Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/33/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120214305 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120214305.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: V. C.Ý., Č. X, G., proti žalovanému: N.. I. S., G. J. Ú.: X. XX, H., o odňatí oprávnenia vykonávať činnosť súdneho exekútora, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 20C/49/2020-16 zo dňa 12.10.2020, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o odňatie oprávnenia žalovanému N.. I. S. vykonávať činnosť súdneho exekútora s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2020 žalobca žiadal, aby bolo N.. I. S. odobraté oprávnenie vykonávať činnosť súdneho exekútora s odôvodnením, že žalovaný neoprávnene, protiprávne a nezákonne nariadil a realizoval exekúciu v konaní vedenom pod sp. zn. 422EX 208/2020, ktorou ho poškodil. 3. Súd prvej inštancie na základe ustanovení § 10 ods. 1, § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a § 8 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť pre absenciu právomoci súdu konať v predmetnej veci a vec postúpil príslušnému Ministerstvu spravodlivosti SR. 4. O trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca síce zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu, o ktorej súd nie je oprávnený rozhodnúť, ale pretože žalovanému žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal. 5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby súd vo veci konal a rozhodol tak, že N.. I. S., ako fyzickej osobe, bude na dobu 5 rokov odňaté oprávnenie na výkon činnosti exekútora. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď tento dospel k záveru, že nemá dostatok právomoci vo veci konať, nesprávne vyhodnotil žalobu ako sťažnosť a postúpil vec Ministerstvu spravodlivosti SR. Zdôraznil, že žalobu podal proti fyzickej osobe a nie je to sťažnosť na postup exekútora a exekútorského úradu, takúto sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR nechcel podať a nechcel ani, aby súd tomuto ministerstvu, ako orgánu štátneho dohľadu nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov, jeho žalobu postúpil. Trval na tom, že nakoľko k jeho poškodeniu došlo konaním fyzickej osoby a proti tejto fyzickej osobe podal riadnu, oprávnenú a zákonnú žalobu, je na konanie a rozhodnutie príslušný Okresný súd Bratislava I. Uviedol, že v danej veci má právo na súdnu ochranu a právo na realizáciu súdneho konania, vrátane vykonania dokazovania v predmetnej veci. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými právnymi normami dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je správne a stotožnil sa aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam žalobcu považuje za potrebné uviesť, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. 8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť"). 9. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor má v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. 10. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. 11. Podľa ustanovenia § 7 Exekučného poriadku orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (ďalej len "komora"). 12. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 Exekučného poriadku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva štátny dohľad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov. 13. Podľa ustanovenia § 9 písm. a) Exekučného poriadku Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva exekútorov. 14. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal súdnej ochrany pre nedodržanie zákonného postupu súdnym exekútorom N.. I. S. v exekučnom konaní vedeným pod. sp. zn. 422EX 208/2020 a je zrejmé, že k uvedenému malo dôjsť práve pri výkone exekučnej činnosti. Exekútor je osoba splnomocnená zákonom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, ktoré inak prislúcha všeobecným súdom. Prenesenie časti kompetencií zo štátu na tieto osoby je zvýraznené tým, že exekútorovi sa pri tejto činnosti priznalo postavenie verejného činiteľa. Vzhľadom na to, že exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie tejto činnosti je súčasne výkonom verejnej moci, právny vzťah medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. 15. Pokiaľ je v osobitnom predpise daná právomoc na konanie a rozhodovanie v zákonom vymedzenom rozsahu inému orgánu verejnej moci ako súdu, je potrebné aplikovať ustanovenia tohto osobitného predpisu. V zmysle Exekučného poriadku štátny dohľad nad činnosťou exekútora vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Keďže žalobca žiadal odňať žalovanému oprávnenie na výkon činnosti exekútora, súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie v tejto veci zastavil a postúpil vec Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, pretože rozhodovanie o takomto návrhu patrí do právomoci tohto orgánu, a nie do právomoci všeobecných súdov. 16. Keďže odvolací súd nezistil existenciu ani iných dôvodov, ktoré by zakladali nezákonnosť, či inú nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 17. Odvolací súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami jeho § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci samej úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).