Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/49/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241095 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1110241095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Z.. P. F., N.. Ö., Q.. XX.XX.XXXX, U. H. X, XXX XX U., zastúpená: Mgr. Andrej Maar, advokát, sídlo Dunajská 6, 811 01 Bratislava, SAK 1426, proti žalovaným: 1/ J. F., Q.. XX.XX.XXXX, U. XXX XX T., zast. advokátom: JUDr. Jozef Brázdil, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, Trhová 1, 960 01 Zvolen, 2/ Slovenská realitná kancelária, s.r.o., IČO: 36 641 430, sídlo: Bystrický rad 69, 960 01 Zvolen, zastúpená: Lion Law Partners s.r.o., Horná 32, 974 01 Banská Bystrica IČO: 36 862 461, 3/ Z.. J. S., Q.. XX.XX.XXXX, U. X. Ú. XX, XXX XX U., zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 740 95, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie, že spoluvlastnícky podiel na pozemku patrí do dedičstva po Q.. H. F., na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 28. marca 2017, č. k. 9C/128/2010-316, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni sa priznáva proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že: „Kúpna zmluva zo dňa 12.10.2007 uzatvorená medzi právnym predchodcom Ľ. F. a žalovaným v druhom rade o prevode spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4 na pozemku - parc. č. XXXX/X, o výmere 1902 m2 druh pozemku záhrady, zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie Y. J., obec BA - m.č. - STARÉ MESTO, okres Bratislava I, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu je neplatná. Kúpna zmluva zo dňa 12.10.2007 uzatvorená medzi žalovaným v prvom rade a žalovaným v druhom rade o prevode spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/4, na pozemku - parc. č. XXXX/X, o výmere 1902 m2 druh pozemku záhrady, zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie Y.É. J., obec BA - m.č. - STARÉ MESTO, okres Bratislava I, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu je neplatná. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v druhom rade a žalovaným v treťom rade je neplatná. Spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 na pozemku - parc. č. XXXX/X, o výmere 1902 m2 druh pozemku záhrady, zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie Y. J., obec BA - m.č. - STARÉ MESTO, okres Bratislava I, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu patrí do dedičstva po nebohom H. F..“. Žalobkyni súd prvej inštancie priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca pôvodného žalovaného 1/ ponúkol na predkupné právo listom zo dňa 15.12.2006 žalobkyni svoj podiel o veľkosti 1/4 za nasledovných podmienok: „kúpna cena vo výške 331,94 EUR (10.000,- Sk) za meter štvorcový (cena za podiel predstavovala 194.101,91 EUR). Kúpna cena mala byť splatná pri podpise kúpnej zmluvy“; žalovaný 1/ ponúkol na predkupné právo listom zo dňa 15.12.2006 žalobkyni svoj podiel o veľkosti 1/4 za nasledovných podmienok: „kúpna cena vo výške 331,94 EUR (10.000,- Sk) za meter štvorcový (cena za podiel predstavovala 194.101,91 EUR). Kúpna cena mala byť splatná pri podpise kúpnej zmluvy“. Žalobkyňa obe ponuky na predkupné právo odmietla. Právny predchodca pôvodného žalovaného 1/ a žalovaný 1/ následne svoje podiely previedli kúpnymi zmluvami zo dňa 12.10.2007 na žalovaného 2/ zmluvou zo dňa 12.10.2007. Na základe doručenej ponuky zo strany žalovaného 2/ zo dňa 29.9.2009, ktorou tento ponúkol žalobkyni svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 (po nadobudnutí podielov od žalovaného 1/ a právneho predchodcu pôvodného žalovaného 1/) za cenu spolu 410.376,- EUR (článok IV a článok V kúpnej zmluvy) a súčasťou ktorého je aj návrh zmluvy, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto ponuky zo dňa 29.9.2009 sa žalobkyňa dozvedela o skutočných podmienkach, za ktorých žalovaný 2/ nadobudol podiely od žalovaných 1/ a právneho predchodcu pôvodného žalovaného 1/, t j. dozvedela sa o obsahu zmlúv z 12.10.2007. Z návrhu zmluvy súd prvej inštancie ďalej zistil, že zmluvy z 12.10.2007 boli dopĺňané a menené 4 dodatkami. Konečná cena, za ktorú žalovaný 2/ podiely od žalovaného 1/ a právneho predchodcu pôvodného žalovaného 1/ nadobudol bola á 73.568,- EUR, t j. žalovanému 1/ bol povinný zaplatiť 73.568,- EUR a právnemu predchodcovi pôvodnému žalovanému 1/ tiež 73.568,- EUR. Pôvodná cena v zmluvách z 12.10.2007 bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 218.038,97 EUR (568.642,- Sk) a teda jednotlivými dodatkami sa dodatočne znížila na konečnú sumu 73.568,- EUR. Splatnosť kúpnej ceny bola v týchto kúpnych zmluvách z 12.10.2007 dojednaná tak, že žalovaný 2/ zaplatí žalovanému 1/ len časť vo výške 3 000.- EUR a zostávajúca časť mu má byť zaplatená do 31.12.2010. Tie isté podmienky boli dojednané aj v kúpnej zmluve z 12.10.2007 medzi žalovaným 2/ a právnym predchodcom pôvodného žalovaného 1/. 3. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie konal v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Odkazujúc na § 80, §140, § 603 ods. 1,2,3, § 40a, § 39 Obč. Zák. a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná. Skonštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že podmienky, za ktorých žalovaný 1/ a právny predchodca pôvodného žalovaného 1/ previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného 2/ sú vo výraznom nepomere s tými podmienkami, za ktorých svoje spoluvlastnícke podiely žalovaný 1/ a právny predchodca pôvodného žalovaného 1/ ponúkli žalobkyni. Žalobkyni boli podiely ponúknuté za á 194.101,91 EUR (spolu 388.203,82 EUR) a splatnosť ceny bola pri podpise zmluvy. Žalovaný 2/ mal zaplatiť za podiely á 73.568,- EUR (spolu 147.136,- EUR), pričom splatnosť bola stanovená na deň 31.12.2010. Mal za to, že z vyššie uvedeného vyplýva, že pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovaného 1/ a právneho predchodcu pôvodného žalovaného 1/ bolo porušené predkupné právo žalobkyne, nakoľko jednak výška kúpnej ceny bola pri kúpnej zmluve neprimerane nižšia ako pri ponuke na uplatnenie si predkupného práva zo dňa 12.10.2006 a taktiež spôsob splatnosti kúpnej ceny bol v kúpnej zmluve z 12.10.2007 dojednaný odlišným spôsobom (oveľa výhodnejším, nakoľko sa zostávajúca časť kúpnej ceny vo výške 70.568,- EUR stane splatnou až 31.12.2010, kupujúci mal teda čas zaplatiť kúpnu cenu) ako bol stanovený pri ponuke na uplatnenie si predkupného práva zo dňa 15.12.2006. Uzavrel, že v danom prípade došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, nakoľko o porušenie predkupného právala ide nielen v prípade, že ponuka nebola urobená vôbec, ale aj vtedy, ak bola kúpa oprávnenému ponúknutá za cenu podstatne vyššiu, než za akú bola vec potom prevedená na nového nadobúdateľa, alebo ak bola prevedená za podmienok výhodnejších oproti ponuke. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v danom prípade došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne, ktorá sa v zákonnej lehote dovolala na súde relatívnej neplatnosti zmlúv uvedených vo výroku tohto rozsudku. Preto súd prvej inštancie určil neplatnosť kúpnych zmlúv z 12.10.2007, zároveň určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ je neplatná z dôvodu, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má. Od určenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv z 12.10.2007 sa odvíja absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, pretože túto kúpnu zmluvu ako predávajúci uzavrel nevlastník - žalovaný 2/. Zároveň súd určil, že spoluvlastnícky podiel vo výške 1/4 na pozemku - parc. č. XXXX/X, o výmere 1902 m2 druh pozemku záhrady, zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie Y. J., obec BA - m.č. - Staré Mesto, okres Bratislava I, vedený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu patrí do dedičstva po nebohom H. F. z dôvodu že v dôsledku neplatnosti uvedených zmlúv, nastal stav, aký tu bol v čase pred ich uzavretím. V prípade spoluvlastníckeho podielu nebohého H. F. vo veľkosti 1/4, tento sa musí stať predmetom dedenia. Námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú. Objasnil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 12.10.2007. Právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§101 Obč. Zák.). Táto premlčacia doba začína plynúť vždy dňom, keď došlo k urobeniu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinností vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu (§ 47 ods. 1 Obč. zák., R 50/1985). Všeobecná trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 12.10.2007 a uplynula dňom 12.10.2010. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.10.2010, t.j. v rámci plynutia premlčacej lehoty. 4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 C.s.p v zmysle zásady úspechu strany vo veci. Skonštatoval, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto zaviazal žalovaných povinnosťou náhrady trov konania voči nej v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neposkytol dostatočný objem vysvetľujúcej argumentácie na to, aby bolo možné považovať rozhodnutie za preskúmateľné. Tým, že odignoroval obsah vyjadrenia žalovaného 2/ zo dňa 3.5.2016 zaťažil celé konanie neodstrániteľnou vadou svojvoľného a arbitrárneho rozhodovania. Keďže v citovanom vyjadrení a v nadväzujúcom vykonaní dokazovania je možné vidieť nové, relevantné skutkové okolnosti, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s nimi vysporiadať a to aj v kontexte so skôr zaujatým právnym názorom odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené zastal názor, že v prejednávanej veci nebolo možné a ani dôvodné rešpektovať skorší právny názor odvolacieho súdu bez toho, aby tento nebol vystavený prieskumu, či je použiteľný v nových skutkových okolnostiach, ktoré neboli odvolaciemu súdu známe v čase zaujatého právneho názoru. S poukazom na uvedené mal za to, že po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bolo s prihliadnutím na nové skutkové okolnosti prípadu potrebné prehodnotiť otázku naliehavého právneho záujmu, keďže táto bola v odvolacom konaní posudzovaná v období, kedy odvolací súd nemal k dispozícii komplexnú obranu žalovaného 2/ a nemohol tak otázku naliehavého právneho záujmu vyhodnotiť z pohľadu úplne zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci zastal názor, že na podanej žalobe nebol daný naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že kladnou žalobou na určenie sa má dosiahnuť stav právnej istoty, čím sa spravidla naplní jej preventívny charakter a cieľ. Pokiaľ už došlo k porušeniu subjektívneho práva, možno žalovať priamo na plnenie. Tým, že žalobkyňa špekulatívne a v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu tento využila na docielenie výhodnejšej pozície v kontraktačnom procese strán sporu vzťahujúcom sa na prevod spoluvlastníckeho podielu dotknutého pozemku na žalovaného 3/, v dôsledku čoho žalovaný 3/ pristúpil k čiastočného plneniu kúpnej ceny v rozsahu 10%, nemôže žalobkyňa používať ochranu v dôsledku odporovaného právneho úkonu, pretože výlučne sama svojím konaním privodila vo vzťahu ku všetkým dotknutým stranám sporu stav neistoty, ktorý sa priznaním účinkov relatívnej neplatnosti dotkne predovšetkým dobromyseľného žalovaného 3/. Kladný výsledok určovacej žaloby založí ďalšie sporné situácie, napr. súdne spory o vrátenie žalovaným 3/ poskytnutého finančného plnenia. Poukázal na to, že suma reálne hroziacich súdnych sporov v danom prípade prevažuje nad paušálnou požiadavkou dosiahnutia zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. V prípade, že sa odvolací súd stotožní s jeho odvolacou námietkou v otázke naliehavého právneho záujmu, nebude potrebné sa ďalej zaoberať po obsahovej stránke žalobnými dôvodmi uplatneného nároku. Napokon mal za to, že v dôsledku vád, ktoré vytýka v odvolaní súdu prvej inštancie v otázke nesprávnych skutkových zistení, súd prvej inštancie nesprávne a nevhodne aplikoval ustanovenia § 40a, § 140, § 603 Obč. Zák. v spojení s § 137 písm. c) a § 220 ods. 2 C.s.p. Vo vzťahu k uvedenej námietke žalovaný 2/ v odvolaní opätovne poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nekonzistentné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie odignoroval ním prednesenú skupinu dôkazov a prostriedkov procesnej obrany. 6. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ samostatný odvolací návrh nepodali. 7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného 2/ považovala za nedôvodné. Mala za to, že odvolacie dôvody ním uvádzané nezodpovedajú následnej obsahovej argumentácii. Vady konania, na ktoré žalovaný 2/ poukazuje, preukazujú naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Zdôraznila, že platí, že odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené, čo znamená, že nepostačuje citovať len príslušné ustanovenie C.s.p., ale treba ho podrobne uviesť a identifikovať v akom konkrétnom pochybení sa vidí naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu, čo v odvolaní žalovaného 2/ absentuje. Vychádzajúc z obsahu odvolania dospela k záveru, že tento napáda rozsudok z dôvodov vád rozhodnutia, pričom z jeho odôvodnenia nevyplýva už uvedená identifikácia údajných pochybení súdu v obsahu odôvodnenia jeho výrokov. Ide len o všeobecné tvrdenia a konštatovania, bez ich bližšej špecifikácie vo vzťahu k údajnému nesprávnemu odôvodneniu rozhodnutia. Napr. ide o poukazovanie na konkrétne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov bez bližšej špecifikácie, v čom spočíva pochybenie súdu, resp. nesprávny výklad týchto právnych predpisov zo strany súdu vo vzťahu k zistenému a nemennému skutkovému stavu. Vyslovila presvedčenie, že poukazovanie na nezáväznú všeobecnú judikatúru vo vzťahu k niektorým procesným predpisom a postupom bez vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu a jeho obsahu len obsahovo vypĺňa neexistujúce dôvody odvolania žalovaného. Tak isto odkaz na podané vyjadrenie a jeho všeobecný obsah zo dňa 3.5.2016 neumožňuje identifikovať odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm f/ C.s.p. Žalovaný 2/ poukazuje na nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, z textu odôvodnenia odvolania však nie je možné vyvodiť, ktoré skutkové zistenia mali byť súdom prvej inštancie nesprávne zistené. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie postupoval podľa § 391 ods. 2 C.s.p uviedla, že tento postup bol správny vzhľadom na zásadu kasačnej záväznosti zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho zo dňa 5.10.2015, pričom argumentácia odvolateľa, že sa podstatne zmenil skutkový stav neobsahuje žiadny konkrétny dôvod ani skutočnosť, z ktorej by tento záver vyplýval. Ide len o všeobecné konštatovanie, že k zmene podľa žalovaného 2/ došlo. Na rozdiel od žalovaného 2/ je názoru, že naliehavý právny záujem v danom prípade nie je potrebné preukazovať, nakoľko právo domáhať sa relatívnej neplatnosti je právo, ktoré vyplýva z osobitného predpisu. Čo sa týka druhého scudzenia podielov na pozemku, má za to, že argumentácia žalovaného 2/ dobromyseľnosťou žalovaného /3 neobstojí. Zdôraznila, že vo vzťahu k uvedenej obrane odvolateľa je zásadná skutočnosť, že dobrej viery sa nedovoláva žalovaný 3/, ktorý odvolanie nepodal, ale žalovaný 2/ (ako predávajúci), ktorý neplatné ponuky na predkupné právo žalobkyni za predávajúcich pripravoval, čo vyplynulo z výsluchov svedkov aj samotného textu ponúk. Žalovaný 2/ v priebehu celého konania poukazoval na údajnú špekulatívnosť konania žalobkyne, avšak nevysvetlil, v čom tvrdenú špekulatívnosť správania žalobkyne vidí. 8. Žalovaný 1/ sa plne stotožnil so stanoviskom žalobkyne uvedenom v jej vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný 2/ ako kupujúci s ním ako s predávajúcim uzavrel zmluvu o sprostredkovaní na uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k jeho 1 spoluvlastníckemu podielu k spornému pozemku. Súčasne s tým mal kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2007 na žalovaného 2/ ako kupujúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel 1 aj jeho právny predchodca, pán H. F., Q.. XX.X.XXXX. Obsah zmlúv bol úplne totožný, vrátane dohody o kúpnej cene. Kúpna cena bola v čl. II. 2. oboch zmlúv formulovaná nasledovne: „Zmluvné strany sa dohodli na vyplatení kúpnej ceny vo výške 6.568.642,- SK tak, že celá kúpna cena bude uhradená pri následnom predaji po predložení listu vlastníctva.“ Realita bola taká, že mali záujem o sprostredkovanie predaja predmetných pozemkov a za daným účelom so žalovaným 2/ uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu, ktorou mienili dosiahnuť predaj pozemkov tretej osobe sprostredkovateľskou činnosťou realitnej kancelárie, vrátane oprávnenia na rokovania so záujemcami o kúpu ich pozemkov, ako aj ďalšími podielovými spoluvlastníkmi pozemkov ohľadom ich predkupného práva. Všetku túto agendu vybavoval buď priamo konateľ žalovaného 2/ alebo jeho súčasný právny zástupca. Vyslovil názor, že zrejme v tom čase už bol partnerom žalovaného 2/ aj žalovaný 3/, lebo žalovaný 2/ v tomto čase nemal žiadne finančné prostriedky. Keďže aj z výsledkov dokazovania v tomto spore je zrejmé, že žalovaný 3/ sa dohodol so žalovaným 2/ na odkúpení týchto pozemkov za sumu 400 000 Eur, z ktorej mu už údajne vyplatil 60 000 Eur, je zrejmé že konali v zhode. Poukázal na to, že žalovaný 2/ ho podviedol, keďže mu tvrdil, že žiadneho kupca nemá a o pozemok nie je záujem a treba cenu znížiť, tak postupne dodatkami č.1, 2, 3 k tejto zmluve znižoval dohodnutú kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky podiel až na sumu 73 568,- Eur. Posledný dodatok č. 4 kúpnej zmluvy uzavrel so žalovaným 2/ dňa 25.9.2009, pričom žalovaný 2/ už v tom čase mal so žalovaným 3/ dohodnutú kúpnu zmluvu na kúpnu cenu 1- nového spoluvlastníckeho podielu vo výške 200 000, - Eur, ktorú s ním napokon uzavrel dňa 11.12.2009 ( jej dodatok č. 1 dňa 21.11.2011), pričom z obsahu týchto zmlúv je zrejmé, že žalovaný 3/ vedel o tom, aké podmienky vyplatenia kúpnej ceny sú dohodnuté medzi ním a žalovaným 2/ v základnej zmluve zo dňa 12.10.2007, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne. Zdôraznil, že do dnešnej doby, to je za 11 rokov, mu kúpna cena nebola vyplatená. Rovnako sa plne stotožnil z obsahom vyjadrenia žalobkyne pokiaľ išlo o preukazovanie právneho záujmu na určení jej práva vo vzťahu k ust. § 137 písm. c/ C.s.p. Argumentoval, že toto nové ustanovenie je plne aplikovateľné na prejednávanú vec, pričom jej stanovisko je v súlade aj s ust. § 470 ods. 1,2 C.s.p. Považoval za evidentné, že žalovaný 2/ ako kupujúci a zároveň sprostredkovateľ, porušil ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práva žalobkyne, čo súd prvej inštancie aj správne právne posúdil. Zdôraznil, že nemal na konanie žalovaného 2/ žiadny dosah a bolo zrejmé, že motiváciou konania žalovaného 2/ bola skutočnosť, že v čase kúpy už mal kupca na túto nehnuteľnosť, z ktorého dôvodu porušil predkupné právo žalobkyne. Žalovaný 2/ konal úplne autonómne, o ničom ho neinformoval, pričom všetky zmluvy a listiny vyhotovoval jeho terajší právny zástupca. Pokiaľ ide o žalovaného 3/, zo všetkých okolností vyplýva, že pri kúpe tejto nehnuteľnosti od žalovaného 2/ vo vzťahu k porušeniu predkupného práva žalobkyne a ostatných spoluvlastníkov dobromyseľný nemohol byť. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaný 3/ totiž vedel od počiatku obchodných rokovaní, že mu kúpna cena žalovaným 2/ nikdy nebola vyplatená. Samotná dohoda o cene a dohoda o jej vyplatení podmienená až následným predajom nehnuteľnosti žalovaným 2/ bola v zmluve formulovaná tak, že k takémuto predaju nikdy nemuselo dôjsť. Zmluva takýto záväzok neobsahovala a ďalší predaj bol výslovne na vôli žalovaného 2/. Žalovaný 2/ preto mohol predať nehnuteľnosť aj bez toho, aby mu ako predávajúcemu vyplatil kúpnu cenu. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného 2/ bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 10. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre jeho rozhodnutie o odvolaní relevantné. 11. Odvolateľ v odvolaní nesprávnosť napadnutého rozhodnutia zdôvodnil tým, že žalobkyňa nepreukázala vo veci naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. Závery súdu prvej inštancie o tom, že v prejednávanej veci došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne však v odvolaní nespochybnil. V odvolaní žalovaný 2/ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., ktoré argumentačne zdôvodnil najmä tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 3.5.2015 a 13.2.2017, v dôsledku čoho vec nesprávne právne vec posúdil. 12. V súvislosti s námietkou žalovaného 2/ týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Judikatúra však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). Odvolaním napadnuté rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, stanoviská sporových strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. 13. K odvolacej námietke týkajúcej sa existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení, odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 Obč. Zák. má vecno-právne účinky (ius in rem), čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi - novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu); v takom prípade potom hovoríme o tzv. vecnom predkupnom práve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka).“ Zákon teda dáva na výber, ktoré z týchto riešení zvolí. Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený zároveň uplatňoval relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Obč. Zák.) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúcich z § 603 ods. 3 Obč. Zák. 14. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Obč. Zák. (vecnej povahy) ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. V prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Obč. Zák.). K porušeniu povinnosti predkupného práva dochádza aj vtedy, keď osoba povinná z predkupného práva urobila riadnu ponuku s ohlásením všetkých podmienok ponúknutých treťou osobou oprávnenej osobe, ktorá ju nepovažovala za prijateľnú, a potom táto povinná osoba previedla podiel na veci na tretiu osobu - nadobúdateľa za výhodnejších podmienok ( napr. nižšia cena, výhodnejšie určený spôsob jej splatnosti), než aké boli ponúknuté oprávnenej osobe. 15. V danom prípade sa žalobkyňa rozhodla uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysel §40a Obč. Zák., podala teda určovaciu žalobu o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jej predkupné právo. Domáhala sa určenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov - kúpnych zmlúv z 12.10.2007, ktorými H. F., resp. žalovaný 1/ predali svoje spoluvlastnícke podiely žalovanej 2/. Tým, že si vybrala túto alternatívu, stratila možnosť domáhať sa proti žalovanému 2/ ako kupujúcemu - nadobúdateľovi- nárokov vyplývajúcich z § 603 ods. 3 Obč. zák. Keďže nedošlo k zmene skutkového stavu, odvolací súd plne odkazuje na dôvody uvedené vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 5.10.2015, č.k. 6Co/340/2015-168 a tam vyslovený právny názor, od ktorého nemá dôvod sa odkloniť. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí argumentácia žalovaného 2/, že vyhovením žalobe by sa právne postavenie žalobkyne nezmenilo. 16. Pokiaľ ide o obsah vyjadrení žalovaného 2/ zo dňa 3.5.2016 a 13.2.2017, z ktorých má podľa odvolacej argumentácie vyplývať námietka absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na navrhovanom určení, odvolací súd uvádza, že z uvedených vyjadrení takýto záver nevyplýva. Podať predmetnú určovaciu žalobu žalobkyni umožňoval priamo zákon, t.j. právo domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti právnych úkonov pre prípad porušenia jej predkupného práva. Naviac, v zmysle aktuálne platného a účinného sporového kódexu (ust. § 137 písm. c/) vyplýva, že v súvislosti s takouto žalobou nie je ani potrebné osobitne naliehavý právny záujem preukazovať, nakoľko možnosť podať uvedenú žalobu vyplýva priamo z právneho predpisu, konkrétne z príslušných ustanovení Obč. Zák. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 13.2.2017, námietky žalovaného 2/ smerujú k výhradám týkajúcim sa dôvodnosti úkonov právnej služby zástupcu žalobkyne. Z uvedeného možno uzavrieť, že argumentácia predostretá v tomto vyjadrení nemá relevanciu vo vzťahu k meritu prejednávanej veci. 17. Námietka žalovaného 2/ spočívajúca v tvrdení, že kladný výsledok prejednávanej veci sa predovšetkým dotkne žalovaného 3/ z dôvodu, že založí ďalšie spory o vrátenie žalovaným 3/ poskytnutého finančného plnenia, je rovnako pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 3/ odvolanie vo veci nepodal. Naviac, prípadné súdne spory o vrátenie žalovaným 3/ poskytnutého finančného plnenia nebudú vyvolané kladným rozhodnutím v predmetnej veci, ale až samotným správaním žalovaného 2/, ak finančné prostriedky, ktoré za predaj nehnuteľností od žalovaného 3/ získal, dobrovoľne nevráti. 18. Ďalší argument žalovaného 2/, ktorým poukazuje na údajnú špekulatívnosť konania žalobkyne, ostal len v rovine jeho všeobecného tvrdenia. Za špekulatívne nemožno považovať vyjadrenia žalobkyne pri rokovaniach medzi podielovými spoluvlastníkmi, o to viac, že žalobkyňa sa na rokovaniach ostatných spoluvlastníkov tzv. „bratislavskej skupiny osobne nezúčastnila, pretože ju zastupoval Z.. U.. Z uvedených dôvodov odvolací súd túto jeho námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 19. Pokiaľ žalovaný 2/ v odvolaní dôvodí nesprávnym právnym posúdením veci, tento odvolací dôvod argumentačne nenaplnil. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak súd na prejednávanú vec použil iný právny predpis ako mal použiť alebo ak aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Odvolateľ však v odvolaní vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu poukazuje na vady rozsudku prvoinštančného súdu spočívajúce v nedostatku dôvodov a nezohľadnení jeho konkrétnej argumentácie ohľadom zmeny skutkového stavu, na ktorú poukázal v ním označenom vyjadrení. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 40a, § 140, § 603 Obč. Zák. a tieto aj správne interpretoval. Rovnako správne odkázal aj na ust. § 137 písm. c) a § 220 ods. 2 C.s.p., V podrobnostiam odvolací súd odkazuje na bod 13/ a 14/ odôvodnenia. 20. Odvolacie námietky žalovaného 2/ neboli spôsobilé spochybniť správnosť pre vec podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. podľa zásady úspechu strán v konaní a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd vzal do úvahy predovšetkým zásadu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi sporovými stranami, keď prihliadol na okolnosť, že odvolacie konanie bolo iniciované výlučne žalovaným 2/ a hoci strana žalovaná tvorila nerozlučné procesné spoločenstvo, odvolací súd z tohto dôvodu považoval za nespravodlivé uložiť povinnosť náhrady trov odvolacieho konania aj ostatným žalovaným (1/, 3/). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).