Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/227/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201744 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201744.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: S.. P.. Z. U., M.. narodený XX.X.XXXX, bytom D. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec s.r.o., IČO: 36 855 995, so sídlom Špitálska 43, Bratislava proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave - Akademický senát, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, IČO: 42 403 375, so sídlom Vajanského 10, Trnava, o preskúmanie zákonnosti uznesenia žalovaného č. 1.9/2020 zo dňa 26.10.2020, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou krajskému súdu dňa 18.12.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1.9/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, navrhol odvolanie S.. P.. Z. U. M.., teda žalobcu, z funkcie rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 2. Správnu žalobu odôvodnil žalobca tým, že proces zvolania a rokovania, ktorý predchádzal vydaniu uvedeného rozhodnutia žalovaného, trpí takými vadami, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia o návrhu na odvolanie žalovaného z funkcie rektora. 3. Žalobca poukázal na to, že minister školstva a následne prezidentka majú relatívne malý priestor (ak nie žiadny) na vlastnú úvahu, či návrh predložiť oprávnenej osobe, alebo či rektora odvolať v súlade s predloženým návrhom, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného ťažiskovým a jeho nezákonnosť tak predstavuje priame ukrátenie žalobcu na jeho právach, pretože úkony ministra školstva resp. prezidentky, sú podľa žalobcu len realizáciou vôle žalovaného ako orgánu verejnej správy bez toho, aby bola tvorená vôľa zasiahnuť do práv žalobcu (predložiť návrh na odvolanie alebo nepredložiť návrh na odvolanie),resp. obsah konečných rozhodnutí o právach žalobcu (odvolanie z funkcie rektora verejnej vysokej školy). Rozhodnutím žalovaného je žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 4. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, nebola zabezpečená verejnosť konania napriek tomu, že ju deklaruje zákon o vysokých školách, ako aj interné predpisy žalovaného. Verejnosť, ani sám žalobca nemal možnosť priebeh konania, ktorého predmetom bolo aj odvolávanie žalobcu z funkcie rektora, zaznamenávať na zvukové alebo zvukovo obrazové nosiče, čím bolo porušené ústavou garantované právo na získavanie informácií, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaného, ktoré je napádané správnou žalobou. 5. Rovnako sa žalovaný podľa žalobcu dopustil porušenia práva na informácie pretaveného do princípu verejnosti zasadnutia žalovaného, keď bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu obmedzil prístup na zasadnutie žalovaného, keďže uzatvorenie vstupných dvier bolo spôsobilé odradiť od účasti na zasadnutí aj iné osoby, ktoré by sa chceli tohto zasadnutia zúčastniť. 6. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu dopustil porušenia práva na informácie aj tým, že neuskutočňoval vyhodnotenie hlasovania tak, aby jeho výsledky mohli sledovať všetci prítomní členovia žalovaného. Hlasovacia urna bola po skončení tajného hlasovania o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora s kurátormi odnesená do inej miestnosti, v ktorej boli následne spočítavané hlasy členov žalovaného. Uvedené konanie žalovaného vyvoláva nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože týmto konaním boli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu, keďže výsledkom hlasovania bolo schválenie návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora. 7. Žalobca za ďalšiu vadu konania, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, považuje porušenie princípu tajnosti hlasovania. Uviedol, že predseda žalovaného sa počas tajného hlasovania členov žalovaného zdržiaval v tesnej blízkosti miesta hlasovania jednotlivých členov žalovaného tak, že z bezprostrednej blízkosti mu nič nezabraňovalo vo výhľade na hlasovacie lístky jednotlivých členov žalovaného za plentou slúžiacou na dodržiavanie tajnosti úpravy hlasovacích lístkov. Predseda žalovaného tak mohol počas úpravy hlasovacích lístkov priamo zistiť, ako hlasujú jednotliví členovia žalovaného o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora. Týmto konaním bol nenapraviteľne narušený princíp tajnosti hlasovania žalovaného a zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov žalobcu. 8. Žalobca navrhoval, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a až do rozhodnutia vo veci samej priznal podanej žalobe odkladný účinok a pozastavil účinnosť rozhodnutia žalovaného č. 1.9/2020 zo dňa 26.10.2020. 9. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v svojom podaní zo dňa 19.02.2021 namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, pretože podľa neho nie je žiadny z orgánov podľa ust. § 4 SSP, ani orgánom s vlastnou právnou subjektivitou (ani orgánom verejnej správy) a z toho dôvodu nemôže byť účastníkom žiadneho súdneho konania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal možnosť využiť opravný prostriedok podľa čl. 11 ods. 4 Rokovacieho poriadku Akademického senátu STU, tento však nevyužil a lehota na jeho využitie už uplynula. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal právomoc Krajského súdu v Bratislave, pretože nie je orgánom verejnej správy, zo žiadneho právneho predpisu podľa žalovaného nevyplýva, že žalovaný rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v postavení orgánu verejnej správy. Podľa žalovaného výkon verejnej správy sa vysokej školy týka len vo veciach ustanovených v § 102 a nasl. zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, kde však práve vysoká škola (nie akademický senát alebo iný orgán vysokej školy) v administratívnom vzťahu pôsobí ako subjekt podriadený vyšším orgánom štátnej správy. Napadnuté rozhodnutie takýmto rozhodovaním nie je. Ak by napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo posúdené ako rozhodnutie v tejto oblasti, bolo by namieste použitie ust. § 102 ods. 2 písm. n) citovaného zákona, teda zo strany žalobcu bolo nutné proti napadnutému rozhodnutiu podať odvolanie Ministerstvu školstva SR. Tento opravný prostriedok zo strany žalobcu využitý nebol a lehota na jeho využitie uplynula. 11. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa ust. § 98 písm. g) SSP alebo konanie zastavil podľa ust. § 99 písm. f) SSP alebo žalobu v celom rozsahu zamietol. 12. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.02.2021 podal dňa 10.03.2021 vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný predstavuje v zmysle ust. § 4 písm. c) SSP orgán záujmovej samosprávy, ktorému osobitný predpis (v danom prípade zákon o vysokých školách) zveril rozhodovanie o právach právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (v danom prípade v oblasti záujmovej samosprávy). Rozhodnutie žalovaného, proti ktorému žaloba smeruje, predstavuje rozhodovanie žalovaného v oblasti záujmovej samosprávy, a preto odvolanie proti žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného príslušné ustanovenia zákona o vysokých školách neumožňujú, nakoľko napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím žalovaného v oblasti preneseného výkonu štátnej správy. 13. Ďalej vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je formálne označené ako rozhodnutie - uznesenie č. 1.9/2020 a zároveň sa priamo dotýka fyzickej osoby (žalobcu), nakoľko jeho predmetom je odvolanie žalobcu z funkcie rektora STU. Podmienky uvedené v ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP pre naplnenie definície rozhodnutia sú preto všetky splnené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného preto predstavuje rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému je prípustná správna žaloba podľa ust. § 177 a nasl. SSP. Je preto daná právomoc Krajského súdu v Bratislave podľa ust. § 6 SSP. 14. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného o údajnom nevyužití opravného prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podľa čl. 11 ods. 4 Rokovacieho poriadku nie sú relevantné pre otázku prípustnosti žaloby, pretože uvedené ustanovenie podľa žalobcu nemožno považovať za opravný prostriedok v zmysle ust. § 180 ods. 1 SSP. Podľa čl. 11 ods. 4 Rokovacieho poriadku predsedníctvo žalovaného nie je oprávnené na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale je oprávnené preskúmavať iba samotnú žiadosť o opätovné prerokovanie napadnutého rozhodnutia a následne rozhodnúť o zaradení napadnutého rozhodnutia na opätovné prerokovanie žalovaným. Nakoľko k opätovnému prerokovaniu napadnutého rozhodnutia nikdy nedošlo, správna žaloba smeruje priamo proti rozhodnutiu žalovaného č. 1.9/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorým žalovaný schválil návrh na odvolanie žalobcu z funkcie rektora. 15. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na základe dôkazov uvedených v žalobe na zasadnutí žalovaného dňa 26.10.2020 preukázateľne došlo k porušeniu práva slobodne prijímať a šíriť informácie, princípu verejnosti a princípu tajnosti hlasovania. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného trvá na svojom návrhu prezentovanom v žalobe a žiada žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť. 16. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 17. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 18. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 20. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa ust. § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Žalobca ako fyzická osoba sa všeobecnou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - uznesenia č. 1.9/2020 zo dňa 26.10.2020, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. c) zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, schválil návrh na odvolanie žalobcu z funkcie rektora Slovenskej technickej univerzity. Žalobca súčasne navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil. 23. Ust. § 178 ods. 1 SSP oprávňuje žalovaného na podanie všeobecne správnej žaloby len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že žalobca má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Druhou podmienkou je ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 24. Krajský súd najskôr skúmal splnenie prvej podmienky pre určenie aktívnej legitimácie žalobcu a to, či žalobca v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, mal postavenie účastníka konania. Pojem administratívne konanie definuje ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP zjednodušene, ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy vydávať individuálne správne akty, teda rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb resp. tieto normatívne určovať. 25. Žalobou napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie žalovaného, ktorého výsledkom bolo schválenie návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora, a ktoré podľa názoru uvedeného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/148/2010 zo dňa 25.11.2010 v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálny správny akt, ktorého povaha by bola obdobná povahe správneho aktu, t.j. výsledku činnosti príslušného orgánu verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenie a povinnosti subjektov správneho konania. 26. Najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že konanie, ktorého výsledkom bolo schválenie návrhu na odvolanie z funkcie rektora je osobitný druh konania, v ktorom akademický senát v rámci jednej zo svojich kompetencií rozhoduje o predložení návrhu na odvolanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky (ust. § 10 ods. 2 zákona o vysokých školách). Vzhľadom na to, že výsledkom konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, nebolo vydanie individuálneho správneho aktu, ako to konštatoval najvyšší súd, ale ide o osobitný druh konania, a preto podľa krajského súdu nemožno konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, považovať za administratívne konanie v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP a žalobcu za účastníka takéhoto administratívneho konania, ako to vyžaduje ust. § 178 ods. 1 SSP pre splnenie jednej z podmienok aktívnej legitimácie žalobcu. 27. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že právny poriadok upravuje viacero typov administratívnych konaní, ktorých výsledkom je vydanie opatrenia orgánu verejnej správy, kedy nemožno formálne hovoriť o účastníkovi konania. V takýchto prípadoch priznáva doterajšia judikatúra postavenie účastníka tomu, koho subjektívne právo bolo žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/174/2011 zo dňa 10.10.2012. Tento priamy dotyk na práve a právom chránenom záujme je potrebné skúmať jednotlivo v každom takomto prípade. 28. Krajský súd v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu preto skúmal aj druhú podmienku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej správnej žaloby, a to ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia. 29. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Pod subjektívne práva žalobcu nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia. 30. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práva alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva alebo povinnosti žalobcu ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére. 31. Krajský súd v súvislosti so zisťovaním, či žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/148/2010 zo dňa 25.11.2010, podľa ktorého schválenie návrhu na odvolanie z funkcie rektora v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálny správny akt, ako výsledok činnosti príslušného orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania. 32. Krajský súd zároveň vychádzal aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 79/04 zo dňa 21.10.2004 a sp. zn. III. ÚS 238/05 zo dňa 24.08.2005, v ktorých ústavný súd zaujal stanovisko k povahe rozhodnutia - uznesenia, ktorým Súdna rada SR predložila prezidentovi SR kandidáta na sudcu na vymenovanie do funkcie sudcu, alebo navrhla prezidentovi SR odvolať sudcu z jeho funkcie. Podľa záverov, ktoré ústavný súd vyjadril v uvedených uzneseniach, výsledok hlasovania orgánu verejnej moci je právnou skutočnosťou verejného práva majúca formu rozhodnutia adresovaného prezidentovi SR, nie individuálnym právnym aktom. Podľa krajského súdu uvedené rozhodnutie súdnej rady, tak ako ho charakterizoval ústavný súd v predmetných uzneseniach, je svojou povahovou a účinkami totožné s rozhodnutím - uznesením akademického senátu vysokej školy v prípade menovania resp. odvolania rektora vysokej školy. 33. Krajský súd vychádzajúc z uvedenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a ústavného súdu dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je individuálnym právnym aktom, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípadne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania, ale len právnou skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora, ktoré je adresované prezidentovi SR, nevyvolalo a ani nemôže vyvolať také účinky, ktoré by ovplyvnili právnu pozíciu žalobcu, zasiahli do jeho právnej sféry a spôsobili zmenu jeho právneho postavenia vo funkcii rektora. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že na základe napadnutého rozhodnutia prezident SR realizuje svoju ústavnú právomoc podľa čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, ktorou je odvolanie z funkcie rektora. 34. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného nebolo priamo zasiahnuté do práv žalobcu súvisiacich s výkonom funkcie rektora. Vydaním napadnutého rozhodnutia teda žalobca nebol ukrátený na jeho subjektívnych právach. Z toho dôvodu neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré oprávňujú žalobcu ako fyzickú osobu na podanie všeobecnej správnej žaloby, teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu žalobnú legitimáciu, čo má za následok odmietnutie žaloby podľa ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP, ako žaloby podanej zjavne neoprávnenou osobou. Preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 35. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby, súd vzhľadom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods.1 písm. e) SSP nerozhodoval. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 171 ods.1 SSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby a žalovanému v súvislosti s podanou žalobou vznikli účelne vynaložené výdavky spojené s bránením práva. 37. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP sa podáva (sťažnostné dôvody) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné dôvody možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle ust. § 449 ods. 1 zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje ,ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konanie o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.