Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/125/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217876 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217217876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom: Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanej: Z.. N. Š., narodená XX.X.XXXX, bytom: Q. XXX/XX, C., o zaplatenie 202,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa 4.4.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa 4.4.2018 p o t v r d z u j e . II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 18C/62/2017 - 35 zo dňa 4.4.2018 uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi 204,05 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca v období od 04/2008 do 11/2016 poskytoval žalovanej služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Žalovaná za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2016 cenu služieb verejnosti, spolu vo výške 185,60 eur, ako aj poštovný poplatok 1,45 eur spojený so zaslaním výzvy zo dňa 21.11.2016 na plnenie nezaplatila. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods.1,2 zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska (ďalej aj RTVS), § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods.1, § 7 ods. 1,2, § 10 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. Dlh žalovanej pozostáva z nedoplatku predpísaných úhrad za obdobie od 1.8.2013 do 30.11.2016 vo výške 185,60 eur, poštového poplatku 1,45 eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur, ktorá žalobcovi patrí z dôvodu, že úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS žalovaná nezaplatila do 30 dní odo dňa doručenia výzvy na plnenie. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) a žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 4. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie, pričom namietla premlčanie práva žalobcu. Poukázala na to, že právo na zaplatenie koncesionárskych poplatkov RTVS je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa žalovanej súdená vec má charakter spotrebiteľského sporu. 5. Žalobca k odvolaniu žalobkyne uviedol, že prejednávaný právny vzťah je založený na ustanoveniach zákona č. 340/2012 Z.z.. So žalovanou neuzavrel formulárovú zmluvu, žalovaná nepristúpila k žiadnym obchodným alebo iným podmienkam žalobcu, jej povinnosť platiť koncesionárske poplatky vyplýva zo zákona a takýto právny vzťah potom nie je vzťahom spotrebiteľským a prejednávaná vec nie je potom spotrebiteľským sporom. Výška a splatnosť koncesionárskych poplatkov je určená zákonom, ktorý nie je zmluvou žalobcu. Keďže zákon nie je spotrebiteľskou zmluvou, nie je ani koncesionárska povinnosť spotrebiteľskou povinnosťou. Predmetný spor nemôže byť podľa žalobcu ani sporom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko podmienky vzťahu žalobcu a žalovanej nebolo možné vzájomne upraviť. Uzatvorenie zmluvy medzi žalovanou a poskytovateľom elektrickej energie je právnou skutočnosťou spôsobujúcou vznik jeho zákonnej povinnosti. Žalobca nie je dodávateľom plnenia žalovanej, ktorý by konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 6 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii (zákon o RTVS) môže žalobca ako verejnoprávna inštitúcia podnikať iba za veľmi obmedzených podmienok (podnikateľská činnosť musí súvisieť s hlavným predmetom činnosti žalobcu ako verejnoprávneho vysielateľa, a zároveň nesmie ohroziť plnenie jej poslania). V zmysle § 19 ods. 6 zákona o RTVS nemôže žalobca verejné prostriedky podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o RTVS (t. j. príjmy z úhrad za služby verejnosti, ktorých zaplatenie je predmetom tohto konania) používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6 Zákona o RTVS. Žalobca poprel námietku premlčania vznesenú žalovanou. Uviedol, že koncesionárske poplatky žaloval za obdobie 1.8.2013 - 30.11.2016 a súčasne požadoval náhradu pokuty v sume 17,- eur na základe písomnej výzvy zo dňa 21.11.2016 a poštovné vo výške 1,45 eur. Uplatnené pohľadávky nie sú v celom rozsahu premlčané. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, podľa zisteného skutkového stavu veci, nakoľko žalovaná vo veci nepodala žiadne vyjadrenie. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. 7. Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z.. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú tradičným zdrojom financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania, a ktorých právny základ a výšku upravuje zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Koncesionársky poplatok je považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, teda za sledovanie určitých programov, ale platbou, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba platí za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov. Prostredníctvom koncesionárskeho poplatku fyzická osoba (aj právnická osoba) financuje verejnú službu, ktorá mu je poskytovaná ako občanovi (nie v pozícii spotrebiteľa). Sadzba koncesionárskeho poplatku nie je určená náhodne. Ide o sumu vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. Súčasný systém financovania žalobcu vychádza zo zákonom stanoveného koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi. Fyzická osoba úhradou koncesionárskych poplatkov platí verejnú službu a preto neobstojí argumentácia žalovanej, že súdená vec má charakter spotrebiteľského sporu. Pre takúto definíciu sporu súdenej veci chýbajú základné znaky spotrebiteľského právneho vzťahu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy a status žalobcu ako dodávateľa plnenia v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ktorej zmyslom je produkovanie zisku (§ 52 ods. 1,34 OZ). 8. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 9. Podľa ustanovenia § 149 Civilného sporového poriadku sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 10. Podľa ustanovenia § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 11. Podľa ustanovenia § § 153 odsek 1 Civilného sporového poriadku sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 12. Podľa ustanovenia § 154 Civilného sporového poriadku možno prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 13. Podľa ustanovenia § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Z ustanovenia § 152 CSP vyplýva, že hmotnoprávnou námietkou je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Takouto námietkou je aj námietka premlčania, ktorá oslabuje právo na zaplatenie uplatnenej istiny do takej miery, že po uplynutí premlčacej doby ho už nie je možné priznať. Vzhľadom na koncentračnú zásadu hmotnoprávnych námietok pred súdom prvej inštancie ( § 154 CSP) je možné v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany) iba za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP (podporne - uznesenie NS SR, sp. zn. 1Obdo/65/2017). 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie pasívna. Na doručovanie súdnych písomnosti nereagovala (č. l. spisu - 20,31) pričom súdu prvej inštancie sa ani po prešetrení pobytu žalovanej prostredníctvom policajného orgánu (č. l. spisu - 22), Sociálnej poisťovne (č. l. spisu - 14) a Zboru väzenskej a justičnej stráže (č. l. spisu - 15) inú adresu na doručovanie, ako adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky nepodarilo zistiť. Oznámenie o podanej žalobe v súdenej veci súd prvej inštancie zverejnil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke v čase od 19.12.2017 do 19.1.2018 (č. l. spisu - 26). Žalovaná v podanom odvolaní vzniesla síce námietku premlčania, avšak neuviedla (a potom ani nepreukázala) žiaden dôvod, pre ktorý nemohla bez svojej viny uplatniť námietku premlčania včas, teda už pred súdom prvej inštancie. Preto odvolací súd konštatuje, že námietka premlčania uplatnená žalovanou v odvolacom konaní nespĺňa predpoklady označené v ustanovení § 366 ods. d) CSP na to, aby mohla byť prípustnou novotou v odvolacom konaní a odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadnuť. 16. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, tento stav aj správne právne posúdil a preto napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).