotrebiteľke D.- list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479313, zaslaný spotrebiteľovi C. - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479675, zaslaný spotrebiteľke Z. - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479935, zaslaný spotrebiteľovi V. - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5480758, zaslaný spotrebiteľke M. - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5480869, zaslaný spotrebiteľke B. V., - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481167, zaslaný spotrebiteľovi Q. F., - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481212, zaslaný spotrebiteľovi V. K., - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5481357, zaslaný spotrebiteľke Z. V., - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 16.11.2017, č. 5483204, zaslaný spotrebiteľovi M. V., - list žalobcu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ zo dňa 18.4.2017, č. 5517387, zaslaný spotrebiteľke D. K., b. žalobca v rozhodnom období dňa 16.11.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“, pričom takáto formulácia výzvy (s povahou hrozby) je spôsobilá v priemernom spotrebiteľovi vyvolať odôvodnenú obavu, že ak spotrebiteľ neuhradí dlh vyčíslený žalobcom, tak súd s určitosťou zaviaže spotrebiteľa na úhradu dlhu a aj na zaplatenie všetkých nákladov spojených s vymáhaním jeho dlhu vrátane zaplatenia nákladov právneho oddelenia žalobcu, trov súdneho a exekučného konania (hoci objektívne nemôže byť vopred zrejmé, že spotrebiteľ bude neúspešnou stranou prípadného súdneho sporu a že ho súd zaviaže na úhradu pohľadávky vyčíslenej žalobcom a na zaplatenie ďalších nárokov uvedených v predmetnej výzve účastníčky konania). Takýmto konaním žalobcu (rozosielaním takto formulovaných výziev) bola viacnásobne naplnená agresívna obchodná praktika s ohľadom na povahu agresívnej praktiky spadajúcu pod § 9 písm. a/ a písm. b/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva žalobcu bola odoslaná v počte 67 kusov, čo je zrejmé z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.3.2018, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy odoslané spotrebiteľom: - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479168, zaslaný spotrebiteľke R. - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479216, zaslaný spotrebiteľke W.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479233, zaslaný spotrebiteľovi P.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479262, zaslaný spotrebiteľke V. - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479301, zaslaný spotrebiteľke P.- list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479304, zaslaný spotrebiteľke T. S., - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479305, zaslaný spotrebiteľovi V. S., - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479529, zaslaný spotrebiteľovi W. C., - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16.11.2017, č. 5479544, zaslaný spotrebiteľovi M. C., - list žalobcu označený ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ zo dňa 16. 11. 2017, č. 5479646, zaslaný spotrebiteľke M. A., pritom agresívne obchodné praktiky popísané v prechádzajúcich písmenách a/ a b/ tohto výroku boli spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, a tým mohli zapríčiniť, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a to vo vzťahu k ďalšiemu postupu spotrebiteľa pri uplatňovaní práv a plnení povinností zo záväzkového vzťahu žalobcu so spotrebiteľom; II. ukladá podľa § 35f ods. 1 písm. c/ v spojení s § 35h ods. 1 a ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. zákaz používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky, a to agresívnej obchodnej praktiky podľa a) ustanovení § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/ a písm. e/ a § 9a ods. 1 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne, obsahujúcich formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu ...“ ako aj výziev s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil; b) ustanovení § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/ a písm. b/ a § 9a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorou žalobca ako veriteľ v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., vyvíja na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv zasielaním výziev s hrozbou žalobcu obsahujúcich formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania !!! ...“ ako aj výziev s rovnakým obsahovým významom, ktorá môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Banková rada NBS poukázala na to, že žalobca na viacerých miestach zdôrazňuje, že výzvy, citované v časti I písm. a/ a b/ výroku prvostupňového rozhodnutia, zasiela spotrebiteľom v rámci procesu vymáhania pohľadávok až ako tretiu a štvrtú výzvu v poradí. V prípade uloženia sankcie za zistené a vytýkané nedostatky však nie je kľúčové, o koľkú výzvu v poradí ide, a ani skutočnosť, že spotrebiteľ (dlžník) už má na základe predchádzajúcich výziev, ktoré mu žalobca v rámci procesu vymáhania pohľadávok zaslal, vedomosť o tom, že žalobca má voči nemu splatnú pohľadávku. Rozhodujúcou pre posúdenie veci je skutočnosť, že tá-ktorá výzva je v dôsledku svojej agresívnej povahy spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí netvrdí, že pohľadávka žalobcu neexistuje, ani že si jej spotrebiteľ nie je vedomý; poukazuje však na to, že proces vymáhania nesmie prebiehať neprimeraným, agresívnym spôsobom, pričom aj konanie dohliadaných subjektov pri domáhaní sa svojich nárokov je limitované právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda aj predpismi zameranými na ochranu spotrebiteľov. Banková rada NBS nespochybňuje právo žalobcu ako veriteľa domáhať sa svojho nároku na súde, ak mu dlžník - spotrebiteľ neuhradil splatný dlh z úverovej pohľadávky ani po niekoľkých výzvach. Žalobca však nie je oprávnený formulovať jednotlivé textácie výziev tak, aby vyznievali „agresívnejšie“ alebo aby neprijateľným spôsobom vyvíjali nátlak na spotrebiteľa k úhrade jeho splatného dlhu. Na druhej strane, je vítaná aktivita žalobcu (veriteľa), ktorý spotrebiteľov (dlžníkov) informuje o ďalšom postupe, ktorý má nastať v rámci procesu vymáhania splatnej pohľadávky, avšak za predpokladu, že žalobca (veriteľ) takéto informovanie spotrebiteľov (dlžníkov) korektne uskutočňuje v súlade so zákonom. Žalobca (veriteľ) okrem iného musí zabezpečiť aj to, aby takéto informovanie nevyvolalo v priemernom spotrebiteľovi predstavu, že v rámci procesu vymáhania pohľadávok by zo strany žalobcu mohlo dôjsť k takým úkonom či krokom, na ktoré de iure nie je oprávnený. Prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré nemožno za legálne považovať tie kroky, ktorých uskutočnenie žalobca vo svojej výzve hroziaco avizuje spotrebiteľovi ako adresátovi výzvy. Uskutočňovanie úkonov voči spotrebiteľovi, medzi ktoré patrí aj zisťovanie jeho majetkových pomerov prostredníctvom osobnej návštevy, je možné (okrem zákonom výslovne ustanovených prípadov) len na základe dobrovoľného súhlasu spotrebiteľa. Banková rada NBS poukázala na § 8 ods. 9 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého príloha č. 1 obsahuje zoznam obchodných praktík, ktoré sa považujú za nekalé za každých okolností, a že za nekalé obchodné praktiky sa považujú aj agresívne obchodné praktiky podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Príloha č. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. teda v časti s nadpisom „Agresívne obchodné praktiky" neobsahuje taxatívny zoznam agresívnych obchodných praktík, ale obsahuje zoznam takých obchodných praktík, ktoré sa považujú za nekalé a agresívne za každých okolností. Pritom treba skonštatovať, že aj konanie, ktoré v prílohe č. 1 nie je uvedené ako agresívna obchodná praktika za každých okolností, je relevantné vyhodnotiť ako agresívnu obchodnú praktiku v prípade, ak takéto konanie napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky v zmysle ustanovení § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. (tak ako tomu bolo v prípade žalobcu). Banková rada NBS poukázala na to, že výnimka uvedená v § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. nie je absolútna. Aj samotná činnosť advokátov v rámci výkonu advokácie musí byť v súlade s Ústavou SR, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade so stavovskými predpismi pre advokátov vrátane etického kódexu advokátov. Advokát nie je oprávnený jednostranne rozhodnúť o vykonaní miestnej obhliadky ani jednostranne vykonať miestnu obhliadku v obydlí protistrany (napríklad u dlžníka) toho klienta (napríklad veriteľa), ktorého zastupuje. Pokiaľ však miestnu obhliadku v obydlí protistrany (dlžníka) nariadi súd napríklad za účelom zistenia majetkových pomerov protistrany (dlžníka), tak advokát za svojho klienta (napríklad veriteľa) má právo zúčastniť sa na miestnej obhliadke v obydlí protistrany (u dlžníka). Z § 9a zákona č. 250/2007 Z.z. je zrejmé, že osobné návštevy dlžníkov sú považované za nátlakové konanie, ktoré je zakázané, a to bez ohľadu na skutočnosť, kto návštevu vykonáva (veriteľ aj osoba konajúca v mene veriteľa). Advokát, od ktorého žalobca (veriteľ) požaduje vykonanie osobných návštev v obydlí dlžníka, by mal postupovať v súlade s § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory a mal by odmietnuť požiadavku klienta, ktorým od neho žiada vykonanie osobných návštev v domácnosti dlžníkov, keďže v takomto prípade ide o konanie, ktoré je spôsobilé znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu. K tvrdeniam o posúdení bonity dlžníkov - spotrebiteľov povereným advokátom žalobcu poukazuje Banková rada NBS na § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého je veriteľ oprávnený pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Takéto skúmanie majetkových pomerov je legitimizované bez súhlasu spotrebiteľa na základe výslovného zákonného oprávnenia. Iné zákonné oprávnenie skúmať majetkové pomery spotrebiteľa veriteľom zo zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva. Pokiaľ napriek tomu žalobca formuluje výzvu tak, že príde právny zástupca, advokát, za účelom skúmania majetkových pomerov spotrebiteľa, tak by išlo o vykonanie zásahu splnomocneným advokátom žalobcu, na ktorý žalobca nepreukázal právny nárok. Aj na základe judikatúry Súdneho dvora EU v rozhodnutí vo veci C-388/13 je dôvodný záver, že na posúdenie obchodnej praktiky ako nekalej postačuje, aby výzvy citované v časti I písm. a/ a b/ výroku prvostupňového rozhodnutia boli čo len spôsobilé negatívne ovplyvniť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, teda aby mohli len potenciálne ovplyvniť spotrebiteľa v jeho rozhodovaní. V prvostupňovom rozhodnutí tak postupoval orgán verejnej správy. Žalobcom tvrdený podnet Slovenskej obchodnej inšpekcie č. 1493/2016 nie je zverejnený na jej oficiálnom webovom sídle <https://www.soi.sk/ <../../Microsoft/Windows/Temporary Internet Files/ Content.Word/Žalobcom tvrdený podnet Slovenskej obchodnej inšpekcie č. 1493/2016 nie je zverejnený na jej oficiálnom webovom sídle %3chttps:/www.soi.sk/>>. Zo všetkých uvedených dôvodov bolo nemožné druhostupňovo preskúmať účastníčkou tvrdený obsah podnetu SOI č. 1493/2016. Zároveň však Banková rada NBS poukázala na koncentračnú zásadu v konaní vo veciach dohľadu podľa § 24 ods. 3 prvej vete zákona č. 747/2004 Z.z., ktorý ustanovuje: „Účastník konania je na podporu a preukázanie svojich tvrdení povinný bezodkladne predložiť listinné a ďalšie dôkazy, ktoré má k dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú mu známe; na dôkazy, ktoré účastník konania neuplatnil v prvostupňovom konaní a uplatnil ich v druhostupňovom konaní, sa v druhostupňovom konaní prihliadne len vtedy, ak účastník konania preukáže, že tieto dôkazy bez svojho zapríčinenia objektívne nemohol uplatniť do vydania prvostupňového rozhodnutia. Banková rada NBS aj s poukázaním na žalobcom tvrdené časové označenie podnetu ešte pred rokom 2016 (podnet č. 1493/2016) dospela k záveru, že žalobca ho objektívne mohol uplatniť do vydania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 20.6.2018 v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z.z. Banková rada NBS dospela k záveru, že pri ukladaní pokuty vychádzal útvar dohľadu z poslednej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2017. Popri už uvedených tvrdeniach žalobcu o pohľadávkach po lehote splatnosti a že ich vyplatenie neočakáva v bezprostredne nadchádzajúcom období jedného roka, si osobitnú pozornosť zasluhujú Poznámky ÚČPOD3-01 (ďalej len „Poznámky k účtovnej závierke“; založené v spise č. NBS 1-000-018-400 ako listy č. 103-117). Z informácie o vekovej štruktúre pohľadávok, obsiahnutej v Poznámkach k účtovnej závierke, totiž vyplýva, že z celkového objemu krátkodobých pohľadávok, možno prinajmenšom pohľadávky v lehote splatnosti vo výške 551.003,- € označiť za pohľadávky, ktoré predstavujú objem reálne očakávaných úhrad. Aj s poukázaním na uvedené je teda bez ďalšieho zrejmé, že uložená pokuta nemôže ohroziť hospodárenie žalobcu a nie je preňho likvidačná a že v tomto smere je správny záver uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Sankcia vo forme pokuty v sume 25.000,- € je uložená v spodnej časti rozpätia sadzby a predstavuje 3,57 % z ústavne konformného základného rozpätia sadzby pokuty rozhodného v čase zisteného porušenia (teda do 700.000,- €). Zároveň Banková rada NBS dospela k záveru, že útvar dohľadu v prvostupňovom rozhodnutí vybral a uložil druh sankcií (pokutu a súbežne zákaz používať nekalú obchodnú praktiku) v medziach správneho uváženia a po zohľadnení zákonných kritérií vzhľadom na skutočnosť, že sankcia má represívny účinok aj preventívny účinok, pričom preventívne má pôsobiť nielen na žalobcu, ale aj na ďalšie dohliadané subjekty finančného trhu s rovnakou či porovnateľnou zákonnou povinnosťou, akú porušil žalobca. Ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia totiž bola zvýšená horná hranica sadzby pokuty podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. tak, že horná hranica sadzby pokuty bola zákonom č. 279/2017 Z. z. od 15.12.2017 zvýšená zo 700.000,- € na 1.000.000,- €. Pritom však prvostupňový útvar dohľadu ústavne konformne uložil sankciu podľa znenia zákona č. 747/2004 Z.z. účinného počas absolútnej väčšiny rozhodného obdobia (od 18.4.2017 do 22.12.2017), kedy nastali porušenia (nedostatky) v činnosti žalobcu a kedy bola rozhodná horná hranica sadzby pokuty do 700.000,- €, čo je pre žalobcu priaznivejšie. K zmene prvostupňového rozhodnutia Banková rada NBS uviedla, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty v sume 25.000,- € je uvedené porušenie § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z., ale už nie je uvedené v spojitosti s § 7 ods. 1 a 5 tohto zákona. Taktiež v prvostupňovom výroku nie je uvedené porušenie § 7 ods. 4 v spojitosti s § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Z uvedených dôvodov Banková rada NBS predmetné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. doplnila do výrokovej časti tohto druhostupňového rozhodnutia. Zároveň je potrebné pre úplnosť poukázať aj na ustanovenia § 19 ods. 4, § 35h ods. 1, § 45c ods. 1 a § 45d ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. a § 23 ods. 8 (pôvodne § 23 ods. 5 do 22.11.2015 a § 23 ods. 6 do 31.12.2016), § 25f ods. 1 a § 25g zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zakotvujú, že premlčacie lehoty na uloženie pokuty, zákazu používať nekalé obchodné praktiky alebo inej sankcie dohliadanému subjektu (teda aj dohliadanému subjektu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov a spotrebiteľských úverov) za nedostatok zistený pri výkone dohľadu sa prerušujú vždy, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa zákona s tým, že medzi tieto skutočnosti patria taktiež jednotlivé rozhodnutia a iné jednotlivé úkony vykonané v konaní vedenom pre zistený nedostatok v činnosti dohliadaného subjektu (vrátane oznámenia o začatí konania), pričom od každého prerušenia premlčania začínajú plynúť nové premlčacie lehoty. Tieto skutočnosti znamenajú, že v prípade žalobcu sa premlčacie lehoty už viackrát opätovne prerušili a vždy začali plynúť nové premlčacie lehoty tak, že napríklad oznámením zo dňa 15.12.2017 o začatí konania (sp. č. NBSl-000-018-400, č. z. 100-000-075-728), výzvou zo dňa 23.4.2018 na vyjadrenie sa k spisovému podkladu, prvostupňovým rozhodnutím NBS, útvaru dohľadu sp. č. NBSl-000-018-400, č. z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018 a následne aj týmto druhostupňovým rozhodnutím sa opätovne prerušili (prerušujú sa) premlčacie lehoty a vždy začali (začínajú) plynúť nové premlčacie lehoty. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-030-799 zo dňa 27.8.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. NBS1-000-018-400, č.z. 100-000-105-448 zo dňa 20.6.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. 4. Žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne vec posúdili, keď dospeli k záveru, že formulácia textov oboch výziev je neprimeraným postupom v rámci procesu vymáhania pohľadávok od spotrebiteľa, pretože využíva predpokladanú neznalosť spotrebiteľa, že bez existencie vykonateľného exekučného titulu nemôže byť nijakým spôsobom nútený k strpeniu krokov deklarovaných vo výzve (§ 9 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.), a že formulácia výziev je spôsobilá vyvolať v priemernom spotrebiteľovi odôvodnenú obavu, že žalobca bude prostredníctvom ním poverenej osoby u spotrebiteľa vykonávať úkony, na ktoré de iure nie je legálne oprávnený (§ 9 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.). Podľa názoru žalobcu má text výzvy pod písm. a/ informatívnu povahu a upozorňuje adresáta na možnosť legálneho postupu v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávok, keď žalobcom splnomocnený advokát alebo jeho zamestnanec môže vykonať osobnú návštevu spotrebiteľa za účelom zistenia jeho majetkových pomerov a zaplatenia dlhu (§ 9b zákona č. 250/2007 Z.z.). Názor žalovaného, že žalobca sa pri formulácii výzvy spoliehal na právnu negramotnosť spotrebiteľa, vyvrátil výslovným uvedením, že osobnú návštevu spotrebiteľa vykoná advokát, ktorý je na oprávnený v rámci výkonu svojho povolania. Z obsahu výzvy nemožno vyvodiť záver, že advokát vykoná exekúciu majetku. Podľa § 2 ods. 2 Advokátskeho poriadku je advokát pri výkone svojho povolania povinný na prospech klienta využívať svoje vedomosti a skúsenosti, skutkové a právne argumenty a možnosti dané právnym poriadkom. Všeobecne záväzné právne predpisy nevymedzujú štandardné alebo výlučné úkony právnej pomoci. Ak zákon č. 250/2007 Z.z. v § 9a zakazuje veriteľovi vykonať osobnú návštevu spotrebiteľa a tento zákaz sa podľa § 9b nevzťahuje na advokáta pri výkone jeho povolania, potom je legitímne očakávať, že splnomocnenie advokáta veriteľom, aby v rámci poskytovania právnej pomoci osobne navštívil dlžníka - spotrebiteľa za účelom uhradenia jeho dlhu, je uplatnením práva v súlade so zákonom. 5. Žalobca trvá na tom, že sa nedopustil žiadnej nekalej obchodnej praktiky vo forme agresívnej obchodnej praktiky. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa jeho názoru žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie len vo vzťahu k súbežne uloženým sankciám, teda vo vzťahu k pokute a k zákazu používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky. Druhostupňový orgán sa v napadnutom rozhodnutím náležite vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu. 7. Žalobcovi uplynula lehota na rozšírenie žaloby dňa 3.11.2019, vzhľadom na to, že žalovanému nebolo doručené žiadne doplnenie žaloby, žalovaný vychádza z toho, že správny súd môže podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) preskúmať len zákonnosť uloženia sankcie. 8. Žalovaný poukázal na rozhodnutie VI. disciplinárneho senátu SAK č. DS VI.-96/14:1917/2014 zo dňa 15.1.2015 týkajúce sa osobnej návštevy advokáta u dlžníka a výzvy s ňou spojenej v rámci mimosúdneho vymáhania pohľadávok. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.4.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. 11. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 250/2007 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. dohľad nad finančným trhom vrátane obozretného dohľadu na makroúrovni a tiež vrátane výkonu dohľadu v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov (ďalej len "ochrana finančných spotrebiteľov") vykonáva Národná banka Slovenska podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. 14. Podľa § 35f ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná uložiť pokutu do výšky 700 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak (písm. a/), zakázať používať nekalú obchodnú praktiku alebo zakázať podľa § 35e ods. 1 písm. b) používať neprijateľnú podmienku (písm. c/). 15. Podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2018 tomu, kto porušil práva finančného spotrebiteľa alebo porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zisteného nedostatku príslušná uložiť pokutu do výšky 1 000 000 eur, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. 16. Podľa § 35h ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017 sankcie podľa tohto zákona a osobitných predpisov za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno ukladať samostatne alebo súbežne a za trvajúci nedostatok aj opakovane. Sankcie podľa tohto zákona za nedostatky v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov možno uložiť do troch rokov od zistenia nedostatku, najneskôr však do desiatich rokov od jeho vzniku. Premlčacie lehoty podľa druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa § 19 ods. 4, pričom od každého prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa § 10 ods. 5 a 6. 17. Podľa § 2 písm. q/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 na účely tohto zákona sa rozumie agresívnou obchodnou praktikou konanie, ktoré obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilé významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 18. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 19. Podľa § 7 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie (ods. 1). Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 (ods. 4). Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 5). 20. Podľa § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania (písm. a/), použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania (písm. b/), zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt (písm. c/), sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo predávajúceho (písm. d/), hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne (písm. e/). 21. Podľa § 9a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 1). Od spotrebiteľa nemožno požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy (ods. 2). Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov, dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine (ods. 3). 22. Podľa § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2018 ustanovenie § 9a sa netýka činnosti advokáta, súdneho exekútora a notára pri výkone ich povolania. 23. Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. nazvanej „OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SA ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ POVAŽUJÚ ZA NEKALÉ“ sú agresívnymi obchodnými praktikami: 1. Vytváranie dojmu, že spotrebiteľ nemôže opustiť priestor predtým, ako sa uzatvorí zmluva. 2. Osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku. 3. Vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku. 4. Žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv. 5. Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty. 6. Žiadanie spotrebiteľa, aby vykonal okamžité alebo odložené platby za produkty dodané predávajúcim alebo aby ich vrátil alebo uschoval, pričom si ich spotrebiteľ neobjednal, okrem prípadu, že tento výrobok je náhradným tovarom dodaným podľa osobitného predpisu. 7. Výslovné informovanie spotrebiteľa, že ak si nekúpi produkt, bude ohrozené zamestnanie alebo živobytie predávajúceho. 8. Vytváranie falošného dojmu, že spotrebiteľ už vyhral, vyhrá, alebo potom, čo niečo urobí, vyhrá cenu alebo získa iný rovnocenný prospech, keď v skutočnosti (a) neexistuje cena alebo iný rovnocenný prospech, (b) činnosť smerujúca k získaniu ceny alebo iného rovnocenného prospechu je podmienená tým, že spotrebiteľ uhradí hotovosť, alebo si spôsobí náklady. 24. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. VI. Posúdenie veci krajským súdom 25. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 25.000,- € za spáchanie správneho deliktu na úseku ochrany finančných spotrebiteľov spolu so zákazom používať agresívnu nekalú obchodnú praktiku. Medzi účastníkmi bolo sporné, či výzvy žalobcu adresované jeho dlžníkom - finančným spotrebiteľom - napĺňajú znaky agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z., a teda skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 35f ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. 26. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo 16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b/ či povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne: na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru. 27. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V disciplinárnom konaní je predmetom konania posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009, sp. zn. 6 Sžo 255/2010 zo dňa 22.6.2011). 28. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi sankciu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého druhostupňového rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie. Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu: a. miesto spáchania - sídlo žalobcu, b. spôsob spáchania - žalobca ako veriteľ a iný veriteľ vyvíjal na spotrebiteľov nátlak a neprimeraný vplyv v rámci procesu vymáhania pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a iných úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čím viacnásobne použil nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky v zmysle § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z., a to tým, že (i.) v období od 18.4.2017 do 22.12.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“ a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva žalobcu bola odoslaná v počte 10 713 kusov, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto výzvy odoslané spotrebiteľom: D. P., C. K., Z. X., V. V., M. M., B. V., Q. F., V. K., Z. V., M. V. a D. K., (ii.) dňa 16.11.2017 zaslal spotrebiteľom písomné výzvy na úhradu dlhu, označené ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“, čím viacnásobne naplnil agresívnu obchodnú praktiku podľa § 9 písm. a/ a písm. b/ v spojení s § 2 písm. q/ a § 9a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. a spočívajúcu v neprimeranom postupe (s hrozbou) žalobcu v rámci procesu vymáhania pohľadávok (dlhov spotrebiteľov) zo spotrebiteľských zmlúv o úvere; takáto výzva bola odoslaná v počte 67 kusov, pričom žalobca elektronickým vyjadrením zo 16.11.2017 predložil tieto konkrétne výzvy odoslané spotrebiteľom: R. M. A., W. K., P. B., V. F., P. X., T. S., V. S., W. C., M. C. a M. A.. c. čas spáchania - pri prvej výzve ad (i) ide o obdobie od 18.4.2017 do 22.12.2017 a pri druhej výzve ad (ii) ide o deň 16.11.2017. 29. Spornou otázkou medzi účastníkmi je, či obe výzvy žalobcu, ktoré adresoval spotrebiteľom, obsahujú agresívnu obchodnú praktiku v zmysle § 2 písm. q/ a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z., a teda či žalobca spáchal správny delikt podľa § 35f ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. 30. Správny súd pre úplnosť opakuje znenie obidvoch výziev: a. výzva na úhradu dlhu označený ako „Výzva k bezodkladnej úhrade“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“ (ďalej aj len prvá výzva), b. výzva na úhradu dlhu označená ako „Postúpenie prípadu právnemu oddeleniu“ obsahujúce nasledovnú formuláciu: „Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“ (ďalej aj len druhá výzva). 31. Pri určení, či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraný vplyv, sa berú do úvahy jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania, použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania, hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne (§ 9 písm. a/, písm. b/ a písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z.). 32. Z hľadiska načasovania výziev správny súd uvádza, že žalobca ich adresoval spotrebiteľom (jeho dlžníkom) v období pred začatím súdneho konania o zaplatenie dlhu, ktoré by inicioval žalobca ako veriteľ žalobou na plnenie na príslušnom súde. Prvú výzvu žalobca odoslal spotrebiteľom v období od 18.4.2017 do 22.12.2017 v počte 10 713 kusov a druhú výzvu žalobca odoslal spotrebiteľom dňa 16.11.2017 v počte 67 kusov. Je právne irelevantné, či výzvy obsahujúce uvedené formulácie boli prvou v poradí, štvrtou prípadne ôsmou v poradí, ktorou žalobca ako veriteľ upozorňoval svojho dlžníka na neuhradenie dlhu. Zákon č. 250/2007 Z.z. ani zákon č. 747/2004 Z.z. poradie výziev pri zákaze agresívnych obchodných praktík nezohľadňujú. Žalobca navyše v druhej výzve („Okrem dlžnej sumy Vám súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním Vášho dlhu ako aj náklady právneho oddelenia, trovy súdneho a exekučného konania!!!“) ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu o žalobe na plnenie dlžníka (spotrebiteľa) „upozorňoval“, že okrem dlžnej sumy mu súd prikáže zaplatiť aj všetky náklady spojené s vymáhaním dlhu, náklady právneho oddelenia žalobcu, trovy súdneho konania a trovy exekučného konania. Pred začatím konania však žalobca nemôže tvrdiť, ako súd v spore rozhodne, či bude žalobca ako veriteľ úspešný, alebo naopak, či bude spotrebiteľ ako dlžník úspešný, nemôže tvrdiť ani prípadný pomer úspechu v konaní a s tým súvisiacu povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, exekučného konania (ak bude také konanie vôbec začaté), prípadne ďalšie účelne vynaložené trovy úspešného účastníka. Priemerný spotrebiteľ (dlžník) na základe takto formulovanej výzvy môže uhradiť aj dlh, ktorý už splatil, prípadne uhradiť dlh vo vyššej sume, ako reálne veriteľovi dlží, aby predišiel navýšeniu jeho platieb vo forme trov súdneho konania, trov exekučného konania, a podobne. Takto formulovanou výzvou žalobca vyvíjal na spotrebiteľa neprimeraný a v tom čase (pred začatím súdneho konania o zaplatenie prípadnej dlžnej sumy) neoprávnený nátlak, jeho konanie preto zodpovedá definícii agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. a/, písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. („nátlak“, podstatne zhoršuje správanie priemerného spotrebiteľa“, „môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil“), význam agresívnej obchodnej praktiky žalobca ešte umocnil tromi výkričníkmi v závere textu. 33. V prípade prvej výzvy („Zároveň Vám dávame na vedomie, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu, môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva zástupcom poverenej advokátskej kancelárie, za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu...“) žalobca porušil § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Uvedené ustanovenie zákonodarca zaviedol s ohľadom na aplikačnú prax, v ktorej sa vyskytovali agresívne praktiky vymáhania pohľadávok; výslovne teda vymedzil zákonné obmedzenia vymáhania pohľadávok s ohľadom na zabránenie ingerencie do práva spotrebiteľa na súkromie a rodinný život. 34. Vymáhanie pohľadávok, na ktoré sa jednoznačne vzťahuje § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., patrí do kompetencie súdneho exekútora. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. nevyplýva, žeby túto kompetenciu mal advokát. V zmysle § 2 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. je advokát pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona. Kompetenciu súdneho exekútora v oblasti vymáhania pohľadávok jednoznačne upravuje Exekučný poriadok, t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. Zoznam majetku povinného (a teda aj jeho predchádzajúce zistenie) vyhotovuje súdny exekútor v zmysle § 39 Exekučného poriadku za súčinnosti povinného, prípadne jeho štatutára, likvidátora, zákonného zástupcu (§ 40 Exekučného poriadku), nie advokát. 35. Ustanovenie § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno vykladať tak, že za účelom zistenia majetku spotrebiteľa a vymáhania pohľadávky môže vykonať jeho osobnú návštevu v domácnosti alebo na pracovisku aj advokát, aj súdny exekútor aj notár. Tento výklad, ktorý zastáva žalobca, je nesprávny. Advokát, súdny exekútor aj notár má zákonom vymedzený okruh kompetencií: advokát v zákone č. 586/2003 Z.z., súdny exekútor v zákone č. 233/1995 Z.z. a notár v zákone č. 323/1992 Zb., do svojich kompetencií nie sú oprávnení navzájom zasahovať, keďže to zákon nepripúšťa. Preto napríklad súdny exekútor nemôže právne zastupovať žalobcu v konaní pred súdom ako jeho advokát, poskytovať mu právnu pomoc a konať v jeho mene, pretože ide o kompetenciu advokáta. Platí to aj opačne, advokát nie je oprávnený vykonávať exekúciu, zisťovať majetok povinného ani vyhotoviť súpis majetku povinného, pretože ide o kompetenciu súdneho exekútora. Inými slovami, advokát, súdny exekútor a notár môžu postupovať v zmysle § 9a v spojení s § 9b zákona č. 250/2007 Z.z. len v rozsahu svojich kompetencií, ktoré im zveril osobitný zákon. Ako už bolo uvedené, zákon č. 586/2003 Z.z. ani Exekučný poriadok advokátovi nezverili právomoc zisťovať majetok dlžníka za účelom vymáhania pohľadávky, preto ak žalobca v prvej výzve spotrebiteľa (dlžníka) informoval o tom, že k nemu domov príde zástupca poverenej advokátskej kancelárie za účelom zistenia jeho majetku a zaplatenia jeho dlhu voči veriteľovi (žalobcovi), žalobca konal v rozpore s § 9a, § 9b zákona č. 250/2007 Z.z., § 39 Exekučného poriadku a zákona č. 586/2003 Z.z. Aj táto žalobcom formulovaná výzva spĺňa definičné znaky agresívnej obchodnej praktiky podľa § 2 písm. q/ v spojení s § 9 písm. e/ zákona č. 250/2007 Z.z. a je zakázaná. 36. Žalobca namieta, že agresívne obchodné praktiky sú uvedené len v prílohe č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. a ním formulované výzvy, resp. konanie v nich špecifikované, sa medzi nimi nenachádzajú. Správny súd uvádza, že prílohu č. 1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. je potrebné vykladať v kontexte s § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý rozlišuje z hľadiska nekalých obchodných praktík medzi klamlivým konaním, klamlivým opomenutím konania a agresívnou obchodnou praktikou vo všeobecnosti a obchodnými praktikami, ktoré sú za každých okolností nekalé. Obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolnosti nekalé, sú závažným konaním, pri ktorých nie je potrebné skúmať podmienky vyplývajúce z § 8 a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé sú vždy. Naproti tomu pri všeobecne uvedených obchodných praktikách zákon vyžaduje skúmanie a následné splnenie podmienok uvedených v § 8 a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. Orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali správne, keď skúmali podmienky § 7 a § 9 zákona č. 250/2007 Z.z. pri výzvach, ktoré žalobca adresoval spotrebiteľom a ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako správne vyhodnotili, že výzvy žalobcu sú agresívnou obchodnou praktikou, ktorá je zakázaná (§ 7 ods. 1 a ods. 4, § 9 zákona č. 250/2007 Z.z.). 37. Účastník konania je za porušenie ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. aj č. 747/2004 Z.z. zodpovedný bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt), podstatné je len to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. 38. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 35f ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., keďže porušil povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov použitím agresívnej obchodnej praktiky, ktorá je zakázaná, a preto mu žalovaný v súlade s § 35f ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. uložil pokutu v sume 25.000,- € a zákaz používať nekalú obchodnú praktiku vo forme agresívnej obchodnej praktiky. 39. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Pri preskúmavaní správnych rozhodnutí o uložení peňažnej sankcie, správny súd nepreskúmava len zákonnosť použitia správnej úvahy, ale aj jej správnosť; môže tak dospieť k záveru, že o sankcii malo byť rozhodnuté inak. Pri preskúmavaní výšky uloženej pokuty treba vychádzať zo základných rovín pôsobenia sankcie - individuálnej, generálnej, výchovnej, preventívnej a represívnej. Vo sfére obvineného zo správneho deliktu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa priestupku. Nemôže ísť o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 z 2. júna 2011). 40. Žalobca ďalej namietal výšku uloženej sankcie, k čomu správny súd uvádza, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí uložil žalobcovi pokutu v sume 25.000,- € zo zákonného rozsahu 0,- € do 700.000,- € (resp. 1.000.000,- €, k rozsahu pokuty pozri odôvodnenie nižšie), ide teda o pokutu uloženú v dolnej časti sadzby pokuty. Podľa názoru správneho súdu je uvedená sankcia primeraná porušenej povinnosti a zodpovedá vyhodnoteniu závažnosti porušenia - žalobca zaslal prvú výzvu v počte 10 713 kusov a druhú výzvu v počte 67 kusov, čo predstavuje značný okruh spotrebiteľov. Žalovaný uviedol, že postupoval podľa § 35f ods. 1 písm. a/ a písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2017, pretože podľa jeho názoru bola právna úprava z hľadiska rozsahu sankcie pre žalobcu priaznivejšia a značná časť rozhodného obdobia spáchania správneho deliktu sa nachádzala v období do 14.12.2017. S účinnosťou od 15.12.2017 sa rozsah pokuty zvýšil na rozmedzie od 0,- € do 1.000.000,- €, naproti tomu do 14.12.2017 bol rozsah pokuty od 0,- € do 700.000,- €. 41. Správny súd k záveru žalovaného uvedenému v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvádza, že v predmetnej právnej veci ide o súbeh dvoch deliktov: pri prvej výzve ide o pokračovací správny delikt za obdobie od 18.4.2017 do 22.12.2017 a pri druhej výzve bol správny delikt spáchaný dňa 16.11.2017. 42. Za pokračovací správny delikt (na základe analógie k trestnému právu) možno považovať situáciu, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého deliktu, pričom trestnosť jednotlivých čiastkových útokov sa má posudzovať ako jeden správny delikt, ak všetky čiastkové útoky spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku. Potom aj lehota na uloženie sankcie za pokračovací správny delikt môže začať plynúť až po jeho dokonaní. Z uvedeného vyplýva, že pri prvej výzve, kedy bol delikt dokonaný až dňa 22.12.2017, bolo potrebné uložiť žalobcovi pokutu podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2017 (rozsah pokuty od 0,- € do 1.000.000,- €). No pri druhej výzve, kedy žalobca spáchal správny delikt dňa 16.11.2017, mal žalovaný aplikovať znenie § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2017 (rozsah pokuty od 0,- € do 700.000,- €). 43. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada). Najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015). V predmetnej veci je najprísnejším správnym deliktom pokračovací správny delikt - prvá výzva žalobcu adresovaná 10 713 spotrebiteľom - dokonaný dňa 22.12.2017 za účinnosti § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z., ktorý umožňoval uložiť pokutu v rozmedzí od 0,- € do 1.000.000,- €. Hoci žalovaný nesprávne postupoval podľa § 35f ods. 1 písm. a/ zákona č. 747/2004 Z.z. v znení účinnom do 14.12.2017, pokuta v sume 25.000,- €, ktorú žalobcovi uložil, podľa názoru správneho súdu spĺňa podmienku primeranosti, represívnosti aj prevencie, tak, aby sa žalobca v budúcnosti vyvaroval takéhoto konania. Z uvedených dôvodov správny súd nezmenil výšku uloženej pokuty. Žalovaný v súlade s § 35h ods. 1 a § 35f ods. 1 písm. c/ zákona č. 747/2004 Z.z. uložil žalobcovi aj sankciu spočívajúcu v zákaze používať nekalú obchodnú praktiku. 44. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne právne posúdili, podrobne odôvodnili svoje rozhodnutia, venovali dostatočnú pozornosť námietkam žalobcu vzneseným počas administratívneho konania a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 45. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený. 46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).