Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/99/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215225354 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215225354.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: FORTRADEX, s. r. o., IČO: 46 258 451, Bratislava, Pečnianska č.8, zastúpený spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., IČO: 47 232 757, Bratislava, Žilinská č. 14, za ktorú koná JUDr. Milan Ficek, proti žalovanej: A.. O. Z. U. I. R. Á. Č. G. P. S. Á. , D. W. XX.XX.XXXX, H. N. O., O. Č.. XX, o zaplatenie sumy 8.745,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11. februára 2019, č.k. 14 C 433/2015-226, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11. februára 2019, č.k. 14 C 433/2015-226, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 11.2.2019, č.k. 14 C 433/2015-226, I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.155,- € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 9.11.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi voči žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 81,8 %. 1.2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 9.11.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 8.745,- € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sa dňa 11.11.2013 na základe kúpnej zmluvy stal vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, vchod F. č. X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec Bratislava-m.č. Ružinov a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 674/10000. Vlastníkom tohto bytu bol v období od 10.7.2013 do 11.11.2013 V. S., bytom H., Z. č. XXXX/XX, ktorý vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol na základe dobrovoľnej dražby zo dňa 10.7.2013. Predchádzajúcim vlastníkom bol N. Z., narodený dňa X.X.XXXX, ktorý byt novému vlastníkovi V. S., na základe výsledku dobrovoľnej dražby riadne neodovzdal, následne ani žalovaná. N. Z. sa užívaním bytu bez právneho dôvodu bezdôvodne obohacoval voči vlastníkovi bytu, v období od 10.7.2013 do 11.11.2013 voči V. S., čím vznikla V. S. pohľadávka, ktorá bola postúpená na neho zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2015. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom, doručeným dňa 9.7.2015. Od 11.11.2013 sa N. Z. nepretržite do 7.11.2014 bezdôvodne obohacoval na jeho úkor. V prípade, ak by nehnuteľnosť neužíval, mohol by ju prenajímať, scudziť, prípadne inak s ňou disponovať. Výška bezdôvodného obohatenia je daná bežným nájomným v danej lokalite. Uplatňuje si vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 10.7.2013 do 7.11.2014. t.j. 15,9 mesiacov vo výške bežného nájmu 2-izbového bytu v danej lokalite, t.j. 550,- € za každý mesiac, spolu vo výške 8.745,- € (15,9 x 550,- €). Na Okresnom súde Bratislava II. prebehlo dedičské konanie po nebohom akad. mal. N. Z., narodený dňa X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava, F. č. X, ktoré bolo dňa 17.3.2015 právoplatne skončené. Dedičstvo v hodnote 58.499,71 € nadobudla jediná dedička, sestra poručiteľa PhMr. O. Z. (žalovaná). 1.3. Žalovaná považuje žalovanú sumu za vysokú, je od nej potrebné odpočítať inkaso, ktoré platila dokedy od predmetného bytu vlastnila kľúče. 2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 125 ods. 1, § 126 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 470 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a dôvodil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 6.8.2013, predmetný byt vydražil dňa 10.7.2013 V. S., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., Z. č. XXXX/XX, v celosti. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.11.2013. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2015, postúpil V. S. svoju pohľadávku, ktorú mal voči predchádzajúcemu majiteľovi bytu N. Z. za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013, žalobcovi. Listom zo dňa 8.7.2015 oznámil V. S. N. Z., že pohľadávku, ktorú mal voči jeho osobe vo výške bežného nájmu v danej lokalite, t.j. 550,- € za každý kalendárny mesiac za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013 postúpil spoločnosti FORTRADEX, s.r.o. (dokladom je podací hárok Slovenskej pošty, a.s., č. I Z inzercie Spirit Reality, s.r.o. zistil, že 2-izbový byt na Obežnej v Ružinove s veľkosťou úžitkovej plochy 48 m2 ponúkajú na prenájom za 490,- € na mesiac, z inzercie Slovak Real, s.r.o., že 2-izbový byt na A. v Ružinove s veľkosťou úžitkovej plochy 45 m2 je v ponuke na prenájom za 530,- € na mesiac a spoločnosť HONORA, s.r.o. odhadla cenu mesačného nájmu predmetnej nehnuteľnosti v období od júla 2013 do júla 2015 na sumu 450,- € až 520,- € bez energií. Listom zo dňa 23.6.2015 oznámil BYTOKOMPLET, s.r.o. žalovanej: ,,p. N. Z. sme evidovali ako vlastníka bytu do 9.7.2013, vyúčtovanie za obdobie od 10.7.2013 do 31.12.2013, ako aj za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014, bolo spracované už na nových aktuálnych vlastníkov bytu. Všetky vyúčtovania spojené s užívaním bytu na ulici F. X v Bratislave, boli doručované doporučene na v tom čase platných vlastníkov. Preto Vašu žiadosť o doručenie akýchkoľvek dokladov spojených s bytom na ulici F. X v Bratislave, považujeme za nenáležitú.” Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobia od 11.11.2013 do 31.12.2013, od 1.1.2014 do 31.12.2014, od 1.1.2015 do 31.12.2015, bolo Bytokompletom, s.r.o. vystavené na žalobcu. Žalovaná výpisom Tatra banky, a.s. preukázala, že v prospech účtu Bytokompletu uhradila dňa 14.10.2014 sumu 609,77 € a od 15.10.2014 do 13.1.2017 hradila mesačne sumu 110,- €. Listom zo dňa 5.1.2016 oznámil BYTOKOMPLET, s.r.o. žalovanej: ,,Ako správca bytového domu F. X-X v Bratislave, evidujeme od Vás úhradu platieb, realizovaných v prospech účtu vedeného v Tatra banke a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Platby sú realizované pod VS, ktorý prislúchal bytu č. XX, na ulici F. X., ktorý bol pôvodne vo vlastníctve p. N. Z.. Vlastníctvo uvedeného bytu bolo prevedené formou dobrovoľnej dražby na nového vlastníka ku dňu 9.7.2013. Od tohto dátumu neevidujeme požiadavky na mesačné úhrady na p. Z., prípadne na jeho zákonných dedičov. Vyúčtovanie za rok 2013, ako aj doťaženie trov spojených s právnym zastúpením v rámci konania o vyhlásenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bolo zrealizované po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku OS Bratislava II. Aktuálne evidujeme preplatok na konte platieb bytu č. XX na ulici F. X, Bratislava, v celkovej sume 2.724,82 €. Tento preplatok vznikol zápočtom Vašich úhrad a požiadaviek na úhradu trov právneho zastúpenia v spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu. Dovoľujeme si Vás požiadať o oznámenie, na aký účet má byť zostatok preplatku z konta platieb v sume 2.724,82 € vrátený. Okrem platby, realizovanej dňa 17.12.2015 v sume 1.502,37 €, z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, boli všetky úhrady realizované formou vkladu v hotovosti. Na základe tejto skutočnosti žiadame buď o potvrdenie, že prevod zostatku preplatku z konta platieb v sume 2.724,82 € môžeme realizovať na vyššie uvedený účet, alebo o uvedenie čísla účtu kam si prajete, aby sme financie previedli.” Podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 3.12.201, došlo k odovzdaniu predmetného bytu žalovanou žalobcovi za prítomnosti konateľa dražobníka. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.9.2014, č.k. 16 C 213/2013-107, žalobu žalobcu N. Z., o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol; žalobca podal voči tomuto rozsudku odvolanie, avšak dňa 7.11.2014 zomrel. Žalovaná ako preberateľka aktív a pasív poručiteľa podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.3.2015, č.k. 38 D 689/2014-25, vzala odvolanie späť, žiadala konanie zastaviť a nepriznať žiadnemu z účastníkov náklady odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 7 Co 285/2015-153, odvolacie konanie zastavil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania. Prvoinštančný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že V. S. sa stal na základe dražby vlastníkom predmetného bytu, ktorý mu ale predchádzajúci vlastník nikdy neodovzdal a byt naďalej užíval. Týmto konaním spôsobil to, že voči jeho osobe vznikla pánovi S. pohľadávka titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú pohľadávku postúpil na žalobcu ako nového vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, čo aj riadne právnemu predchodcovi žalovanej oznámil. Napriek tejto skutočnosti ani nový majiteľ nehnuteľnosti nemohol túto užívať a nakladať s ňou ako vlastník, pretože stále ju užíval a nakladal s ňou právny predchodca žalovanej, následne i žalovaná, ktorá tento byt odovzdala dňa 3.12.2015. Tým, že žalobca ako vlastník nemohol s predmetom vlastníctva nakladať, užívať ho a dať ho do prenájmu, vznikla mu voči pôvodnému vlastníkovi a neskôr voči jeho dedičke pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatňuje voči žalovanej za obdobie od 10.7.2013 do 7.11.2014, t.j. za 15,9 mesiacov. Pri určení a zohľadnení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrenia spoločnosti HONORA, s.r.o., ktorá odhadla cenu mesačného nájmu predmetnej nehnuteľnosti v období od júla 2013 do júla 2015 na sumu 450,- € až 520,- € bez energií a tak mal za to, že suma nájmu 450,- € mesačne zodpovedá veľkosti a kvalite predmetnej nehnuteľnosti. Za žalované obdobie táto suma spolu činí 7.155,- € (450,- € x 15,9 mesiaca), z dôvodu ktorého vo zvyšku žalobu zamietol. K listinným dokladom založených do spisu žalovanou konštatoval, že ani jedným z nich nepreukázala, že by zaslala nejaké platby za užívanie predmetnej nehnuteľnosti vydražiteľovi (vlastníkovi) pánovi S., alebo následne novému vlastníkovi-žalobcovi za žalované obdobie, t.j. v čase od 10.7.2013 do 7.11.2014. 2.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, a to odo dňa ako žiadal žalobca. 2.3.Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 81,8 %. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žaloba dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Uviedol, že z bodu 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že určil rozsah nájomného za byty podobnej veľkosti a kvality na sumu 450,- € až 520,- € bez energií. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania, ale najmä počas voľného hodnotenia dôkazov, a to každý samostatne a všetky vo vzájomnej súvislosti, spravil dve zásadné procesné chyby, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť, keď nezohľadnil platby za spotrebované energie, ktoré platil vo forme platieb za služby spojené s užívaním bytu v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 182/1993 Z.z., napriek tomu, že ako vlastník byt nemohol užívať. Priemerné skutočné mesačné náklady za takéto služby boli v zmysle vyúčtovaní správcu BD za rok 2013 vo výške 113,- € a v roku 2014 vo výške 108,- €. Žalovaná neplatila za nájom bytu, ani za spotrebované energie vlastníkovi bytu, teda jemu a tým sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor nielen v rozsahu bežného nájomného, ale aj v rozsahu úhrad za služby spojené s užívaním bytu, čo prvoinštančný súd nevzal žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní do úvahy. Žalovaná získala majetkový prospech nielen vo výške nájmu bytu, ale aj vo výške spotrebovaných energií, keď ich spotrebovaním získala majetkový prospech bez právneho dôvodu na jeho úkor. Má za to, že súd prvej inštancie správne z vykonaného dokazovania dospel k skutkovým zisteniam, že rozsah nájomného bez energií bol vo výške 450,- € až 520,- € mesačne. Z tohto skutkového zistenia určil bežné nájomné vo výške 450,- €, ktoré následne aplikoval na predmetný spor, ale takto určil bežné nájomné na spodnej hranici priemerného nájomného bez energií, pričom svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, pretože neuviedol akými myšlienkovými pochodmi a postupom sa dopracoval k určeniu bežného nájomného v tejto výške. Ak by aj prvoinštančný súd vychádzal z toho, že sa má určiť priemerné nájomné, mala to byť suma spriemerovaná zo súm 450,- € a 520,- € bez energií (t.j. suma uprostred 490,- € bez energií), avšak v bode 22., ani na žiadnom inom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neuviedol, akými úvahami sa riadil pri stanovení bežného nájomného, ktoré mu bolo v konaní priznané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v dôsledku toho nepresvedčivé, nakoľko dôvody rozhodnutia nie sú zjavné a zreteľné, preto je potrebné ho považovať za arbitrárne, až svojvoľné. Akceptovaním úvahy, že mu prináleží bezdôvodné obohatenie v tej najnižšej možnej výške, by mu bolo bez jeho zavinenia v dôsledku protiprávneho úmyselného konania žalovanej uprené právo zúčastniť sa hospodárskej súťaže na trhu prenájmu bytu. Dodal, že žalovaná v rámci svojej procesnej obrany žiadnym spôsobom nepopierala listinný dôkaz spoločnosti RK Honora s.r.o., ktorým bolo nájomné odhadom určené na sumu vo výške 450,- € až 520,- € bez energií. V dôsledku aplikácie ustanovenia § 151 C.s.p. je potrebné tak toto skutkové tvrdenie považovať za nesporné. Takéto konanie súdu prvej inštancie považuje za neprijateľné a jeho rozhodnutie za arbitrárne s odkazom na ustálenú judikatúru. Považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny a nepreskúmateľný, keďže prvoinštančný súd svoje úvahy žiadnym spôsobom neodôvodnil a nie je možné z jeho odôvodnenia zistiť akými úvahami sa riadil napríklad pri určení tzv. bežného nájomného pri výpočte bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie vykazuje znaky arbitrárnosti a svojvoľnosti rozhodovania súdu. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd prvej inštancie správne zobral do úvahy aj sumu 115,- €, ktorú musela platiť za inkaso až do odovzdania bytu a Bytokomplet potvrdil, že platby dostával. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu konštatoval, že všetky podstatné skutočnosti a tvrdenia už uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach i odvolaní. Zotrval na odvolacom návrhu. 6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej vyjadreniu k odvolaniu žalobcu uviedla rovnaké skutočnosti ako vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. 7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 8. V posudzovanej veci sa žalobca žalobou domáha od žalovanej zaplatenia sumy 8.745,- € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, keďže právny predchodca žalovanej (jej brat N. Z., zomrel dňa X.XX.XXXX) užíval 2-izbovy byt č. XX, nachádzajúci sa v Bratislave, F. č. X bez právneho dôvodu v období od 10.7.2013 do 7.11.2014. Vlastníkom predmetného bytu je od 11.11.2013 žalobca, ktorý tento byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy (zapísaná v katastri nehnuteľností pod V-20304/13 zo dňa 11.11.2013; č.l. 9 spisu). Predchádzajúcim vlastníkom uvedeného bytu bol v období od 10.7.2013 do 10.11.2013 V. S., ktorý uvedený byt nadobudol ako vydražiteľ na dražbe konanej dňa 10.7.2013 (č.l. 4 spisu). Predchádzajúci vlastník bytu N. Z. sa domáhal na súde určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu, Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 19.9.2014, č.k. 16 C 213/2013-107, žalobu zamietol; odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2015 uzavretej medzi V. S. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 550,- € za každý kalendárny mesiac za obdobie od 10.7.2013 do 11.11.2013 (č.l. 10 spisu). 9. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý, arbitrárny, svojvoľný, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie pri stanovení bežného nájomného, pretože z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je záver prvoinštančného súdu o určení nájmu v sume 450,- € mesačne, ktoré zodpovedá veľkosti a kvalite predmetnej nehnuteľnosti nejasným, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením zákona, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. 12. Odvolací súd poukazuje na to, že aby súd mohol rozhodnúť o veci samej, musí najskôr zistiť skutkový stav, tento zistí predovšetkým prostredníctvom vykonávaných dôkazov (§ 215 ods. 1 C.s.p.) a následne cez ich hodnotenie podľa svojej úvahy, a to jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota vážnosti (dôležitosti) a súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia v konaní. V ústavnoprávnej rovine platí, že právo na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) obsahuje zásadu "rovností zbraní" v civilnom procese, ktorá zahŕňa aj povinnosť znášať dôkazné bremeno, ktorá ťaží stranu sporu. Neprimeraná povinnosť znášať dôkazné bremeno môže zapríčiniť, že konanie ako celok nie je možné považovať za spravodlivé. Zákonná úprava dokazovania v civilnom procese spadá pod všeobecný princíp rovnosti sporových strán. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Rovnosť strán sporu v občianskom súdnom konaní bližšie charakterizuje čl. 6 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Tento princíp sa premieta aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V procese dokazovania (§ 185 C.s.p.) vo všeobecnosti platí, že strana má povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré dopadá na tú stranu, v záujme ktorej je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná, teda aby ju súd uznal za pravdivú. Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 C.s.p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Jej kontrola sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 220 ods. 2 C.s.p. 13. Z formulácie § 191 ods. 1 C.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná aj požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. V občianskom súdnom konaní súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového stavu-dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. 14. Zákonnými ustanoveniami čl. 6, § 185, § 191 ods. 1 C.s.p. sa prvoinštančný súd dôsledne neriadil, keď vo veci rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania, resp. na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že vychádzal z vyjadrenia spoločnosti HONORA, s.r.o., ktorá odhadla cenu mesačného nájmu predmetnej nehnuteľnosti za obdobie júl 2013 až júl 2015 na sumu 450,- € až 520,- € bez energií, preto mal za to, že suma nájmu 450,- € mesačne zodpovedá veľkosti a kvalite predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca ale vychádzal pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia z nájomného v sume 550,- € mesačne, do ktorého zahrnul aj energie, pričom prvoinštančný súd sa s touto argumentáciou žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal a bez bližšieho zdôvodnenia určil bežné nájomné na sumu 450,- €. Rovnako nie je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasné, prečo súd prvej inštancie pri zisťovaní výšky nájmu za predmetný byt vychádzal len z vyjadrenia spoločnosti HONORA, s.r.o., keď z ostatných listinných dôkazov, a to inzercie spoločností Spirit Reality, s.r.o. vyplýva, že ponúkajú za 2-izbový byt v Ružinove na prenájom za sumu 490,- €/mesiac a Slovak Real, s.r.o. za 2- izbový byt v Ružinove za sumu 530,- €/mesiac. 15. Odvolací súd dodáva, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj v časti úrokov z omeškania a náhrady trov konania, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil pri priznaný úroku z omeškania, keď len uviedol, že rozhodol tak ako znie výrok rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania a že ho priznal odo dňa ako žiadal žalobca (bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Rovnako nie je zrejmé ako dospel súd prvej inštancie k záveru o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 81,8 % (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku), pretože úplne absentuje výpočet náhrady trov konania. 16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p., v spojení s § 391 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 8.745,- € s príslušenstvom, riadne sa zaoberať všetkými dôkazmi pri určení výšky nájomného za predmetný byt, v prípade ak vyvstane potreba aj doplniť dokazovanie za účelom zistenia výšky tohto nájomného, t.j. rozhodnúť v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami, vyplývajúcimi z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. 17. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). 18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).