Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200027 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200027.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: Z. K. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. januára 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. októbra 2019 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. januára 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. októbra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.10.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) zamietla podľa ust. § 65 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) žiadosť žalobcu o zvýšenie sumy starobného dôchodku, zo dňa 15.08.2019. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok mu bol po splnení podmienok na jeho nárok (§ 65 ZSP) priznaný rozhodnutím zo dňa 04.05.2017, keď ku dňu 30.03.2017, od ktorého mu bol priznaný, získal celkovo 20 rokov a 48 dní dôchodkového poistenia. S odkazom na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP konštatovala, že podľa zák.č. 328/2002 Z.z. bol žalobcovi od 01.05.2004 na základe potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 272425/2016 zo dňa 15.03.2016 priznaný výsluhový dôchodok, na účely ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.04.1975 do 31.03.1977 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1981 do 30.04.2004, ktorá nebola podľa rezortných zoznamov zaradená do I. ani II. pracovnej kategórie. Sociálna poisťovňa s poukazom na ust. § 255 ods. 5 ZSP poznamenala, že doba základnej vojenskej služby a doba služobného pomeru colníka sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, preto sa pre nárok na starobný dôchodok nehodnotí. Doplnila, že podľa ustálenej judikatúry NS SR sa pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku podľa ust. § 274 ZSP musia zachovať nároky poistencov zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií, aj keď za dobu služby mali priznané dávky z osobitného systému sociálneho poistenia, pretože tieto v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Svoju aplikačnú prax preto zosúladila so zovšeobecneným názorom NS SR a pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje dobu služby v I. a II. kategórii funkcií a následne určuje sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, zverejneného v Zbierke zák. č. 416/1991 (ďalej aj „Dohovor“). V žalobcovom prípade však tento postup neprichádza do úvahy, pretože dobu služby colníka nemal zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií. 2. V odvolaní, ktoré žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal, namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci pri určení výšky jeho starobného dôchodku. Poukázal na to, že Sociálna poisťovňa mu pri určovaní výšky starobného dôchodku vylúčila dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku a celkovú dobu poistenia mu zohľadnila iba v rozsahu 20 rokov a 48 dní. S takýmto kráteným určením doby dôchodkového poistenia a aj s metodikou výpočtu starobného dôchodku nesúhlasil a toto obdobie služby (vrátane ZVS) žiadal doplniť do obdobia dôchodkového poistenia. Následne žiadal vykonať nový výpočet sumy starobného dôchodku za celú dobu dôchodkového poistenia, vrátane doby služby, nakoľko za nesprávne určený považoval osobný mzdový bod (vrátane priemerného), spôsobujúci nesprávnosť vypočítanej výšky starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni tiež vytkol, že nezohľadnila judikatúru a v jeho prípade nepostupovala podľa rozhodnutí NS SR, ktoré už v praxi zohľadňuje (dobu služby), čo považoval za diskriminačný postup voči jeho osobe. K tomu poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, založenú na judikatúre NS SR ako napr. rozsudky sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 7So/19/2016 zo dňa 04.07.2017, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a ďalšie. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 04.05.2017, ktorým mu bol starobný dôchodok priznaný v nesprávnej výške, v odvolacom konaní zrušiť. 3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.01.2020, v súlade s ust. § 215 ods. 4 ZSP zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR č. 272425/2016 zo dňa 15.03.2016, podľa ktorého má žalobca podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.05.2004 priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1975 do 31.03.1977 a doba služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1981 do 30.04.2004, t.j. doba výkonu štátnej služby celkom 9 040 dní, čo je 24 rokov a 274 dní. Tieto doby neboli zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie, žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií a z toho dôvodu nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku a jeho nárok na starobný dôchodok nemožno posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Poznamenal, že z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že dobu služby, ako aj vymeriavacie základy počas služby je možné pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť len v prípade, ak dobu služby získal poistenec v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, tzn. vzťahuje sa len na poistencov, ktorým sa podľa ust. § 274 ZSP zachovávajú nároky, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný výsluhový dôchodok (príspevok), pretože tieto nároky zaradenia služby do zvýhodnenej kategórie funkcií nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, z ktorých vyplýva iný právny názor, tento nie je doteraz zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Generálny riaditeľ tiež poukázal na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, v zmysle ktorých dobu žalobcovi zhodnotenú na výsluhový dôchodok nie je možné zhodnotiť aj na nárok na starobný dôchodok, keďže táto doba sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Za nedôvodnú označil aj námietku žalobcu, ktorou poukázal na nezhodnotenie služby (vrátane ZVS), t.j. obdobia poistenia získaného v osobitnom systéme sociálneho poistenia, na nárok na starobný dôchodok. Konštatoval, že správne mu bola započítaná len doba poistenia získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a to ku dňu 30.03.2017, kedy splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (§ 65 ZSP) a získal 20 rokov a 48 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného uzavrel, že výpočet starobného dôchodku žalobcu bol vykonaný v súlade s právnymi predpismi a so zovšeobecnenou judikatúrou NS SR, na nárok na starobný dôchodok mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období a určená suma starobného dôchodku zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 4. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.01.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.01.2020, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 03.10.2019. Namietol porušenie jeho práva podľa ust. § 112 ZSP, prepočítať mu sumu starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný v nesprávnej výške, keďže výpočet sumy starobného dôchodku nevychádza z celého obdobia jeho dôchodkového poistenia, ale len z doby dôchodkového poistenia získanej vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žalovanej aj prvostupňovému orgánu vytkol konanie v rozpore s čl. 33 Dohovoru ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach a podľa nej rozhoduje NS SR aj krajské súdy. Žalovaná aj prvostupňový orgán odmietajú rešpektovať výkladovú prax NS SR, používajú právnu argumentáciu, ktorú vyvracajú aj ňou prezentované rozsudky NS SR (sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 10So/59/2014), že judikatúra NS SR je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom závery týchto rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade s Ústavou SR. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj judikatúru Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutie I. ÚS 87/93, PL, ÚS 16/95 a II. ÚS 243/05, v ktorých ústavný súd konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú, právne relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom, inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Tiež poukázal na množstvo rozsudkov NS SR, vyvracajúcich argumentáciu žalovanej, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený a nejde teda o rozhodovaciu prax NS SR ustálenú po určitú dobu (napr. sp.zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp.zn. 1So/15/2015 z 18.11.2016...). Poukázal aj na rozsudky krajských súdov, týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych vecí, vychádzajúce z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR (napr. sp.zn. 23Sd/14/2016 z 13.06.2016 NR, sp.zn. 8Sd/45/2015 z 26.01.2016 KE, sp.zn. 20Sd/224/2014 z 18.02.2015 BB...). Žalovanú upozornil, že odlišnosť posudzovania nesprávne stavia na pracovných kategóriách a okrem poukazu na ust. § 274 ZSP, ktoré rieši dôchodkový vek, nepredložila žiaden právny argument na zdôvodnenie odlišného posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií, a tiež, že takýmto diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu dôchodkového poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie a rozhoduje tak v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. 5. Žalobca konštatoval, že medzi ním a žalovanou je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s citovanými právnymi predpismi a tiež s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a tento právny názor je záväzný pre súdy nižšieho stupňa i žalovanú, ktorej interpretácia právnych predpisov a výklad ust. § 60 ods. 2 a ust. § 255 ods. 5 ZSP je v nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry) a aplikáciou právneho záveru rozhodnutí NS SR (sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 9So/15/2016) a to, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. 6. Rozhodnutie žalovanej je tak arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré opiera svoje rozhodnutie a rovnako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia neuviedla ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta prijať stabilizovanú výkladovú prax a keďže pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci dospela k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia, jej postup je aj v rozpore s princípmi právneho štátu. 7. Žalovanej ďalej vytkol právne posúdenie veci v rozpore s ust. § 66 ods. 1 v spojení s ust. § 60, § 61, § 62 a § 63 ZSP, nezodpovedajúce skutkovému stavu ani listinným dôkazom v dávkovom spise, ktoré preukazujú, že celková doba jeho dôchodkového poistenia nebola pri určovaní starobného dôchodku hodnotená správne. Uviedol, že dôchodkový vek 62 rokov a 76 dní dosiahol dňa 30.03.2017, s celkovou dobou poistenia ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku 44 rokov a 322 dní, t.j. 20 rokov a 48 dní + 24 rokov a 274 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku a nie ako uvádza žalovaná 20 rokov a 48 dní, z ktorej vychádzal výpočet výšky sumy jeho starobného dôchodku. V dôsledku nesprávne posúdenej celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery žalovanej v odôvodnení napadnutého i prvostupňového rozhodnutia nesprávne, čo vytvorilo základ na ich zrušenie podľa ust. § 191 ods. 1 písm. a/ a c/ SSP, vrátenie veci na nové konanie a priznanie náhrady trov konania v plnej výške. 8. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2020 žalovaná žalobcom uplatnený nárok neuznala a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. Zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konštatovala totožnosť námietok uvedených v správnej žalobe s námietkami v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázala na administratívny spis, z ktorého je zrejmé, že starobný dôchodok žalobca poberá od 30.03.2017 a bol mu priznaný právoplatným rozhodnutím zo dňa 04.05.2017. Na nárok na starobný dôchodok mu boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia z údajov uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, v priložených dokladoch a v jej informačnom systéme. Konštatovala, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon jeho služby nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru. Túto dobu výkonu služby a vymeriavacie základy počas nej dosiahnuté, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Vzhľadom k tomu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Poukaz žalobcu na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011 nie je dôvodný, keďže sa týka skutkovo odlišnej veci a nedôvodnými sú aj poukazy na iné rozsudky NS SR, nakoľko právny názor v nich vyslovený, nebol zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax NS SR. Z toho dôvodu potom nemožno ani postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme hodnotiť, čo je aj v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. Žalovaná zdôraznila, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 07.01.2020, zotrvala aj na správnosti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 03.10.2019, a vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a správne a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. 9. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2020, podanom k vyjadreniu žalovanej zo dňa 03.02.2020, žalobca zopakoval argumentáciu už uvedenú v žalobe, napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej žiadal zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zdôraznil, že žalovaná odmieta akceptovať rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú poukázal v podanej žalobe a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Túto dobu žalovaná pri službe colníkov posudzuje inak a to nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie funkcií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení v iných zahraničných systémoch. Zdôraznil, že ust. § 274 ZSP, o ktoré žalovaná opiera svoje závery, nie je ustanovením, podľa ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ide o ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, ako v stanovenej všeobecnej dobe dôchodkového veku. Zopakoval, že žalovaná bližšie nevysvetlila, v čom je prerokovávaná vec skutkovo odlišná od veci, v ktorej NS SR rozhodol rozsudkom sp.zn. 7So/138/2011 a uviedol, že rozsudky NS SR na ktoré poukázal, sa zaoberajú otázkou celkovej doby dôchodkového poistenia u dôchodcov poberajúcich výsluhový dôchodok, čo je sporným aj v tejto veci. Poukázal aj na rozsudky NS SR, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp.zn. 7So/31/2018, ktoré tiež v plnom rozsahu vyvracajú uvedenú argumentáciu žalovanej. 10. Správny súd preskúmal rozhodnutia, vrátane postupu prvostupňového i odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP, podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko s takýmto postupom vyslovili súhlas účastníci konania a nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 11. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 13. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR č. 272425/2016 zo dňa 15.03.2016 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.05.2004 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a o nezaradení funkcie colníka do I. a ani II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, Úradnou zápisnicou spísanou dňa 15.08.2019 o žiadosti žalobcu o prepočítanie dôchodku, s príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R55/2011, pod č. R53/2011 (sp.zn. 9So62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod č. R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2016 a sp.zn. 7So/31/2018. Tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako napr. rozhodnutia I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 243/05. 14. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP, zhodnotená doba výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, celkom v rozsahu 24 rokov a 274 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 01.05.2004. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako prílohy právoplatného rozhodnutia zo dňa 04.05.2017 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy jeho starobného dôchodku. Zhodnotila mu iba obdobie dôchodkového poistenia (v civile) v rozsahu 20 rokov a 48 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, dňa 30.03.2017, priznaný rozhodnutím zo dňa 04.05.2017. 15. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 18. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 19. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 20. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01. 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 1101.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 22. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 23. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 24. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. 25. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 26. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. 28. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 29. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby poistenia, ktoré získal v osobitnom (resp. inom) systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, zohľadňujúce celé obdobie dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 30. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých bola služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 31. Za nesprávny považuje správny súd aj výklad aplikovaných právnych predpisov, najmä ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zák. č. 461/2003 Z. z., z ktorého vyplynula nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala do úvahy poslednú vetu cit. ustanovení: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.“ Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy podľa ust. § 65 a § 66 zákona o sociálnom poistení, mu mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku. 32. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku. 33. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky, podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t.j. 24 rokov a 274 dní, teda žalobou napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd obe zrušil a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 34. Žalovaná tak opätovne posúdi a podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku a zohľadní žalobcovi celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré má do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 30.03.2017 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok ( 24 rokov a 274 dní), túto sumu bude krátiť vo výške vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku, vo výške primeranej doby trvania služobného pomeru. V tomto postupe bude žalovaná vychádzať z právneho názoru NS SR v prezentovanej judikatúre, z ktorého pri preskúmavaní tejto veci vychádzal aj správny súd. 35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).