Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/70/2022 1020201744 25. 02. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201744.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., E., narodený XX. XXXXXXX XXXX, bytom F. XX, G., zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave, so sídlom Vazovova 5, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity č. 1.9/2020 zo dňa 26. októbra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania a súdneho konania 1. Uznesením č. 1.9/2020 zo dňa 26. októbra 2020 Akademický senát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „akademický senát“) schválil návrh na odvolanie žalobcu z funkcie rektora Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „STU“). 2. Dňa 18. decembra 2020 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu všeobecnú správnu žalobu, v ktorej napádal vady administratívneho konania, ktoré viedlo k prijatiu uznesenia, ako aj nezákonnosť uznesenia samotného. 3. Pokiaľ ide o vady administratívneho konania, akademický senát podľa žalobcu pri rokovaní o návrhu na odvolanie rektora z funkcie porušil zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVŠ“), Štatút Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „štatút“) aj rokovací poriadok Akademického senátu Slovenskej technickej univerzity (ďalej len „rokovací poriadok“). Konkrétne, podľa žalobcu bolo porušené: - právo slobodne prijímať a šíriť informácie: - akademický senát už na začiatku zasadnutia odhlasoval, že jeho členovia nesúhlasia s natáčaním zasadnutia akademického senátu, novinári boli vyzvaní, aby sa zdržali vyhotovovania zvukových a zvukovo- obrazových záznamov zasadnutia. Verejnosť zasadnutí akademického senátu pritom upravuje ZoVŠ, štatút aj rokovací poriadok; - akademický senát obmedzil prístup verejnosti na zasadnutie minimálne H. I., podpredsedovi Národnej rady SR, ktorý sa musel realizácie svojho práva výslovne domáhať; - akademický senát konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 prílohy 1 štatútu, ktorý ustanovuje povinnosť uskutočňovať vyhodnocovanie volieb kandidáta na rektora tak, aby ich výsledky mohli sledovať všetci prítomní členovia akademického senátu. Keďže čl. 7 prílohy 1 štatútu „Návrh na odvolanie rektora“
neobsahuje obdobné ustanovenie ako čl. 6, je na mieste použiť analogiu legis. Táto povinnosť však nebola akademickým senátom dodržaná. Podľa žalobcu bola hlasovacia urna po skončení tajného hlasovania odnesená do inej miestnosti, v ktorej boli následne spočítané hlasy členov akademického senátu. - princíp tajnosti hlasovania: podľa § 9 ods. 1 písm. c/ ZoVŠ akademický senát vysokej školy volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie, pričom v zmysle § 9 ods. 2 ZoVŠ akademický senát verejnej vysokej školy v tejto otázke rozhoduje tajným hlasovaním. Tajnosť hlasovania zakotvuje aj čl. 7 ods. 1 prílohy 1 štatútu. Podľa žalobcu predseda akademického senátu sa počas tajného hlasovania členov akademického senátu zdržiaval v tesnej blízkosti miesta hlasovania jednotlivých členov akademického senátu tak, že z bezprostrednej blízkosti mu nič nezabraňovalo vo výhľade na hlasovacie lístky jednotlivých členov akademického senátu za plentou slúžiacou na dodržanie tajnosti úpravy hlasovacích lístkov. Predseda akademického senátu mohol počas úpravy hlasovacích lístkov priamo zistiť, ako hlasujú jednotliví členovia akademického senátu o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora STU. 4. Pokiaľ ide o nezákonnosť samotného uznesenia, žalobca mu vytýkal, že zhmotňuje nezákonný postup akademického senátu, pričom tieto vady boli takého charakteru a intenzity, že spôsobili nezákonnosť uznesenia ako individuálneho správneho aktu. 5. Žalobca poukázal na to, že minister školstva a následne prezidentka majú relatívne malý (ak nie žiadny) priestor na vlastnú úvahu, či návrh predložiť oprávnenej osobe, alebo či rektora odvolať v súlade s predloženým návrhom, v dôsledku čoho je rozhodnutie akademického senátu ťažiskovým a jeho nezákonnosť tak predstavuje priame ukrátenie žalobcu na jeho právach, pretože úkony ministra školstva, resp. prezidentky sú len realizáciou vôle akademického senátu ako orgánu verejnej správy bez toho, aby bola tvorená vôľa zasiahnuť do práv žalobcu. 6. Dňa 01. februára 2021 správny súd vyzval Akademický senát Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (zastúpený advokátom Mgr. Ing. Juraj Trokanom) na vyjadrenie k správnej žalobe, pričom tento sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19. februára 2021, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu. Uviedol, že nie je žiadnym z orgánov podľa § 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ani orgánom s vlastnou právnou subjektivitou (ani orgánom verejnej správy) a z tohto dôvodu nemôže byť účastníkom žiadneho súdneho konania. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť využiť opravný prostriedok podľa čl. 11 rokovacieho poriadku, čo neurobil a lehota na jeho podanie márne uplynula. 7. Zároveň namietal právomoc správneho súdu, pretože podľa neho zo žiadneho predpisu nevyplýva, že akademický senát rozhoduje o právach a povinnostiach iných fyzických a právnických osôb v postavení orgánu verejnej správy. Podľa neho výkon verejnej správy sa vysokej školy týka len vo veciach ustanovených v § 102 a nasl. ZoVŠ, kde však práve vysoká škola (a nie akademický senát alebo iný jej orgán) v administratívnom vzťahu pôsobí ako subjekt podriadený vyšším orgánom štátnej správy. Napadnuté rozhodnutie takýmto rozhodovaním nie je. Ak by napadnuté rozhodnutie bolo posúdené ako rozhodnutie v tejto oblasti, bolo by na mieste použiť § 102 ods. 2 písm. n/ ZoVŠ, a teda zo strany žalobcu by bolo nutné podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie Ministerstvu školstva SR. To sa však nestalo a lehota na podanie tohto opravného prostriedku uplynula. Akademický senát preto navrhol, aby súd žalobu odmietol podľa § 98 písm. g/ SSP alebo konanie zastavil podľa § 99 písm. f/ SSP alebo žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. K tomuto podaniu sa vyjadril žalobca dňa 10. marca 2021 a uviedol, že akademický senát je podľa § 4 písm. c/ SSP orgánom záujmovej samosprávy, ktorému osobitný predpis (ZoVŠ) zveril rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy (v danom prípade záujmovej samosprávy). Napadnuté rozhodnutie akademického senátu je rozhodovaním akademického senátu v oblasti záujmovej samosprávy, preto odvolanie voči tomuto rozhodnutiu ZoVŠ neumožňuje, nakoľko nejde o rozhodnutie v oblasti preneseného výkonu štátnej správy. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je formálne označené ako rozhodnutie uznesenie č. 1.9/2020 a zároveň sa priamo dotýka žalobcu, nakoľko jeho predmetom je odvolanie žalobcu z funkcie rektora STU. Podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP sú teda splnené. 9. K tvrdeniam o nevyužití opravného prostriedku podľa § 11 ods. 4 rokovacieho poriadku žalobca uviedol, že nie sú relevantné pre otázku prípustnosti žaloby. Podľa čl. 11 ods. 4 rokovacieho poriadku predsedníctvo akademického senátu nie je oprávnené na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
akademického senátu, ale je oprávnené preskúmať iba samotnú žiadosť o opätovné prerokovanie napadnutého rozhodnutia a následne rozhodnúť o zaradení napadnutého rozhodnutia na opätovné prerokovanie akademickým senátom. Nakoľko k opätovnému prerokovaniu napadnutého rozhodnutia nikdy nedošlo, správna žaloba smeruje priamo proti napadnutému rozhodnutiu. II. Rozhodnutie krajského súdu a kasačného súdu 10. O žalobcovej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5S/227/2020-74 zo dňa 30. marca 2021 tak, že žalobu odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť a Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. 3Svk/4/2021 zo dňa 23. februára 2022 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/227/2020-74 zo dňa 30. marca 2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil, že správny súd v ďalšom konaní bude povinný ustáliť pasívnu žalobnú legitimáciu žalovaného. Zároveň konštatoval, že pri novom rozhodovaní bude správny súd viazaný závermi kasačného súdu k otázke dotyku na subjektívnych právach žalobcu, pričom tiež uviedol, že postup správneho súdu nepovažoval za neudržateľný vzhľadom na to, že sa nevykonalo žiadne dokazovanie a záver správneho (aj kasačného súdu) o tom, že absentuje ukrátenie žalobcu na jeho právach ako podmienka konania, bol vyvodený z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, ktorá nie je v tejto otázke rozporná. 11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/70/2022. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu. III. Relevantné právne predpisy 12. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. 13. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Správny súd v prvom rade uvádza, že v súlade s vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu v uznesení sp. zn. 3Svk/4/2021 zo dňa 23. februára 2022, v ktorom tento konštatoval, že hoci je napádané konanie akademického senátu vysokej školy, žalovaným subjektom je príslušná vysoká škola. Preto správny súd konal so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave ako so žalovaným v predmetnej právnej veci. 20. Žalobca ako fyzická osoba sa všeobecnou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti uznesenia akademického senátu žalovaného č. 1.9/2020 zo dňa 26. októbra 2020, ktorým tento v zmysle § 9 ods. 1 písm. c/ ZoVŠ, schválil návrh na odvolanie žalobcu z funkcie rektora STU. 21. Ustanovenie § 178 ods. 1 SSP oprávňuje žalobcu na podanie všeobecne správnej žaloby len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že žalobca má postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Druhou podmienkou je ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Správny súd najskôr skúmal splnenie prvej podmienky pre určenie aktívnej legitimácie žalobcu a to, či žalobca v administratívnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, mal postavenie účastníka konania. Pojem administratívne konanie definuje § 3 ods. 1 písm. a/ SSP zjednodušene, ako zákonom ustanovené vrchnostenské oprávnenie orgánu verejnej správy vydávať individuálne správne akty, teda rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb resp. tieto normatívne určovať. 23. Žalobou napadnutému rozhodnutiu predchádzalo konanie akademického senátu žalovaného, ktorého výsledkom bolo schválenie návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora, a ktoré podľa názoru uvedeného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/148/2010 zo dňa 25. novembra 2010 v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálny správny akt, ktorého povaha by bola obdobná povahe správneho aktu, t.j. výsledku činnosti príslušného orgánu verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenie a povinnosti subjektov správneho konania. 24. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že konanie, ktorého výsledkom bolo schválenie návrhu na odvolanie z funkcie rektora je osobitný druh konania, v ktorom akademický senát v rámci jednej zo svojich kompetencií rozhoduje o predložení návrhu na odvolanie rektora prezidentovi Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 ZoVŠ). Vzhľadom na to, že výsledkom konania akademického senátu žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia, nebolo vydanie individuálneho správneho aktu, ako to konštatoval najvyšší súd, ale ide o osobitný druh konania, a preto podľa správneho súdu nemožno konanie akademického senátu žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, považovať za administratívne konanie v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP a žalobcu za účastníka takéhoto administratívneho konania, ako to vyžaduje § 178 ods. 1 SSP pre splnenie jednej z podmienok aktívnej legitimácie žalobcu. 25. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že právny poriadok upravuje viacero typov administratívnych konaní, ktorých výsledkom je vydanie opatrenia orgánu verejnej správy, kedy nemožno formálne hovoriť o účastníkovi konania. V takýchto prípadoch priznáva doterajšia judikatúra postavenie účastníka tomu, koho subjektívne právo bolo žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté, tak ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/174/2011 zo dňa 10. októbra 2012. Tento priamy dotyk na práve a právom chránenom záujme je potrebné skúmať jednotlivo v každom takomto prípade. 26. Správny súd v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu preto skúmal aj druhú podmienku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu na podanie všeobecnej správnej žaloby, a to ukrátenie na subjektívnych právach žalobcu spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia.
27. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Pod subjektívne práva žalobcu nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia. 28. Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práva alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby. Nejde pritom o preukázanie toho, či sa žalobou napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo konštituovali, či deklarovali práva alebo povinnosti žalobcu ale o to, či sa účinky rozhodnutia alebo opatrenia podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavili v jeho právnej sfére. 29. Správny súd v súvislosti so zisťovaním, či žalobou napadnutým rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/148/2010 zo dňa 25. novembra 2010, podľa ktorého schválenie návrhu na odvolanie z funkcie rektora v žiadnom prípade nemožno považovať za individuálny správny akt, ako výsledok činnosti príslušného orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania. 30. Správny súd zároveň vychádzal aj z uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/04 zo dňa 21. októbra 2004 a sp. zn. III. ÚS 238/05 zo dňa 24. augusta 2005, v ktorých Ústavný súd SR zaujal stanovisko k povahe rozhodnutia - uznesenia, ktorým Súdna rada SR predložila prezidentovi SR kandidáta na sudcu na vymenovanie do funkcie sudcu, alebo navrhla prezidentovi SR odvolať sudcu z jeho funkcie. Podľa záverov, ktoré Ústavný súd SR vyjadril v uvedených uzneseniach, výsledok hlasovania orgánu verejnej moci je právnou skutočnosťou verejného práva majúca formu rozhodnutia adresovaného prezidentovi SR, nie individuálnym právnym aktom. Podľa správneho súdu uvedené rozhodnutie Súdnej rady SR, tak ako ho charakterizoval Ústavný súd SR v predmetných uzneseniach, je svojou povahovou a účinkami totožné s rozhodnutím - uznesením akademického senátu vysokej školy v prípade menovania resp. odvolania rektora vysokej školy. 31. Správny súd vychádzajúc z uvedenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je individuálnym správnym aktom, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípadne zisťujú oprávnenia a povinnosti subjektov správneho konania, ale len právnou skutočnosťou verejného práva vo forme rozhodnutia o návrhu na odvolanie žalobcu z funkcie rektora, ktoré je adresované prezidentovi SR, nevyvolalo a ani nemôže vyvolať také účinky, ktoré by ovplyvnili právnu pozíciu žalobcu, zasiahli do jeho právnej sféry a spôsobili zmenu jeho právneho postavenia vo funkcii rektora. Na uvedenom závere nemení nič ani to, že na základe napadnutého rozhodnutia prezident SR realizuje svoju ústavnú právomoc podľa čl. 102 ods. 1 písm. h/ Ústavy SR, ktorou je odvolanie z funkcie rektora. 32. Žalobou napadnutým rozhodnutím akademického senátu žalovaného nebolo priamo zasiahnuté do práv žalobcu súvisiacich s výkonom funkcie rektora. Vydaním napadnutého rozhodnutia teda žalobca nebol ukrátený na jeho subjektívnych právach. Z toho dôvodu neboli splnené podmienky uvedené v § 178 ods. 1 SSP, ktoré oprávňujú žalobcu ako fyzickú osobu na podanie všeobecnej správnej žaloby, teda žalobca nepreukázal svoju aktívnu žalobnú legitimáciu, čo má za následok odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, ako žaloby podanej zjavne neoprávnenou osobou. Preto správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 33. Napokon správny súd dodáva, že pri vyhodnotení otázky dotyku na subjektívnych právach žalobcu bol viazaný vysloveným záväzným právnym názorom kasačného súdu, ktorý konštatoval, že v posudzovanom prípade nepovažoval postup správneho súdu za neudržateľný, nakoľko jeho záver o tom, že absentuje ukrátenie žalobcu na jeho právach ako podmienka konania, bol vyvodený z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov, ktorá nie je v tejto otázke rozporná. 34. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby, správny súd vzhľadom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1, písm. e/ SSP nerozhodoval.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní, pretože žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania svojej aktívnej legitimácie na podanie žaloby a žalovanému v súvislosti s podanou žalobou vznikli účelne vynaložené výdavky spojené s bránením práva. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.