Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/263/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201723 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201723.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov: v 1. rade H.. F. W., bytom X. XA, XXX XX O., v 2. rade H.. U.. B. P., bytom O. XX, XXX XX O., v 3. rade U. V., bytom X..D..Z. XX, XXX XX O., v 4. rade H.. P. S. D.., bytom K. W. X, XXX XX O., v 5. rade Y.. Y. B., bytom S. X, XXX XX O., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, so sídlom Studenohorská 42, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, P.O.Box 192, 814 99 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia (záväzného stanoviska) žalovaného k investičnej činnosti číslo MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 zo dňa 19.10.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov. 1. Žalovaný vydal dňa 19.10.2020 pod číslom MAGS OUIC 54777/2020 - 384699, ako dotknutý orgán, podľa § 140a ods. 2 zák. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „SZ“), k investičnému zámeru „BYTOVÉ DOMY NAD SIHOŤOU, Bratislava“, Q. T.., k.ú. S. B., spoločnosti REDING, s.r.o., pre územné konanie, súhlasné záväzné stanovisko za podmienok v stanovisku špecifikovaných: - z hľadiska ochrany životného prostredia, - z hľadiska urbanisticko - architektonického riešenia, - z hľadiska riešenia verejného dopravného vybavenia, - z hľadiska budúcich majetko-právnych vzťahov. II. Žaloba. 2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.12.2020 sa žalobcovia domáhajú preskúmania záväzného stanoviska žalovaného, ktoré bolo vydané v rozpore so skutkovým stavom, nezohľadňuje územný plán hlavného mesta a je zmätočné pre nevykonateľnosť v ňom stanovených povinností. 3. Žalobcovia podali žalobu ako účastníci administratívneho konania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobcovia sú vlastníkmi susedných pozemkov k pozemku, na ktorom by mala byť predmetná stavba developera umiestnená. Žalobca v 1. rade je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres O. H., obec O.-Q..Č.. S. B., kat. úz. S. B.. Žalobca v 2. rade je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres O. H., obec O.-Q..Č.. S. B., kat. úz. S. B.. Žalobca v 3. rade je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres O. H., obec O.-Q..Č.. S. B., kat. úz. S. B.. Žalobca v 4. rade je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným, úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres O. H., obec O.-Q..Č.. S. B., kat. úz. S. B.. Žalobca v 5. rade je vlastníkom stavby súp. číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres O. H., obec O.-Q..Č.. S. B., kat. úz. S. B.. 4. Spoločnosť REDING, s.r.o., Bratislava, ako investor, požiadal dňa 26.06.2019 žalovaného o vydanie záväzného stanoviska k investičnému zámeru novostavby „BYTOVÉ DOMY NAD SIHOŤOU, Bratislava“, k.ú. S. B.. Dňa 28.02.2020 pod číslom MAGS OUIC 48487/2019 - 376963 žalovaný, ako dotknutý orgán, podľa § 140a ods. 2 SZ vydal nesúhlasné stanovisko s umiestnením stavby ,,BYTOVÉ DOMY NAD SIHOŤOU, Bratislava“, k.ú. S. B., ktoré odôvodnil tým, že „ ... Na podklade predloženého riešenia je možné konštatovať, že v dokumentácii vyššie uvedené stavby SO 101 - SO 103 tvoria jeden stavebno-technický a prevádzkový celok. V nadväznosti na uvedené a v zmysle čl. 4.1.6 STN 734301/Z1 je celková navrhovaná podlažnosť bytového domu 7NP+. Bytový dom s celkovou podlažnosťou 7NP+ má charakter viacpodlažnej zástavby. V území s funkčným využitím - málopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102, je viacpodlažná zástavba neprípustná. V nadväznosti na vyššie uvedené hodnotíme novostavbu bytového domu z hľadiska navrhovanej podlažnosti ako rozpor s ÚPN. ...“ 5. Investor na základe revidovanej projektovej dokumentácie, požiadal opätovne dňa 10.07.2020, o vydanie záväzného stanoviska k investičnému zámeru novostavby ,,BYTOVÉ DOMY NAD SIHOŤOU, Bratislava“, k.ú. S. B.. Dňa 19.10.2020 pod číslom MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 žalovaný, ako dotknutý orgán, podľa § 140a ods. 2 SZ, vydal súhlasné záväzné stanovisko s umiestnením predmetnej stavby s odôvodnením, že „ ... Bytové domy do 4 nadzemných podlaží patria medzi prípustné spôsoby využitia územia v ktorom ÚPN stanovuje funkčné využitie: málopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102. Z hľadiska druhu stavby (bytové domy), funkcie (bývanie), podlažnosti (max. 4NP+), sú navrhované bytové domy SO 101 a SO 102 v súlade so spôsobom funkčného využitia územia: málopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102. ...“ V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stanovil developerovi podmienky. 6. Žalobcovia namietajú nesúlad navrhovanej investičnej činnosti s územným plánom s tým, že Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy bol schválený dňa 31.05.2007 uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy č. 123/2007 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy č. 4/2007. Napadnuté súhlasné záväzné stanovisko na str. 5 konštatuje, „ ... Bytové domy do 4 nadzemných podlaží patria medzi prípustné spôsoby využitia územia v ktorom ÚPN stanovuje funkčné využitie: málopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102. Z hľadiska druhu stavby (bytové domy), funkcie (bývanie), podlažnosti (max. 4NP+), sú navrhované bytové domy SO 101 a SO 102 v súlade so spôsobom funkčného využitia územia: málopodlažná zástavba obytného územia, číslo funkcie 102. Stavba trafostanice, ako zariadenie technickej vybavenosti pre obsluhu územia, patrí medzi prípustné spôsoby využitia územia: málopodlažná zástavba obytného územia, č. funkcie 102. Z hľadiska intenzity využitia územia, investičný zámer navrhovanou intenzitou IZP = 0,27, m2 IPP = 0,59 a KZ = 0,35, z celkovej výmery pozemkov 3387,5 (vo funkcii 102), rešpektuje hodnoty intenzity využitia územia stanovené v ÚPN vo väzbe na kód regulácie „C“, pre priestorové usporiadanie „bytové domy - rozvoľnená zástavba“ (IZP = 0,30; IPP = 0,60; KZ = 0,25). Z hľadiska navrhovanej intenzity využitia územia, je navrhovaný investičný zámer v súlade s ÚPN. ...“ V tejto súvislosti žalobcovia predložili súdu vizualizáciu, ako neoddeliteľnú súčasť posudzovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie, z ktorej je zrejmé, že aj po prepracovaní dokumentácie sa v skutočnosti naďalej jedná o dva minimálne 5 NP+ podlažné bytové domy, o ktorých v pôvodnom rozhodnutí správny orgán rozhodol ako o bytových domoch s charakterom viacpodlažnej zástavby 7 NP +, ktorá je v rozpore s ÚPN. Žalobcovia dali vypracovať nezávislému znalcovi s viac ako 40 ročnou praxou, prepočet navrhovaných indexov podľa aktuálnej, magistrátom schválenej prepracovanej dokumentácie pre územné rozhodnutie. Zo záverov znalca vyplýva, že pôvodnú dokumentáciu, vyhodnotenú magistrátom ako 7NP+ podlažný bvtový dom, projektant rozčlenil na dva domy a zrevidoval 0 - 1 podlažie, t.j. momentálne ide o dva minimálne 5NP+ podlažné domy. Nie je preto zrejmé, z akých skutočností vychádzal žalovaný, keď v rozhodnutí uviedol, že ide o málopodlažné 4NP+ poschodové bytové domy, navrhnuté v súlade s územným plánom Bratislavy z roku 2007. 7. Podľa názoru žalobcov, žalovaný sa pri vydávaní záväzného stanoviska nezaoberal ani skutočnosťou, že predložená dokumentácia pre územné rozhodnutie nezohľadňuje skutkový stav, keď navrhovaná novostavba komplexu dvoch bytových domov a hromadných garáží, je v skutočnosti umiestnená v území, obkolesená 7 rodinnými domami - budúcimi účastníkmi stavebného konania a nie je prechodom medzi viacpodlažnou zástavbou a rodinnou zástavbou. 8. V rámci dopravnej situácie v okolí navrhovanej stavby a dopravného riešenia sa žalovaný nezaoberal dostatočne všetkými dostupnými podkladmi a skutočným stavom veci, keď vydal záväzné stanovisko v rozpore s ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a príslušnými STN 73 6110, keďže sa nevysporiadal so skutkovým stavom, t.j. existujúcim prístupom k pozemku s navrhovaným komplexom budúcej bytovej zástavby, ktorý svojimi rozmermi chodníka šírkou min. 50 cm a max 90 cm bez možnosti rozšírenia, v žiadnom prípade nespĺňa zákonom a príslušnými STN stanovené požiadavky na projektovanie a užívanie chodníkov pre peších. 9. Žalovaný nevzal do úvahy ani zabezpečenie ochrany vecného bremena, keďže stredom navrhovaného územia, prechádza kanalizačné potrubie, ktoré je viac ako 16 rokov zapísané na LV č. XX ako vecné bremeno v prospech vlastníkov bytového domu X. X. Žalovaný vydaním napadnutého záväzného stanoviska nerešpektoval ochranu vecného bremena zriadeného podľa § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka tak ako mu to ukladá zákon, ale len konštatoval, že eviduje inžinierske siete, ktoré bude pred začatím zemných prác potrebné zamerať, vytýčiť a vykonať príslušné opatrenia. Žalovaný vydaním súhlasného záväzného stanoviska na stavbu, ktorá prechádza ponad vecné bremeno a v jeho 3m ochrannom pásme, hrubo porušil svoju základnú povinnosť, t.j. zabezpečiť rovnakou mierou právo ochrany všetkých dotknutých účastníkov. 10. Žalobcovia citovali ustanovenia § 2 ods. 1, ods. 2 a § 6 zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a sú názoru, že záväzné stanovisko žalovaného je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, čo konštatuje aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 5Sžo/54/2016 v zmysle ktorého, podľa § 140a ods. 1 SZ, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je: a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území okrem stavieb uvedených v § 117b, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Postavenie žalovaného ako dotknutého orgánu v konaniach podľa SZ (vyplývajúce z ustanovení § 140a ods. 3 a § 140b ods. 1 SZ) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry, ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. Z § 140a ods. 3 SZ vyplýva, že žalovaný ako dotknutý orgán vydáva záväzné stanoviská, ktoré sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. V danom prípade ide o podkladové rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad (§ 140b ods. 1 SZ), ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu síce nemá povahu úkonu, ktorým dochádza k priamemu zásahu do práv žalobcu avšak, vzhľadom na jeho záväznosť vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného úradu je spôsobilé reálne zasiahnuť do práv žalobcu. Nesprávne závery žalovaného obsiahnuté v záväznom stanovisku by musel stavebný úrad rešpektovať. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobcom je potrebné poskytnúť súdnu ochranu ich práv ešte pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu. III. Právne posúdenie. 11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. IV. Závery správneho súdu. 16. Predmetom súdneho preskúmania v zmysle žaloby je súhlasné záväzné stanovisko žalovaného číslo MAGS OUIC 54777/2020 - 384699 zo dňa 19.10.2020, k investičnému zámeru spoločnosti REDING, s.r.o. „BYTOVÉ DOMY NAD SIHOŤOU, Bratislava“, Q. T.., k.ú. S. B., pre územné konanie. Správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade súhlasné záväzné stanovisko žalovaného je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 17. Podľa názoru súdu, záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe, nakoľko predmetné záväzné stanovisko je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie územného rozhodnutia), ktoré musí pri svojom konečnom rozhodnutí správny orgán, pri vydaní územného rozhodnutia vyhodnotiť, všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby, rozhodnúť. Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. Uvedený názor súd oprel aj o fakt, že až vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa končí konanie o žiadosti o umiestnení stavby. Získanie záväzného stanoviska je jedným z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí stavebník ako účastník administratívneho správneho konania pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a správnemu orgánu predložiť. 18. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP. V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutie v správnom konaní, nakoľko nebolo vo veci územného konania meritórne rozhodnuté, preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností žalobcov v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobcovia nie sú na týchto právach ukrátení. Z uvedeného vyplýva, že samostatne záväzné stanovisko žalovaného, ako podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nie je spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 19. Správny súd svoj právny názor opiera o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70. V zmysle predmetného rozhodnutia „ ... Kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní (umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie). Tiež správne zdôraznil aj správny súd, že v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona je uvedený osobitný procesný mechanizmus účastníka územného konania, ktorým sa môže domáhať nápravy v rámci správneho konania, čo má tiež zásadný vplyv a utvrdzuje kasačný súd v názore, že správny súd žalobu žalobcu odmietol dôvodne. Podľa názoru najvyššieho súdu, záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Uvedené záväzné stanovisko z hľadiska konania žiadateľ - žalobca sleduje konečný hospodársky či spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne v posudzovanom prípade stavba svojho rodinného domu. Získanie kladného záväzného stanoviska podľa § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona je iba jedným z viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho cieľa uskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom určité územie a jeho rozvoj. Aby bol tento chránený záujem rešpektovaný, vzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov konkrétnych subjektívnych cieľov, majú orgány miestnej štátnej správy a stavebné úrady postupovať vo vzájomnej súčinnosti s dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Táto spolupráca sa prejavuje vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona). Je tiež potrebné zdôrazniť, že z § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona vyplýva, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu (a tiež pre rozhodnutie o stavebnom povolení), pre vydanie konečného rozhodnutia nie je potrebné získať len toto jednojediné záväzné stanovisko, ale celý súbor stanovísk, vyjadrení, atď., ktoré vytvárajú z pohľadu verejného práva spoločné reálne podmienky pre uskutočnenie subjektívneho cieľa (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. 12/2011 pod č. 2434/2011). ...“ Podporne správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžk/27/2018 zo dňa 24.10.2019. 20. Pokiaľ ide o odkaz žalobcov na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/54/2016 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého je potrebné poskytnúť súdnu ochranu práv žalobcu a to prieskumom záväzného stanoviska dotknutého orgánu ešte pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu, t.j. záväzné stanovisko je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, aktuálne správny súd oprel svoje rozhodnutie s dôrazom na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, o judikát uvedený v odseku 19. tohto rozhodnutia. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Všeobecne je potrebné konštatovať, že judikatúra si nárokuje pozíciu všeobecne záväzného prameňa poznania práva podopreného autoritou ústavného súdu a najvyššieho súdu. Tieto orgány súdnej moci majú vzhľadom k svojmu postaveniu v súdnom systéme k dispozícii aj zákonné prostriedky na zaistenie rešpektovania judikatúry súdmi nižšieho stupňa. Zjednocovanie a zverejňovanie judikatúry cestou ústavného súdu a najvyššieho súdu nepochybne pôsobí na celú právnickú obec a takáto judikatúra nemôže byť ponechaná bez povšimnutia. 21. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie súhlasného záväzného stanoviska vydané pre územné konanie, špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.