Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/285/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201767 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201767.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: RESIDENCE a.s., so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 861 312, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 536956/2019 zo dňa 20.09.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 27.12.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 536956/2019 zo dňa 20.09.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný nevyhovel námietke zaujatosti podanej žalobcom a nevylúčil podľa § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamestnanca správcu dane - Ing. G. F., námestníčku riaditeľa Daňového úradu Bratislava, Úseku kontroly z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 02/2013, 05/2013, 7/2013, 8/2013, 09/2013, 01/2014 a 2/2014 v spoločnosti RESIDENCE a.s., so sídlom Malé Pálenisko 11, 821 09 Bratislava, IČO: 35 861 312. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť. 2. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 586956/2019 zo dňa 20.09.2019 o nevylúčení zamestnanca správcu dane - Ing. G. F., námestníčku riaditeľa Daňového úradu Bratislava, Úseku kontroly z ďalšieho konania a rozhodovania v súvislosti s vyrubovacím konaním na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 02/2013, 05/2013, 7/2013, 8/2013, 09/2013, 01/2014 a 2/2014 v spoločnosti žalobcu. 3. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde. 11. Z ustálenej súdnej praxe správnych súdov v Slovenskej republike vyplýva, že obsah rozhodnutí procesnoprávnej povahy vydaných v priebehu administratívneho konania preskúmava správny súd v rámci konania o správnej žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa administratívne konanie končí. Takéto konečné rozhodnutie orgánu verejnej správy je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania v prípade, že ho žalobca napadne správnou žalobou za predpokladu, že sa cíti byť ukrátený na svojich právach vydaným rozhodnutím správneho orgánu. Prípadné pochybenia správnych orgánov v priebehu administratívneho konania spočívajúce okrem iného aj vo vydaní procesného rozhodnutia nesúladného so zákonom a majúceho dopad na subjektívne práva účastníka administratívneho konania a tak aj spôsobilosť ovplyvniť závery administratívneho konania a obsah rozhodnutia správneho orgánu v merite veci, môžu byť jedným z právnych dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 12. Podľa názoru súdu žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane o nevylúčení jeho zamestnankyne z daňovej kontroly nie je individuálnym správnym aktom, opatrením alebo rozhodnutím prijatým pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb a ktorým by bolo rozhodnuté vo veci samej. Ide o procesné rozhodnutie vydané v rámci výkonu dohľadu žalovaného, t. j. o procesné rozhodnutie, ktoré je z dôvodu jeho procesného charakteru a predbežnej povahy vylúčené z prieskumu súdu podľa § 7 písm. e) SSP, pretože samo osebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového konania, t.j. žalobcu. Nezákonnosť tohto rozhodnutia - jeho vady bude možné namietať až v konaní o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného vo veci samej. 13. Uvedený právny záver vyplýva napr. aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sž 2/2010 zo 17.03.2010, podľa ktorého: „rozhodnutie o tom, či je zamestnanec orgánu verejnej správy (ale v súdnom konaní aj sudca, či zamestnanec súdu, či notár) vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej právnej veci, je vždy rozhodnutím procesným. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry najmä Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (pozri bližšie napr. rozsudok vo veci sp.zn. 3Afs 20/2003, či 5As 69/2006 - K., ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach sp. zn. 3Sž/62/2007 či 3Sž/77/2008) - K.) rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení pracovníka je rozhodnutím, ktorým sa iba upravuje vedenie konania a ktoré nie preskúmateľné samostatnou žalobou v správnom súdnictve. Takéto rozhodnutie preto musí predchádzať rozhodnutiu o veci samej, aby prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych prepisov bolo možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu.“ I z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžnz/4/2015-35 z 09.09.2015 vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o nevylúčení zamestnancov je vylúčené zo súdneho prieskumu. Podanie žaloby proti takémuto rozhodnutiu je predčasné, pretože toto rozhodnutie možno napadnúť žalobou až vo veci samej. Obdobný právny názor zaujal najvyšší súd i v rozsudku sp.zn. 3Sžfk/1/2018 zo dňa 27.06.2018: „Rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správcu dane má deklaratórny (nie konštitutívny) charakter a konštatuje existenciu dôvodov vylúčenia.“ 14. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.