Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/24/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120215004 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120215004.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: MIKI GROUP, s.r.o., Grúňanská 989, 029 44 Rabča, IČO: 36 757 446, zastúpeného advokátom Mgr. Stanislav Fekete, Námestie sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad proti žalovanému: GRUNDER RESIDENCE, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 51 212 021, zastúpenému advokátom JUDr. Denisa Hostačná, Dunajská 4, 811 08 Bratislava o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/146/2020-100 zo dňa 12.10.2020 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/146/2020-100 zo dňa 12.10.2020 v napadnutej časti výrokov I. a II. m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zriadil záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich zo zmluvy o dielo zo dňa 9.10.2018 vo výške 100.000,- eur s príslušenstvom a z titulu 13-tich neformálnych objednávok vo výške 288.288,71 eura s príslušenstvom, a to na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, obec V. L., k. ú. G. C.Q., Okresný úrad A., katastrálny odbor (byty č. 0-2, 1-9, 0-3, 3-52); výrokom II. súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, t.j. žalobu o zaplatenie pohľadávky voči žalovanému; výrokom III. súd prvej inštancie len deklaroval, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, t.j. výrok III. napadnutého uznesenia neobsahoval žiadne rozhodnutie súdu o trovách konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.10.2020 sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 9.10.2018 žalobca dodal žalovanému stavbu bytového domu Benalex Home Residence podľa právoplatných stavebných povolení a projektovej dokumentácie. Z účtovných dokladov (stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.9.2020 a saldo ku dňu 30.9.2020) podľa tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalobca doteraz žalovanému za dodané dielo vyfakturoval vo faktúre č. 20190801 zo dňa 5.9.2019 sumu 390.228,56 eura, vo faktúre č. 20190903 zo dňa 7.10.2019 sumu 290.751,09 eura, vo faktúre č. 20191002 zo dňa 13.11.2019 sumu 153.088,29 eura, vo faktúre č. 20191101 zo dňa 2.12.2019 sumu 80.920,12 eura, vo faktúre č. 2019201 zo dňa 8.1.2019 sumu 87.431,80 eura, vo faktúre č. 20200101 zo dňa 15.2.2020 sumu 9.448,18 eura, vo faktúre č. 20200201 zo dňa 29.2.2020 sumu 15.000,- eur, vo faktúre č. 20200301 zo dňa 15.4.2020 sumu 76.774,06 eura, teda cenu za dielo celkom vo výške 1.103.642,10 eura. Podľa čl. 7.8 zmluvy o dielo žalovaný uhradil 90% z fakturovanej čiastky bez DPH + 100% (t.j. celkom sumu 1.003.642,10 eura) a zadržal 10% z fakturovaných súm bez DPH (sumu 100.000,- eur) z titulu zádržného a zábezpeky. Podľa čl. 7.9 zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal, že zádržné vo výške 5% z celkovej ceny za dielo uhradí po uplynutí 90 dní od podpisu preberacieho protokolu, prípadne odo dňa odstránenia zistených vád a nedorobkov. Podľa čl. 5.1 zmluvy o dielo bol termín odovzdania diela pôvodne dohodnutý v rámci mesiaca marec 2020, teda najneskôr do 31.3.2020, avšak z dôvodu existencie objektívnych prekážok, ktoré nastali nezávisle od vôle žalobcu (nemožnosť pokračovania stavebných prác z dôvodu nízkych teplôt a vlhkosti, vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou COVID-19), sa termín pre odovzdanie diela v súlade s čl. 4.5 zmluvy o dielo predĺžil minimálne o 92 dní, t.j. pripadol na deň 1.7.2020. Žalovaný v priebehu mesiaca apríl 2020 odovzdal (a aj previedol vlastnícke právo) k väčšine bytov v bytovom dome tretím osobám bez toho, aby bolo dielo najprv riadne prevzaté od žalobcu v súlade s čl. XVII. zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že doposiaľ neexistuje preberací protokol, nie je možné jednoznačne ustáliť, či dielo, ktoré žalovaný fakticky prevzal a následne aj ďalej previedol tretím osobám, malo vôbec nejaké vady a ak áno, akého charakteru. Pokiaľ by však dielo malo vady, ktoré by bránili jeho riadnemu užívaniu, podľa názoru žalobcu by zrejme nebolo možné jednotlivé byty skolaudovať a následne odovzdať klientom žalovaného v dohodnutom štandarde, z čoho žalobca usudzuje, že dielo bolo žalobcom vykonané bez vád, t.j. v súlade s uzavretou zmluvou. Z toho dôvodu žalobca považuje výzvu zo dňa 24.7.2020, ktorou žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie zádržného a záručnú zábezpeku, za čisto účelový právny úkon. Skutočnosť, že nárok na zaplatenie zádržného a záručnej zábezpeky žalovaný ani nepopiera, vyplýva z toho, že si svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu započítal. Na vyššie uvedenú výzvu žalovaného žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 7.9.2020, v ktorom vyvrátil argumenty žalovaného vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute a vyzval žalovaného na formálne odovzdanie a prevzatie diela, avšak žalovaný na predmetnú výzvu vôbec nereagoval. Vychádzajúc z judikovaného právneho názoru započítací prejav je možné urobiť až vtedy, keď sa pohľadávky stretli, teda keď sú splatné, z čoho podľa žalobcu logicky vyplýva, že žalovaný žalobcovu pohľadávku na zaplatenie zádržného uznáva a považuje ju aj za splatnú. Za uznanie nároku žalobcu zo strany žalovaného možno považovať s poukazom na § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka aj čiastočnú úhradu vyššie citovaných faktúr. Ďalej žalobca uviedol, že okrem uvedenej dlžnej sumy 100.000,- eur má žalobca voči žalovanému nárok aj na zaplatenie ceny za práce a dodávky materiálu, ktoré si žalovaný objednal u žalobcu nad rámec vyššie citovanej zmluvy o dielo na základe 13-tich neformálnych objednávok a ktoré mu aj boli preukázateľne dodané, a to v hodnote 288.288,71 eura, na úhradu ktorej žalobca vyzval žalovaného v Oznámení a výzve zo dňa 25.8.2020, na ktorú však žalovaný vôbec nereagoval. Vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam odôvodňujúcim potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný sa v ostatnom čase zbavuje svojho nehnuteľného majetku, resp. sa chystá zbaviť svojho zostávajúceho majetku, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 29.9.2020 vyplýva, že žalovaný vlastní už len 3 byty z celkového počtu 58, a to byty č. 0-2, 1-9, 0-3 a zároveň v predmetnom bytovom dome už dochádza k prevodu bytov č. 2-25, 3-39, 3-52, čo znamená, že všetky ostatné byty už žalovaný buď predal alebo sa zmluvne zaviazal v dohľadnej dobe predať tretím osobám. Vychádzajúc z toho, že 3-izbový byt 1PA2 na prízemí o výmere 79,70 m2 žalovaný ponúka za predpredajovú cenu 145.490,- eur, resp. 1.484,59 eura/m2, celková hodnota zostávajúcich 4 bytov vo vlastníctve žalovaného zodpovedá približne výške istiny pohľadávky žalobcu voči žalovanému, t.j. celkom 388.288,71 eura. Nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok v hodnote pohľadávky žalobcu už prakticky nevlastní. Podľa názoru žalobcu možno účel sledovaný žalobcom dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením s tým, že v prípade neposkytnutia predbežnej ochrany súdom reálne hrozí, že výkon budúceho rozhodnutia bude ohrozený a žalobcovi vznikne neodstrániteľná ujma. Žalobca mal za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 324 ods. 1, ods. 3, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 334, § 341 ods. 1, § 343 ods. 1, ods. 2, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že svojím návrhom žalobca žiada vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, pričom po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť, nakoľko návrhom bolo preukázané, že existujúci stav medzi účastníkmi vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a z dokladov založených v spise mal súd prvej inštancie za osvedčenú pohľadávku žalobcu titulom zádržného a titulom zaplatenia ceny za práce a dodávky materiálu nad rámec zmluvy o dielo (na základe 13 objednávok žalovaného). Súd prvej inštancie mal ďalej za osvedčenú skutočnosť, že žalovaný prevádza vlastnícke právo k bytom a že v čase podania návrhu bol vlastníkom už len 3 bytov v predmetnom bytovom dome (k prevodu ďalších práve dochádza a je vyznačená plomba na LV). Porovnaním ceny prevádzaných bytov a výšky pohľadávky žalobcu mal súd prvej inštancie za osvedčenú primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, teda jeho „proporčnosť“ vo vzťahu k pohľadávke žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný sa snaží svojím konaním „znemožniť“ (minimalizovať) vymoženie žalobcovej pohľadávky, resp. skomplikovať jej vymoženie uplatnením si zmluvnej pokuty za obdobie, keď žalobca nebol z objektívnych dôvodov v omeškaní s odovzdaním diela (takto sa to javí v kontexte skutočnosti, že žalovaný byty aj s údajnými vadami prevádza na tretie osoby). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vytvára predpoklad pre účinnú ochranu subjektívnych práv žalobcu a zabezpečuje sa efektívnosť výkonu práva žalobcu v prípade jeho úspechu vo veci samej. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že obsah zabezpečovacieho opatrenia je súladný s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj za to, že zdanlivo znevýhodňujúce postavenie žalovaného, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, je vyvažované právom podať opravný prostriedok, ako i právom podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, prípadne domáhať sa nároku na náhradu škody a inej ujmy spôsobenej zabezpečovacím opatrením - ak sa žalobe žalobcu vo veci samej nevyhovie. 4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil. Žalovaný v rozsahom a prílohami obsiahlom odvolaní uviedol, že žalobca konajúcemu súdu opísal stav, ktorý je v absolútnom rozpore s reálnym skutkovým stavom. Vo vzťahu k predĺženiu termínu zhotovenia diela žalovaný namietal, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. V., body 5.4.4 a 5.5 zmluvy o dielo a z toho dôvodu sa nemôže dovolávať predĺženia termínu na dokončenie diela. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný zaoberá vadami diela s tým, že k domnienke žalobcu, že pokiaľ by dielo malo nejaké vady, nebolo by ho možné skolaudovať, uviedol, že kolaudácia diela neznamená, že dielo je dokončené a bez vád a nedorobkov, pričom táto dedukcia navyše postráda akúkoľvek logiku a nemá podklad v zmluve, nakoľko v zmysle zmluvy bol dohodnutý samostatný termín odovzdania diela ku kolaudácii (november 2019) a samostatný termín finálneho dokončenia diela (marec 2020). Kolaudácia bola uskutočnená v mesiaci december 2019 - kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.2.2020. Z dôvodu nutnosti dodržania zmluvných záväzkov s vlastnými klientmi (t.j. kupujúcimi) musel žalovaný pristúpiť k odovzdávaniu bytových jednotiek, ktoré vykazovali vady a nedorobky a vo všeobecnosti boli nekvalitne realizované, pričom jednotlivé vady a nedorobky v zmysle odovzdávacích protokolov žalovaný bezodkladne zasielal žalobcovi na odstránenie so striedavým výsledkom - niektoré vady boli odstránené a niektoré nie, t.j. žalobca mal nespochybniteľnú vedomosť o vadách a nedorobkoch diela a teda jeho domnienky o bezvadnosti vykonaného diela sú nesprávne. Žalovaný mal jednoznačne za to, že žalobca sa dostal do omeškania s plnením zmluvy v dohodnutých termínoch a ku dňu 24.7.2020 mal žalovaný podľa svojho tvrdenia preukázané, že mu vznikla pohľadávka vo výške 322.000,- eur titulom zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela, ktorá nebola doposiaľ voči žalobcovi vyúčtovaná a žalovaný si ju bude uplatňovať samostatným podaním. Vo vzťahu k započítaniu žalovaný uviedol, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 9.10.2018 zmluvu o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 4.2.2019, ktorej predmetom bola pôžička vo výške 150.000,- eur splatná dňa 15.5.2019 za účelom poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré mal dlžník použiť na zabezpečenie výstavby bytového domu Benalex Home Residence, t.j. pôžička má priamy súvis s predmetným dielom. Žalobca pôžičku v lehote splatnosti neuhradil. Ďalej žalovaný poukázal na čl. VII. bod 7.8, čl. XX. bod 20.3 a čl. XXI. bod 21.3 zmluvy o dielo s tým, že žalovaný evidoval sumu 139.262,86 eura ako sumu zádržného a sumu 139.262,86 eura ako sumu záručnej zábezpeky. Vzhľadom na to, že žalobca sumu 150.000,- eur v lehote splatnosti nevrátil, žalovaný si dňa 1.6.2020 jednostranným započítaním pohľadávok započítal nesplatenú pôžičku vo výške 150.000,- eur voči sume 139.262,86 eura, t.j. voči sume zádržného a zároveň voči časti záručnej zábezpeky vo výške 10.737,14 eura. Žalovaný z dobrej vôle a napriek tomu, že mu dielo nebolo odovzdané a neboli odstránené jeho vady a nedorobky, dňa 15.7.2020 bezhotovostným prevodom na účet žalobcu uhradil sumu 28.525,72 eura ako časť sumy záručnej zábezpeky. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca v súčasnosti nemá nárok na úhradu zádržného v zmysle zmluvy a zostávajúca suma 100.000,- eur ako zvyšok záručnej zábezpeky je v zmysle zmluvy viazaná na dobu 5 rokov, až do uplynutia záručnej doby na dielo. Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným neformálnym objednávkam žalovaný v odvolaní uviedol, že sa s nimi po prvý krát oboznámil až listom žalobcu zo dňa 25.8.2020, pričom nemá vedomosť o žiadnych prácach, ktorých úhradu žalobca požaduje, nie sú evidované v stavebnom denníku a žalovaný nemá vedomosť o tom, či boli alebo neboli zrealizované. Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k predmetným prácam nebola zo strany žalobcu vystavená žiadna faktúra a žalobca žalovanému nepredložil žiadne objektívne preskúmateľné podklady. Žalobca žiadnym spôsobom nenavrhol zmenu diela o práce, ktoré údajne vykonal a požaduje ich uhradiť. Zároveň však žalobca v zmluve prehlásil, že predložil úplnú cenovú ponuku a svojím podpisom na zmluve súhlasil s tým, že nebude mať nárok na úhradu činností nezahrnutých v cenovej ponuke. Žalovaný v odvolaní poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by podložil alebo iným spôsobom osvedčil svoje tvrdenia k nároku na úhradu 288.288,71 eura, čiže nedoložil žiadnu objednávku, cenovú ponuku ani platne uzavretý dodatok k zmluve. Podľa názoru žalovaného je vzhľadom na žalovaným popísaný skutkový stav, na rozdiel od návrhu žalobcu aj podložený relevantnými dôkazmi, dôvodne spochybnený aj samotný nárok žalobcu, ktorý mal byť napadnutým rozhodnutím zabezpečený. Pohľadávka, na základe ktorej sa má zasiahnuť do oprávnenia inej osoby s určitou vecou nakladať alebo ju scudzovať, musí byť dostatočne určitá a bez väčších pochybností, pričom pohľadávka žalobcu vo svetle predložených dôkazov taká nie je. Za absurdnú žalovaný považuje obavu žalobcu, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku za účelom vyhnutia sa prípadnej exekúcii, nakoľko žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorej obchodná činnosť spočíva práve vo výstavbe a následnom predaji postavenej nehnuteľnosti a je to činnosť, z ktorej žalovaný generuje zisk a prospech. Predaj nehnuteľnosti predstavuje len zmenu formy majetku žalovaného - za nehnuteľnosť obdrží riadnu trhovú cenu, v dôsledku čoho nemôže byť ani údajná pohľadávka veriteľa ohrozená, keďže majetok žalovaného sa predajom nehnuteľností nezmenšil. Vo vzťahu k bytu 3-52 žalovaný v odvolaní uviedol, že dňa 2.10.2020 bol rozhodnutím Okresného úradu A., katastrálneho odboru, povolený vklad vlastníckeho práva v prospech p. J. C. a napriek tomu žalobca navrhol zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve inej osoby ako je osoba žalovaného, čo žalovaný považuje za neprípustný a nezákonný zásah do vlastníckeho práva p. C., ktorý s predmetom tohto konania nemá žiadnu spojitosť alebo vedomosť. Vo vzťahu k bytu 1-9 žalovaný uviedol, že tento bol zmluvne rezervovaný klientovi p. O. P., ktorý k nemu platne uzavrel rezervačnú zmluvu dňa 31.8.2020 a zmluvu o prevode vlastníckeho práva dňa 29.9.2020, pričom pán P. prostredníctvom hypotekárneho úveru uhradil kúpnu cenu v plnej výške a aktuálne je v konaní zápis záložnej zmluvy v prospech banky. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.11.2020, v ktorom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 4.8.2020 pod sp. zn. III.ÚS 294/2020 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.6.2019 pod sp. zn. 5Cdo/25/2019 s tým, že v zmysle uvedenej judikatúry možno mať za to, že pre osvedčenie nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa nevyžaduje, aby žalobca už v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia preukázal dôvodnosť nároku v takom rozsahu, ako sa to vyžaduje pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca poukázal na to, čo žalovaný nespochybňuje, t.j. platnosť zmluvy o dielo zo dňa 9.10.2018, dodanie stavby bytového domu Benalex Home Residence, faktické odovzdanie a predaj bytov tretím osobám, splatnosť pohľadávky z titulu zádržného vo výške 100.000,- eur. Žalobca zotrval na svojom tvrdením že dielo bolo dodané riadne a včas a ak na diele existovali drobné vady a nedorobky, tieto už boli odstránené. V súvislosti s údajným omeškaním žalobcu poukázal žalobca opätovne na skutočnosti uvedené vo vyjadrení k výzve zo dňa 7.9.2020 a poprel, že by sa zúčastňoval kontrolných dní. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 7.1.2020 jednoznačne vyplýva, že stavebné práce boli zastavené z dôvodu nevhodných podmienok na stavbe, a to nízkej teploty a vysokej vlhkosti, ktoré neumožňovali vykonávať práce s tzv. „mokrým procesom“, čo nastalo z dôvodov na strane žalovaného, ktorý napriek výzvam žalobcu nezabezpečil riadne vykurovanie stavby a v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu už vykonaných omietok a malieb, príp. nebolo možné dokončiť obklady. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadom započítania pohľadávky žalovaného z titulu pôžičky v sume 150.000,- eur voči pohľadávke žalobcu na zádržné v sume 139.262,86 eura a na záručnú zábezpeku v sume 10.737,14 eura žalobca vo vyjadrení uviedol, že okrem prípadov uvedených v §§ 359 a 360 Obchodného zákonníka nie je možné započítať proti splatnej pohľadávke nesplatnú pohľadávku. K zápočtu údajnej pohľadávky žalovaného došlo dňa 1.6.2020, kedy ešte nebola splatná pohľadávka žalobcu z titulu jeho nároku na zádržné, v dôsledku čoho je dané započítanie neplatné. Podobný záver nevyhnutne platí aj o zápočte predmetnej pohľadávky voči nesplatnej pohľadávke žalobcu z titulu záručnej zábezpeky. V súvislosti s nárokom žalobcu z titulu zaplatenia ceny za dodané práce a dodávky materiálu nad rámec zmluvy o dielo na základe 13 objednávok žalovaného žalobca uviedol, že uvedené objednávky, ktoré sú bližšie špecifikované v Oznámení a výzve zo dňa 25.8.2020, vznikali v priebehu zhotovovania diela a ich predmetom bolo dodanie stavebných prác a materiálu, ktoré neboli zahrnuté v rozpočte stavby. Žalovaný si napr. u žalobcu objednal dodanie a montáž dvoch osobných výťahov s 5-timi stanicami v hodnote 65.199,90 eura, o čom svedčia záznamy v stavebnom denníku zo dňa 3.12.2019 a 15.12.2019. Nakoľko všetkých 13 objednávok sa uskutočnilo neformálnym spôsobom, t.j. ústne alebo e-mailom, ako dôkazy o ich existencii môžu okrem záznamov v stavebnom denníku a e-mailovej komunikácie slúžiť výpovede svedkov, znalecké posudky, ohliadka objektu a pod., teda dôkazy, ktoré sú nad rámec dokazovania v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalobcu teda vôbec nevyplýva, že by nárok žalobcu nebol vôbec dôvodný, resp. neexistoval. Z protichodných tvrdení sporových strán a doložených dôkazov akurát vyplýva, že žalovaný oba nároky žalobcu spochybňuje a nemieni ich dobrovoľne uhradiť, v dôsledku čoho musí žalobca svoje nároky uplatniť riadnou žalobou o zaplatenie a v konaní vo veci samej produkovať ďalšie dôkazy. Vo vzťahu k obave z ohrozenia budúcej exekúcie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil obavu žalobcu, že reálne dochádza k prevodu nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti uznesenia a že týmto prevodom dochádza k reálnemu zmenšeniu majetku žalovaného. Môže byť síce pravdou, že žalovaný prevodom nehnuteľností realizuje svoju obchodnú činnosť a dochádza k transformácii nehnuteľného majetku na peňažné prostriedky, avšak týmto nie je obava žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie vôbec vyvrátená, nakoľko pokiaľ by došlo k transformácii nehnuteľného majetku žalovaného na peňažné prostriedky, žalovanému by nič nebránilo sa tohto ľahko likvidného majetku v momente zbaviť, či už vyrovnaním záväzkov žalovaného voči tretím osobám alebo spriazneným subjektom, prípadne vyplatením podielu na zisku spoločníkom, resp. podielu na likvidačnom zostatku a podobne. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. 6. V nadväznosti na napadnuté uznesenie bol súdu prvej inštancie dňa 22.12.2020 doručený list Okresného úradu A., katastrálny odbor zo dňa 8.12.2020, z ktorého vyplýva, že prešetrením bolo zistené, že napadnuté uznesenie nevychádza z údajov katastra, nakoľko byt č. 3-52 bol kúpnou zmluvou Z.- XXXX/XXXX zo dňa 2.10.2020 prepísaný na iného vlastníka C. J. (úver záložná zmluva Z.-XXXX/XXXX zo dňa 21.8.2020), v dôsledku čoho predmetná listina (napadnuté uznesenie) je nezapísateľná v časti byt č. 3-52, ktorý nie je vo vlastníctve žalovaného. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 8. V súvislosti s rozsahom vecného prejednania odvolania žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/146/2020-100 zo dňa 12.10.2020 v celom rozsahu, pričom odvolaním dotknuté výroky I. a II. sú výrokmi, ktoré obidva priamo súvisia s vyhovením návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom prvej inštancie, keď výrokom I. súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu a výrokom II. v priamej súvislosti s nariadením zabezpečovacieho opatrenia uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej. Výrok III. o náhrade trov konania neobsahoval žiadne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, nakoľko ním súd prvej inštancie len deklaroval, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, v dôsledku čoho predmetom prejednania odvolacím súdom boli výlučne odvolaním žalovaného dotknuté výroky I. a II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 11. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 18. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 19. Zo znenia ustanovenia § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia je daná povinnosť navrhovateľa neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opisom rozhodujúcich skutočností v návrhu osvedčiť nielen potrebu nariadenia neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia, ale súčasne je daná i povinnosť v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na jeho nariadenie. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. 1Cdo/147/2011 vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“ 21. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podanom na súd pred začatím konania vo veci samej, žalobca v súvislosti s nárokom v celkovej sume 388.288,71 eura s príslušenstvom, ktorému má byť navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnutá ochrana, uviedol, že tento pozostáva z nároku v sume 100.000,- eur z titulu zádržného a zábezpeky v zmysle zmluvy dielo zo dňa 9.10.2018 a z nároku v sume 288.288,71 eura z titulu neuhradenej ceny za práce a dodávky materiálu na základe 13-tich neformálnych objednávok, ktoré mali byť žalobcom vykonané v prospech žalovaného nad rámec predmetnej zmluvy o dielo. 22. Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom dňa 9.10.2018 v písomnej forme, pričom podľa čl. XXVI., bod 26.1, druhá veta akékoľvek zmeny tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomných a očíslovaných dodatkov, podpísaných oboma zmluvnými stranami, čím nie je dotknuté ustanovenie čl. XI., bodu 11.1 tejto zmluvy, podľa ktorého akékoľvek kvantitatívne zmeny (rozšírenie alebo obmedzenie rozsahu diela) alebo kvalitatívne zmeny (iná zmena diela) v priebehu zhotovovania diela je možné uskutočniť iba na základe písomného dodatku k tejto zmluve po vzájomnej dohode medzi zhotoviteľom a objednávateľom alebo na základe pokynu objednávateľa podľa bodu 11.5. tohto článku zmluvy, v zmysle ktorého si objednávateľ vyhradil právo na základe písomného pokynu doručeného zhotoviteľovi zmeniť dielo, poskytnúť zhotoviteľovi materiály, veci alebo služby. 23. Článok XI. predmetnej zmluvy o dielo v bodoch 11.2, 11.3, 11.4, 11.5, 11.6 a 11.7 upravuje podrobným spôsobom zmluvne dohodnutý postup zmluvných strán v prípade zmeny diela. 24. Článok VI. predmetnej zmluvy o dielo obsahuje dohodu zmluvných strán o cene diela dohodnutej vo výške 2.800.000,- eur bez DPH, ktorá mala predstavovať maximálnu cenu za dielo určenú dohodou zmluvných strán vychádzajúcou z projektu a cenovej ponuky (vrátane rozpočtu a výkazu výmer) s tým, že je pre zmluvné strany záväzná a súčasne zmluvné strany prehlásili, že cenová ponuka zhotoviteľa je úplná. Dielo malo byť podľa čl. V., bod 5.1 predmetnej zmluvy odovzdané ku kolaudácii: november 2019 a dokončené dielo malo byť odovzdané do: marec 2020, pričom čl. V., bod 5.4 definuje jednotlivé prekážky, ktoré môžu predĺžiť termíny zhotovovania diela s tým, že v bodoch 5.5 a 5.6 sú jasne upravené povinnosti zhotoviteľa v prípade vzniku uvedených prekážok. 25. Článok VII. zmluvy o dielo obsahuje dohodu zmluvných strán o platobných podmienkach, v zmysle ktorej mala byť úhrada ceny za dielo realizovaná postupne platením skutočne vykonaných prác a dodaných materiálov na základe čiastkových faktúr a konečnej faktúry s tým, že pred vystavením čiastkovej faktúry mal zhotoviteľ predložiť technickému dozoru objednávateľa na kontrolu súpis vykonaných prác a dodaných materiálov, ktorý po jeho schválení technickým dozorom objednávateľa mal tvoriť prílohu faktúry. 26. Článok VII., body 7.8. a 7.9 zmluvy o dielo obsahovali dohodu zmluvných strán o tom, že faktúry budú uhradené vo výške 90% z fakturovanej čiastky bez DPH + 100% DPH. Objednávateľ zadrží bezúročne 10% z fakturovanej čiastky bez DPH za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenia záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy v súlade s článkom XXI. tejto zmluvy s tým, že z uvedených 10% tvorí 5% zádržné a 5% záručnú zábezpeku. Zádržné vo výške 5% z celkovej ceny za dielo sa objednávateľ zaväzuje uhradiť po uplynutí 90 dní od podpisu preberacieho protokolu, prípadne odo dňa odstránenia zistených vád a nedorobkov, pokiaľ tieto boli v zmysle článku XVII. bodu 17.3.3 zistené, na základe písomnej výzvy zhotoviteľa, ku ktorej bude priložená kópia podpísaného preberacieho protokolu. Záručnú zábezpeku sa objednávateľ zaväzuje uhradiť po uplynutí záručnej doby alebo po predložení bankovej záruky v zmysle článku XXI. tejto zmluvy. 27. Podľa článku XX., bod 20.3 zmluvy o dielo je záručná doba na zhotovené dielo v trvaní 5 rokov a začína plynúť podpisom preberacieho protokolu v zmysle článku XVII. bod 17.3 a 17.4 tejto zmluvy a zároveň odstránením zistených vád a nedorobkov. Záručná doba sa počas odstraňovania vád predlžuje o čas potrebný na odstránenie vád, ak ide o vadu, za ktorú zodpovedá zhotoviteľ. 28. Zo znenia článku XXI., body 21.2 a 21.3 zmluvy o dielo vyplýva, že zádržné vo výške 5% z celkovej ceny za dielo sa objednávateľ zaväzuje uhradiť po uplynutí 90 dní od podpisu preberacieho protokolu, prípadne odo dňa odstránenia zistených vád a nedorobkov, pokiaľ sa tieto v zmysle článku XVII bod 17.3.3 tejto zmluvy vyskytnú, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa, ku ktorej bude priložená kópia podpísaného preberacieho protokolu, prípadne protokolu o odstránení zistených vád a nedorobkov. Záručnú zábezpeku sa objednávateľ zaväzuje uhradiť po uplynutí záručnej doby a po odstránení všetkých reklamovaných vád a nedorobkov, ktoré boli spôsobené preukázateľným porušením povinností zhotoviteľa vyplývajúcich mu z tejto zmluvy v rámci záručnej doby, a to na základe písomnej výzvy zhotoviteľa, ktorá bude obsahovať prehlásenie zhotoviteľa, že všetky reklamované vady boli odstránené, príp. uhradí zníženú zábezpeku o sumu použitú objednávateľom v zmysle tejto zmluvy. Zhotoviteľ má po uplynutí šiestich mesiacov od podpisu preberacieho protokolu, prípadne odo dňa odstránenia zistených vád a nedorobkov, pokiaľ sa tieto v zmysle článku XVII. bod 17.3.3 tejto zmluvy vyskytnú, s predchádzajúcim písomným súhlasom objednávateľa právo nahradiť záručnú zábezpeku neodvolateľnou a neobmedzenou bankovou zárukou, ktorej text bude vopred predložený objednávateľovi na odsúhlasenie a zároveň bude aj objednávateľom vopred odsúhlasená, ktorá bude vystavená tak, aby zabezpečovala záväzky zhotoviteľa vyplývajúce mu z tejto zmluvy. Banková záruka bude platná 5 rokov od riadneho vykonania a odovzdania diela a po odstránení všetkých reklamovaných vád a nedorobkov. 29. Vo vzťahu k tvrdenému nároku vo výške 100.000,- eur žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalovaný zadržal 10% z fakturovaných súm bez DPH (sumu 100.000,- eur) z titulu zádržného a zábezpeky, pričom ako listinné dôkazy žalobca predložil v návrhu uvádzané faktúry, ktorými mala byť fakturovaná cena diela (bez predloženia zmluvou predpokladaných príloh faktúr predstavujúcich potvrdené súpisy vykonaných prác a dodaných materiálov), žalobcom vytvorené účtovné zostavy predstavujúce stav záväzkov a pohľadávok ku dňu 30.9.2020 a saldo. Žalobca nepredložil súdu doklady, z ktorých by bolo možné zistiť výšku žalovaným uhradených súm z jednotlivých faktúr, pričom z predloženého salda je zrejmé, že žalobca pri piatich faktúrach z celkového počtu osem faktúr do sumy 100.000,- eur zahrnul celých zadržaných 10% z fakturovaných čiastok bez DPH, t.j. tak 5% zádržné, ako aj 5% záručnú zábezpeku. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádza skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru preukazujú síce nie formálne, ale faktické prevzatie diela, avšak neuvádza vôbec žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku žalobcu na úhradu záručnej zábezpeky viazanú buď na uplynutie päťročnej záručnej doby alebo na jej nahradenie bankovou zárukou. Rovnako žalobca nepredložil žiaden dôkaz osvedčujúci skutočnosť, že v zmysle predmetnej zmluvy o dielo vyzval žalovaného na úhradu tvrdeného nároku na zádržné a záručnú zábezpeku, keďže z listín pripojených žalobcom k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva len skutočnosť, že listom zo dňa 7.9.2020 žalobca vyzval žalovaného na prevzatie diela na základe preberacieho protokolu v súlade s čl. XVII. zmluvy o dielo. Odvolací súd súčasne konštatuje neopodstatnenosť tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, podľa ktorého žalovaný nárok na zaplatenie zádržného a záručnej zábezpeky nepopiera, čoho dôkazom má byť to, že si svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu započítal voči nároku žalobcu na zaplatenie zádržného a záručnej zábezpeky. Z listu žalovaného zo dňa 24.7.2020 nepochybne vyplýva, že ním nebol urobený jednostranný úkon započítania vzájomných pohľadávok a záväzkov, nakoľko v ňom žalovaný len uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 322.000,- eur a vyzval žalobcu na jej úhradu prevodom na účet žalovaného s tým, že len oznámil žalobcovi možnosť jednostranného započítania v prípade neuhradenia dlžnej sumy. 30. Vo vzťahu k tvrdenému nároku na zaplatenie sumy 288.288,71 eura z titulu neuhradenej ceny prác a materiálov dodaných nad rámec predmetnej zmluvy o dielo na základe 13-tich neformálnych objednávok žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol len 3 vety s odkazom na list žalobcu zo dňa 25.8.2020, čo rozhodne nemožno považovať za opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca žiadnym spôsobom v návrhu neidentifikoval tvrdené neformálne objednávky ich dátumom, obsahom, zadávajúcou osobou za žalovaného ako objednávateľa, dokladom o ich reálnom vykonaní a dokladom osvedčujúcim skutočnosť, že naozaj išlo o práce a dodávky zrealizované nad rámec predmetnej zmluvy o dielo. Žalobca nepredložil ani žiadne faktúry, ktorými by tvrdenú sumu vo výške 288.288,71 eura fakturoval žalovanému. Rovnako žalobca neuviedol žiadne tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, z akého dôvodu nebol v prípade ním tvrdených dodávok nad rámec zmluvy o dielo dodržaný postup predpokladaný písomnou zmluvou o dielo v článku XI. V liste žalobcu zo dňa 25.8.2020 adresovanom žalovanému a nadpísanom ako „Oznámenie a výzva“ sa nachádza len v tabuľkovej forme vypracovaný popis prác a dodávok s uvedením ich obvyklej ceny. Žiadne iné listiny vo vzťahu k tvrdenej pohľadávke vo výške 288.288,71 eura k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložené neboli, pričom ani z listín pripojených žalobcom k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného nevyplýva osvedčenie skutočnosti, že išlo o práce a dodávky nad rámec písomnej zmluvy o dielo, keď napríklad žalobca uviedol, že žalovaný si objednal dodanie a montáž dvoch osobných výťahov v hodnote 65.199,90 eura, čo majú preukazovať záznamy v stavebnom denníku zo dňa 3.12.2019 a 15.12.2019, z ktorých však odvolací súd mohol zistiť len vykonanie montáže výťahov v týchto dňoch, avšak z predmetných záznamov v stavebnom denníku a ani z iných žalobcom predložených listín nevyplýva objednávka dodávky a montáže výťahov, ich žalobcom tvrdená cena a skutočnosť, že malo ísť o plnenie nad rámec písomnej zmluvy o dielo. 31. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalovaného a následného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce zo spisu a dokumentujúce skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa nezaoberal dôsledne hodnotením základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplývajúcich z dikcie príslušných zákonných ustanovení, a to predovšetkým vo vzťahu k osvedčeniu nároku, ktorému sa má nariadeným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana. V kontexte vyššie uvedeného je odvolací súd nútený konštatovať, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení o osvedčení pohľadávok žalobcu titulom zádržného a titulom zaplatenia ceny za práce a dodávky materiálu nad rámec zmluvy o dielo (na základe 13 objednávok žalovaného). Zo strany žalobcu neboli tak v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako ani následne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného tvrdené a osvedčené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o aspoň vysokej pravdepodobnosti dôvodnosti a trvania nárokov v celkovej sume 388.288,71 eura, pričom v tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej by musel produkovať dôkazy nad rámec dokazovania v konaní o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosť, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie rozsahom a obsahom porovnateľné s dokazovaním v konaní vo veci samej za dodržania formálneho postupu vyplývajúceho z CSP, nezbavuje navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zákonnej povinnosti hodnoverným spôsobom opísať a osvedčiť skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana za súčasného predloženia relevantných listín a zároveň žiadnym spôsobuje nezbavuje ani súd povinnosti dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd ustálil záver o dôvodnosti odvolania žalovaného v časti, ktorou namietal neosvedčenie dôvodnosti žalobcom tvrdených pohľadávok na účely vydania uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Rovnako odvolací súd vzhliadol dôvodnosť odvolania žalovaného aj v časti, ktorou namietal nedostatočné osvedčenie obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odvodzuje od realizovania predaja bytov v bytovom komplexe vybudovanom na základe predmetnej zmluvy o dielo, avšak niet pochýb o tom, že ich predajom žalovaný realizuje svoju obchodnú činnosť, v nadväznosti na čo je dôvodné predpokladať, že predmetné byty žalovaný predáva za ich trhovú hodnotu so ziskom, t.j. nejde o konanie žalovaného, ktoré by malo za následok zmenšenie jeho majetku a zakladalo by samo osebe dôvodnosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie. Argumentácia žalobcu o ľahkej likvidite peňažných prostriedkov taktiež sama osebe nie je dostačujúcim argumentom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez tvrdenia a osvedčenia skutočností, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako skutočnosti svedčiace o takom konaní žalovaného, ktoré by reálne znamenalo hrozbu budúcej exekúcie. 33. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého uznesenia v napadnutom rozsahu a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov I. a II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 35. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v danom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plne úspešný. 36. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).