Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/123/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201728 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201728.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: X. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom K. G. XXX/XX, I., proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 15.12.2020, sa žalobca domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu a to viesť v evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky priestupky osoby žalobcu, spáchané 06.11.2019, 30.07.2019, 17.07.2018 a 07.09.2017, všetky riešené Mestskou políciou Bratislava napomenutím, pod internými číslami 21971, 14492, 15192 a 19593. 2. Žalobnú argumentáciu postavil na tom základe, že dňa 07.12.2020 ako kandidát na sudcu pre obvod Krajského súdu v Bratislave, nahliadol do podkladov, ktoré má Súdna rada Slovenskej republiky k dispozícii o jeho osobe a zo spisu vedeného pod sp. zn. SR 715/2020 zistil, že v ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) sú okrem iného vedené aj priestupky, ktoré mal spáchať dňa 06.11.2019, dňa 30.07.2019, dňa 17.07.2018 a dňa 07.09.2017, všetky riešené Mestskou políciou Bratislava, napomenutím. Vo všetkých uvedených prípadoch sa mal priestupkov dopustiť porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu bolo uložené napomenutie. O uvedených priestupkoch pritom neexistuje žiadna listinná stopa, existuje iba záznam v elektronickej evidencii v internom systéme, bez bližších informácií. Namietal, že v žiadnom z uvedených prípadov neboli dané podmienky kladené ust. § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a teda, že priestupok nebol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Nesúhlasil s tým, že by bol ochotný pokutu zaplatiť, keďže k spáchaniu skutkov nedošlo. Takéto konanie žalovaného, kedy vec vybavil v blokovom konaní napomenutím podľa ust. § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, bez toho, aby boli splnené podmienky, a skončenie veci eviduje v internom systéme, označil za nezákonný zásah. Naviac tieto skutočnosti, nekorešpondujúce so skutkovým stavom, postúpil žalovaný ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca doložil výpis priestupkov a sankcií z elektronického systému MV SR zo dňa 15.12.2020, z ktorého vyplýva, že vyššie zmienené priestupky sa v uvedenej databáze nenachádzajú. 3. Následne, dňa 18.12.2020 doručil žalobca správnemu súdu opravu a doplnenie žaloby, v ktorom tvrdený iný zásah upresnil. Odmietal, že by k spáchaniu sporných priestupkov vôbec došlo, tieto neboli vybavené napomenutím a tvrdený iný zásah spočíva výlučne v evidovaní údajov o jeho osobe v evidencii priestupkov MV SR. Zdôraznil, že o skutočnostiach uvedených v ústrednej evidencii priestupkov MV SR nemal žiadne vedomosti, keďže tieto nekorešpondujú s databázou priestupkov a sankcií elektronických služieb Ministerstva vnútra SR. Z vyjadrení žalovaného zistil, že o priestupkoch neexituje listinná stopa, existuje iba pochybná elektronická evidencia v internom systéme, bez bližších informácií, vrátane tak dôležitého údaja, akým je právna kvalifikácia údajného priestupku. Doložil fotokópiu relevantnej časti spisu Súdnej rady Slovenskej republiky č. SR 715/2020, ktorou je Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s dátumom vyhotovenia výpisu dňa 23.11.2020. 4. Na výzvu správneho súdu sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným dňa 21.03.2021, v ktorom poukázal na zmätočné označenie žalovaného orgánu verejnej správy, ktoré navodzuje dojem, že žaloba smeruje voči dvom subjektom, pričom nie je zrejmé, či je takto označený subjekt vôbec pasívne vecne legitimovaný. V ďalšom opísal priebeh riešenia jednotlivých priestupkov, ktoré predchádzali vykonaniu záznamu v ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR. Z tohto popisu vyplynulo, že žalobca sa mal dňa 07.09.2017 cca o 14:55 hod., dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že svojim motorovým vozidlom stál v zóne s dopravným obmedzením. Tento priestupok spáchal neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky IP 24a - zóna s dopravným obmedzením. Keďže bolo možné priestupok vybaviť aj napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu, príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „príslušník MsP“) pristúpil k takémuto spôsobu jeho riešenia. 5. Následne dňa 17.07.2018 cca o 14:30 hod., sa mal žalobca dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že svojim motorovým vozidlom stál v zákaze zastavenia na Župnom námestí v Bratislave. Tento priestupok spáchal neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky B34 - zákaz zastavenia. Keďže bolo možné priestupok vybaviť aj napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu, príslušník MsP pristúpil k takémuto spôsobu jeho riešenia. 6. Dňa 30.07.2019 cca o 9:30 hod., sa mal žalobca dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že svojim motorovým vozidlom stál v pešej zóne na Župnom námestí v Bratislave. Tento priestupok spáchal neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky IP 25a - pešia zóna. Aj v tomto prípade, keďže bolo možné priestupok vybaviť napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu, príslušník MsP pristúpil k takémuto spôsobu jeho riešenia. 7. Dňa 06.11.2019 cca o 10:42 hod., sa mal žalobca dopustiť posledného z namietaných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že opätovne svojim motorovým vozidlom stál v pešej zóne na Župnom námestí v Bratislave. Tento priestupok spáchal neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky IP 25a - pešia zóna. Aj v tomto prípade, keďže bolo možné priestupok vybaviť napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu, príslušník MsP pristúpil k takémuto spôsobu jeho riešenia. 8. Žalovaný konštatoval, že príslušníci MsP postupovali v každom z prípadov v súlade so všetkými právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na oprávnenia príslušníkov obecných (mestských) polícií a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vyššie uvedeným postupom malo dôjsť k inému zásahu orgánu verejnej správy do jeho práv. Išlo o priestupky v zmysle platných právnych predpisov a boli vyriešené spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, teda napomenutím. Príslušné právne predpisy neukladajú príslušníkom MsP povinnosť vydať priestupcovi, v danom prípade žalobcovi, doklad o tom, že berie na vedomie, že daný priestupok bol vyriešený napomenutím. V závere žalovaný doplnil, že žalobca sa všetkých priestupkov dopustil na Župnom námestí, ktoré patrí do mestskej časti Staré mesto a je absolútne nespochybniteľné, že pri vstupe na danú ulicu sú z každej strany umiestnené zákazové značky, ktorých porušenia sa žalobca dopustil. 9. Všetky uvedené skutkové tvrdenia žalovaný preukázal pripojeným výpisom z informačného systému „CENTRÁLA“ č. 19593 zo dňa 07.09.2017, č. 15192 zo dňa 17.07.2018, č. 14492 zo dňa 30.07.2019 a č. 21971 zo dňa 06.11.2019. Ide o výpis z informačného systému, do ktorého príslušníci nahlasujú priestupky, ktoré v daný deň riešia počas výkonu svojej služby. S ohľadom na skutočnosť, že všetky priestupky boli vybavené napomenutím, žalovaný nedisponuje žiadnym administratívnym spisom týkajúcim sa danej veci. 10. K vyjadreniu žalovaného sa dňa 10.05.2021 vyjadril žalobca, ktorý v reakcii na tvrdenia o nesprávnom označení žalovaného orgánu verejnej správy, poukázal na ust. § 255 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), z ktorého vyplýva, že ak ide o iný zásah mestskej polície, je žalovaným mesto. V žalobe preto ako žalovaného mesto aj označil, pričom doplnil aj dovetok „Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy...“, ktorý označuje korešpondenčnú adresu žalovaného, vyplývajúcu z jeho domovskej internetovej stránky. Naďalej zotrval na nesplnení zákonných podmienok pre vybavenie priestupku v blokovom konaní, napomenutím. Poukázal predovšetkým na spoľahlivé zistenie priestupku, ako aj na úkon na uznanie spáchania priestupku, a to ochotu obvineného z priestupku pokutu zaplatiť. Túto skutočnosť má vedieť preukázať práve orgán objasňujúci priestupok. Konanie orgánu objasňujúceho priestupok nemôže byť svojvoľné, aj keď v rámci blokového konania a vybavenia veci napomenutím, postupuje neformálnejšie. O prejednaní priestupku je povinný archivovať listinné či iné podklady, ktorými sú spisový materiál spolu s blokom na pokutu časť A, rovnopis bloku na pokutu nezaplatenú na mieste a podobne. Žalobca namietal, že nie je povinný preukazovať svoju nevinu a že k odsúdeniu nedošlo, ale dôkazné bremeno má zaťažovať orgán prejednávajúci priestupok. Podľa jeho tvrdení, do dnešného dňa k preukázaniu vybavenia priestupkov napomenutím, zo strany žalovaného nedošlo. 11. Spochybnil tiež informačný systém „CENTRÁLA,“ ktorý je podľa jeho názoru iba vnútorným evidenčným systémom žalovaného, slúžiacim výlučne jeho interným potrebám a nenahrádza zákonom predpokladaný spôsob objasňovania a vybavovania priestupkov. Žalovaný si bez súčinnosti a bez vedomia priestupcu môže v systéme vytvoriť akékoľvek záznamy, preto takáto evidencia nenapĺňa znaky dôkazu o protiprávnom konaní fyzickej osoby. V systéme naviac nie sú priestupky zaznamenané dostatočne podrobne, nevyplýva z neho ani právna kvalifikácia priestupkov, ktorých sa mal dopustiť, ich označenie spolu s príslušnými ustanoveniami zákona, stručný popis skutkov a následky ich spáchania. 12. Dňa 07.07.2021 bola správnemu súdu doručená duplika žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu pridržiaval svojho predošlého vyjadrenia, podrobnejšie opísal priebeh prejednania každého jedného namietaného priestupku, pričom ku každému priložil prislúchajúcu fotodokumentáciu žalobcovho motorového vozidla spolu s EVČ, osadenou dopravnou značkou, ktorej zákaz žalobca porušil a nasadeným zariadením na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Na preukázanie svojich tvrdení doložil aj podrobnejšie výpisy z interného systému „CENTRÁLA.“ Žalovaný uviedol, že príslušníci MsP všetky namietané priestupky riadne zistili, zdokumentovali, vyriešili napomenutím a požadované skutočnosti následne zaniesli do informačného systému MsP. Žaloba je podľa neho preto nedôvodná a navrhol ju zamietnuť. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. 17. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. 18. Podľa § 255 ods. 3 SSP, ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto. 19. Podľa § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 20. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. 21. Podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch, priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h/ druhého bodu. Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. 22. Podľa § 89a zákona o priestupkoch, správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89. 23. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhej hlavy štvrtej časti SSP, v súlade s ust. § 107 ods. 2, v spojení s ust. § 252 SSP, bez nariadenia ústneho pojednávania. Po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť (ust. § 219 SSP). 24. Správny súd z podanej žaloby a nadväzujúcich vyjadrení spolu s predloženými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav. 25. Dňa 07.09.2017 spozoroval poverený príslušník Mestskej polície Bratislava, Bc. A. E., priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa žalobca dopustil tým, že svojim motorovým vozidlom stál v zóne s dopravným obmedzením, na základe čoho mu bolo na koleso nasadené zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Udalosť bola do informačného systému „CENTRÁLA“ zapísaná o 14:55 hod. Poloha motorového vozidla s EVČ I nasadeným zariadením na zabránenie odjazdu motorového vozidla ako aj zanechaným predvolaním na mestskú políciu pre spáchanie priestupku, bola žalovaným riadne zaznamenaná, vyhotovením fotodokumentácie o 14:57 hod.. Z výpisu z informačného systému „CENTRÁLA“ vyplýva, že páchateľ priestupku bol známy, na miesto priestupku sa dostavil, teda sa príslušníkom MsP legitimoval ako žalobca, následkom čoho bolo zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla z vozidla žalobcu o 16:48 hod. odstránené. Za tento priestupok mu nebola uložená sankcia, ale spôsobom riešenia priestupku bolo napomenutie. 26. Dňa 17.07.2018 zistil poverený príslušník MsP, Mgr. A. A., priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa žalobca dopustil tým, že svojim motorovým vozidlom stál v zákaze zastavenia na Župnom nám. v Bratislave, na základe čoho mu bolo na jeho osobné motorové vozidlo nasadené zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Udalosť bola do informačného systému „CENTRÁLA“ zapísaná o 14:30 hod. Poloha motorového vozidla s EVČ I nasadenou papučou ako aj zanechaným predvolaním na mestskú políciu pre spáchanie priestupku, bola žalovaným riadne zaznamenaná, vyhotovením fotodokumentácie o 14:15 až 14:29 hod.. Poverený príslušník MsP zdokumentoval aj osadenú dopravnú značku B34 - zákaz zastavenia, nachádzajúcu sa na vjazde na Župné nám. v Bratislave. Z výpisu z informačného systému „CENTRÁLA“ vyplýva, že páchateľ priestupku bol známy, na miesto priestupku sa dostavil, teda sa príslušníkom MsP legitimoval ako žalobca. Zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla bolo z jeho vozidla následne o 14:35 hod. odstránené. Za tento priestupok mu nebola uložená sankcia, ale spôsobom riešenia priestupku bolo napomenutie. 27. Dňa 30.07.2019 zaevidovali poverení príslušníci MsP, A. K. a J. G., priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa žalobca dopustil tým, že svojim motorovým vozidlom stál v pešej zóne na Župnom nám. v Bratislave, na základe čoho mu bolo na jeho osobné motorové vozidlo nasadené zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Udalosť bola do informačného systému „CENTRÁLA“ zapísaná o 9:30 hod.. Poloha motorového vozidla s EVČ I nasadenou papučou ako aj zanechaným predvolaním na mestskú políciu pre spáchanie priestupku, bola žalovaným riadne zaznamenaná, a to vyhotovením fotodokumentácie o 9:34 hod. Poverený príslušník MsP zdokumentoval aj osadenú dopravnú značku IP 25a - pešia zóna, nachádzajúcu sa na Župnom nám. v Bratislave, hneď vedľa vozidla žalobcu. Z výpisu z informačného systému „CENTRÁLA“ vyplýva, že páchateľ priestupku bol známy, na miesto priestupku sa dostavil, teda sa príslušníkom MsP legitimoval ako žalobca. Zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla bolo z jeho vozidla následne odstránené o 14:38 hod.. Za tento priestupok nebola žalobcovi uložená sankcia, ale spôsobom riešenia priestupku bolo napomenutie. 28. Dňa 06.11.2019 spozoroval poverený príslušník MsP, U. G., priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa žalobca dopustil tým, že svojim motorovým vozidlom stál v pešej zóne na Župnom nám. v Bratislave, na základe čoho mu bolo na jeho osobné motorové vozidlo nasadené zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Udalosť bola do informačného systému „CENTRÁLA“ zapísaná o 10:42 hod.. Poloha motorového vozidla s EVČ I nasadenou papučou ako aj zanechaným predvolaním na mestskú políciu pre spáchanie priestupku, bola žalovaným riadne zaznamenaná vyhotovením fotodokumentácie o 10:44 až 10:45 hod.. Z výpisu z informačného systému „CENTRÁLA“ vyplýva, že páchateľ priestupku bol známy, na miesto priestupku sa dostavil, a príslušníkom MsP sa teda legitimoval ako žalobca. Zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla bolo z jeho vozidla následne odstránené o 12:15 hod. Za tento priestupok nebola žalobcovi uložená sankcia, ale spôsobom riešenia priestupku bolo napomenutie. 29. Dňa 07.12.2020 žalobca, ako kandidát na sudcu pre obvod Krajského súdu v Bratislave, nahliadol do podkladov v dispozícii Súdnej rady Slovenskej republiky, z ktorých zistil, že v ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR sú vyššie uvedené skutky vymedzené ako priestupky. 30. Aktívna aj pasívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať. Správny súdny poriadok v príslušných ustanoveniach presne vymedzuje, kto je účastníkom konania a komu zákon priznáva postavenie žalobcu a komu žalovaného. 31. V námietke nesprávneho a rozporného označenia žalovaného, sa správny súd stotožňuje s tvrdeniami žalobcu, že zo záhlavia ako aj z obsahu žaloby bolo zrejmé, že smeruje v súlade s ust. § 255 ods. 3 SSP voči Hlavnému mestu SR Bratislava. V prípade tvrdeného iného zásahu, vykonaného obecnou alebo mestskou políciou, je žalovaným obec alebo mesto, na čo poukázal aj sám žalobca. Doplňujúce uvedenie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, ktorý naviac nemá právnu subjektivitu, aby vystupoval v konaniach pred súdom, nespôsobuje zmätočné označenie žalovaného, prípadne skutočnosť, že by žaloba smerovala voči ďalšiemu žalovanému, ktorý nemôže byť pasívne vecne legitimovaný. 32. V prejednávanej veci je však potrebné primárne vyriešiť otázku, či vôbec možno žalobcom opísaný skutkový stav posúdiť ako iný zásah orgánu verejnej správy, teda či ním vymedzené konanie žalovaného napĺňa definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. 33. Pod iným zásahom orgánu verejnej správy podľa vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, možno rozumieť faktický postup orgánu verejnej správy pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má takýto zásah čisto faktickú povahu, teda neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy voči fyzickej alebo právnickej osobe na mieste samom. Zákonodarca schválne zvolil abstraktnejší spôsob vymedzenia definičných znakov iného zásahu v záujme postihnutia veľkého množstva faktických činností, ktoré zasahujú alebo môžu zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzických či právnických osôb, avšak nemajú podobu individuálneho správneho aktu. Môže sa jednať aj o úkony všeobecné, neformálne, ktoré nemajú formu rozhodnutia, no napriek tomu sú voči osobám záväzné, pričom tieto sú následne povinné niečo konať, niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Spoločným menovateľom je však ich nezákonnosť. V neposlednom rade zákon vyžaduje, aby sa tvrdený iný zásah navonok prejavil a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétnej osoby. 34. Žalobca ako iný zásah vníma výlučne samotnú evidenciu údajov o jeho osobe, v zmysle ktorých sa mal dopustiť spáchania priestupkov, ktoré boli vybavené napomenutím. Popiera, že by k spáchaniu priestupkov vôbec došlo a že by boli vybavené napomenutím. V zásade popiera, že by prebehlo akékoľvek skrátené administratívne konanie, teda blokové konanie, v rámci ktorého boli namietané priestupky vybavené. Žalovaný mal teda svojvoľne vykonať záznam do evidencie priestupkov, ktorý mu priraďuje konanie, ktorého sa nedopustil. V tomto smere sa preto správny súd zameral na dôveryhodnosť jeho tvrdení a to s ohľadom na dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje. 35. Tvrdenia žalobcu o absencii blokového konania, resp. prejednania priestupkov, správny súd vyhodnotil ako vysoko účelové, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia podporovali. Naopak žalovaný predložil rozsiahlu dokumentáciu, ktorú správny súd nemôže ignorovať iba z dôvodu, že žalobca považuje evidenciu v internom systéme žalovaného za pochybnú, neúplnú a irelevantnú a ktorá tvrdenia žalobcu naviac vyvracia. Žalobca neuviedol žiadne podstatné tvrdenia, osvetľujúce prečo by nemala evidencia v internom systéme, vedená orgánom verejnej správy, tvoriť podklad a dôkaz o jeho protiprávnom konaní a na základe akých skutočností dospel k záveru, že orgán verejnej správy môže a aj svojvoľne vykonal zápisy do takýchto registrov, bez akéhokoľvek zákonného základu a bez vedomosti dotknutých osôb. Zákon pritom žalovanému povinnosť viesť svoju vlastnú evidenciu priestupkov, priamo ukladá. Tieto vágne tvrdenia preto predstavujú čisto subjektívne ponímanie skutočnosti. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že na motorové vozidlo žalobcu bolo v každom jednom namietanom prípade nasadené zariadenie na zabránenie odjazdu motorového vozidla, v súlade s ust. § 16a ods. 1 písm. a/ zákona č. 564/1991. Zb. o obecnej polícii, a to vzhľadom na skutočnosť, že svojim vozidlom stál v mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou. Žalobca si zákazu musel byť vedomý, keďže na takmer rovnakom mieste bol riešený opakovane a naviac v každom prípade riešenia priestupkov bol prítomný osobne, čo vyplýva z faktu, že príslušníci MsP boli schopní ho legitimovať na základe predloženého dokladu totožnosti. Táto skutočnosť je rovnako zaznamenaná v informačnom systéme v kolónke „SUBJEKT“ vyznačením možnosti „Známy“. Z výpisov z interného systému vyplývajú aj ďalšie hodnoverne nevyvrátené údaje a to časy uzamknutia a odomknutia zariadení na zabránenie odjazdu motorového vozidla, uvedenie ustanovení zákona spolu s označením dopravnej značky, porušenia zákazu ktorej sa dopustil a spôsobu vybavenia priestupku. 36. Uvedené preto vyvracia akékoľvek tvrdenia žalobcu o jeho nevedomosti o blokovom konaní, ktoré malo prebehnúť pred vykonaním evidencie. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že žalobca mohol v čase prejednávania priestupku, pri ktorom bol osobne prítomný, iniciovať riadne správne konanie za účelom náležitého prešetrenia priestupku, ktorý sa mu kládol za vinu a nie s odstupom niekoľkých rokov skúšať zvrátiť ich vybavenie prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Žalobu proti inému zásahu nemožno považovať za akýsi opravný prostriedok vedúci k preskúmaniu blokového konania, ktoré je oproti riadnemu správnemu konaniu menej formálne a nebýva podložené toľkými listinnými dôkazmi. Žalobca sa preukázateľne uspokojil s prejednaním a vybavením priestupku napomenutím, ktoré sa nepovažuje za sankciu a teda nemohlo ním byť zasiahnuté do jeho práv a právom chránených záujmov. Nezákonné teda nemohlo byť ani následné zaznamenanie prejednania a vybavenia priestupku do informačného systému. Je otázne, prečo žalobca začal badať nezákonnosť evidencie v informačnom systéme a porušenie jeho práv a právom chránených záujmov až s odstupom niekoľkých rokov. Okrem námietok týkajúcich sa nesplnenia podmienok v zmysle ust. § 84 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch, žiadne ďalšie tvrdenia o nezákonnosti evidencie a porušení jeho práv neuviedol, a preto správny súd nemá čo ďalej preskúmať. 37. Správny súd sa musí stotožniť s tvrdeniami žalovaného a ním prezentovaným skutkovým stavom. Tvrdený iný zásah, tak ako ho vymedzuje žalobca, je len postupom orgánu verejnej správy v rámci skráteného administratívneho - blokového konania, ktorý nasleduje po prejednaní a vybavení priestupku. Je teda akýmsi následkom vybavených priestupkov, keďže príslušníci MsP musia vybavené priestupky zaevidovať vo svojom internom systéme, pričom následne ich postupujú ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vykonanie ich záznamu do evidencie a ich následné vedenie, nemožno oddeliť a vyčleniť z blokového konania, ktoré mu predchádzalo. Vedenie priestupkov v evidencii, nenapĺňa definičné znaky iného zásahu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. 38. Posúdenie námietok týkajúcich sa zákonnosti, tzn. či boli priestupky spáchané, či boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, ako bol priestupok prejednaný, či boli naplnené podmienky kladené ust. § 84 ods. 1 a 2 zákona o priestupkoch a či bol žalobca akokoľvek, resp. správne sankcionovaný, nemôže byť predmetom preskúmania v rámci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Tieto mohol a mal žalobca uplatniť priamo u príslušníkov MsP pri prejednávaní priestupkov, prípadne následne v rámci správnej žaloby vo veci správneho trestania. Od režimu, ktorý by zvolil, by následne záviselo aj jeho postavenie v konaní vo vzťahu k dôkaznému bremenu. 39. Možno uzavrieť, že vedenie údajov o žalobcovi v evidencii priestupkov nie je iným zásahom orgánu verejnej správy a to z dôvodu, že zápisom do evidencie predchádzali skrátené administratívne konania - blokové konania a to za osobnej prítomnosti žalobcu, pričom priestupky boli vybavené napomenutím. Žalobca neosvedčil svoje tvrdenia, a preto správny súd dospel k záveru, že jeho žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 40. Pre samotné posúdenie veci sa vynárajú aj ďalšie skutočnosti, ako včasnosť podanej žaloby a tiež, či žalovaný má dosah na evidenciu priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a môže tak od vedenia priestupkov o osobe žalobcu v tejto evidencii upustiť (ako sa domáha v žalobnom návrhu), avšak s ohľadom na skutočnosť, že by to nezvrátilo zamietnutie žaloby pre jej nedôvodnosť, správny súd sa uvedenými okolnosťami ďalej nezaoberal. 41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 175 ods. 1 SSP súčasne s uplatnením ust. § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vznikol nárok na úplnú náhradu trov konania v dôsledku jeho úspechu v konaní, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému orgánu verejnej správy nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Poučenie: Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).