Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/140/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120216141 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1120216141.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: VILLA RUSTICA, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 44 211 601, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, P. O. BOX 100, 810 05 Bratislava, vo veci preskúmania záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti číslo MAGS OOUPD 30881/2017-327193 zo dňa 10.01.2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Poplatok bude vrátený po právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.11.2020, ktorá bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) postúpená dňa 01.06.2021, žalobca žiada, aby súd vydal rozhodnutie o tom, že Stanovisko hlavného mesta SR č. MAGS OOUPD 30881/2017-327193 zo dňa 10.01.2017 je nulitný právny akt, nakoľko nemá dostatočný právny základ, je nezákonné, právne irelevantné, dôsledkom čoho je skutočnosť, že nevyvoláva žiadne právne účinky. 2. Žalobca uviedol, že záväzné stanovisko tvorí nosný argument odvolania prokurátora voči rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o umiestnení Polyfunkčného objektu L2, č. SU-14776/708/2017/U-5/Ma zo dňa 12.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2017. Vzhľadom na to, by mohlo záväzné stanovisko ohroziť dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu. 3. Podľa žalobcu, záväzné stanovisko nemá dostatočný právny základ, je rozporné s platnými právnymi predpismi, resp. ide o postup nad rámec právnej úpravy, preto je nezákonné, právne irelevantné a nemôže vyvolávať žiadne právne účinky ani zaväzovať správne orgány. Žalobca má za to, že hlavné mesto SR Bratislava v záväznom stanovisku uplatňuje také požiadavky, ktoré nemajú oporou v platnom územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy. 4. Žalobca tiež namieta nedostatok kompetencie hlavného mesta SR Bratislava prijať predmetné záväzné stanovisko, ktoré odvodzuje svoju pôsobnosť pri jeho vydávaní z ust. § 4 ods. 3 písm. d) a písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ust. § 140a § 140b stavebného zákona. Podľa žalobcu z uvedených právnych noriem nie je možné vyvodiť kompetenciu pre vydávanie záväzných stanovísk pre účely posudzovania súladu navrhovanej stavby s splatným územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, preto ho považuje za nulitný právny akt. 5. Žalobca uviedol, že hoci nie je priamo v spore so žalovaným a žalovaný sa v rámci niektorých svojich úkonov stotožnil s irelevantnosťou záväzných stanovísk hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti, označil žalobca práve žalovaného za pasívne legitimovaný subjekt, a to z dôvodov, že pri niektorých iných úkonoch žalovaný vychádzal aj z predpokladu právnej relevantnosti takýchto stanovísk a je to žalovaný, kto rozhoduje v konaní o proteste prokurátora voči rozhodnutiu o umiestnení Polyfunkčného objektu L2, č. SU-14776/708/2017/U-5/Ma zo dňa 12.10.2017, vrátane rozhodnutia o odvolaní voči tomuto protestu. Rovnako dôvodom označenia žalovaného za pasívne legitimovaný subjekt je skutočnosť, že žalovaný sa vyjadril, že sám nemôže rozhodnúť o právnej relevancii záväzného stanoviska. Rozhodnutie súdu v tejto veci bude podľa žalobcu kľúčové ako pre žalobcu, tak aj pre žalovaného, pričom vyhovujúci rozsudok na základe tejto žaloby je spôsobilý odstrániť trvajúcu neistotu a ohrozenie práv žalobcu a súčasne zabrániť vzniku budúcich sporov. 6. Z obsahu spisu správny súd zistil, že hlavného mesto SR Bratislava, ako dotknutý orgán podľa § 140a ods. 2 stavebného zákona, vydalo záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3, § 140b stavebného zákona a § 4 ods. 3 písm. d) a písm. j) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, pod číslom MAGS OOUPD 30881/2017-327183 zo dňa 10.01.2017, v zmysle ktorého nesúhlasí s umiestnením stavby „Polyfunkčný objekt L2“ umiestnený v novovznikajúcej zástavbe v lokalite Brižite, na parcelách číslo: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X v k.ú. S., ul. C. Y.. 7. Žalobca ako súčasný stavebník, odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu Dohodou o postúpení/ prevode práv a povinností zo dňa 16.08.2018 z postupcu ARCH-INVEST, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava na žalobcu ako postupníka ako aj z titulu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti „Polyfunkčný objekt L2“. 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2021, ktoré predložil na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14C/57/2020-66 zo dňa 08.12.2020 (pred postúpením veci správnemu súdu), v ktorom namietal „nedostatok aktívnej procesnej legitimácie žalobcu“ ako aj prípustnosť žaloby, nakoľko záväzné stanovisko je potrebné podľa názoru žalovaného kvalifikovať ako stanovisko dotknutého orgánu, v rámci územného konania. Žalovaný uviedol, že žalobca nemôže napadnúť záväzné stanovisko dotknutého orgánu ako také, pretože nejde o rozhodnutie, ale môže ho napadnúť len ako súčasť územného rozhodnutia alebo staveného povolenia. 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 15. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 16. Predmetom súdneho preskúmania v zmysle žaloby je nesúhlasné záväzného stanoviska Hlavného mesta SR Bratislava k investičnej činnosti číslo MAGS OOUPD 30881/2017-327183 zo dňa 10.01.2017, k investičnému zámeru „Polyfunkčný objekt L2“, ul. C. Y., k.ú. S., pre územné konanie. 17. Správny súd pred samotným prieskumom najprv zisťoval, či v danom prípade nesúhlasné záväzné stanovisko je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). 18. Podľa názoru súdu, záväzné stanovisko k investičnému zámeru pre územné konanie, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe, nakoľko predmetné záväzné stanovisko je len jedným z množstva záväzných stanovísk (potrebných pre vydanie územného rozhodnutia), ktoré musí pri svojom konečnom rozhodnutí správny orgán, pri vydaní územného rozhodnutia vyhodnotiť, všetky vo vzájomnej súvislosti a následne vo veci žiadosti o umiestnení stavby, rozhodnúť. Predmetné záväzné stanovisko, v konaní o vydanie územného rozhodnutia, je len podkladom pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a preto nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu. Uvedený názor správny súd oprel aj o fakt, že až vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa končí konanie o žiadosti o umiestnení stavby. Získanie záväzného stanoviska je jedným z viacerých zákonom stanovených požiadaviek, ktoré musí stavebník ako účastník administratívneho správneho konania pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby zabezpečiť a správnemu orgánu predložiť. 19. Správny súd poukazuje, že všeobecné súdy ako orgány súdnej moci sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správne súdnictvo nie je nelimitovaným nástrojom uplatňovania a ochrany práv, ale nástrojom, ktorý podlieha určitej ústavnej a zákonnej právnej úprave, ktorá určuje jej medze. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP. V preskúmavanej veci nejde však o konečné rozhodnutie v správnom konaní, preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu práv a povinností žalobcu v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku tohto žalobca nie je na týchto právach ukrátený. Z uvedeného vyplýva, že samostatne záväzné stanovisko, ako podklad pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, nie je spôsobilé súdneho prieskumu v správnom súdnictve. 20. Správny súd svoj právny názor oprel o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2019 ako judikát 70. V zmysle predmetného rozhodnutia „ ... Kasačný súd sa v prejednávanom prípade stotožnil s názorom krajského súdu, že predmetné záväzné stanovisko žalovaného je možné preskúmavať len v rámci súdneho prieskumu územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Pri formovaní svojho právneho záveru vychádzal zo skutočností, že najvyšší súd preskúmal podmienky na súdny prieskum a zistil rovnako ako krajský súd, že v danom prípade ide o napadnuté záväzné stanovisko, ktoré je opatrením podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré je tzv. podkladom pre vydanie v danom prípade, územného rozhodnutia v územnom konaní (umiestnenia stavby rodinného domu, pre ktorý je potrebné stavebné povolenie). Tiež správne zdôraznil aj správny súd, že v § 140b ods. 5 a 6 Stavebného zákona je uvedený osobitný procesný mechanizmus účastníka územného konania, ktorým sa môže domáhať nápravy v rámci správneho konania, čo má tiež zásadný vplyv a utvrdzuje kasačný súd v názore, že správny súd žalobu žalobcu odmietol dôvodne. Podľa názoru najvyššieho súdu, záväzné stanovisko vo forme opatrenia nepodlieha samostatne súdnemu prieskumu, nakoľko ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, t. j. predmetné je rozhodnutím, resp. opatrením tzv. dočasnej povahy, pričom konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie vydané v územnom a stavebnom konaní, ktoré následne bude možné preskúmať súdom. Uvedené záväzné stanovisko z hľadiska konania žiadateľ - žalobca sleduje konečný hospodársky či spoločenský cieľ, ktorým je konkrétne v posudzovanom prípade stavba svojho rodinného domu. Získanie kladného záväzného stanoviska podľa § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v spojení s § 140b ods. 1 Stavebného zákona je iba jedným z viacerých zákonných požiadaviek, ktoré musí žalobca ako účastník konania pre uskutočnenie svojho cieľa uskutočniť. Z objektívneho pohľadu je v rámci územného konania chráneným záujmom určité územie a jeho rozvoj. Aby bol tento chránený záujem rešpektovaný, vzhľadom k zložitosti a rozličnosti dopadov konkrétnych subjektívnych cieľov, majú orgány miestnej štátnej správy a stavebné úrady postupovať vo vzájomnej súčinnosti s dotknutými orgánmi chrániacimi verejné záujmy podľa osobitných predpisov. Táto spolupráca sa prejavuje vydávaním záväzných stanovísk (§ 126 ods. 1, § 140a ods. 1 a § 140b ods. 1 Stavebného zákona). Je tiež potrebné zdôrazniť, že z § 39a ods. 1, 2 Stavebného zákona vyplýva, že pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu (a tiež pre rozhodnutie o stavebnom povolení), pre vydanie konečného rozhodnutia nie je potrebné získať len toto jednojediné záväzné stanovisko, ale celý súbor stanovísk, vyjadrení, atď., ktoré vytvárajú z pohľadu verejného práva spoločné reálne podmienky pre uskutočnenie subjektívneho cieľa (pozri k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu č. 12/2011 pod č. 2434/2011). ...“ 21. Správny súd konštatuje, že v zmysle princípu právneho štátu je povinný rešpektovať princíp právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Z uvedeného dôvodu, potreba zabránenia vzniku budúcich sporov, ktorou žalobca odôvodňoval podanie predmetnej správnej žaloby, nie je dostatočným dôvodom na odchýlenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v prospech súdneho prieskumu záväzného stanoviska. 22. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie nesúhlasného záväzného stanoviska vydaného pre územné konanie, špecifikovaného v odseku 6. tohto rozhodnutia v rámci správneho súdnictva a s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol. 23. Správny súd ďalej poznamenáva, že v predmetnej veci je daný aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý nevydal záväzné stanovisko, pričom z obsahu správnej žaloby výslovne vyplýva vôľa žalobcu žalovať práve žalovaného a nie Hlavné mesto SR Bratislava, ktorý záväzné stanovisko vydal. Ďalej významnou skutočnosťou v tejto súvislosti je, že pri rešpektovaní označenia žalovaného, by bol navrhovaný petit nevykonateľný. Je nesporné, že v správnom súdnictve platí zásada, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom, a to v súlade so zásadou iura novit curia , táto zásada však neplatí bezvýhradne. Správny súd totiž na druhej strane nie je povinný vyhľadávať za žalobcu žalovaného, ktorý v konkrétnom konaní má disponovať pasívnou procesnou legitimáciou. Vyplýva to aj z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/8/2013 zo dňa 30.05.2016, v ktorom je uvedené, že „ ... Hoci § 250 ods. 4 OSP kogentne definuje žalovaného v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ako správny orgán, ktorý bol v poslednom stupni, nie je povinnosťou súdu zisťovať namiesto žalobcu, ktorý správny orgán má byť žalovaný. Platí to pre prípady, kedy žalobca označí ako žalovaného správny orgán, ktorý sa žiadnym spôsobom nezúčastnil na konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. ... „ V takomto prípade je na mieste žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej procesnej legitimácie (k tomu Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018. s. 892). Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci žalovaný o záväznom stanovisku, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, nijako nerozhodoval v administratívnom konaní na žiadnom stupni ani toto stanovisko nevydal, preto je namieste aplikovať právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/8/2013 zo dňa 30.05.2016 a predmetnú správnu žalobu by bolo možné subsidiárne zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. 25. Podľa § 11 ods. 3 prvej a tretej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. 26. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 EUR. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. 27. Z obsahu spisu správny súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 99,50 EUR dňa 26.11.2020, a to na základe výzvy Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 14C/57/2020-62 zo dňa 05.11.2020. Podľa pol. č. 10 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch, je poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy vo výške 70,- EUR. Z uvedeného vyplýva, že v časti súdneho poplatku vo výške 29,50 EUR (99,50 EUR - 70,- EUR) sa jedná o poplatok, ktorý zaplatil ten, kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. A keďže v rámci správneho konania bola žaloba odmietnutá, poplatok sa vráti v zmysle § 11 ods. 3 prvej a tretej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, krátený o sumu 6,70 EUR (§ 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch), t.j. vo výške 63,30 EUR. Z uvedeného vyplýva, že správny súd vrátil žalobcovi sumu vo výške 92,80 EUR (29,50 EUR + 63,30 EUR) a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s.. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.