Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/237/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208223236 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1208223236.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Pancardia, s.r.o., Antolská 4, 851 07 Bratislava, IČO: 36 202 231, zastúpený: Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, 820 09 Bratislava, IČO: 35 914 921, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie istiny 50.717,09 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 z r u š u j e . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 p o t v r d z u j e . III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2008 sa žalobca pôvodne Košická stavebná spoločnosť a.s. Košice, IČO: 31 644 422 domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.527.903,13 Sk (50.717,09 Eur) s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 13 % ročne od 01.08.2006 do zaplatenia, z titulu zmluvy o dielo. Žalobu odôvodnil tým, že na základe užšej súťaže, podmienky ktoré boli zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 124/2005, bol spomedzi iných subjektov oslovený žalobca, s ktorým bola dňa 25.08.2005 uzatvorená Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-U. Š., predmetom ktorej bola realizácia prác a dodávok materiálov pri zhotovení „G. J. - U. B. P. - I.“. Žalobca mal za to, že počas vykonávania diela došlo k zrealizovaniu naviac prác v zmysle čl. III. bod 3.9. Zmluvy o dielo, ktoré bolo oznámené v stavebnom denníku na č. listu 828064, 828073, 828074 a ktorá potreba vyplynula až v priebehu realizácie prác. Na základe rokovaní medzi stranami sporu, žalovaný uznal nároky žalobcu pod položkami 1. PS 03 Rozvod, 2. SO 001, 2.a Stavebné práce, 2.b Zateplenie a oprava strechy, 2.c Elektroinštalácie, 2.d Odpočet prípojok - elektroinštalácia a tieto nároky aj žalobcovi zaplatil formou jednostranného započítania. Žalovaný však neuznal položku 2.e HSV (hlavná stavebná výroba) rozdiely oproti zadaniu vo výške 1.283.952 Sk (42.619,40 Eur) bez DPH. Položka 2.e zahŕňa naviac práce spočívajúce v zosilnení betónovej podlahy v mieste obslužnej lávky a zdvihákov v objekte haly lakovne (dva betónové pásy po 4,5 m2, spolu 9 m2), náklady umiestnenia stavby a ostatné náklady, vykonávanie ktorých bolo žalovanému oznámené zápisom v stavebnom denníku dňa 16.05.2006 na liste č. 828064, pričom za zhotoviteľa zápis v stavebnom denníku vykonal T. W.. Naviac práce boli realizované v mesiacoch máj až jún 2006, avšak ich súpis je situovaný do mesiaca október 2007, a to z dôvodu, že o naviac práce sa požaduje až na konci stavby, teda následne až po kolaudácii stavby. Žalobca predložil súdu súpis vykonaných prác a dodávok za obdobie október 2007 a krycí list splátky za obdobie október 2007, ktoré však nie sú potvrdené žiadnou zo zmluvných strán, t.j. ani objednávateľom a ani zhotoviteľom. Suma predstavujúca predmet daného sporu v zmysle žaloby nebola zhotoviteľom objednávateľovi nikdy fakturovaná. 3. Písomným podaním zo dňa 20.08.2009, doručeným súdu dňa 25.08.2009, obchodná spoločnosť Pancardia, s.r.o. Košice, IČO: 36 202 231 navrhla, aby súd pripustil jej vstup do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu, a to s poukazom na zmluvu o pôžičke a o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 07.04.2009 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.08.2009. Súd pripustil navrhovanú zámenu účastníkov na strane žalobcu uznesením zo dňa 30.12.2009 pod č.k. 24Cb/286/2008-83, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2010. 4. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal. Namietal opodstatnenosť uplatňovaných nárokov, nakoľko práce pod položkou 2.e sú totožné s prácami pod položkou 2.a. Práce uvedené v špecifikácii žalobcu zo dňa 24.07.2007 pod položkou 2.a žalovaný uznal vo výške 125.086 Sk, z toho na úpravy povrchov, podlahy a výplne pripadla suma 46.836 Sk, t.j. taká, aká je uvedená v krycom liste splátky žalobcu zo dňa 24.07.2007. Mal za to, že práce spočívajúce v zosilnení betónovej podlahy v objekte haly Lakovne nemuseli byť vykonané. Žalovaný ako objednávateľ tieto práce neobjednal ani písomne, ani ústne a potreba ich vykonania vzhľadom na zápis v stavebnom denníku zo dňa 22.03.2006 nemohla byť uvedená ani v realizačnom projekte stavby. Práce uvedené v položke č. 2.e, ktoré zhotoviteľ špecifikoval ako HSV rozdiely oproti zadaniu, žalovaný neuznal z dôvodu, že si tieto naviac práce u zhotoviteľa neobjednal. 5. Podaním zo dňa 13.05.2013, doručeným súdu dňa 12.05.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.05.2013, žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 45.675,78 Eur s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5.041,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 01.08.2006, t.j. z obsahu predmetného písomného podania vyplýva, že okrem čiastočného späťvzatia žaloby žalobca súčasne rozšíril žalobu v časti týkajúcej sa uplatňovanej výšky úroku z omeškania. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej, pričom žalovaný prejavil súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 13.06.2013, doručeným súdu dňa 18.06.2013. 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.01.2014 uviedol, že v súvislosti s písomným podaním zo dňa 13.05.2013, ktorým žalobca rozširoval žalobu v časti uplatňovanej výšky úroku z omeškania, navrhuje ďalšiu zmenu žaloby, a to tým spôsobom, že žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.041,31 Eur so 14,75 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2007 do zaplatenia. 7. Súd pripustil žalobcom navrhovanú zmenu žaloby v časti uplatňovaného úroku z omeškania uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 28.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť vyhlásením. 8. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014 žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 Eur s príslušenstvom zamietol a vo zvyšku konanie zastavil. Na odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané práce s ohľadom na tvrdenia sporových strán, jednoznačne ustáliť, na základe akého právneho titulu bolo dielo vykonané, či došlo k vykonaniu predmetných naviac prác na základe zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005, prípadne došlo platnému uzavretiu novej zmluvy o dielo, v akom rozsahu a v nadväznosti na to posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo platnému postúpeniu pohľadávok v zmysle príp. zmluvných a zákonných podmienok, ako aj právne posúdiť postúpenie podľa obsahu zmlúv zo dňa 07.04.2009 a 20.08.2009 v súlade s § 553 ods. 1, 3, § 553a ods. 1, 2 a § 554 OZ. 9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 272 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1, 2, § 554 ods. 1 veta prvá, § 554 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 524 ods. 1, 2 § 525 ods. 2, § 554 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 147 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 10. V konaní súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie dôkazmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia a po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalovaným ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10 Zvolen, IČO: 31 644 422 (od 15.7.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom bola dňa 25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-U.-Š. (ďalej len ZoD“), obchodnoprávny vzťah, skutočnosť ktorá medzi stranami sporná nebola. Sporným ostal nárok žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy o dielo, ktoré žalobca považuje za naviac práce (položka 2.e), avšak žalovaný považuje tieto práce za práce spadajúce do položky 2.a, ktoré žalobcovi uhradil formou jednostranného započítania. Predmetom konania tak bola odmena za tvrdené naviac práce, ktoré sa týkali zosilnenej podlahy v mieste obslužnej lávky a zdvihákov. Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia odmeny za naviac práce vo výške 50.717,09 Eur s príslušenstvom, avšak písomným podaním zo dňa 13.5.2013, doručeným súdu dňa 12.5.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.5.2013, zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 45.675,78 Eur s príslušenstvom. Nakoľko ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej, pričom žalovaný prejavil súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 13.6.2013, doručeným súdu dňa 18.6.2013, súd konanie v tejto časti žaloby zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok žalobcu za práce, ktoré realizoval žalobca pre žalovaného ako naviac práce vo výške 5.041,31 Eur s príslušenstvom. 11. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či zmena ceny diela v súvislosti s vykonaním naviac prác bola zachytená v ZoD, prípadne v dodatku k ZoD, ktorý si vyžadovala zmluva o dielo v článku III., bod 3.4 a dospel k záveru, že k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorý by určoval cenu diela, resp. jej zmenu v nadväznosti na naviac práce, nedošlo. Cena diela bola v zmysle článku V., bod 5.3 zmluvy stanovená ako pevná a záväzná. Cena diela tak bola v ZoD dohodnutá ako maximálna cena bez právneho nároku zhotoviteľa jednostranne ovplyvniť jej výšku. Jej výška sa mohla meniť jedine dohodou medzi zhotoviteľom a žalovaným, ktorá musela mať písomnú formu, a nie jednostranným postupom zhotoviteľa v nadväznosti na článok V., bod 5.8 ZoD. Súd konštatoval, že žalobca v priebehu konania nepreukázal jednoznačným spôsobom, že predmetné tvrdené naviac práce boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, pričom je nesporné, že v tomto smere nebol medzi zmluvnými stranami uzavretý žiadny písomný dodatok k predmetnej zmluve o dielo. Podľa súdu v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo, ktorá by sa týkala naviac prác, nakoľko súd nemal za preukázané, že prejavy vôle smerovali k uzatvoreniu zmluvy o dielo týkajúcej sa tvrdených naviac prác. Mal za to, že k dohode o cene za dielo alebo o spôsobe určenia ceny diela, ktorá patrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo, nedošlo, preto k platnému uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zaplatenie tvrdených naviac prác, nedošlo. Ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že zhotoviteľovi za vykonanie stavebných prác ako naviac prác nevznikol nárok na ich úhradu zo zmluvy o dielo, tento nárok nie je možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie žalovaného, nakoľko vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela bez toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na zmene zmluvy o dielo, nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, keďže nárok za úhradu nákladov za tieto práce bol konzumovaný v rámci zodpovednosti zhotoviteľa za vykonanie diela za dohodnutú cenu v nadväznosti na článok V., bod 5.8 ZoD. Na druhej strane, aj keby súd prijal opačný záver (s čím zásadne nie je možné na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu súhlasiť), nárok žalobcu nebolo možné priznať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal nepochybným spôsobom výšku peňažnej náhrady hodnoty vykonaných prác, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie. Uvedenú skutočnosť nemôže odstrániť ani odborné stanovisko znalca N.. Y. Č., ktorého objednávku zadal sám žalobca, nakoľko znalec ocenil iné stavebné práce (položka 2.a) ako práce uplatňované v tomto spore (položka 2.e), z dôvodu ktorého záver znalca nemohol byť podkladom pre určenie výšky peňažnej náhrady tvrdenej žalobcom. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 doplnil o výrok, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur s príslušenstvom zastavil. V odôvodnení tohto dopĺňacieho rozsudku uviedol, že v rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754 súd nerozhodol o časti predmetu konania týkajúceho sa späťvzatia časti žaloby vo výške 45.675,78 Eur s príslušenstvom, hoci odôvodnenie zastavenia konania v uvedenej časti súd uviedol v bode 60. rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754. 13. Proti rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 14. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie reagoval iba na prvé tri vymedzené povinnosti v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, a teda že k uzatvoreniu dodatku k ZoD zo dňa 25.8.2005 nedošlo, v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo a že nárok žalobcu nie je možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Pokiaľ ide o štvrtú, piatu a šiestu odvolacím súdom uloženú povinnosť, a teda posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávok a aj právne posúdiť postúpenie podľa obsahu zmlúv zo dňa 07.04.2009 a 20.08.2009, žalobca sa domnieval, že iba extenzívnym výkladom odôvodnenia rozsudku možno jeho text vykladať tak, že žalobca má aktívnu legitimáciu v konaní, a teda že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca namietal, že na viaceré relevantné prednesy a návrhy nedostal v konaní žiadnu odpoveď, čím napadnutý rozsudok stráca na svojej presvedčivosti a nie je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, ani s bodmi 31., 32., 33. uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 17.08.2017. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie neobjasnil dôvody svojich právnych záverov a nevysvetlil, prečo nevenoval žiadnu pozornosť procesným podmienkam konania. Ak žalobca v odvolacom konaní i vo svojich následných procesných úkonoch pred súdom prvej inštancie uvádzal, že svoje právo si uplatňuje z novej zmluvy o dielo, súd neodôvodnil, prečo sa odklonil od tej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR, ako na ňu poukázal aj odvolací súd v bode 16. zrušujúceho uznesenia zo dňa 17.08.2017. Zároveň mal za to, že napadnutý rozsudok nedáva žiadne odpovede na tvrdenia a návrhy žalobcu, ktoré sa týkali predmetu konania tak, ako ich uvádzal vo svojich písomných podaniach zo dňa 27.02.2018, 05.03.2018 a 23.04.2018. Žalobca poukázal na to, že predložil relevantné písomné dôkazy, ktoré sa týkajú diela v časti obslužnej lávky, vrátane realizačného projektu, výkazu výmer a statického výpočtu, ktoré dodatočne vypracovala projekčná organizácia v roku 2006, čo potvrdila svojim listom zo dňa 22.11.2011, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok N.. H.. W. a čo je dostatočne zrejmé aj z preberacieho protokolu (Zápis o odovzdaní a prevzatí) zo dňa 25.10.2007. Namietal, že súd prvej inštancie nereagoval na doloženú fotodokumentáciu a CD nosič z miesta výkonu prác v mieste vybudovania obslužnej lávky. Tvrdil, že ak užšia súťaž a uzatvorenie ZoD sú časovo vymedzené do roku 2005 a realizačný projekt lakovne, resp. obslužnej lávky je z obdobia február 2006, je evidentné, že došlo k zmenám dohodnutého predmetu zmluvy, ako aj zmeny technológie zdvihákov. Ak žalovaný namietal, že zhotoviteľ diela vopred poznal súťažné podmienky a mal možnosť si obhliadnuť stavebné miesto, žalobca podotkol, že zhotoviteľ stavby nebol znalý práva a nemal možnosť meniť súťažné alebo zmluvné podmienky, ktoré spolu so zmluvou o dielo pripravil objednávateľ, ktoré mal a má dostatočné právne zázemie, pričom obhliadka miesta nespočívala v odkrytí kanálov pod budúcou obslužnou lávkou lakovne. Poukázal na položky, ktoré nikdy neboli uhrádzané zhotoviteľom. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu a nevyporiadal sa ani s cenou diela podľa rozpočtu, ktorý tvoril prílohu projektovej dokumentácie realizačného projektu za februára 2006. 15. Ďalej namietal, že súd akceptoval tvrdenia žalovaného, že práce naviac v mieste obslužnej lávky vopred neodsúhlasil, neprevzal a zosilnenie obslužnej lávky nebolo potrebné, hoci uvedené tvrdenia boli vyvrátené listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami (N.. H.. W., Y.. I., N.. Y.. W. i T.. W.), súd sa však s rozpormi v tvrdeniach žalovaného nevysporiadal a neodstránil ich. Konštatoval, že objednávateľ prevzal v roku 2007 celé dodané dielo, vrátane tých zmien a prác naviac, ktoré boli podľa žaloby označené pod položkami 2a, 2b, 2c, 2d, 2e, pričom prvé štyri položky mal žalovaný údajne uhradiť jednostranným zápočtom, ktorý v konaní nepreukázal čo do výpočtového základu a výšky. Namietal, že k žiadnemu platnému jednostrannému zápočtu zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko bol vykonaný neurčito, nezrozumiteľne a bez podpisu oprávnenej osoby na údajnej faktúre. Preto ak žalobca žaluje sumu 5.041,31 Eur, a žalovaný si neplatne mal jednostranne započítať sumu 481.300 Sk (15.976 Eur), tvrdiac súčasne, že položka 2e je totožná s položkou 2a, ktorá nie je spornou, žalobcovi nebolo zrozumiteľné, ak mu súd nepriznal žiadnu časť ním uplatnenej pohľadávky. Okrem toho uviedol, že medzi objednávateľom a zhotoviteľom sa v priebehu realizácie diela kreovala obchodná zvyklosť, že viaceré práce naviac boli vykonané bez akéhokoľvek písomného dodatku k zmluve. Súd prvej inštancie však nehodnotil, v čom sa právne odlišovali práce naviac pod položkou 2e od ostatných položiek, teda či iba pri položke 2e nedošlo k podpísaniu písomného dodatku k ZoD alebo pri ostatných prácach naviac áno. V skutočnosti forma všetkých prác naviac bola realizovaná totožne, teda bez písomných dodatkov k ZoD. Rovnako podľa neho ani žalovaný neobjasnil, ako právne vyhodnotil práce naviac pod položkami 2a, 2b, 2c a 2d. Súd pritom nehodnotil údajnú platbu žalovaného formou jednostranného zápočtu nielen z pohľadu jej platnosti, ale ani či touto platbou vo výške 481.300 Sk nedošlo aj k uznaniu celého dlhu. Uviedol, že položka 2e bola vydokladovaná statickým výpočtom, realizačným projektom a výkazom výmer, ktoré vypracovala tretia osoba - HPK engineering, a.s., ktorá na stavbe vykonávala aj autorský dozor. 16. Podľa názoru žalobcu súd nehodnotil výpovede svedkov v ich vzájomných súvislostiach. Totiž iba jediný svedok - N.. T.. W., technický dozor stavby za objednávateľa, poprel potrebu posilnenia lávky v lakovni a zaprel svoju dennú prítomnosť na stavbe. Ďalší svedkovia (N.B.. W. za objednávateľa, N.. W. za projekčnú organizáciu, Y.. I. i T.. W. za zhotoviteľa) potvrdili potrebu prác naviac pod položkou 2e. Súd nehodnotil ani právny význam listiny o prevzatí celej stavby lakovne v r. 2007, vrátane položky 2e a nevenoval pozornosť rozpočtu, ktorý vyhotovila projekčná kancelária a ktorý bol predložený na pojednávaní dňa 25.06.2019, spolu s krycím listom rozpočtu vyhotovený zhotoviteľom diela. Namietal, že ak sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného a konštatoval, že k ZoD nebol podpísaný žiadny písomný dodatok a k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo nedošlo, potom nie je zrejmé, prečo žalobcovi nebola priznaná pohľadávka ani vo výške pôvodného rozpočtu. Niet podľa neho pochýb, že miesto obslužnej lávky bolo funkčné a bolo objednávateľom prevzaté. Tvrdil, že právne dôvody, ako ich uvádza súd v bode 61. rozsudku, nie sú dané. Vôľa zrealizovať predmet diela podľa nového (realizačného) projektu z obdobia 02/2006 vyplynula pre obe zmluvné strany z technologickej zmeny. Cena diela bola v danom prípade vytváraná rozpočtom pri všetkých prácach naviac, ten tvoril aj prílohu realizačného projektu, pričom ceny jednotlivých položiek boli stanovené plne v súlade s ich pôvodnou výškou z roku 2005. Nedošlo tak k žiadnej zmene cien stavebných prác a materiálu oproti obdobiu, v ktorom došlo k uzavretiu ZoD v r. 2005. Cena diela nebola navýšená, došlo však k zmene rozsahu diela (prác), čo sa reálne premietlo do hodnoty diela. Žalobca mal za to, že jeho procesný úkon by nemal byť oslabený ani nevykonaním znaleckého posudku z dôvodu nezloženia plnej výšky preddavku, keďže tento mal byť vykonaný za účelom porovnania položiek 2a a 2e, teda či sa jedná o totožné časti diela alebo o odlišné časti diela. Napadnutý rozsudok preto podľa žalobcu nie je odôvodnený presvedčivo a dostatočne zrozumiteľne, pričom viacerým podstatným a relevantným tvrdeniam súd nevenoval pozornosť. Súd podľa neho síce pri právnom hodnotení veci použil správnu právnu normu, ale jej aplikácia nebola správna s ohľadom na zistený skutkový stav, pričom v rozsudku chýba výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal a prečo. V rozsudku sa podľa neho neodráža procesný útok žalobcu tak, ako ho predniesol na pojednávaní dňa 25.06.2019. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 5.041,31 Eur spolu s uplatneným príslušenstvom a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania a náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2014. 17. Ďalej žalobca namietal, že dopĺňacím rozsudkom zo dňa 03.09.2019 súd prvej inštancie rozhodol o zastavení časti konania o zaplatenie 45.675,78 Eur s príslušenstvom v čase, keď táto suma už nebola predmetom konania, nakoľko v tejto časti bolo konanie zastavené predchádzajúcim rozsudkom zo dňa 28.01.2014. Poukázal na § 230 CSP. Dopĺňací rozsudok navrhol preto zrušiť. Zároveň vyjadril názor, že táto časť odvolania nepodlieha poplatkovej povinnosti, a preto navrhol, aby náhrada trov konania v tejto jeho časti nebola účastníkom konania priznaná. 18. Okrem toho navrhol, aby súd prvej inštancie vyhlásil doplňujúci rozsudok, ktorým rozhodne o vrátení zaplateného, ale nespotrebovaného preddavku na znalecké dokazovanie, ktorý zložil žalobca, ako aj alikvotnú časť žalobcom zaplateného súdneho poplatku titulom zastavenia konania 28.01.2014 čo do sumy 45.675,78 Eur, to všetko k rukám žalobcu. 19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.11.2019. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch za vecne správny a primerane odôvodnený, súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi podstatnými pre rozhodnutie. Dal do pozornosti, že v tomto spore ide o pohľadávku žalobcu za práce naviac vykonané pri realizácii diela - G. G. J. (I.) P. U. B. P., pričom z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyplynuli tri možné alternatívy právnej kvalifikácie žalobcom uplatňovaného nároku v konaní, a to (i) nárok zo ZoD v rámci tzv. naviac prác, (ii) nárok z bezdôvodného obohatenia, (iii) nárok z novej zmluvy o dielo, ktorá mala byť konkludentne uzavretá medzi zhotoviteľom a žalovaným. Odvolací súd pritom zaviazal prvostupňový súd, aby posúdil nárok žalobcu vo vyššie vymedzených intenciách, čo prvostupňový súd aj urobil. Uviedol, že náklady na stavebné práce - zosilnenie podlahy zaznamenané dňa 16.05.2006 v stavebnom denníku, ktorý bol vedený pri realizácii diela podľa ZoD (ďalej len „Stavebné práce“) nie sú nárokom, ktorý by zhotoviteľovi vznikol zo ZoD, keďže vykonaniu týchto prác nepredchádzal kontraktačný mechanizmus, ktorý vyžadovala ZoD. Na vykonanie takýchto prác ZoD v predmetnom článku jasne a zrozumiteľne požadovala uzavretie písomného dodatku, na základe ktorého malo dôjsť k ich odsúhlaseniu a následne aj k úprave ceny diela. Cena diela bola stanovená ako pevná a záväzná. Žalovaný so zhotoviteľom však neuzavrel žiadny písomný dodatok k ZoD, a preto zhotoviteľovi (a ani žalobcovi) nevznikol nárok na ich úhradu. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka žalobcu, že Stavebné práce, a teda aj navýšenie ceny diela, boli žalovaným odsúhlasené konkludentne - nevyjadrením sa k zápisu v stavebnom denníku zo dňa 16.05.2006. Takéto dojednanie by bolo totiž neplatným právnym úkonom pre nedostatok formy vyžadovanej dohodou účastníkov ZoD v zmysle § 40 OZ. 20. Ďalej uviedol, že žalovaný nárok nie je ani bezdôvodným obohatením žalovaného z dôvodu, že (i) z judikatúry Najvyššieho súdu ČR vyplýva, že vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela bez toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na zmene zmluvy o dielo, nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, (ii) ak sa zhotoviteľ zaviazal realizovať dielo na vlastné nebezpečenstvo a na vlastné náklady za dohodnutú pevnú cenu, prípadné náklady, s ktorými sa pôvodne nepočítalo (a z tohto dôvodu neboli zahrnuté v cene diela) znáša práve zhotoviteľ, (iii) žalobcov nárok nespĺňa požiadavku subsidiarity bezdôvodného obohatenia, keďže tento nárok je možné vysporiadať v rámci právneho vzťahu medzi žalovaným a zhotoviteľom, ktorý bol založený ZoD. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1146/2007 a sp. zn. 32 Cdo 2592/2008. Mal za to, že ak sa zhotoviteľ, ako odborne spôsobilá osoba na vykonanie diela, a žalovaný dohodli v ZoD na realizácii diela za pevnú cenu, prípadne odchýlky z ceny diela zaťažovali zhotoviteľa, ktorý zodpovedal za výsledok vykonania diela. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4553/2009. Zastával názor, že zhotoviteľ, ako odborne spôsobilá osoba na realizáciu takých stavieb, akým bol aj predmet ZoD, sa mohol presvedčiť o potrebe vykonania Stavebných prác ešte pred podpisom ZoD a z uvedeného dôvodu mohol žiadať zvýšenie ceny diela, nepodpísať ZoD alebo racionalizovať svoje výdavky tak, aby neprekročili dohodnutú cenu diela aj napriek potrebe vykonania Stavebných prác. 21. Ďalej uviedol, že zhotoviteľ zaradil náklady na vykonanie stavebných prác do položky 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu nesprávne. Náklady uvedené v položke 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu neboli podľa žalovaného nikdy riadne zdokumentované a nebolo vôbec preukázané, na aké práce boli tieto náklady v skutočnosti vynaložené. Z tohto dôvodu ich žalovaný nikdy neuznal a túto položku považoval (a považuje) za bezpredmetnú a irelevantnú. Náklady na Stavebné práce sú podľa žalovaného súčasťou položky 2a. - stavebné práce, kde zároveň patria aj náklady na Betonáž miestností č. 115 a č. 116 s tým, že tieto náklady spolu predstavujú sumu vo výške 125.086 Sk. Zistenie, že Stavebné práce patria pod položku 2a. - stavebné práce je právne významné z toho dôvodu, že náklady zahrnuté v položke 2a. - stavebné práce už boli zo strany žalovaného uhradené vo forme jednostranného započítania pohľadávky listom zo dňa 22.07.2008. Skutočnosť, že náklady na vykonané Stavebné práce patria pod položku 2a. - stavebné práce podľa neho vyplýva z krycieho listu z mesiaca október 2007, ktorý bol vypracovaný zhotoviteľom dňa 19.03.2008. Túto skutočnosť podľa žalovaného dokazuje práve množstvo betónu, ktoré bolo použité v rámci Stavebných prác. Zdôraznil, že paradoxne aj dôkaz predložený žalobcom - odborné stanovisko č. 2/2013 zo dňa 16.01.2013 preukázalo, že náklady na vykonanie Stavebných prác nemôžu patriť pod položku 2e. oproti zadaniu, keďže tieto náklady boli ohodnotené úplne rozdielnou (a podstatne nižšou) sumou ako je suma uvedená v položke 2e. Naopak, z tohto odborného stanoviska je zrejmé, že náklady na vykonanie Stavebných prác je potrebné zahrnúť pod položku 2a. 22. Okrem toho uviedol, že žalobca so žalovaným neuzavreli žiadnu novú zmluvu o dielo. Žalobca ani nemohol preukázať existenciu vôle žalovaného uzavrieť novú zmluvu o dielo, keďže žalovaný nikdy takúto vôľu nemal. Keďže (i) rekonštrukcia rušňového depa mala ako celok prebehnúť na základe ZoD, (ii) uzavretie ZoD bolo výsledkom verejného obstarávania, v ktorom sa vybral zhotoviteľ a dohodla cena rekonštrukcie ako pevná a záväzná, (iii) ZoD rátala s naviac prácami, a pre tento prípad obsahovala aj výslovné dojednanie žalovaného a zhotoviteľa o spôsobe úpravy ceny za dielo v dôsledku naviac prác, (iv) Stavebné práce boli naviac prácami podľa ZoD, v prípade ktorých však nevznikol nárok na ich úhradu, keďže nedošlo k uzavretiu písomného dodatku k ZoD, v ktorom by bola dohodnutá iná cena; je podľa názoru žalovaného zrejmé, že vôľa zmluvných strán od počiatku smerovala k tomu, aby celé dielo - vrátane betonáže obslužnej lávky - bolo uskutočnené podľa ZoD. Neexistuje pritom dôkaz o akomkoľvek ústnom alebo písomnom prejave vôle osoby oprávnenej konať za zhotoviteľa, ktorý by sa dal vyložiť ako návrh na uzavretie novej zmluvy o dielo, predmetom ktorej by boli Stavebné práce. Zhotoviteľova vôľa nikdy nesmerovala k uzavretiu novej zmluvy o dielo. Nemožno teda hovoriť o tom, že by došlo ku konkludentnému uzavretiu novej zmluvy o dielo popri existujúcej ZoD, predmetom ktorej by boli výlučne Stavebné práce. Dodal, že akákoľvek nová zmluva o dielo na Stavebné práce by musela prejsť procesom verejného obstarávania, ktoré neprebehlo. 23. Aj napriek tomu, že žalovaný zastával názor, že zhotoviteľovi nevznikol nárok na úhradu nákladov na Stavebné práce, žalovaný poukázal na to, že si voči tomuto domnelému nároku zhotoviteľa z dôvodu právnej istoty započítal svoj vlastný nárok, ktorý mu vznikol zo ZoD v podobe zmluvnej pokuty. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pritom vznikol žalovanému na základe omeškania zhotoviteľa odovzdať dielo riadne a včas, a to vo výške 4.051.930,30 Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že zhotoviteľ a žalovaný uzavreli okrem ZoD ešte aj ďalšie zmluvy, existovali medzi nimi pohľadávky aj z iných právnych vzťahov. Z tohto dôvodu si žalovaný pohľadávku vo výške 4.051.930,30 Sk postupne započítaval voči pohľadávkam zhotoviteľa, ktoré sa vôbec netýkali realizácie diela podľa ZoD, a to nasledovne. Žalovaný si najskôr započítal svoju pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.051.930,30 Sk voči pohľadávke zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 1.161.661 Sk (ďalej len „Prvé započítanie“); pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.890.269 Sk si žalovaný započítal voči pohľadávke zhotoviteľa voči žalovanému vo výške 55.630 Sk (ďalej len „Druhé započítanie“). Následne si žalovaný listom zo dňa 22.07.2008 započítal pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.834.639 Sk voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie naviac prác zo ZoD v celkovej výške 481.300,26 Sk, kde patrila aj položka 2.a - stavebné práce, súčasťou ktorej bol podľa žalovaného aj (domnelý) nárok zhotoviteľa na zaplatenia nákladov na Stavebné práce (ďalej len „Tretie započítanie“). Žalobný nárok preto považoval za nedôvodný, keďže náklady na Stavebné práce (ktoré predstavujú žalobný nárok) žalovaný už uhradil vo forme jednostranného započítania listom zo dňa 22.07.2008. Dal do pozornosti, že po vykonaní Prvého započítania si zostatok pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.890.269,30 Sk žalovaný uplatnil voči zhotoviteľovi žalobou zo dňa 22.05.2008 na Okresnom súde Zvolen a v priebehu konania na Okresnom súde Zvolen žalovaný vykonal Druhé započítanie a Tretie započítanie. Okresný súd Zvolen rozhodol rozsudkom sp. zn. 12Cb 34/2009, zo dňa 21.03.2012 tak, že zhotoviteľ je povinný uhradiť žalovanému sumu vo výške 2.353.352,74 Sk titulom zmluvnej pokuty, voči uvedenému rozsudku podal odvolanie zhotoviteľ, na základe čoho rozsudok nenadobudol právoplatnosť. 24. Odvolanie žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku považoval za nedôvodné, nakoľko prvý prvostupňový rozsudok - vrátane výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur s príslušenstvom - bol podľa názoru žalovaného zrušený uznesením odvolacieho súdu a vrátený prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prvostupňový súd tak musel znova rozhodnúť o zastavení konania dopĺňacím rozsudkom podľa § 225 CSP, nakoľko napadnutým rozsudkom nepokryl celý predmet konania. Prvostupňový súd teda postupoval správne a na vydanie dopĺňacieho rozsudku boli splnené podmienky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 25.06.2019 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 03.09.2019 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 25. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.11.2019. Poukázal na zmeškanie procesných lehôt zo strany žalovaného pre uplatnenie jeho procesnej obrany a domnieval sa, že odvolací súd by preto nemal prihliadať na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu. V prípade, ak odvolací súd na predmetné vyjadrenie žalovaného prihliadne namietal, že zo záverov žalovaného vyplýva, že žalobca by nemal mať nárok na priznanie uplatnenej pohľadávky za žiadnych okolností, hoci dotknutá časť diela bola odovzdaná a riadne sa užíva. Zdôraznil, že bez reálneho ukončenia celého diela, ktorého súčasťou sú práce naviac, by toto diela nebolo prevádzkyschopné. Ak však žalovaný zastáva názor, že zhotoviteľovi diela patrí plnenie iba do výšky pôvodného rozpočtu, konštatoval, že ani za jeho dotknutú časť nebolo doposiaľ hradené. V tvrdení žalovaného ohľadne zániku právneho nároku uplatneného v konaní z dôvodu jednostranného zápočtu videl žalobca konflikt odporujúci vecnej logike. Zápočet je spôsobom platby a súčasne aj uznaním pohľadávky veriteľa v obchodnoprávnych vzťahoch, pričom je súčasne tvrdené, že žiadny nárok žalobcu neexistuje. Uviedol, že tvrdenie o jednostrannom zápočte v časti uplatneného nároku odporuje existujúcim dôkazom. Mal za to, že argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvoláva vo vzťahu k zmluvnej pokute na neprávoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen dochádza k narušeniu princípu právnej istoty. Žalobca čiastočne zobral späť svoj návrh na vyhlásenie dopĺňacieho rozsudku v uplatnenom nároku na vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku zo sumy 45.675,78 Eur a v tejto časti navrhol odvolacie konanie zastaviť. 26. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2019 žalobca doplnil svoje repliku k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu. Žalobca z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči akejkoľvek peňažnej pohľadávke žalovaného titulom údajnej zmluvnej pokuty, ktorá bola alebo by bola uplatnená v období prebiehajúceho súdneho konania a do budúcnosti po jeho skončení. Dal do pozornosti, že už v priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca namietal výpočet zmluvnej pokuty a skutočnosť, že jednostranné zápočty boli neurčité prejavy vôle a neboli signované kvalifikovanou osobou na prílohách, ktoré mali tvoriť faktúru, zápočty tak žalobca hodnotil ako neplatné jednostranné právne úkony. 27. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 je potrebné zrušiť a napadnutý rozsudok č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 potvrdiť ako vecne správny. 29. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 30. Podľa § 389 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky. 31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 50.717,09 Eur s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 13.05.2013, doručeným súdu dňa 12.05.2013 elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a následne poštou dňa 16.05.2013, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie istiny 45.675,78 Eur s príslušenstvom s tým, že v ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5.041,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 01.08.2006. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu po začatí pojednávania vo veci samej, pričom žalovaný prejavil súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby písomným podaním zo dňa 13.06.2013, doručeným súdu dňa 18.06.2013. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014 žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 Eur istiny s príslušenstvom zamietol, v zostávajúcej časti konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu proti výroku o zamietnutí žaloby Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Opravným uznesením č.k. 8Cob/124/2014-868 zo dňa 17.06.2021 Krajský súd v Bratislave opravil uznesenie č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 tak, že výrok má správne znieť „Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24 Cb/286/2008 - 402 zo dňa 28.01.2014 v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 5.041,31 Eur istiny s príslušenstvom zamietol a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.“ Vzhľadom na skutočnosť, že o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 45.675,78 Eur už rozhodol Okresný súd Bratislava II už prvým rozsudkom č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019, výrok súdu prvej inštancie o zastavení konania nebol v danom čase napadnutý odvolaním žalobcu a Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cob/124/2014-868 zo dňa 17.06.2021 rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie len v napadnutej časti, t.j. v časti, ktorou súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 5.041,31 Eur zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 je potrebné zrušiť, nakoľko o zastavení konania už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014, a preto o zastavení konania v tejto časti nemožno rozhodovať opätovne. 32. Podľa článku III., bod 3.2 Zmluvy o dielo č. 127/2005-S34 ŠV zo dňa 25.08.2005 (ďalej len „ZoD“), podkladmi objednávateľa sú zmluvné, technické, obchodné, kvalitatívne, finančné a platobné podmienky, orientačný výkaz výmer a projektová dokumentácia, ktorú zhotoviteľ obdržal v rámci súťažných podkladov užšej súťaže. 33. Podľa článku III. bod 3.3 ZoD, ponukou zhotoviteľa je ním vyplnený návrh zmluvy a ostatné materiály, ktoré predložil objednávateľovi v rámci svojej ponuky v užšej súťaži. 34. Podľa článku III., bod 3.4 ZoD, zmenu diela, ktorá bude mať následok zmenu ceny diela je možné vykonať iba po predchádzajúcom súhlase objednávateľa písomným dodatkom k zmluve o dielo. 35. Podľa článku III., bod 3.5 ZoD, zhotoviteľ je oprávnený predkladať návrh na zmenu materiálov a technologických postupov oproti projektovej dokumentácii za podmienky ich odsúhlasenia objednávateľom a projektantom. 36. Podľa článku III., bod 3.9 ZoD, naviac práce sú práce, ktoré navrhuje objednávateľ z dôvodu rozšírenia predmetu zmluvy alebo práce, ktoré neboli zachytené v projektovej dokumentácii a ich uskutočnenie je nutné z dôvodov súvisiacich s realizáciou predmetu zmluvy, resp. z rozdielu skutočného výkazu výmer a projektovej dokumentácie, ktoré zhotoviteľ pri ocenení predmetu ponuky nemohol zistiť. 37. Podľa článku V., bod 5.1 ZoD, cena diela bola stanovená dohodou podľa podrobnej špecifikácie oceneného výkazu výmer - rozpočtu (príloha č. 1 k tejto zmluve) vo výške 27.855.558 Sk s DPH, z toho cena bez DPH 23.408.032 Sk a DPH 19% 4.447.526 Sk v členení podľa prílohy č. 3 k tejto zmluve - „Rozpis zmluvnej ceny“. 38. Podľa článku V., bod 5.3 ZoD, dohodnutá cena je maximálna a je platná až do doby odovzdania diela objednávateľovi. 39. Podľa článku V., bod 5.4 ZoD, zhotoviteľ vykonané naviac práce a dodávky ocení podľa jednotlivých cien uplatnených v prílohe č. 1 tejto zmluvy. 40. Podľa článku V., bod 5.5 ZoD, práce a dodávky, ktorých jednotlivé ceny sa nenachádzajú v prílohe č. 1 tejto zmluvy ocení zhotoviteľ individuálnou kalkuláciou podľa kalkulačného vzorca. 41. Podľa článku V., bod 5.8 ZoD, v prípade porušenia ustanovenia ods. 3.5 tejto zmluvy zo strany zhotoviteľa nie je prístupné dohodnutú cenu diela meniť a náklady s tým spojené znáša zhotoviteľ (v tomto prípade sa neuplatní § 549 Obchodného zákonníka). 42. Podľa článku XVI., bod 16.3 ZoD, zmeny tejto zmluvy, ktoré nemajú vplyv na predmet diela, termín, cenu a záručnú dobu, môžu robiť zmluvné strany zápisom v stavebnom denníku. 43. Podľa článku XVI., bod 16.4 ZoD, ostatné zmeny a doplnky zmluvy možno uskutočniť len písomne dodatkom k tejto zmluve, inak je zmena či doplnenie neplatné. 44. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 45. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 46. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 47. Podľa § 272 ods. 1, 2 OBZ, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 48. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. 49. Podľa § 537 ods. 1, 2, 3 OBZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať. Pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich. 50. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. 51. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 52. Podľa § 549 ods. 1, 2 OBZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 53. Podľa § 554 ods. 1 veta prvá, ods. 6 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. 54. Podľa § 554 ods. 6 OBZ, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. 55. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 56. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 57. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 58. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 59. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.11.2019 poukázal na to, že žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie sa k odvolaniu, preto navrhol, aby odvolací súd na vyjadrenie žalovaného neprihliadal. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 23.09.2019, doručeným žalovanému dňa 08.10.2019, vyzval žalovaného aby sa v lehote 10 dní od vyjadril k odvolaniu žalobcu. Žalovaný dňa 14.10.2019 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu do 28.10.2019. Súd prvej inštancie dňa 16.10.2019 vyjadril súhlas s predĺžením lehoty na podanie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu, a to podľa žiadosti, a teda do 28.10.2019. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo súdu zaslané emailom a súčasne podané na poštovú prepravu dňa 05.11.2019. Podľa § 373 ods. 3 a 4 CSP, odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili, a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Ak bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a súdom určená lehota na vyjadrenie k odvolaniu uplynula márne, predloží súd prvej inštancie bez ďalšieho vec odvolaciemu súdu. Ak sa dotknutý subjekt vyjadrí k odvolaniu včas alebo oneskorene, avšak pred predložením veci odvolaciemu súdu, postupuje súd prvej inštancie podľa § 374 ods. 1 CSP. Keďže žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril oneskorene, avšak pred predložením veci odvolaciemu súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď doručoval toto vyjadrenie odvolateľovi s možnosťou zaujať k nemu ďalšie vyjadrenie. Z ustanovení Civilného sporového poriadku vyplýva, že koncentrácia konania sa vzťahuje výlučne na prostriedky procesného útoku a na prostriedky procesnej obrany, a teda i po uplynutí lehoty na uplatnenie týchto prostriedkov môže sporová strana predložiť súdu svoje vyjadrenie k právnej stránke veci a k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prihliadal na vyjadrenie žalovaného doručené súdu dňa 05.11.2019 vo vzťahu k právnej stránke veci a k hodnoteniu vykonaných dôkazov i napriek tomu, že bolo podané oneskorene. 60. Predmetom konania na súde prvej inštancie po čiastočnom zrušení rozhodnutia a vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie zostal nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 5.041,31 Eur s príslušenstvom. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi žalovaným ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou Zvolenská železničná a.s., Lesnícka 10, Zvolen, IČO: 31 644 422 (od 15.07.2008 pod obchodným menom Košická stavebná spoločnosť a.s.) ako zhotoviteľom bola dňa 25.08.2005 uzavretá v písomnej forme platná Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-U.-Š. (ďalej len „ZoD“). Sporným ostal nárok žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy o dielo, ktoré žalobca považoval za naviac práce (položka 2.e), avšak žalovaný považuje tieto práce za práce spadajúce do položky 2.a, ktoré žalovanému uhradil formou jednostranného započítania. Predmetom konania je tak odmena za tvrdené naviac práce, ktoré sa týkali zosilnenej podlahy v mieste obslužnej lávky a zdvihákov. Krajský súd v Bratislave v zrušujúcom uznesení č.k. 8Cob/124/2014-434 zo dňa 17.08.2017 uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané práce s ohľadom na tvrdenia sporových strán a jednoznačne ustáliť, na základe akého právneho titulu bolo dielo vykonané. Súd prvej inštancie sa potom v napadnutom rozhodnutí správne zaoberal otázkou, či zmena ceny diela v súvislosti s vykonaním naviac prác bola zachytená v písomnom dodatku k zmluve o dielo zo dňa 25.08.2005, alebo či došlo k platnému uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, prípadne či titulom sporných naviac prác žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok z bezdôvodného obohatenia. 61. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na ZoD, ktorá obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán týkajúcu sa prípadných naviac prác, a to konkrétne v článku III., ods. 3.4, ods. 3.5 a ods. 3.9, z ktorých jednoznačne vyplýva nutnosť predchádzajúceho odsúhlasenia naviac prác objednávateľom a uzavretia písomného dodatku k zmluve s tým, že v prípade nedodržania zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia článku III., ods. 3.5 predmetná zmluva o dielo v článku V., ods. 5.8 vylúčila aplikáciu § 549 Obchodného zákonníka. Konajúci súd správne poukázal na skutočnosť, že cena diela bola v zmysle ustanovenia článku V., bod 5.3 ZoD stanovená ako pevná a záväzná. Cena diela tak bola v ZoD dohodnutá ako maximálna cena bez právneho nároku zhotoviteľa jednostranne ovplyvniť jej výšku. Jej výška sa mohla meniť jedine dohodou medzi zhotoviteľom a žalovaným, ktorá musela mať písomnú formu, a nie jednostranným postupom zhotoviteľa v nadväznosti na článok V., bod 5.8 ZoD. V konaní nebolo sporné, že v súvislosti s predmetnými naviac prácami nebol medzi zmluvnými stranami uzatvorený žiadny písomný dodatok k ZoD. Vzhľadom na to, že v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku k ZoD, ktorý by určoval cenu diela resp. jej zmenu v nadväznosti na naviac práce, žalobca v priebehu konania jednoznačným spôsobom nepreukázal, že predmetné tvrdené naviac práce boli vykonané zhotoviteľom po predchádzajúcom súhlase žalovaného ako objednávateľa, odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na odmenu za predmetné naviac práce nemožno považovať za nárok, ktorý by zhotoviteľovi vznikol na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005. Žalovaný v tomto smere dôvodne namietal, že vykonaniu sporných naviac prác nepredchádzal kontraktačný mechanizmus, ktorý vyžadovala ZoD. Keďže v danom prípade sa zmluvné strany nedohodli na rozšírení diela, resp. zmene diela uzatvorením písomného dodatku k ZoD, a to spôsobom predpokladaným v ZoD, nemožno aplikovať ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého by v prípade uzatvorenia takejto dohody strán po uzavretí zmluvy bol objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. 62. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v danej veci nedošlo ani k uzatvoreniu novej (či už písomnej alebo ústnej) zmluvy o dielo, ktorá by sa týkala naviac prác, nakoľko súd nemal za preukázané, že prejavy vôle smerovali k uzatvoreniu zmluvy o dielo týkajúcej sa tvrdených naviac prác. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že dohoda o cene za dielo patrí medzi podstatné časti zmluvy o dielo. V prejednávanej veci však k dohode o cene za dielo alebo o spôsobe určenia ceny diela nedošlo. Odvolací súd preto považoval za správny právny názor konajúceho súdu, že k platnému uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zaplatenie tvrdených naviac prác, nedošlo. Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa odklonil od rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu ČR, ako na ňu poukazoval aj odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 17.08.2017. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 23 Cdo 332/2010 zo dňa 23.12.2011 nevylúčil skutočnosť, že vykonaním prác naviac mimo písomného dodatku k existujúcej ZoD mohlo dôjsť k uzavretiu inej (ďalšej) ZoD. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že ak v priebehu vykonávania stavebných prác vyšla najavo potreba ich rozšírenia, nemožno úplne vylúčiť, že zápisom do stavebného denníka mohlo dôjsť k uzatvoreniu ďalšej ZoD, ak nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku k už uzatvorenej ZoD, ktorá to dohodou strán požadovala. Odvolací súd na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 17.08.2017 poukázal s ohľadom na predčasnosť záverov súdu prvej inštancie v rozsudku č.k. 24Cb/286/2008-402 zo dňa 28.01.2014 a potrebu ustálenia právneho dôvodu vykonania sporných prác. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu novej zmluvy o dielo, ktorá by sa týkala naviac prác z dôvodov vyššie uvedených. Súd prvej inštancie sa potom v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom neodchýlil od záverov Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí sp. zn. 23 Cdo 332/2010 zo dňa 23.12.2011. 63. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nárok zhotoviteľa za vykonanie stavebných prác ako naviac prác nie je možné považovať ani za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Vykonanie naviac prác zo strany zhotoviteľa diela bez toho, aby sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli na zmene zmluvy o dielo totiž nenapĺňa žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1146/2007 zo dňa 29.07.2009, podľa ktorého „Nejvyšší soud dospěl ve své rozhodovací praxi k závěru, že pokud nebyly splněny smluvené podmínky pro úhradu víceprací (v posuzované věci nebyla dodržena písemná forma dodatku), jež nelze považovat za samostatné dílo, nelze tento nedostatek nahradit uplatněním nároku na vydání bezdůvodného obohacení (srov. rozsudky ze dne 27. června 2007, sp. zn. 32 Odo 1043/2005, a ze dne 7. dubna 2009, sp. zn. 23 Cdo 17/2008).“ Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na skutočnosť, že nárok za úhradu nákladov za tieto práce bol konzumovaný v rámci zodpovednosti zhotoviteľa za vykonanie diela za dohodnutú cenu v nadväznosti na článok V., bod 5.8 predmetnej zmluvy o dielo. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 62., v ktorom súd uviedol, že nárok žalobcu by nebolo možné priznať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca nepreukázal nepochybným spôsobom výšku peňažnej náhrady hodnoty vykonaných prác, ktorá by predstavovala bezdôvodné obohatenie. 64. Vzhľadom na skutočnosť, že sporné naviac práce neboli vykonané na základe Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005, na postúpenie predmetnej pohľadávky uplatnenej z titulu naviac prác, a to zmluvami zo dňa 07.04.2009 a 20.08.2009, sa nevzťahujú ustanovenia čl. VII ods. 7.6 Zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2005 o potrebe súhlasu objednávateľa na prípadné postúpenie pohľadávky zhotoviteľa tretej osobe. Keďže v danom prípade postúpenie pohľadávky neodporovalo ustanoveniu § 525 ods. 2 OBZ, nešlo o neplatné postúpenie pohľadávky, preto nemožno prijať záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. 65. Odvolací súd poukazuje na to, že jednostranné započítanie pohľadávok, ktoré mal žalovaný vykonať voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie naviac prác zo ZoD v celkovej výške 481.300 Sk listom zo dňa 22.07.2008 sa netýkalo položky 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu (v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007), ktoré žalovaný neuznal. Listom zo dňa 15.01.2008 žalovaný uznal len práce špecifikované v položkách 1, 2a, 2b, 2c, 2d v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007, ktorým zhotoviteľ predložil naviac práce a tieto práce mal žalovaný uhradiť formou jednostranného započítania zo dňa 22.07.2008 v celkovej výške 481.300 Sk. Žalovaný však nikdy neuznal položku 2e. - HSV rozdiely oproti zadaniu a tejto položky sa žalovaným vykonaný jednostranný zápočet netýka. Nedôvodná je preto námietka žalobcu, že týmto jednostranným zápočtom malo dôjsť zo strany žalovaného k uznaniu celého dlhu. Odvolací súd podotýka, že skutočnosť, že sporné práce spadajú pod položku 2.e a nie 2.a žalobca nepreukázal. Žalobca za účelom posúdenia otázky, či sú práce uvedené pod položkou 2.a a položkou 2.e rozdielne, navrhol vykonať znalecké dokazovanie. Ako vyplýva z bodu 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalobca však nezložil preddavok na trovy dôkazu v určenej výške, v dôsledku čoho súd dôkaz navrhnutý žalobcom nevykonal. 66. Sporným v konaní bol nárok žalobcu na zaplatenie prác vykonaných žalobcom nad rámec zmluvy o dielo, ktoré žalobca považoval za naviac práce podľa položky 2.e, avšak žalovaný považoval tieto práce za práce spadajúce do položky 2.a (v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007), ktoré žalovanému uhradil formou jednostranného započítania. S ohľadom skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 15.01.2008 uznal práce špecifikované v položkách 1, 2a, 2b, 2c, 2d v zmysle listu zhotoviteľa zo dňa 24.07.2007 a tieto práce mal žalovaný uhradiť formou jednostranného započítania zo dňa 22.07.2008 v celkovej výške 481.300 Sk, vzhľadom na žalobcom namietanú platnosť tohto zápočtu, bolo v konaní potrebné skúmať, či jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok listom žalovaného zo dňa 22.07.2008 je platným právnym úkonom, keďže od tejto skutočnosti sa odvíja, či žalovaný uhradil žalobcovi odmenu za vykonané práce podľa položky 2a v sume 125.086 Sk, t.j. 4.152,09 Eur, pod ktorú žalovaný žalované naviac práce subsumoval. 67. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i námietku žalobcu, ktorý vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že zhotoviteľ diela vopred poznal súťažné podmienky a mal možnosť si obhliadnuť stavebné miesto, namietal, že zhotoviteľ stavby nebol znalý práva a nemal možnosť meniť súťažné alebo zmluvné podmienky, ktoré spolu so zmluvou pripravil objednávateľ. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, ZoD bola uzavretá medzi podnikateľmi pri výkone podnikateľskej činnosti. Žalobca ako podnikateľský subjekt, v rámci svojej autonómie vôle, resp. zmluvnej slobody dobrovoľne vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným. 68. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 5.041,31 Eur s príslušenstvom zamietol. 69. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a taktiež aké ustanovenia právnych predpisov na prejednávanú vec aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zároveň zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o zamietnutí žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie § 220 ods. 2 CSP. 70. Pokiaľ žalobca žiadal aj o vrátenie preddavku na trovy dôkazu a súdneho poplatku podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, o tomto nároku je oprávnený rozhodnúť súd prvej inštancie v zmysle ustanovení citovaného zákona. 71. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97). 72. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 73. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-759 zo dňa 03.09.2019 zrušil a napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/286/2008-754 zo dňa 25.06.2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny. 74. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 75. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 76. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).