Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/100/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215095 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1209215095.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: U.. H. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U.É.M. X, XXX XX W., zastúpeného: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: PALGAS s.r.o., Prievozská 32, 821 05 Bratislava, IČO: 31 399 100, zastúpenému: JUDr. Peter Šmeringai, advokát, AK CONSULTA v.o.s., Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/243/2009-269 zo dňa 11.12.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/243/2009-269 zo dňa 11.12.2018 v časti I. výroku potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/243/2009-269 zo dňa 11.12.2018 v časti II. výroku mení tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol I. výrokom o zastavení konania s poukazom na zákonné ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“). II. výrokom súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania s poukazom na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 10.09.2009 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti PALGAS s.r.o. zo dňa 11.06.2009 o odvolaní a zvolení konateľov je neplatné. 3. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2016, č.k. 42Cb/243/2009-192, ktorým určil, že uznesenie č. 2 prijaté mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti PALGAS s.r.o. zo dňa 11.06.2009 je neplatné s tým, že žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Bratislave z dôvodu odvolania žalovaného proti rozsudku, rozhodol uznesením zo dňa 22.03.2018, č.k. 1Cob/52/2017-212 o zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava II a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.11.2018 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že na podklade návrhu iného spoločníka spoločnosti PALGAS s.r.o. - G.. U. O., Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3Cob/18/2017 rozsudkom zo dňa 07.02.2018 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2016, sp. zn. 23Cb/243/2009 o tom, že uznesenie č. 2 valného zhromaždenia zo dňa 11.06.2009, ktoré je predmetom aj tohto konania, je neplatné. 5. S poukazom na späťvzatie žaloby žalobcu súd prvej inštancie v zmysle § 146 ods. 1 CSP vyzval žalovaného, aby sa vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby. 6. Dňa 21.11.2018 doručil žalovaný súdu podanie, v ktorom vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, nakoľko mal za to, že okolnosti prejednávaného prípadu ho oprávňujú na nesúhlas so späťvzatím žaloby s tým, že ide o vážne dôvody nesúhlasu v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 CSP. 7. Podľa žalovaného medzi tieto vážne dôvody patrí najmä: a) samotný fakt, že odvolací súd v identických veciach vedených pred súdom prvej inštancie (jedno konanie inicioval spoločník U.. O.G. a jedno G.. O. pod sp. zn. 23Cb/243/2009) rozhodol rozdielne, b) skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/18/2017 (ktorým rozhodol o veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 23Cb/243/2009) bolo extrémne stručné, čo bolo hlavným dôvodom podania dovolania proti tomuto rozsudku, c) skutočnosť, že odvolací súd sa v rámci prejednávaného prípadu precízne zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného, jasne formuloval svoj právny názor a žalovaný mal právny záujem na tom, aby vec bola prejednaná a riadne judikovaná. 8. Súd prvej inštancie sa zaoberal dôvodmi nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a zistil nasledovné: Čo sa týkalo prvého dôvodu žalovaného, súd poukázal na tú skutočnosť, že v identickej veci (o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 11.06.2009, ktorej začatie podanou žalobou inicioval spoločník spoločnosti PALGAS s.r.o. U. O.) už jestvuje právoplatné rozhodnutie. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/243/2009 určil, že uznesenie č. 2 prijaté mimoriadnym valným zhromaždením spoločnosti PALGAS s.r.o. zo dňa 11.06.2009 bolo neplatné s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 07.02.2018, č.k. 3Cob/18/2017-379 potvrdil rozsudok prvej inštancie ako vecne správny. K druhému dôvodu žalovaného uviedol, že táto námietka žalovaného je irelevantná. Súdu neprináležalo hodnotiť odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/18/2017, ktoré bolo podľa vyjadrenia žalovaného extrémne stručné, čo bolo aj hlavným dôvodom podania dovolania proti tomuto rozsudku zo strany žalovaného. Súd k tretiemu dôvodu žalovaného dodal, že právne postavenie žalovaného sa nezmení, či súd vo veci rozhodne alebo konanie zastaví. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby a po zvážení všetkých špecifík daného prípadu, poukazujúc pri tom na ustanovenie § 146 ods. 1 CSP rozhodol tak, že v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie zastavil. Súd mal za to, že prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nemožno opodstatnene považovať za vážne, nakoľko aj v prípade, ak by súd prvej inštancie vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu žalobu zamietol, právne postavenie žalovaného sa tým nezmení. Žalobca v podaní doručenému súdu dňa 16.11.2018, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, uviedol, že síce procesne berie návrh späť, ale poukázal na okolnosti osobitného zreteľa spočívajúce v tom, že návrh bol podaný dôvodne, zo skutkového hľadiska jeho späťvzatie nezapríčinil, a preto žiadal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, nakoľko v súvislosti s rozhodovaním súdu o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, postupuje súd podľa § 256 ods. 1 CSP o zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že sú v predmetnom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd sa o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 9. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu žalovaný, ktorý uviedol, že so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu, ako aj s napádaným rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za vecne nesprávne z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a žiada, aby bola vec riadne prejednaná. Svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby a rozhodnutím odôvodnil s poukazom na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava II sa viedli dve identické konania o neplatnosť Valného zhromaždenia zo dňa 11.09.2009, z ktorého jedno konanie inicioval spoločník U.. H. O. a jedno spoločník G.. U. O. sp. zn. 23Cb/243/2009 (ďalej len „súvisiace sporové konanie "). Obidve konania sa odlišovali iba osobou žalobcu, v ostatnom boli úplne identické, pokiaľ išlo o procesný útok žalobcu aj procesnú obranu žalovaného. Obidve sporové konania boli Okresným súdom Bratislava II rozhodnuté tak, že žalobe bolo vyhovené a voči obom bolo zo strany žalovaného podané identické odvolanie na odvolací Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd pri rozhodovaniach o odvolaní žalovaného rozhodol rozdielne. V prejednávanom sporovom konaní odvolací súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava II zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, kým v súvisiacom sporovom konaní rozsudok potvrdil. V rámci súvisiaceho sporového konania podal žalovaný voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie a dovolací súd informoval o skutočnosti, že v identickej veci iný senát odvolacieho súdu rozhodol rozdielne. Žalovaný v rámci súvisiaceho sporového konania takisto upozorňoval dovolací súd na skutočnosť, že odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu bolo veľmi stručné a fakticky sa iba stotožnilo s dôvodmi rozsudku prvostupňového súdu (viď. bod 10. a 11. rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/18/2017, ktorý zakladal do spisu žalobca spolu so svojim späťvzatím žaloby). V prejednávanom prípade sa odvolací súd naopak zaoberal odvolacími námietkami žalovaného veľmi precízne a v tomto smere aj veľmi precízne formuloval svoj právny názor. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodil tým, že súd musí vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu žalobu zamietnuť aj napriek tomu, že bola podľa jeho názoru žaloba dôvodná v nadväznosti na vývoj súvisiaceho sporového konania. Žalovaný mal zato, že v danom prípade existovali vážne dôvody, ktoré odôvodňovali nesúhlas so späťvzatím žaloby a z dôvodu dodržania zásady právnej istoty bolo potrebné vec riadne prejednať. Okolnosti prejednávaného prípadu oprávňovali žalovaného na nesúhlas so späťvzatím žaloby, pričom išlo o vážne dôvody nesúhlasu v zmysle ust. § 146 ods. 1 CSP. Súhlasil s názorom súdu, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím žaloby bolo vecou úvahy súdu. Žalovaný mal zato, že uvedené dôvody boli dostatočne vážne na to, aby súd pokračoval v konaní a meritórne rozhodol. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, podľa ktorého by sa právne postavenie žalovaného nezmenilo, či súd rozhodne alebo konanie zastaví, a to práve z dôvodu rozdielnosti rozhodovania v skutkovo zhodných konaniach. Účelom súdneho konania na prvej inštancii je riadne zistenie skutkového stavu a spravodlivé rozhodnutie. Ak doteraz rozhodovali súdy v skutkovo zhodných prípadoch rozdielne, mal za to, že rozhodnutie vo veci samej by ozrejmilo, či bol nárok žalobcu odôvodnený (ako to tvrdil v späťvzatí žaloby samotný žalobca) alebo nie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vydal uznesenie, ktorým napadnuté uznesenie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca proti II. výroku o trovách konania. S napadnutým uznesením v časti priznania náhrady trov konania žalovanému nesúhlasil, nakoľko ním súd dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru a uvedený výrok nezodpovedá ani predchádzajúcej praxi súdov a už zaujatému stanovisku potvrdenému dokonca odvolacím súdom v obdobnej právnej veci. Poukázal na to, že vzal svoj návrh v konaní v celom rozsahu späť výlučne z dôvodu medzitým právoplatného určenia predmetného uznesenia valného zhromaždenia za neplatné (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/18/2017 v spojení s rozsudkom súdu sp. zn. 23Cb/243/2009), ktoré je záväzné pre každého, a teda mal za to, že odpadol predmet konania v tomto konaní. Späťvzatie návrhu tak bolo aj v súlade so zásadou hospodárnosti, pretože ak by súd ďalej konal o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného (ktoré sa už medzitým stalo neplatným), zjavne by pre prekážku už rozhodnutej veci musel konanie zastaviť alebo nanajvýš žalobu zamietnuť, čomu žalobca predišiel. Žalobca síce procesne spôsobil zastavenie konania, ale nie preto, že by jeho návrh nebol dôvodný, ale preto, že sa už potvrdila neplatnosť ním požadovaného nároku. Bol toho názoru, že nastali tak dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo spravodlivé, zákonné a správne, ak by žiadna zo strán neznášala náhradu trov konania, pretože je nesprávne, aby žalovanému (ktorý predmetné neplatné, a teda protizákonné uznesenie na valnom zhromaždení prijal) mal žalobca platiť náhradu trov konania. Zdôraznil, že zo strany žalobcu tak jednoznačne išlo o reakciu na správanie žalovaného, lebo práve žalovaného uznesenie bolo po podaní žaloby v tomto konaní určené za neplatné právoplatným rozhodnutím súdu (aj keď v inom konaní). Pre žalobcu tak je dostatočným postihom to, že znášal vlastne trovy konania v tejto veci, ak počas dožadovania sa jeho nároku nastala objektívna skutočnosť v inom konaní, ktorá už potvrdila aj jeho nárok, avšak ktorej nastanie nemohol ovplyvniť. Poukázal na to, že súd rozhodol v rozpore s odbornou rozhodovacou praxou, na ktorú poukazoval vo forme uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.07.2013 sp. zn. 2Cob/292/2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 22Cb/33/2011 zo dňa 25.04.2012 o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán na podklade obdobného späťvzatia návrhu pre už právoplatnosť rozhodnutia súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zbytočne zasiahol do právnej istoty a išiel aj proti názoru odvolacieho súdu; síce v inej veci ale na obdobnom skutkovom a právnom základe. Z uvedených dôvodov navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie v časti výroku II. o trovách konania zmenené tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že dňa 16.11.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby a dňa 21.11.2018 doručil žalovaný súdu prvej inštancie podanie, v ktorom vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby. Za spornú považuje odvolací súd skutočnosť, či existovali vážne dôvody pre vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím žaloby. 15. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 16. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 17. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 18. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody uvedené vo svojom nesúhlase so späťvzatím žaloby považoval za dostatočne vážne na to, aby súd pokračoval v konaní a meritórne rozhodol. Bol toho názoru, že úvaha súdu prvej inštancie o zastavení konania nie je správna, a to práve z dôvodu existencie uvedených skutkových okolností, predovšetkým z dôvodu rozdielneho rozhodovania v skutkovo zhodných konaniach. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, podľa ktorého právne postavenie žalovaného sa nezmení, či súd rozhodne alebo konanie zastaví, a to práve z dôvodu rozdielnosti rozhodovania v skutkovo zhodných konaniach. 19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 OSP v opačnom prípade konanie zastaví. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 136/2010) 20. Odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalovaného, týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ako nedôvodnú a stotožnil sa s posúdením dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby konajúcim súdom. V celom rozsahu odkazuje na jeho podrobné odôvodnenie v bodoch 14. až 18. a je toho názoru, že prezentované dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nemožno opodstatnene považovať za vážne. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a konanie zastavil v súlade s ust. § 146 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti I. výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 21. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu proti II. výroku, ktoré posúdil ako dôvodné. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že sú v predmetnom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca s napadnutým uznesením v časti priznania náhrady trov konania žalovanému nesúhlasil s odôvodnením, že ním súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, uvedený výrok nezodpovedá ani predchádzajúcej praxi súdov, keď v obdobnej právnej veci súdy rozhodli o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán na podklade obdobného späťvzatia návrhu pre už právoplatnosť rozhodnutia súdu o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Odvolací súd považoval za zrejmé, že žalobca vzal svoj návrh v konaní v celom rozsahu späť výlučne z dôvodu medzitým právoplatného určenia predmetného uznesenia valného zhromaždenia za neplatné (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/18/2017 v spojení s rozsudkom súdu sp. zn. 23Cb/243/2009), ktoré je záväzné pre každého, nakoľko odpadol predmet konania v tomto konaní. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že späťvzatie návrhu tak bolo aj v súlade so zásadou hospodárnosti. Žalobca síce procesne spôsobil zastavenie konania, ale nie preto, že by jeho návrh nebol dôvodný, ale preto, že sa už v inom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti totožného uznesenia valného zhromaždenia, ktorého neplatnosti sa domáha v tomto konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že nastali dôvody osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo spravodlivé, zákonné a správne, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania. 22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 24. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 25. Odvolací súd zhodne s konajúcim súdom uvádza, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie strán sporu. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, a prihliadať i na postoj strán v konaní. Z uvedeného výkladu § 257 CSP vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Dikcia ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (napr. R 34/1982). Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to jednak dôvody hodné osobitného zreteľa a jednak výnimočné okolnosti, tieto však zákon bližšie nešpecifikuje, ich výklad je ponechaný na súdnu prax. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.) 26. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade existujú na strane žalobcu výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že na podklade návrhu iného spoločníka spoločnosti PALGAS s.r.o. - G.. U. O., Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3Cob/18/2017 rozsudkom zo dňa 07.02.2018 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2016, sp. zn. 23Cb/243/2009 o tom, že uznesenie č. 2 valného zhromaždenia zo dňa 11.06.2009, ktoré je predmetom aj tohto konania je neplatné. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP sa podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade javí ako spravodlivá. 27. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 42Cb/243/2009-269, zo dňa 11.12.2018, v časti II. výroku v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že podľa § 257 CSP žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva vzhľadom na obsah odvolania, v ktorom vyslovil názor, že v danom prípade nastali dôvody osobitného zreteľa , na základe ktorých by bolo spravodlivé, zákonné a správne, aby žiadna zo strán neznášala náhradu trov konania. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).