Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/184/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208219630 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1208219630.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : MG Investment Group, s.r.o., naposledy so sídlom Nobelova 18/A, Bratislava, IČO : 35 850 051, proti žalovanej : Q.. M. K., SKP úpadcu Keramis - Keramické závody, s.r.o., Nobelova 18/A, Bratislava, IČO : 36 223 824, zastúpená AK Kubicová, Benkóczi, Baláž advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, Bratislava, o zaplatenie 15.202,82 €, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16. 5. 2017 č.k. 11C/229/2008 - 375, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu tak, že žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 15.202,82 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 6.462,41 € vo výške 8,0 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 663,88 € vo výške 8,5 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 663,88 € vo výške 8,5 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 663,88 € vo výške 8,5 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 663,88 € vo výške 7,5 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 109,97 € vo výške 6,5 % ročne od 19. 8. 2009 do zaplatenia, zo sumy 553,91 € vo výške 6,5 % ročne od 1. 12. 2009 do zaplatenia a zo sumy 5.421,01 € vo výške 2 % ročne od 1. 12. 2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (nad rámec priznaných úrokov z omeškania) žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predovšetkým dospel k záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 3. 10. 2017, z dôvodu neurčitosti vymedzenia jej predmetu, ktoré boli v zmluve vymedzené ako „nebytové priestory o rozlohe 400 m2 budovy. Z čl. II bod 3 zmluvy o nájme ako aj z vykonaného dokazovania však bolo zrejmé, že v predmetnej nehnuteľnosti - stavbe - sa nachádzali aj ďalšie priestory, ktoré ale podľa všetkého predmetom nájmu byť nemali. Ak teda predmet zmluvy bol vymedzený len výmerou (400 m2), nie však dostatočne určitým spôsobom - napr. nákresom ako súčasťou zmluvy, potom zmluva o nájme je neplatná v zmysel § 37 ods. 1 Obč. zák. Ďalej mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že prinajmenšom v relevantnom období, t.j. od 8.10. 2007 do 30. 9. 2009 boli v keramickej dielni v B., evidovanej na LV č. XXX vedenom pre kat. úz. B. na V.. R. V. ako vlastníčku, uskladnené veci patriace úpadcovi Keramis - Keramické závody, s.r.o. Túto skutočnosť v priebehu konania nepoprela ani žalovaná. Ak ale veci patriace do konkurznej podstaty boli uskladnené v nehnuteľnosti V.. R. V., tak tam boli bez právneho dôvodu, čo zakladá dôvod naplnenia ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. o plnení bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie preto právny vzťah vzniknutý pôvodne medzi V.. R. V. ako vlastníčkou nehnuteľnosti a žalovanou posúdil ako vzniknutý titulom bezdôvodného obohatenia. 2/ Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, na základe užívania predmetných nebytových priestorov žalovanou bez právneho dôvodu, keď samotnú výšku plnenia uplatnenú žalobcom žalovaná v priebehu konania nijako nespochybnila. Pohľadávku žalobcu súd kvalifikoval ako pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., t.j. ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, preto sa na nich nevzťahuje § 26 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní a taktiež tieto pohľadávky nepodliehajú prihlasovacej povinnosti v zmysle § 28 ods. 1 cit. zákona. Veriteľ pohľadávky proti podstate túto v priebehu konkurzu môže platne postúpiť na tretiu osobu, resp. na iného účastníka konkurzného konania, pretože zákon o konkurze a reštrukturalizácii to nezakazuje, pričom ako lex specialis má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Súd prvej inštancie teda považoval postúpenie pohľadávky v priebehu konania z pôvodnej žalobkyne na súčasného žalobcu za platné a nemohol prisvedčiť obrane žalovanej uplatnenej v tomto smere v konaní. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 3/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodoval nesprávne obsadený resp. nepríslušný súd, ďalej že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná trvala na tom, že konanie bolo vedené pred vecne aj miestne nepríslušným súdom, nakoľko sa v danom prípade jedná o spor vyvolaný konkurzom úpadcu, resp. konkurzným konaním. Ďalej argumentovala tým, že súd prvej inštancie sa stotožnil s jej tvrdením o neplatnosti nájomnej zmluvy, o ktorú žalobca opieral svoj nárok. Z napadnutého rozsudku nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, na základe akej konkrétnej skutočnosti, tvrdenia alebo inej okolnosti ustálil súd výšku ním priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to najmä za situácie, že žalobca sa k výške nájomného resp. výške bezdôvodného obohatenia nikdy nevyjadril, pričom k zmene žaloby došlo až po vstupe „nového“ žalobcu, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu resp. v čase údajného uzavretia zmluvy s predmetnou vecou nemal nič spoločné a na veci sa nezúčastňoval. Poukázala osobitne na tom, že vo svojom podaní zo dňa 12. 5. 2017 poprela všetky tvrdenia žalobcu. Žalobca počas konania nevyprodukoval ani jeden dôkaz, ktorým by ako nositeľ dôkazného bremena preukázal výšku neoprávneného prospechu úpadcu, rovnako tak ani spoľahlivo neustálil a nepredložil dôkaz o rozsahu „bez právneho dôvodu“ užívaných nehnuteľností a pod. tvrdenia žalobcu spočívajú na všeobecných tvrdeniach o užívanej ploche XXX V.X nejakých nehnuteľností; v konaní nebol produkovaný zo strany žalobcu jediný dôkaz o tom, či ním uvádzané nehnuteľnosti majú vôbec súhrnnú výmeru XXX V.X. Nedostatočne a nepresvedčivo je v rozhodnutí súdu ustálený aj časový interval údajného bezdôvodného užívania dotknutých nehnuteľností, a to najmä za situácie, kedy žalovaná nemala možnosť predmetné nehnuteľnosti vôbec užívať, ako viackrát uviedla súdu, nakoľko k ich sprístupneniu došlo až s výrazným odstupom po vyhlásení konkurzu. Žalovaná trvala na tom, že prvýkrát sa do nehnuteľnosti, resp. časti z nich, dostala až 10. 10. 2008, kedy bola vykonaná obhliadka. Následne došlo k výmere časti zámkov avšak už dňa 28. 12. 2008 došlo k novej výmere kľúčov a nebolo možné sa do nehnuteľnosti dostať. Ďalej žalovaná zopakovala, že nie je spoľahlivo zistené, kedy a za akých okolností sa veci patriace do podstaty do predmetných nehnuteľností dostali, nepotvrdila to ani predchádzajúca správkyňa Q.. M.. R. V. ako vlastníčka nehnuteľností pod vplyvom svojho otca V.. V. uzavrela absolútne neplatnú nájomnú zmluvu (kedy už V.. V. vedel, že úpadca nezvratne skončí v konkurze), ktorá sa navyše javí ako antedatovaná a dodatočne vyfabrikovaná, keďže o jej existencii nemala vedomosť v prvej fáze konkurzu ani Q.. M.. Právny predchodca žalobcu (R. V.) konala s najväčšou pravdepodobnosťou za účasti svojho otca V.. V. v zjavnom rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. 4/ Žalovaná sa tiež bránila argumentom, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že uplatňovaná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, musel tiež dospieť k záveru, že žalobca neuplatnil svoju pohľadávku spôsobom, ktorý určuje špeciálny predpis, a to zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Pokiaľ chcel žalobca uplatniť svoju pohľadávku ako pohľadávku proti podstate, mal si túto pohľadávku s uvedením správneho vyčíslenia a právneho dôvodu uplatniť u SKP ako správcu, aby sa následne mohla vyjadriť k pohľadávke a v prípade jej neuznania čo do dôvodu a výšky, by určila lehotu na jej uplatnenie na príslušnom konkurznom súde v incidenčnom konaní. Namiesto toho si žalobca pohľadávku uplatnil žalobou podľa Občianskeho zákonníka. Namietla tiež aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý túto vôbec neeviduje vo svojom účtovníctve, z čoho plynie, že žalobca nikdy nebol skutočným vlastníkom uplatnenej pohľadávky. R. V. nikdy nevystavila úpadcovi žiadnu faktúru na nájomné; sama uviedla, že v danom čase študovala a o veci súvisiace s úpadcom sa staral V.. V., že ona od úpadcu nikdy žiadne nájomné nepoberala. Na tomto „bezplatnom režime“ užívania nehnuteľnosti v B. nič nemení ani absolútne neplatná nájomná zmluva. Nárok úpadcu na užívanie nehnuteľností vznikol skôr a nebol založený neplatnou nájomnou zmluvou; bol navyše bezodplatný, čo vyplývalo aj z personálnej prepojenosti úpadcu, právneho predchodcu žalobcu ako aj predchádzajúcich vlastníkov predmetných nehnuteľností. uzavretie neplatnej nájomnej zmluvy bol vopred naplánovaný účelový a špekulatívny úkon smerujúci k ukráteniu konkurznej podstaty, ktoré konanie nemôže požívať právnu ochranu. Záverom odvolania žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku čo do zaplatenia istiny titulom bezdôvodného obohatenia vo výške 9.227,91 €. 5/ Žalobca sa na odvolanie žalovanej nevyjadril. 6/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť. 7/ Ako odvolací súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, v obchodnom registri oddiel Sro, vložka č. 28004/B, žalobca MG Investment Group, s.r.o. bol dňa 21. 12. 2018 ex offo vymazaný z obchodného registra. 8/ Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. 9/ Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 10/ Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. 11/ Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 12/ Procesná subjektivita predstavuje tzv. procesnú podmienku, t.j. takú danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak je stranou sporu právnická osoba, jej zánik, spravidla výmazom z príslušného registra, spôsobuje vadu konania. Táto je odstrániteľná vtedy, keď podľa hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym nástupcom. O neodstrániteľnú vadu konania ide vtedy, ak právneho nástupcu podľa hmotného práva niet - v takomto prípade súd uznesením obligatórne konanie zastaví. 13/ Podľa § 20a ods. 2 Obč. zák., právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. 14/ Podľa § 68 ods. 1 Obch. zák., spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. 15/ Žalobca MG Investment Group, s.r.o. bol v obchodnom registri evidovaný v oddieli Sro vo vložke č. XXXXX/B pod IČO : 35 850 051. Uznesením Okresného súdu Bratislava I bola vyššie uvedená obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie. Obchodná spoločnosť bola na základe uvedeného ex offo dňom 21. 12. 2018 vymazaná z obchodného registra (bez právneho nástupcu). Uvedené znamená, že žalobca dňom 21. 12. 2018 zanikol a tým stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti (právnu subjektivitu) v zmysle ust. § 18 ods. 1 Obč.zák. a zároveň tým stratil aj procesnú subjektivitu (§ 61, § 64 CSP). Vzhľadom na zánik žalobcu po tom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, odvolací súd odvolacie konanie podľa § 64 v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastavil. 16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov; vzhľadom na zánik žalobcu nebolo proti komu rozhodnúť o priznaní náhrady trov konania. 17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).