Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/28/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201418 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1121201418.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: P.. T. L. D. Q. G. H. X. N. Á. , H. M. XX.X.XXXX, R. C. C., O. Č.. XXX/X, proti žalovanej: E. D. B. R. Q. Á. E. X. N. Á. , H. M. XX.XX.XXXX, R. C. C., O. Č.. XXX/X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. februára 2021, č.k. 23 C 10/2021-20, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. februára 2021, č. k. 23 C 10/2021-20, p o t v r d z u j e. II. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Uznesením zo dňa 25. februára 2021, č. k. 23 C 10/2021-20, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 354 C.s.p. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej zákaz vstupu do bytu č. X na X. poschodí bytového domu na O. V. Č.. X v Bratislave, v ktorom býva žalobkyňa, zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zákaz kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronicky či inými prostriedkami, a to úplne a trvale bez výnimky. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná (jej dcéra) ju dlhodobo ohrozuje, fyzicky napáda a snaží sa ovládať jej majetok a myseľ neospravedlniteľným, agresívnym konaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a je tak neznesiteľné, že sa obáva o svoj život a zdravie. Uviedla, že žalovaná ju už niekoľko rokov opakovane navštevuje s tým, že potom ju v byte fyzicky napáda, odcudzila jej veľa osobných dokumentov, peniaze, ničí jej majetok rozbíjaním a napáda aj svoju sestru - C. E., Q.. L., H.. XX.X.XXXX, R. C. O. X/X, C., ktorá ňou bola tiež opakovane atakovaná a fyzicky bitá. Agresivita žalovanej sa stupňuje a keď ju nechce vpustiť do bytu, kope jej do dverí, vyhráža sa a kričí. Nakoľko sa žalovaná dlhodobo snaží pripraviť žalobkyňu o majetok v Borovciach, vedie s ňou aj niekoľko súdnych sporov. V ďalšom poukázala na to, že dňa X.X.XXXX zomrel jej manžel A. L., ktorý býval v byte č. X na O. X, C., vo vlastníctve žalovanej (F. Č.. XXXX pre E.. Ú. K. Z.). Po úmrtí manžela vošla žalovaná do bytu č. X na X. poschodí bytového domu na O. Č.. X N. C., ktorý je vo vlastníctve druhej dcéry žalobkyne (C. E.), a v ktorom býva aj žalobkyňa, a fyzicky ju napadla, rozbíjala veci v domácnosti, zbila ju natoľko, že stratila vedomie a druhá dcéra musela zavolať pohotovosť, kde ju prebrali, čo preukazuje potvrdením zo dňa 13.2.2021. Keďže sa žalobkyňa bála vrátiť do bytu na O. Č.. X N. C., bývala týždeň u dcéry C. v Pezinku a po návrate domov jej dcéra C. zabezpečila opatrovateľku, práve z dôvodu, že sa cíti byť trvale ohrozená na živote a zdraví a bojí sa sama ostať doma. Žalovaná sa opäť agresívne, za použitia kopania a vyhrážok, snažila vojsť do bytu, avšak opatrovateľka ju nevpustila. Záverom uviedla, že trestné oznámenie zatiaľ nepodala, aj keď o tom už uvažovala, keďže je dlhodobo týraná a čím je staršia, tým to horšie znáša a bojí sa o svoj život. K návrhu pripojila nález z ošetrenia dňa 13.2.2021 v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, Nemocnica Staré Mesto, Mickiewiczova č. 13. 1.2. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom a k nemu pripojenému listinnému dôkazu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z dôvodu neosvedčenia základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáha trvalej a konečnej ochrany medzi ňou a jej blízkou osobou - žalovanou, z dôvodu tvrdeného psychického a fyzického násilia. Z podaného návrhu vyplýva, že žalovaná je dcérou žalobkyne, žijúcou v byte č. 7 na 2. poschodí bytového domu na O. Č.. X, C. s tým, že na tomto poschodí uvedeného bytového domu žije aj žalobkyňa, a to v byte č. X, ktorý je vo vlastníctve jej druhej dcéry. Pre úspešné uplatnenie tohto návrhu je podľa názoru súdu rozhodujúci práve faktický stav užívania obydlia žalobkyňou (nie vlastnícky vzťah k obydliu, do ktorého vstup má byť protistrane zakázaný), o ktorom súd nemal vážnejšie pochybnosti, vzhľadom k argumentácii žalobkyne, evidencii jej trvalého pobytu na uvedenej adrese a zhodných kontaktných údajov zaznamenaných v lekárskej správe zo dňa 13.2.2021. Žalobkyňa síce návrh odôvodňovala agresívnymi fyzickými atakmi žalovanej voči jej osobe a vyhrážkami, ktoré vzbudzujú jej obavy o vlastný život a zdravie, avšak žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu tohto konania žalovanej, ktorým by mohla zasahovať do jej telesnej a duševnej integrity a túto ohrozovať, ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. f) až h) C.s.p. Uvedený záver nemožno vyvodiť ani z obsahu predloženej lekárskej správy zo dňa 13.2.2021, podľa ktorej žalobkyňa bola dňa 12.2.2021 ráno nájdená dcérou pomočená, zmätená, dezorientovaná, nevedela sa vyjadriť a adekvátne odpovedať, nebola schopná samostatnej chôdze s tým, že tento týždeň v pondelok ovdovela. Ošetrujúci lekár po vykonaných vyšetreniach vylúčil cievnu mozgovú príhodu a žalobkyni predpísal medikamentóznu liečbu a odporučil dostatočnú hydratáciu, o čom poučil pacientku aj dcéry (pozn. súdu, nie dcéru). V predmetnej lekárskej správe sa nenachádza žiadna zmienka o podozrení z násilia voči žalobkyni, a to tak zo strany žalobkyne, jej dcéry, ktorá jej privolala rýchlu zdravotnú pomoc a ani zo strany ošetrujúceho lekára, ktorý nekonštatoval žiadne známky násilia na menovanej. Len samotná dezorientácia a nemožnosť samostatnej chôdze žiadnym spôsobom neosvedčuje konanie žalovanej, ktoré by bolo toho príčinou. Rovnako žalobkyňa ani iným spôsobom neosvedčila právom reprobované konanie žalovanej, ktoré by si, v záujme ochrany telesnej a duševnej integrity žalobkyne, vyžadovalo zásah súdu (napr. podanie trestného oznámenia, čestné vyhlásenia svedkov, úradné záznamy privolanej policajnej hliadky, lekárske správy, z ktorých by bolo možné vyvodiť podozrenie z fyzického či psychického násilia voči jej osobe zo strany žalovanej...). Uvedené platí aj vo vzťahu k požadovanému zákazu písomného a elektronického kontaktu žalobkyne zo strany žalovanej, keďže žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o tejto forme doterajšieho obťažujúceho kontaktu písomnou, či elektronickou formou. Súd prvej inštancie dôvodil, že nemôže ochranu neodkladným opatrením poskytnúť len na základe subjektívnych, ničím neosvedčených, tvrdení žalobkyne. Naviac, v spojení s jej vlastnými tvrdeniami, že fyzické a psychické ataky žalovanej toleruje už niekoľko rokov, a že v súčasnosti má zo strany dcéry Beaty zabezpečené opatrovanie treťou osobou, žalobkyňa nepreukázala ani naliehavosť potreby zásahu formou neodkladného opatrenia spojenú s vystupňovaním intenzity konania žalovanej, ktoré bolo doposiaľ žalobkyňou trpené bez potreby zásahu zo strany súdu, či orgánov činných v trestnom konaní. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na to, že primárna ochrana pred konaním, ktoré môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, je zabezpečovaná inštitútmi trestného práva, ktoré žalobkyňa podľa vlastných vyjadrení a presvedčivého dôvodu vo vzťahu k popisovanému konaniu, nevyužila. Návrh preto zamietol, majúc za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť a potrebu zásahu súdu touto formou do jej rodinných vzťahov so žalovanou, v záujme ochrany jej fyzickej a psychickej integrity. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neposudzoval podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p., s poukazom na skutočnosť vyplývajúcu zo samotných tvrdení žalobkyne, že žalovaná s ňou nežije v spoločnej domácnosti a ani nedisponuje žiadnym užívacím právom k bytu č. X na O. Č.. X N. C. (je vlastníčkou a užívateľkou iného bytu na rovnakom poschodí). Jej oprávnenie na vstup do bytu č. X je preto podmienený výlučne súhlasom žalobkyne, ktorá s prítomnosťou žalovanej v jej byte nesúhlasí, a preto nie je žiadny legitímny dôvod na vstup žalovanej do jej bytu, ktorému by mal súd zabrániť a rovnako absentuje aj dočasnosť zákazu vstupu predpokladaná pri nariaďovaní neodkladného opatrenia podľa § 325 písm. e) C.s.p. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p. je predovšetkým rýchle a pružné vyriešenie situácie, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy, či zmareniu výkonu rozhodnutia. Podľa odvolateľky dostatočne popísala stav, v akom sa nachádza, čo všetko musela znášať od žalovanej, ktorej agresivita sa zvyšuje a ako sa k nej, ako matke, správa. Správanie žalovanej vykazuje všetky znaky hrubého a násilníckeho správania, preto sa obrátila na súd, aby zjednal nápravu. Neustály nátlak a hrozba zo strany žalovanej jej spôsobuje trvalú a vážnu ujmu na zdraví nielen fyzickom, ale aj duševnom, ako aj ujmu na jej majetku. V tom vidí naliehavú potrebu ochrany pred žalovanou a opodstatnenosť neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Podľa odvolateľky je nepodstatné, že žalovaná s ňou nebýva v spoločnej domácnosti. Nie je jej známe, prečo súd vyzdvihuje otázku proporcionality zásahu, keďže ide o jednostranné napádanie zo strany žalovanej a jej násilie voči osobe žalobkyne a jej návrh je len oprávnenou požiadavkou na spravodlivú ochranu proti pretrvávajúcemu hrubému násiliu. Namietala záver súdu, že neosvedčila existenciu konania žalovanej, ktorým by mohla zasahovať do jej telesnej a duševnej integrity; súd, podľa jej názoru, mohol pristúpiť k vykonaniu ďalších dôkazov. Poukázala na to, že v lekárskej správe sa lekári venujú diagnóze pacienta a jeho liečbe a nevyjadrujú sa ku skutočnostiam, ktoré sú nad rámec lekárskej etiky, nerobia žiadne právne závery. Posúdiť skutkový stav aj na základe lekárskej správy je úlohou súdu. Odvolaciemu súdu navrhla, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel. 3. Odvolací súd, postupujúc podľa § 329 ods. 1 C.s.p., doručil žalovanej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohou, uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj odvolanie žalobkyne s tým, že má možnosť sa k nim vyjadriť. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). 12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 13. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. 14. Vychádzajúc z predloženého spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prejednávanej veci žalobkyňa domáha voči žalovanej uloženia zákazu vstupu do bytu č. X na 2. poschodí bytového domu na O. V. Č.. X N. C., v ktorom býva žalobkyňa, zákazu priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a zákazu kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronicky, či inými prostriedkami, a to úplne a trvale bez výnimky. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnila správaním žalovanej, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa sa obáva o svoj život a zdravie. 15.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho názoru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú v prejednávanom prípade splnené zákonné podmienky a to predovšetkým osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Poukazuje na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je konaním sporovým, v ktorom vzhľadom na charakter tohto konania, potrebu rýchleho rozhodnutia súdu (v zákonom určenej lehote 30 dní), ako aj skutočnosť, že zákon v tomto konaní nepredpisuje súdu vykonanie dôkazov, ktoré by neúmerne zaťažili proces dokazovania v tomto štádiu konania (najmä nariadenie pojednávania a pod.), je potom zrejmé, že dôkazné bremeno k tvrdeným skutočnostiam, majúcim za cieľ preukázať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu, že exekúcia bude ohradená, zaťažujú práve stranu žalobcu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. 15.2. Z predloženého spisu je zrejmé, že žalobkyňa svoje tvrdenia o agresívnom správaní žalovanej, ktoré má trvať už niekoľko rokov, nepreukázala, neosvedčila žiadnym dôkazom. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila ako dôkaz len lekársku správu zo dňa 13.2.2021. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v predmetnej lekárskej správe sa však nenachádza žiadna zmienka o podozrení z násilia voči žalobkyni, a to tak zo strany žalobkyne, jej dcéry, ktorá jej privolala rýchlu zdravotnú pomoc, ani zo strany ošetrujúceho lekára, ktorý nekonštatoval žiadne známky násilia na menovanej. Žiadne iné dôkazy, preukazujúce nevhodné správanie žalovanej vo vzťahu k žalobkyni, žalobkyňa k svojmu návrhu nepripojila. Absencia akýchkoľvek dôkazov sa týka aj návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu žalovanej priblížiť sa k žalobkyni, ako aj zákazu kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronicky, či inými prostriedkami. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa neosvedčila taký stav ohrozenia svojich práv, aby bol nevyhnutný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. 17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.). 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná ako úspešná strana v konaní, by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania, v konaní však zostala pasívna, k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uzneseniu súdu prvej inštancie ani k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadrila, zo spisu vyplýva, že žiadne trovy jej v konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že jej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).