Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/287/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201757 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201757.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MEDICOPHARM, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 46 138 331, právne zastúpený advokátskym spoločenstvom: Hronček & Partners, s.r.o. so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Róbert Hronček, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594441/2020 zo dňa 16.10.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu zo dňa 21.12.2020 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594441/2020 zo dňa 16.10.2020, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 21.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) elektronicky dňa 21.12.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101594441/2020 zo dňa 16.10.2020, ktorým žalovaný podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 102862044/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 daňového poriadku, vyrubil žalobcovi (daňovému subjektu) daň na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 281.667,03 eura. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane, ktoré mu predchádzalo, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch žalobcu. Závažnú ujmu žalobca videl v tom, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu medzi daňových dlžníkov. Poukazoval tiež na tú skutočnosť, že ochranu pred začatím daňovej exekúcie až dokým nebude príslušným súdom preskúmaná zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zabezpečí žalobcovi len priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe, a to až do právoplatného skončenia súdneho konania, začatého na jej podklade, nakoľko ochrana poskytnutá zákonom č. 67/2020 Z.z. pred výkonom rozhodnutia (odklad daňových exekúcií) skončila dňom 31.10.2020. Tvrdil, že nemá možnosť dorubenú daň zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú existenciu a ďalšie fungovanie, čo podľa neho vyplýva aj z jeho ekonomických výkazov a správy o ekonomickom stave žalobcu a analýze dopadov pohľadávky správcu dane voči žalobcovi, ktorú žalobca nechal vypracovať pre účely tohto konania, pre lepšie ozrejmenie ekonomickej situácie, možností žalobcu a dôsledkov, ktoré by nastali, ak by sa napadnuté rozhodnutia stali vykonateľnými a voči žalobcovi tak bol začatý výkon - daňová exekúcia. Ďalej uviedol, že navyše sa jedná o daň, ktorú žalobca a jeho dodávatelia, uvedení v protokole z daňovej kontroly a v prvostupňovom rozhodnutí už priznal, odviedol a zaplatil, spôsobom a postupom cez tvorbu základu dane v daňovom priznaní DPPO za rok 2016. V neposlednom rade žiadal správny súd, aby vzal do úvahy spornosť napadnutými rozhodnutiami dorubenej zrážkovej dane, nakoľko v obdobných veciach, ale u iných právnych subjektov, v súčasnosti prebiehajú viaceré súdne konania. V tejto súvislosti dal správnemu súdu do pozornosti konanie vedené na Krajskom súde v Žiline, ktoré aktuálne stále prebieha pod sp. zn. 31S/141/2017 vo veci žalobcu, spoločnosti ProPharma s.r.o. so sídlom: Na Bystričku 796/9, 036 01 Martin, IČO: 46 142 401 v úplne obdobnej veci, kde odkladný účinok podanej správnej žalobe bol priznaný. Podľa žalobcu je podaná žaloba v predmetnej právnej veci opodstatnená, keďže vyrubená daň je prinajmenšom sporná a jej vymáhanie by žalobcovi mohlo spôsobiť nezvratné následky. V dôvodoch svojho návrhu ďalej uviedol, že suma, v akej bola žalobcovi dorubená daň za rok 2016 je 281.667,03 eur, čo je sama o sebe veľmi vysoká čiastka. Zároveň však dal súdu do pozornosti, že správca dane vykonal voči žalobcovi súbežne daňovú kontrolu tej istej dane aj za zdaňovacie obdobie roka 2015, v ktorom aplikoval úplne totožnú právnu argumentáciu a dospel k úplne rovnakým záverom, na základe ktorých dorubil žalobcovi na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015 daň vo výške 321.649,63 eur (viď rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102861721/2019 zo dňa 12.12.2019, ktoré bolo rovnako ako v tomto prípade potvrdené Rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101594106/2020 zo dňa 16.10.2020, voči ktorému bola tiež podaná správna žaloba na preskúmanie ich zákonnosti). To znamená, že žalobcovi bola v úplne totožnej veci vyrubená daň za roky 2015 a 2016, spolu vo výške 603.313,66 eur a vyrubenie dane v oboch rokoch je založené na obdobnom skutkovom základe a na totožnej právnej argumentácií finančných orgánov. Na účely tohto návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podľa žalobcu potrebné hľadieť na výšku dorubenej zrážkovej dane v rámci oboch daňových konaní, spolu za oba roky vo výške 603.316,66 eur, pretože toto je suma dodatočne dorubenej dane, ktorá sa stane voči žalobcovi splatnou, vykonateľnou a exekvovateľnou v rovnakom termíne a celá táto suma zaťaží žalobcu a jeho ekonomickú stránku tak výrazne, že ak by nedošlo k priznaniu odkladného účinku, žalobca bude musieť ukončiť podnikanie a aby splnil ďalšie zákonné povinnosti podať návrh na seba vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti. Táto platobná neschopnosť pritom vznikne len a priamo ako príčina vyrubenej nezmyselnej zrážkovej dane pri transakciách, kde sa nemala aplikovať, resp. kde je táto aplikácia z pohľadu súdu minimálne sporná. Žalobca pre účely podania tejto žaloby a návrhu na odklad vykonateľnosti vypracoval mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu 31.10.2020 a ďalšie účtovné výstupy pre tento účel, ktoré správnemu súdu predložil ako prílohu k podanej správnej žalobe resp. návrhu na priznanie odkladného účinku a z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že jeho spoločnosť v súčasnosti nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami aby mohla uspokojiť vyrubenú daň, a ak vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí nebude odložená, a daň sa stane splatnou a vymáhateľnou, bude predstavovať záväzok spoločnosti. Z uvedených účtovných hodnôt je evidentné, že spoločnosť nemá z čoho dorubenú daň zaplatiť, takže tento záväzok sa stane záväzkom po splatnosti, akonáhle sa začne výkon rozhodnutia, čo je možné de facto ihneď po vzniku daňového nedoplatku, a dôjde k zablokovaniu účtov, alebo inému zabezpečeniu majetku (bude sa zápočtami siahať na pohľadávky spoločnosti voči daňovému úradu) a pod. znemožní sa uhrádzanie ostatných záväzkov spoločnosti, čím sa žalobca takmer okamžite dostane do stavu platobnej neschopnosti a úpadku, a tým dôjde k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik povinnosti štatutára spoločnosti žalobcu, podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Prípadný a reálne možný výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného pred rozhodnutím o správnej žalobe žalobcu, vzhľadom na výšku vyrubenej dane na dani vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie roka 2015, ktorá predstavuje sumu 321.649,63 eur + dorubená zrážková daň za rok 2016 vo výške 281.667,03 eur, je teda spôsobilý výrazne a nezvratne poškodiť žalobcu ako osobu povinnú z napadnutého rozhodnutia, pretože vzhľadom na jeho finančnú situáciu by výkon napadnutého rozhodnutia s hraničiacou istotou znamenal úpadok spoločnosti - žalobcu a takmer okamžité ukončenie obchodnej činnosti žalobcu. Podľa žalobcu závažná ujma pritom reálne hrozí, pričom začatie výkonu napadnutých rozhodnutí by bolo pre žalobcu likvidačné. Tvrdil, že odvrátenie nepriaznivých účinkov daňovej exekúcie nemožno v tomto prípade dosiahnuť prostriedkami podľa § 57 Daňového poriadku, pričom vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku nemožno podmieňovať tým, že by mal žalobca najprv uplatniť inštitúty podľa Daňového poriadku (napr. odloženie daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 2 s poukazom na § 96 ods. 1 písm. a) alebo b) Daňového poriadku. Jednak tento postup nie je v dispozícii daňového subjektu a jednak ani prípadný inštitút Odkladu platenia dane a povolenia splátok (§ 57 Daňového poriadku) v tomto prípade neprichádza do úvahy, a to pre zjavnú nemožnosť splnenia podmienok (požadovaná suma zabezpečenia, ktorou žalobca nedisponuje ak vyplýva z jeho ekonomických výkazov a ekonomickej analýzy a ďalšou prekážkou týchto inštitútov je vyžadovaná písomná dohoda so správcom dane, ktorej predmetom je uznanie daňového nedoplatku zo strany daňového dlžníka). V dôvodoch svojho návrhu poukázal i na tú skutočnosť, že spoločnosť MEDICOPHARM s.r.o. od 1.4.2019 ukončila svoju činnosť veľkodistribúcie humánnych liekov. Spoločnosť utlmila svoju podnikateľskú činnosť, a to až dokým nebude s konečnou platnosťou rozhodnuté vo veci nezmyselne dorubenej zrážkovej dane za zdaňovacie obdobia 2015 a 2016, nakoľko sa nechce vystavovať riziku, že bude týmito účelovými rozhodnutiami postavená do pozície, kedy nebude schopná plniť záväzky voči obchodným partnerom a aj preto, aby eliminovala akékoľvek riziko spôsobenia škody sebe, svojim partnerom alebo iným osobám, keďže spoločnosť si nemôže byť dopredu istá, aký vývoj a výsledok budú mať tieto konania o žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku. Ak bude spoločnosť v konaní vo veci samej úspešná, bude môcť svoju činnosť opätovne naštartovať. V prípade neúspechu, spoločnosť bude musieť svoje záväzky voči finančným orgánom následne splniť. Ak by správnej žalobe odkladný účinok nebol priznaný a žalobca by bol v tomto konaní, vo veci samej úspešný, nebude to mať pre neho už žiadny reálny význam, pretože spoločnosť bude pred zánikom, riadená určeným správcom konkurznej podstaty, a obnova podnikateľskej činnosti bude logicky nemožná. Nepriznanie odkladného účinku v spojení s uvedenými, reálne hroziacimi následkami a následný úspech žalobcu v spore, môže potom založiť jedine nárok na odškodnenie a zodpovednosť štátu za majetkové škody vzniknuté žalobcovi. V takomto prípade by mal žalobca plný nárok na uplatnenie náhrady takejto škody voči štátu ako subjektu, ktorý túto škodu nesprávnym a nezákonným rozhodnutím žalobcovi spôsobil. Naopak, ak bude tomuto návrhu žalobcu vyhovené, na strane štátu nevzniká žiadna vážna hrozba. Vyhovenie tomuto návrhu nielen, že nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak je v prospech verejného záujmu. Žalobca mal za to, že jeho aktuálna finančná situácia mu neumožňuje peňažnú povinnosť uloženú žalovaným splniť, a prípadný nútený výkon by bol pre žalobcu jednoznačne likvidačný. Na preukázanie svojich tvrdení správnemu súdu predložil: - Účtovná závierka spoločnosti MEDICOPHARM, s.r.o. za rok 2019, - Účtovná závierka spoločnosti MEDICOPHARM, s.r.o. za obdobie 01.01.2020 - 31.10.2020, - Súvaha aktív a pasív spoločnosti MEDICOPHARM, s.r.o. ku 30.09.2020, - Ekonomická správa o stave spoločnosti MEDICOPHARM, s.r.o. a nezávislé ekonomické vyhodnotenie dôsledkov zosplatnenia dorubenej dane „Posúdenie vplyvu záväzku voči Finančnej správe Slovenskej republiky na spoločnosť MEDICOPHARM, s. r. o.“. Záverom návrhu uviedol, že má všetky svoje záväzky voči štátu vysporiadané a svoje daňové povinnosti si plní riadne. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom mal za to, že jeho návrh o priznanie odkladného účinku je plne dôvodný a opodstatnený, tieto dôvody sú riadne preukázané a zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu sú splnené, keďže akýmkoľvek ďalším výkonom rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, resp. zastavenie podnikateľskej činnosti žalobcu, resp. zmarenie účelu tohto súdneho konania vo veci samej. 3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 02.03.2021, osobne podaným správnemu súdu dňa 03.03.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa nevyjadril. 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/). 6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod (zákonný dôvod v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP t.j žalobcom žiadaný zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe) nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 8. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy. Hrozbu takéhoto následku videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Bratislava č. 102862044/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi daň na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 sumu vo výške 281.667,03 eura, by sa žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú a majetkovú situáciu (preukázanú predloženými dôkazmi) stal platobne neschopným upozorňujúc na hrozbu likvidačných následkov na spoločnosť a následného konkurzného konania. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu, ktorou odôvodňoval potrebu priznať podanej správnej žalobe odkladný účinok, náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu zo dňa 21.12.2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101594441/2020 zo dňa 16.10.2020. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval tunajší súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubenej dane na dani z príjmov vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 281.667,03 eura, hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť, s dopadom i na ďalšie subjekty (obchodných partnerov žalobcu). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale „len“ k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, správny súd rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.