Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200037 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200037.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. I. V. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, Y. XXB/XXX, XXX XX F. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 04. decembra 2019 vo veci priznania starobného dôchodku a jeho zvýšenia, takto r o z h o d o l : I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-I. zo dňa 05.08.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 05.08.2019, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-III. zo dňa 05.08.2019 o zvýšení starobného dôchodku z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.07.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala žalobcovi od 14.11.2016, na základe jeho žiadosti spísanej dňa 28.06.2019, podľa ust. § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), starobný dôchodok v sume 204,90 Eur mesačne. V rozhodnutí konštatovala, že žalobca splnil ku dňu 14.11.2016 podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP, keďže získal 7 692 dní, t.j. 21 rokov a 27 dní obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov. Sumu starobného dôchodku mu určila podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, ako súčin obdobia dôchodkového poistenia 21,0740 rokov, priemerného osobného mzdového bodu 0,8762 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 Eur, vo výške 203,- Eur mesačne a zákonnou valorizáciou podľa ust. § 82 ZSP, mu túto sumu odo dňa priznania nároku na starobný dôchodok zvýšila o 1,90 Eur, na celkovú sumu 204,90 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa tiež poukázala na podmienky vzniku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na minimálny dôchodok podľa ust. § 82b ZSP a tým, že žalobca získal len 19 rokov a 323 dní a nie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Konštatovala, že mu zhodnotila všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, podľa rozpisu v k rozhodnutiu priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, v ktorom však nie je do obdobia dôchodkového poistenia zahrnuté obdobie od 15.10.1976 do 28.02.1999, v ktorom pôsobil v služobnom pomere colníka. 2. Žalobcovi bol následne od 01.01.2017, rozhodnutím zo dňa 05.08.2019, podľa ust. § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP starobný dôchodok zvýšený za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku na sumu 213,50 Eur mesačne, ďalším rozhodnutím zo dňa 05.08.2019, mu bol podľa ust. § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx ZSP zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2018 na sumu 225,20 Eur mesačne a v poradí tretím rozhodnutím zo dňa 05.08.2019, mu bol podľa ust. § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx ZSP starobný dôchodok zvýšený od 01.01.2019, na sumu 237,90 Eur mesačne. 3. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca nesúhlasil s určením doby jeho dôchodkového poistenia, krátenej o dobu služby colníka a tiež s metodikou výpočtu starobného dôchodku a žiadal vykonať nový výpočet sumy starobného dôchodku za celú dobu dôchodkového poistenia, vrátane doby služby. Zdôraznil, že obdobie jeho dôchodkového poistenia je 47 rokov a 118 dní, vrátane doby služby a nie 21 rokov a 27 dní, ako uviedla Sociálna poisťovňa. Tiež namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keďže Sociálna poisťovňa nijako neodôvodnila dobu jeho služby, resp. v rozhodnutí sa o nej vôbec nezmienila, neuviedla ju ani v osobnom liste dôchodkového poistenia, resp. ju vylúčila bez akéhokoľvek odôvodnenia svojho postupu. Dodal, že je poberateľom výsluhového príspevku, podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považovaného za výsluhový dôchodok, v ktorom má obdobie výkonu služby zhodnotené. V dôsledku nezhodnotenia celej doby dôchodkového poistenia, namietal nesprávne určenú výšku starobného dôchodku, ktorú môže Sociálna poisťovňa v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 iba krátiť, tiež jej vytkol, že v jeho veci nepostupovala podľa judikatúry NS SR a nezohľadnila rozhodnutia súdov, ktoré inak v praxi už zohľadňuje (dobu služby) a takýto postup označil za diskriminačný voči jeho osobe. Do pozornosti dal rozsiahlu judikatúru NS SR a ustálenú rozhodovaciu prax súdov, založenú na judikatúre NS SR, záväznosť ktorej zdôraznil rozsudok NS SR, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 a tiež rozsudok sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom NS SR konštatoval: „daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ZSP.“ 4. Z dôvodu nesúladu so zákonom a nesprávne určenou výškou sumy starobného dôchodku žiadal žalobca rozhodnutie zo dňa 26.07.2019 spolu s rozhodnutiami o zvýšení starobného dôchodku zo dňa 05.08.2019 zrušiť a vec vrátiť orgánu prvého stupňa na nové konanie. 5. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2019, v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval odvolacie námietky žalobcu vznesené proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorý pre nárok na starobný dôchodok žiadal započítať aj dobu služobného pomeru colníka, s poukazom na rozsudky NS SR sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 ako aj ďalšie rozsudky NS SR a krajských súdov. Argumentoval dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a výpočtom sumy starobného dôchodku s rovnakým výsledkom, t.j. vo výške 203,-Eur mesačne, ako súčinu priemerného osobného mzdového bodu 0,8762 x 21,0740 rokov obdobia dôchodkového poistenia x 10,9930 aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Uvedenú sumu zvýšil o pevnú sumu zvýšenia 1,90 Eur mesačne podľa ust. § 82 ZSP na sumu 204,90 Eur mesačne. Konštatoval, že žalobca ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (získal 19 rokov a 323 dní), čím nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b ZSP. Starobný dôchodok bol žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05.08.2019, podľa ust. § 66 ods. 3, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP zvýšený od 01.01.2017 na sumu 213,50 Eur mesačne, za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania starobného dôchodku, ďalším rozhodnutím zo dňa 05.08.2019 mu bol starobný dôchodok zvýšený od 01.01.2018 na sumu 225,20 Eur mesačne a ďalším rozhodnutím zo dňa 05.08.2019 bol zvýšený od 01.01.2019 podľa ust. § 66 ods. 3, § 82 a § 293dx ZSP na sumu 237,90 Eur mesačne. 6. Námietku žalobcu o nehodnotení doby služobného pomeru pre nárok a výšku starobného dôchodku označil správny orgán za irelevantnú z nasledovných dôvodov: · Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR, Bratislava č: 1010400/1/7902/2015 zo dňa 09.01.2015 vyplýva, že pre nárok na výsluhový príspevok, ktorý sa podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, bola žalobcovi zhodnotená doba trvania základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 28.09.1976 a doba služby colníka od 15.10.1976 do 28.02.1999, spolu 24 rokov a 135 dní. Uvedené doby neboli zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie. · Vychádzajúc z ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, dobu zhodnotenú žalobcovi na výsluhový dôchodok, nie je možné zhodnotiť aj na nárok na starobný dôchodok, keďže sa táto doba nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a na nárok na starobný dôchodok mu bola správne započítaná len doba poistenia získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. · Zamestnanie - funkcia colníka, nebolo zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie, žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, z toho dôvodu nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku a jeho nárok na starobný dôchodok nemožno posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. · Podľa ustálenej judikatúry NS SR sa nároky poistencov, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. resp. II. kategórie funkcií, musia podľa ust.§ 274 ZSP zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože neboli zohľadnené v sume výsluhového dôchodku. Ust. § 274 ZSP má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. · Pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR, lebo výkon zamestnania/služby nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto dobu výkonu služby a dosiahnuté vymeriavacie základy nie je možné podľa ZSP hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a na určenie sumy starobného dôchodku. · Sociálna poisťovňa rozhodla odlišne len v tých prípadoch, v ktorých ju NS SR zaviazal rozhodnúť podľa jeho právneho názoru v konkrétnej, individuálnej veci. Právny názor NS SR, vyjadrený v rozsudku sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, na ktorý žalobca poukázal, nebol doteraz zovšeobecnený, nejde o rozhodovaciu prax NS SR v skutkovo i právne porovnateľnej veci a na prípad žalobcu sa nevzťahuje, keďže ide o poistenca so získanou dobou služby v I. kategórii funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na znížený dôchodkový vek. · Prameňom práva v právnom systéme SR sú iba rozsudky NS SR uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR, ako zjednocujúce výklad právnych predpisov, preto je nedôvodné poukazovanie na rozsudky NS SR a krajských súdov, ktoré nie sú doposiaľ v tejto Zbierke uverejnené. · Sumarizujúc uvedené Generálny riaditeľ uzavrel, že postupoval podľa účinnej právnej úpravy a v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a keďže žalobca nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok, označil postup prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku na starobný dôchodok a jeho výpočte za súladný s právnymi predpismi a aj s ust. § 196 ods. 7 ZSP. 7. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 13.01.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 04.12.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.07.2019 a troma rozhodnutiami zo dňa 05.08.2019 o zvýšení starobného dôchodku za roky 2017, 2018 a 2019. Žalovanej vytýkal porušenie jeho práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže mu neurčila sumu starobného dôchodku z celého obdobia dôchodkového poistenia 47 rokov a 118 dní, ale len z obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v rozsahu 21 rokov a 27 dní. Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia odpočítala dobu služby colníka v rozsahu 26 rokov a 91 dní, hodnotenú mu pri priznaní výsluhového príspevku/dôchodku. Žalobca zdôraznil, že odpracoval a odslúžil celkom 47 rokov a 118 dní (21 rokov a 27 dní + 26 rokov a 91 dní služby), preto je zistenie skutkového stavu žalovanou v rozpore s dávkovým spisom a v dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby jeho dôchodkového poistenia sú všetky jej závery uvedené v odôvodnení rozhodnutia, nesprávne. 8. Tiež namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, s aplikáciou ust. § 274 ZSP v znení zák. č. 140/2015 Z.z,, podľa ods. 1 ktorého, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla: „Ustanovenie § 274 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z. má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na judikatúru.“ Na základe uvedeného výkladu tvrdila, že nemôže vychádzať zo žalobcom prezentovanej judikatúry, pretože sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností/funkcií. Pri posudzovaní a hodnotení celkovej doby poistenia výsluhových dôchodcov postupuje pre účely starobného dôchodku rozdielne, nakoľko u tých, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov) a u tých, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, do celkovej doby poistenia nezapočítava, resp. ju vylučuje. Takýto postup označil žalobca za diskriminačný, ktorý nie je možné odôvodniť poukazom na ust.§ 274 ZSP, z dikcie ktorého nesporne vyplýva, že upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. Takáto argumentácia podľa jeho názoru nemá oporu ani v rozsudkoch NS SR, v ktorých bol vyslovený právny názor v tých prípadoch, kde predmetom konania bolo posúdenie nárokov výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie. Žalovanej vytkol, že z týchto rozsudkov vyberá len to, čo sa jej hodí, resp. ich závery si prispôsobuje podľa vlastných potrieb, ako vyplýva napr. z odvolávky na rozsudok sp.zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.12.2012, z ktorého vôbec nevyplýva právny záver ňou prezentovaný a neberie do úvahy napr. rozsudky NS SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktoré v celom rozsahu jej argumentáciu vyvracajú, a z ktorých vyplýva, že nielen súdy ale aj správne orgány sú viazané judikatúrou a je v nich explicitne uvedené, že judikatúra NS SR sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov. Aj ďalšie rozsudky NS SR, na ktoré poukázal v odvolacom konaní a na ktoré poukazuje aj v správnej žalobe, vychádzajú z judikatúry ako celku. To, že postup žalovanej je v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov, je zvýraznené v rozsudku NS SR sp.zn. 7K/31/2018 zo dňa 29.10.2019 (ktorý má žalovaná k dispozícii), v časti označenej „Právne posúdenie veci kasačným súdom.“ 9. Postup Sociálnej poisťovne a všetky jej rozhodnutia vo veci označil žalobca za nesprávne a nezákonné, keďže vychádzali z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, (čo namietal aj v odvolaní v správnom konaní) a pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci nerešpektujúce výkladovú prax NS SR (odklon od judikatúry). V žalobe poukázal na rozsudky NS SR, týkajúce sa skutkových a právnych vecí totožných s preskúmavanou: napr. sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2004 z 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2006, sp.zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017 a zdôraznil, že ak NS SR v rozsudku sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 vyslovil svoj právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry, vzťahujúcej sa aj na jeho vec, vyjadril tým to, na čom je založené aj uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011, ktorému žalovaná pripisuje iný právny význam, čo potvrdzuje aj fakt, že výkladové stanovisko (k druhej zákonnej podmienke pre vznik nároku na starobný dôchodok), je akceptované všeobecnými súdmi a všeobecné súdy sa ním riadia. Odlišnosť stavia žalovaná na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na ust. § 274 ZSP, ktorý okrem iného rieši dôchodkový vek, nepredložila žiaden právny argument, ktorým by zdôvodnila odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov, zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Nehovoriac o tom, že týmto, diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. alebo II. kategórie. Takýto diskriminačný postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli poistencami žalovanej po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch. Žalovanej tiež vytkol, že preukázateľne rozhoduje aj v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128, čo potvrdzuje rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Jeho právnu argumentáciu a poukazy na ustálenú judikatúru odmieta argumentujúc tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku ide o iný skutkový a právny stav. 10. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či dosiahol dôchodkový vek, sporná je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukázal a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa ale aj pre žalovanú. Rozhodnutia žalovanej vo veci označil za arbitrárne, keďže jej skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré svoje rozhodnutia opiera a jej interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. 11. Sociálna poisťovňa sa tiež odvoláva na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje, svedčia o tom, že pri ich aplikácii neberie do úvahy celé ustanovenia a ich výklad podložený judikatúrou. Na základe nesprávnej interpretácie citovaných ustanovení vyvodzuje záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je v zmysle týchto ustanovení obdobím dôchodkového poistenia, preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Tento záver je nesprávny, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 7So/138/2011, ktorý potvrdzuje jeho názor, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch dôchodkového poistenia. Žalobca napokon citoval z rozsudku NS SR sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, ako aj závery vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch sú založené na doterajšej judikatúre, podľa ktorej : „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúcej zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšením dôchodkového veku, podľa ust. § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 12. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 30.01.2020 navrhla žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, s odkazom na správnosť skutkových a právnych dôvodov uvedených vo svojich rozhodnutiach zo dňa 04.12.2019, zo dňa 26.07.2019 a zotrvala na ich správnosti a zákonnosti, vrátane troch rozhodnutí o zvýšení starobného dôchodku, všetkých zo dňa 05.08.2019. Zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konštatovala, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú v zásade totožné s námietkami v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Dodala, že podľa preukázaného skutkového stavu, služba colníka nie je zaradená v I. (v II.) kategórii a z toho dôvodu nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme, čo je aj v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, keďže doba služby colníka, vrátane základnej vojenskej služby, nie je obdobím dôchodkového poistenia. 13. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.02.2020 k vyjadreniu žalovanej, zopakoval žalobca argumentáciu použitú v žalobe a do pozornosti súdu dal najnovší rozsudok NS SR sp.zn. 7Sk/31/2018, ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej. 14. Správny súd preskúmal rozhodnutia, vrátane postupu prvostupňového i odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP, podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko s takýmto postupom vyslovili súhlas účastníci konania a nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia Banská Bystrica č. 1010400/1/7902/2015 zo dňa 09.01.2015 o priznaní výsluhového príspevku/dôchodku žalobcovi od 01.03.1999 podľa zák.č. 328/2002 Z.z., považovaného za výsluhový dôchodok a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, so zhodnotenou dobou výkonu jeho služby v colnej správe od 15.10.1976 do 28.02.1999, t.j. 22 rokov a 137 dní a dobou výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 28.09.1976, t.j. 1 rok a 363 dní, a teda celkovou započítanou dobou výkonu štátnej služby colníka, 24 rokov a 135 dní, s príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R.55/2011, pod R.53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013 a sp.zn. 7Sk/31/2018. Tiež sa oboznámil s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci a vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. sp.zn. 23Sd/13/2016 NR zo dňa 21.03.2016, sp.zn. 8Sd/45/2015 KE zo dňa 26.01.2016, sp.zn. 20Sd/224/2014 BB zo dňa 18.02.2015 a judikatúrou Ústavného súdu SR, napr. rozhodnutiami ÚS SR I. ÚS 87/93, PL,ÚS 16/95 a II. ÚS 243/05. 18. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenie sumy starobného dôchodku podľa príslušných ustanovení ZSP zhodnotená doba výkonu služby colníka a aj základnej vojenskej služby, v rozsahu celkovej doby 24 rokov a 135 dní, zaradená v III. pracovnej kategórii, ktorá mu bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný od 01.03.1999, čo vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia, ako prílohy právoplatného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.07.2019 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi. Sociálna poisťovňa túto dobu vylúčila z celkovej doby dôchodkového poistenia, a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku žalobcu. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 20 rokov a 48 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, dňa 14.11.2016, priznaný prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.07.2019. 19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 23. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 25. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR ratifikovaným dňa 11.01. 1990, v Zbierke zákonov vyhláseným pod č. 416/1991, pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 26. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 27. Pod pojmom „policajt“ sa podľa § 1 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. rozumie aj colník. 28. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej žalobcovi pre účely výsluhového dôchodku, do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok a zároveň na určenie jeho výšky, v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok, súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a riešia obdobné veci. 29. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/ zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 30. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta (tzn. aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. 31. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach krátiť maximálne o sumu výsluhového dôchodku a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. 32. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, je s aplikáciou ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení, na skutkový stav veci nesprávne a nesprávnym je aj poukaz na použiteľnosť už vyššie citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto NS SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch systémoch. V rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 (ktorý doložil žalobca k žiadosti o starobný dôchodok a je súčasťou administratívneho spisu) NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“ 33. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, a preto je nesprávne a nezákonné. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre určenie sumy starobného dôchodku podľa ZSP, je preto jej postup s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP nedôvodný a nesprávny. 34. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.; z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, je nesprávny. Žalovaná opomenula vziať do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP, „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Ich výkladom vo vyššie opísaných súvislostiach dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. 35. Správny súd zdôrazňuje, že zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na čo poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mala Sociálna poisťovňa zhodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v oboch systémoch. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Takto by žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky. Nnajviac sa určená teoretická výška starobného dôchodku kráti vo výške výsluhovej dávky. 36. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo jej rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 37. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku, je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku, možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku, vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 24 rokov a 135 dní štátnej služby colníka, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.12.2019, i prvostupňové zo dňa 26.07.2019, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu ich správny súd, vrátane zvýšenia (ročnej valorizácie za roky 2017, 2018 a 2019) starobného dôchodku rozhodnutiami zo dňa 05.08.2019, ktoré z nesprávne určenej sumy starobného dôchodku vychádzali, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. 38. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní žalobcovi celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré má do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 14.11.2016 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach v pomernej časti odpočíta sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok (24 rokov a 135 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd. 39. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP avšak úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie je od súdnych poplatkov oslobodené (§ 4 ods. 1 písm. c/ zák.č. 71/1992 Zb.) a priznanie trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia by bolo bez právneho základu, nakoľko žalobca nie je v konaní právne zastúpený. Žiadne iné preukázateľné trovy konania mu nevznikli. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).