Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16CoPr/1/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200032 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200032.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobkyne: H.. E. H., nar. X.X.XXXX, E. XX, V., zastúpenej Homola advokátska kancelária s.r.o., Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO: 53 042 034, proti žalovanému: TRANSFER International Staff k.s., Račianska 96, Bratislava, IČO: 48 260 436, zastúpenému ConSense Legal s.r.o., Jarošova 1, Bratislava, IČO: 53 532 503, o zaplatenie 12.250,- eur s prísl., o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Cpr/17/2018-123, zo dňa 9.5.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V odôvodnení uviedol, že žalobou došlou súdu 14.9.2018 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.250,- eur s prísl., titulom mzdového nároku - ročného bonusu podľa článku 4.5 pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2016. Rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 22.3.2019 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 12.250,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.250,- eur od 1.9.2018 až do zaplatenia; rozsudkom pre zmeškanie rozhodol z dôvodu, že žalovaný sa v stanovenej lehote nevyjadril k žalobe, ktorá mu bola spolu s uznesením a poučením doručená do elektronickej schránky dňa 4.1.2019. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený dňa 20.4.2019. Dňa 23.4.2019 podal žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým navrhol rozsudok zrušiť a vo veci opäť konať. V tomto podaní sa zároveň vecne vyjadril k návrhu žalobkyne a navrhol jej žalobu zamietnuť. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uvedené žalovaným nepovažoval za ospravedlniteľné. Z toho, čo žalovaný uviedol, mu vyplývali dva dôvody, pre ktoré sa nevyjadril k žalobe. Prvým dôvodom bolo, že osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom, nemajú zabezpečený prístup do elektronickej schránky, lebo ako zahraničné osoby z EÚ majú sťažené podmienky prístupu k elektronickej schránke; bližšie však nevysvetlil, čo konkrétne bránilo týmto osobám, aby si prístup zabezpečili. Z tohto dôvodu nebolo pre posúdenie rozhodujúce, že o uznesení sa nedozvedeli štatutárni zástupcovia. U žalovaného neexistovali žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu znemožňovali včas podať vyjadrenie k žalobe. 3. Druhým dôvodom boli subjektívne dôvody, spočívajúce výlučne len v nepozornosti poverenej zamestnankyne, ktoré nepovažoval súd prvej inštancie za ospravedlniteľný dôvod. Pokiaľ štatutárny orgán preniesol na zamestnancov alebo na inú spoločnosť svoju vlastnú zodpovednosť za včasné vykonanie úkonu voči súdu, musí znášať aj dôsledky ich konania, resp. nečinnosti. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný komunikoval so žalobkyňou pred podaním žaloby, neospravedlňuje zmeškanie lehoty na vyjadrenie k žalobe. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 1 C.s.p. zamietol. 4. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nesprávne právne posúdil ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sudcovskej lehoty z pohľadu princípu proporcionality a primeranosti zásahu do práv účastníkov konania. Pripustil, že nedostatočne poukázal na to, že jedným z dôvodov, pre ktorý vedenie žalovaného nemá prístup k elektronickej schránke, je jazyková bariéra, nakoľko štatutárni zástupcovia sú občania Rakúska žijúci v Rakúsku, ako to vyplýva z Obchodného registra. Preto bola preberaním poštových zásielok poverená zamestnankyňa žalovaného. Súd prvej inštancie však postupoval formalisticky, keď konštatoval, že nepozornosť zamestnankyne žalovaného nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie sudcovskej lehoty na podanie vyjadrenia. Bol názoru, že pokiaľ je dôsledkom zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia tak závažná skutočnosť ako rozsudok pre zmeškanie, ktorý predstavuje stratu akejkoľvek možnosti procesnej obrany, v tom prípade neúmyselná nepozornosť žalovaného vo vzťahu k jednému e-mailu v elektronickej schránke, do ktorej žalovaný denne dostáva desiatky úradných e-mailov, nemôže mať tak závažný následok, akým je obmedzenie jeho procesných práv, vedúce k porušeniu princípu spravodlivosti konania. Mal za to, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní ospravedlniteľnosti dôvodov zmeškania lehoty prihliadať aj na mieru zavinenia na strane žalovaného vedúceho k zmeškaniu lehoty, tzn. či žalovaný zdržiaval konanie zámerne, alebo k nemu došlo v dôsledku nevedomej nedbanlivosti. Absencia posúdenia miery zásahu do procesných práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, ktorými v danom momente boli pre žalovaného právo na spravodlivé rozhodnutie sporu a pre žalobkyňu právo na rýchle prejednanie veci viedla k tomu, že žalobkyňa na základe ňou jednostranne tvrdených skutočností získala právny titul na nárok, ktorý jej žalovaný pôvodne z dôvodu jeho nepreukázateľnosti nepriznal. Pritom bolo preukázané, že v čase pred začatím konania žalovaný so žalobkyňou komunikoval a teda nebol nečinný, čo indikuje, že právo žalobkyne na rýchle prejednanie sporu nemohlo byť zo strany žalovaného v prípade ďalšieho pokračovania sporu ohrozené. 5. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.2.2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010 v zmysle ktorého „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (porovnaj § 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj § 3 O.s.p.).“ 6. V danom prípade nebolo pre žalovaného občianske súdne konanie zárukou zákonnosti, ale len súborom formalistickej aplikácie procesných pravidiel, ktorá mu znemožnila materiálnu ochranu jeho nárokov, pritom aj samotný Ústavný súd SR v rozsiahlej judikatúre kritizuje formalizmus súdov, ktorý prekáža hľadaniu materiálnej pravdy medzi účastníkmi konania. Ústavný súd formalizmus kritizuje v nálezoch I. ÚS 155/2017, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 1735/07, I. ÚS 26/2010. V predmetnom konaní bolo pritom porušených hneď viacero princípov: princíp právnej istoty podľa čl. II ods.1 C.s.p., princíp spravodlivosti konania definovaný v čl. 2 ods. 2 C.s.p., zásada tvrdenia a dôkazu podľa čl. 8 C.s.p. 7. Ďalej namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nepoukázal na žiadnu predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ktorá by bola jeho rozhodnutie podložila. Iba uviedol, že subjektívne dôvody nepovažoval za ospravedlniteľné, pričom § 277 ods. 1 C.s.p. nepodmieňuje ospravedlniteľnosť zmeškania lehoty existenciou objektívnych dôvodov. To znamená, že dôvody zmeškania lehoty môžu byť tak subjektívne, ako aj objektívne. Súd teda rozhodol svojvoľne. Poukázal tiež na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Mal za nepochybné, že postupom súdu, ktorý neakceptoval ospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania sudcovskej lehoty bola žalovanému odňatá možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. Poukázal tiež na vyjadrenie J.. E.. J. P., G.. podľa ktorého „Mechanická identifikácia práva s právnymi textami sa stala vítaným nástrojom pre totalitnú manipuláciu. Systém súdnictva urobila submisívnym a nemysliacim nástrojom na presadzovanie totalitarizmu. To je dôvod prečo mechanické uplatňovanie práva, abstrahujúce od účelu a zámeru právnej normy, vytvorí nástroj na právne odcudzenie a absurditu.” Skutočnosť, že žalovaný stratil nárok uplatňovať procesnú obranu a bol vystavený svojvoľnému rozhodnutiu súdu o priznaní nároku žalobkyne na základe ňou tvrdených skutočností len z dôvodu zmeškania sudcovskej lehoty na vyjadrenie, ku ktorému došlo neúmyselným konaním a zlyhaním ľudského faktora na strane žalovaného, je toho dôkazom. 8. Podľa § 273 C.s.p. súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 9. Podľa § 277 ods. 1 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. 10. Podľa § 277 ods. 3 C.s.p. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu. 13. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok pripúšťa dva procesné nástroje obrany proti rozsudku pre zmeškanie - návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Právna úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov podľa § 277 C.s.p. vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku pre zmeškanie, tzn. súd v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je oprávnený skúmať, či boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (k tomu slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie); súd iba skúma, či v čase jeho rozhodnutia existoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania. 14. Ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom posudzovania súdu. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ospravedlniteľnosť dôvodu - nepozornosť zamestnankyne žalovaného, ktorá bola poverená preberením zásielok. 15. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 1 C.s.p. nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) C.s.p. 16. Nemožno vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo k okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká lehotu na vykonanie procesného úkonu (zmešká vyjadrenie k žalobe). Účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak z ospravedlniteľného dôvodu procesný úkon v stanovenej lehote nevykoná. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa žalovaný nevyjadril k žalobe. Príčina zmeškania lehoty na vykonanie procesného úkonu žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). 17. Ospravedlniteľným dôvodom preto nie je skutočnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, ak žiadne objektívne dôvody nebránili tomu, aby sa k žalobe vyjadril. Ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie k žalobe podľa § 273 písm. a) C.s.p. však môže byť dôvod vyplývajúci z objektívnych okolností, t. j. vzniku takej prekážky (udalosti), ktorá mu objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabránila, aby sa k žalobe vyjadril (napríklad pobyt v nemocnici, dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí a pod.); súčasne ale musí byť objektívne takého charakteru, že zo zmeškaného úkonu (podania vyjadrenia) ho úplne vylúčila; nepostačuje iba povaha okolnosti, pre ktoré žalovaný nemohol vyjadrenie podať; prihliada sa aj na charakter úkonu a možnosť urobiť tento úkon prostredníctvom zástupcu. Aj okolnosti spočívajúce v zavinenom konaní či opomenutí môžu byť dôvodom pre odpustenie zmeškania lehoty na vyjadrenie (vykonanie procesného úkonu), ak vzhľadom na špecifiká konkrétneho prípadu majú aspekt nepredvídateľnosti. 18. Vychádzajúc z účelu a povahy procesného inštitútu odpustenia zmeškania lehoty na vyjadrenie tak možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods. 1 C.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (nepredvídane, náhle), boli príčinou, že zmeškal lehotu na vykonanie procesného úkonu, a za danej situácie ich možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie lehoty. 19. V nadväznosti na predchádzajúce právne východiská odvolací súd dospel k záveru, že z pohľadu § 277 ods. 1 C.s.p. nie je možné dôvod uvádzaný žalovaným vyhodnotiť ako ospravedlniteľný a preto nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 C.s.p. Žalovaný je právnickou osobou, preto je jeho zákonnou povinnosť, aby mal zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku, ktorá slúži na komunikáciu s orgánmi verejnej moci, a teda aj so súdom, keďže súd je zo zákona povinný doručovať písomnosti stranám sporu do elektronickej schránky podľa § 105 ods. 1 C.s.p. a § 106 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. Je vecou žalovaného, aký postup zvolí pri preberaní a oboznamovaní sa s obsahom doručovaných dokumentov a či si elektronickú poštu bude preberať sám alebo touto úlohou poverí konkrétneho zamestnanca. 20. Je nesporné, že žalovaný mal aktivovanú elektronickú schránku, do ktorej mu bola doručovaná úradná správa, uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 24Csp/17/2018-69, zo dňa 17.12.2018, ktorým bol vyzvaný, aby sa v lehote stanovenej súdom vyjadril k podanej žalobe a zároveň bol poučený, že v prípade, ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; je tiež nesporné, že predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava III žalovaný riadne prevzal prostredníctvom povereného zamestnanca. 21. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným tvrdená nepozornosť zamestnanca povereného preberaním elektronicky doručovaných úradných dokumentov, ktorý potom ako sa oboznámil s obsahom doručovanej písomnosti, z ktorého bolo nepochybné, že sa jedná o úradné rozhodnutie - výzvu okresného súdu na vyjadrenie k podanej žalobe, túto preposlal ďalším dvom zamestnancom spoločnosti, ktorá pre žalovaného spracováva mzdové účtovníctvo a vedeniu spoločnosti ho neodoslal (vyjadrenie poverenej zamestnankyne - spis č.l. 94), nie je ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods. 1 C.s.p. Doručovaná správa bola žalovanému objektívne dostupná a žalovaný mal objektívnu možnosť sa k žalobe vyjadriť. Nedostatky spočívajúce v interných organizačných mechanizmoch, v dôsledku ktorých sa vedenie spoločnosti neoboznámilo s obsahom doručovaného úradného dokumentu, nezakladá vznik nepredvídateľnej, či náhlej prekážky alebo udalosti, ktorá bránila žalovanému vo vykonaní procesného úkonu. 22. Odvolací súd tak uzatvára, že dôvody uvádzané žalovaným nie sú dôvodom, ktoré žalovanému objektívne znemožnili, aby sa včas vyjadril k žalobe a teda nie sú dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 227 ods. 2 C.s.p. Odvolacie námietky žalovaného, preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako nedôvodné a teda nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech žalovaného. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).