Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/96/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201626 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201626.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: X.. arch. C. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, D., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 27 254 581, proti žalovanej: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, so sídlom Nám. Rodiny 1, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu odmieta. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doučenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 28.11.2020, sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej, začať a riadne pokračovať v konaní o odstránení stavby, rekreačnej chaty, súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. U. D. a to v lehote jedného mesiaca od rozhodnutia správneho súdu. 2. Za dôvod žaloby označila nečinnosť žalovanej, spočívajúcu v nezačatí konania o odstránenie susediacej stavby, rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X a evidovanej na LV č. XXXX v k.ú. U. D., nakoľko stavebné konanie o dodatočnom povolení stavby bolo rozhodnutím žalovanej č. 2018/113/Zast/Ry zo dňa 29.10.2018 zastavené. Žalovaná takto postupovala napriek skutočnosti, že dodatočné stavebné povolenie č. 2011/1/C/13/Ry zo dňa 10.06.2011 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/128/2012-138 zo dňa 12.11.2014 (potvrdeným aj rozsudkom NS SR sp.zn. 3Sžo/89/2015 zo dňa 22.02.2017) zrušené a žalovaná mala zahájiť nové konanie o dodatočnom povolení stavby, na základe pôvodnej žiadosti zo dňa 03.01.2011. Medzičasom však bol Katastrálnym úradom Bratislava zapísaný nový geometrický plán, rekreačná chata bola vystavená a právoplatne skolaudovaná na základe v tom čase právoplatného dodatočného stavebného povolenia č. 2011/1/C/13/ Ry zo dňa 10.06.2011. Žalobkyňa namietala, že žalovaná nepostupovala v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR a keďže nové dodatočné stavebné povolenie nevydala, mala postupovať podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) a vlastníkovi nariadiť odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Nakoľko žalovaná nepostupovala podľa zákona a nezačala konanie o odstránenie stavby, je v tomto smere nečinná. 3. K žalobe žalobkyňa doložila aj obligatórnu prílohu vyžadovanú k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou je Upovedomenie o vybavení podnetu prokurátorom zo dňa 20.05.2019, ktorým ju príslušný prokurátor oboznámil, že jej podnet bol odložený, keďže sa od zrušenia dodatočného stavebného povolenia podstatne zmenil skutkový ako i právny stav a ako prokurátor nemôže prijať žiadne prokurátorské opatrenia. 4. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 5. Podľa § 6 ods. 2 písm. e/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 7. Podľa § 242 ods. 2 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 8. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 9. Podľa § 244 ods. 2 SSP, prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora. 10. Podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a/ závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b/ stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, c/ stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d/ dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. 11. Podľa § 88 ods. 2 Stavebného zákona, odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b/ nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. 12. Podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona, na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb. 13. Podľa § 97 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 14. Podľa § 1 písm. b/ vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „Vyhláška“), táto vyhláška upravuje podrobnosti o obsahu návrhov na vydanie rozhodnutí a rozsahu a obsahu dokumentácie, ktorú k nim treba priložiť. 15. Podľa § 2 Vyhlášky, návrhom podľa § 1 písm. b/ je a/ návrh na vydanie územného rozhodnutia, b/ žiadosť o stavebné povolenie, c/ žiadosť o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, d/ žiadosť o povolenie terénnych úprav, e/ žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení, f/ návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, g/ návrh na povolenie zmeny v užívaní stavby, h/ žiadosť o povolenie na odstránenie stavby, i/ žiadosť o poskytnutie štátneho stavebného príspevku, j/ návrh na overenie dokumentácie skutočného realizovania stavby a zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby, k/ návrh na vyvlastnenie. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. Správny súd pred samotným vecným prieskumom zákonnosti tvrdenej nečinnosti žalovanej skúmal, či žalobkyni svedčí aktívna žalobná legitimácia, splnenie ktorej je po ustálení prípustnosti súdneho prieskumu, základnou podmienkou vyžadovanou Správnym súdnym poriadkom na prístup k správnemu súdu. Ten vo vzťahu k podaniu správnej žaloby neoprávnenou osobou, rozlišuje dve procesné situácie. Jednou je, keď je správna žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou a ďalšia predpokladá situáciu, keď správny súd až po vyhodnotení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že žalobca nemôže byť napadnutým rozhodnutím dotknutý na svojich verejných subjektívnych právach. V prvom prípade, ktorý je relevantný aj pre preskúmavanú vec, je kľúčovým slovom tzv. zjavnosť, ktorú treba vykladať tak, že neoprávnenosť osoby na podanie správnej žaloby bude súdu zrejmá okamžite a nesporne, bez ďalšieho meritórneho preskúmania veci. Správny súd potom nemá inú možnosť, ako žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku odmietnuť, bez nutnosti prejednania veci ako takej. 18. Osobitná úprava účastníctva a aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy odlišuje situáciu, či žalobca namieta nečinnosť v začatom administratívnom konaní, alebo namieta nečinnosť začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. Zatiaľ čo odstránenia nečinnosti v už začatom administratívnom konaní podľa ust. § 242 ods. 1 SSP sa môže domáhať fyzická či právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania, namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpal sťažnosť podľa osobitného predpisu (prípadne podnet na prokuratúru), na druhej strane, aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa ust. § 242 ods. 2 SSP, teda žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti, priznáva Správny súdny poriadok výlučne iba prokurátorovi. Z uvedeného je zrejmé, že možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti v administratívnych konaniach ovládaných zásadou oficiality, je zo zákona daná výlučne prokurátorovi. Takáto úprava reflektuje skutočnosť, že v konaniach ovládaných zásadou oficiality prevažuje verejný záujem na riadnom prešetrení a náležitom rozhodnutí orgánu verejnej správy. 19. V preskúmavanej veci žalobkyňa namieta nečinnosť orgánu verejnej správy podľa ust. § 242 ods. 2 SSP, spočívajúcu v nezačatí konania na odstránenie stavby podľa ust. § 88 a nasl. Stavebného zákona, ktoré mala podľa jej názoru žalovaná zahájiť z dôvodu neexistencie stavebného povolenia na susediacu stavbu, ktorej však nie je vlastníčkou. 20. Z ust. § 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, nepriamo vyplýva, ktoré konania upravené v Stavebnom zákone sú ovládané dispozičnou zásadou, teda kedy ich začatie môže na základe návrhu alebo žiadosti iniciovať iný subjekt, ako správny orgán. V prípade konania o odstránenie stavby, Stavebný zákon potom konkretizuje a taxatívne vymedzuje, kto je oprávnený na podanie žiadosti o povolenie na odstránenie stavby. Tým je vlastník stavby. 21. Uvedené konanie však môže začať orgán verejnej správy aj na základe vlastného podnetu a konanie je v tom prípade ovládané aj zásadou oficiality. Vo vzťahu k nezačatiu administratívneho konania je pritom právne irelevantné, či ho bolo možné začať aj na návrh, resp. žiadosť účastníka konania. Takúto podmienku totiž Správny súdny poriadok nekladie. Inými slovami, ak orgán verejnej správy nezačal administratívne konanie ex offo, stal sa nečinným aj v prípade, ak administratívne konanie bolo možné začať len z úradnej povinnosti, ale rovnako tak, ak ho bolo možné začať i na návrh. Žalobkyňa by v konaní o nariadenie odstránenia stavby (ak by bolo začaté) mohla eventuálne mať postavenie účastníka konania, ktoré jej priznáva ust. § 97 ods. 1 Stavebného zákona, toto však nemožno zamieňať s možnosťou vystupovať ako navrhovateľ podávajúci žiadosť (teda vlastník stavby) a disponovať konaním. Keďže však ku zahájeniu konania nedošlo, žalobkyni nesvedčí ani len účastníctvo v takomto konaní. 22. Krajský súd má z obsahu súdneho spisu bez ďalších pochybností preukázané, že žalobkyňa sa domáha žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy odstránenia nečinnosti spočívajúcej v nezačatí administratívneho konania z úradnej povinnosti. V zmysle ust. § 242 ods. 2 SSP môže takúto žalobu podať jedine prokurátor, a to až po vyčerpaní upozornenia prokurátora, ktorému nebolo vyhovené. Naviac, už zo samotného upovedomenia o vybavení podnetu prokurátorom zo dňa 20.05.2019 je zrejmé, že prokurátor podnet odložil bez prijatia prokurátorského opatrenia, čo bráni neskoršiemu prístupu k podaniu žaloby na správny súd. 23. Nakoľko teda žalobkyňa podala v preskúmavanej veci žalobu ako osoba, ktorá je na jej podanie zjavne neoprávnená, krajský súd žalobu podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol. 24. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.