Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/87/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220141 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217220141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, so sídlom Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, právne zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie výrobných a iných družstiev, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 112 999,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 28.01.2020, č.k. 58C/86/2017-855, jednomyseľne takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa žaloba zamieta. II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,6%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112 999,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 112 999,66 eur odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník( výrok II). 2. Právne rozhodnutie zdôvodnil ust.§ 20g, 20h, § 20i ods. 1,2,3, § 20j ods. 1, § 101, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1,2, § 559 ods. 1,2, § 569 ods. 1, § 574 ods. 1,2, § 580, § 585 ods. 1, 2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“). Pri rozhodovaní vo veci súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalobca je výrobným družstvom zapísaným v obchodnom registri a žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na jeho majetku, medzi ktorých patrí i žalobca ako zakladajúci člen žalovaného. Žalobca ako člen vystúpil zo združenia (žalovaného), pričom jeho členstvo u žalovaného skončilo dňom 31.10.2014, čo v konaní nebolo sporným. Podľa stanov ( článok 25 ods. 9) tak vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie členského podielu, ktorý je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva u žalovaného, t.j. dňa 31.12.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že výška členského podielu žalobcu je 2,91% ani to, že žalobca požiadal o jeho predčasné vyplatenie. Ku dňu skončenia členstva (31.10.2014) predstavovali prostriedky členského podielu žalobcu zaplatený vklad 330 eur + podiel na majetku ku dňu 31.10.2013 vo výške 102 039,93 eur = členský podiel vo výške 102 369,93 eur, ktorý žalovaný žalobcovi zaplatil v lehote splatnosti ku dňu 31.12.2014. Sporným bol ďalší nárok žalobcu na zaplatenie členského podielu plynúci z majetkovej účasti žalovaného v organizáciách, a to v Družstevnej únii Slovenskej republiky (podiel žalovaného vo výške 38,3 %) a v COOPUNII so sídlom v Prahe (podiel žalovaného vo výške 40%). Žalovaným vznesené námietky premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneným nárokom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. S poukazom na článok 25 bod 9. stanov žalovaného a skutočnosť, že členstvo žalobcu u žalovaného skončilo ku dňu 31.10.2014, bol členský podiel na majetku sa splatným najneskôr do 31.12.2015, preto všeobecná 3-ročná občianskoprávna premlčacia lehota začala plynúť až 01.01.2016 a skončila dňa 01.01.2019. Nakoľko žalobca žalobu doručil na súd dňa 18.12.2017, žalovaným vznesená námietka premlčania bola nedôvodnou. Vo vzťahu k druhej námietke premlčania vznesenej žalovaným v konaní súd uviedol, že už z textu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok/právo na zaplatenie členského podielu vo výške 2,91% z majetkovej účasti žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej republiky (38,3%) a COOPUNII (40%) a tento nárok uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017. Pričom v žalobe žalobca vyčíslil nárok percentuálnym vyjadrením, ktoré bolo zmenou petitu vyjadrené jeho peňažným vyčíslením v situácii keď sa to stalo možným (na základe vykonaného dokazovania). Ako nesprávnu vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného, ktorý poukazoval na to, že k rozšíreniu petitu došlo až dňa 11.06.2019, t.z. po uplynutí premlčacej doby, majúc za to, že žalovaný si zamieňa inštitút splatnosti podielu (31.12.2015), ktorý je výslovne upravený v čl. 25 ods. 9 stanov žalovaného s inštitútom predčasného vyplatenia podielu (ku dňu 31.12.2014). Splatnosť pohľadávky sa nerovná predčasnej výplate pohľadávky. Inými slovami povedané, kým splatnosť podielu žalobcu v zmysle stanov nastala do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva u žalovaného (v danom prípade žalobcu do 31.12.2015), predčasná výplata členského podielu sa týkala jeho vyplatenia pred uplynutím posledného dňa jeho splatnosti. Začatie plynutia premlčacích lehôt zákon spája iba s okamihom splatnosti práva / pohľadávky. Dátum predčasnej výplaty môže mať preto relevanciu iba vo vzťahu k nároku, ktorý bol takto predčasne vyplatený (t. j. v danom prípade iba ohľadom sumy vo výške 102 369,93 eur vyplatenej dňa 31.12.2014). Ohľadne nárokov, ktoré titulom výplaty členského podielu žalovaný nevyplatil, sa pre začiatok plynutia premlčacej lehoty použijú ustanovenia stanov o splatnosti členského podielu, a teda nárok na takýto majetok sa začal premlčovať až po uplynutí troch rokov od splatnosti (31.12.2015), t. j. od 01.01.2019 (žaloba bola podaná dňa 18.12.2017). Inými slovami, nemožno plynutie premlčacej doby vzťahovať na nárok na výplatu podielu z majetku, o ktorom žalobca nemal vedomosť a podielu z ktorého sa predčasné vyplatenie nedotýkalo. Žalovaným predčasne vyplatená suma 102 369,93 eur sa netýkala výplaty podielu z majetku, ktorý bol predmetom tohto sporu, a teda jeho splatnosť (a tým aj začiatok plynutia premlčania) sa spravuje výlučne stanovami žalovaného. Z uvedeného súd vyvodil, že deň nasledujúci po predčasnej výplate sumy 102 369,93 eur (01.01.2015) nemá vplyv na plynutie premlčacej doby nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Splatnosť samotnej pohľadávky teda nijako neovplyvňuje jej čiastočnú úhradu (teda predčasná úhrada), ku ktorej došlo pred lehotou splatnosti celej pohľadávky. Ohľadne neuhradenej časti pohľadávky tak zostáva zachovaná jej pôvodne stanovami určená splatnosť. Preto súd ani druhej vznesenej námietke premlčania nároku zo strany žalovaného nepriznal dôvodnosť, majúc za to, že žaloba bola podaná včas i v čase (za) zmeny petitu žaloby. Pri posudzovaní významu a obsahu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá má podľa žalovaného predstavovať doklad o tom, že všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi z titulu zániku členstva žalobcu u žalovaného boli vyporiadané (iné z dohody sporné nebolo) mal súd za to, že uvedená dohoda a z nej vyplývajúce urovnanie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi dohody sa mohlo týkať len tých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, resp. si ich potrebovali presne zadefinovať, avšak nemohla sa týkať tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Práve uvedené sa vzťahuje aj na prejedávanú vec, nakoľko je zrejmé, že žalobca v čase podpisu dohody neprejavil vôľu urovnať, resp. započítať si aj pohľadávku, na ktorú v tom čase ani nepomýšľal, a teda sa nemohol vopred vzdať svojho práva na doplatenie ceny jeho majetkového podielu, o ktorom nároku nemal v tom čase vedomosť a na ktorý v čase podpisu dohody ani nepomýšľal. Z hľadiska obsahu sa nejednalo o dohodu podľa § 574 Občianskeho zákonníka, dvojstranný právny úkon, ktorou by sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo opúšťa dlžníkovi jeho dlh a dlžník s tým súhlasí. Predmetná dohoda sa tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia týkala výlučne započítania a zániku len v nej konkrétne uvedených vzájomne spôsobilých pohľadávok na započítanie. Na základe uvedeného súd ustálil, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.12.2014, s poukazom na vôľu jej účastníkov, sa nemohla týkať aj záväzku na vyplatenie členského podielu žalobcu, ktorého nároku sa žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. V ďalšom sa súd zaoberal podstatou uplatneného nároku z pohľadu výkladu stanov žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný po celú dobu konania súdu nepredložil zloženie výpočtu členského podielu žalobcu pri zániku jeho členstva u žalovaného. Obranu žalovaného, že má síce majetkovú účasť v uvedených organizáciách, avšak ich majetok je počas trvania členstva nedeliteľný z dôvodu ktorého nárok na vyplatenie členského podielu z majetkovej účasti žalovaného v týchto organizáciách, žalobca nemá a teda vyporiadaný nebol (ako uviedol štatutár žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019), ako i skutočnosť, že ani sám žalovaný si tento majetok nevedie v účtovníctve, vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre účely určenia hodnoty členského podielu je pri zániku členstva družstva u žalovaného, aj s poukazom na znenie stanov, nevyhnutné odlišovať majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z nich vyplývajúceho zatriedenia majetku a z definície majetku žalovaného tak ako je upravená v stanovách. Stanovy žalovaného uvádzajú, že jeho majetok tvoria všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. Zo stanov a uvedených definícii je potom nesporné, že majetok žalovaného tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť, teda je nesporné, že majetkom žalovaného je aj majetkový podiel v Družstevnej únii Slovenskej republiky a COOPUNII ako aj hmotný majetok, ktorého súčasťou sú nepochybne aj nehnuteľnosti vo vlastníctve (spoluvlastníctve) COOPUNIE v Prahe, ktoré v rozhodnom období patrili žalovanému a teda podľa názoru súdu nie je možné pri určovaní členského podielu ignorovať túto podstatnú zložku majetku žalovaného a nezahrnúť ju do výpočtu hodnoty členského podielu žalobcu pri zániku členstva žalobcu, zvlášť za situácie, keď v stanovách nie je určené alebo vymedzené, ktoré majetkové podiely žalovaného v ktorých (a akých) organizáciách a majetok (nehnuteľnosti) sú z vyporiadania odchádzajúceho člena vylúčené. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemá nárok na členský podiel tvorený z účasti žalovaného na majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky a COOPUNIE z dôvodu, že tento je počas trvania organizácie nedeliteľný, ani tejto procesnej obrane žalovaného súd nemohol pričítať úspech z nasledujúcich dôvodov. Na význam slova „nedeliteľnosť“ je potrebné nahliadať tak, že ide o stav veci, ktorú nemožno rozdeliť na menšie časti za účelom získania vlastníctva nad vecou (resp. časťou veci) alebo majetkovou účasťou. Aj keby súd pripustil, že stanovy Družstevnej únie Slovenskej republiky a COOPUNIE sú pre žalobcu záväzné a majetok týchto organizácii je nedeliteľný (čo v podstatne ani nebolo sporné), nemožno tvrdiť, že by išlo o deliteľnosť majetku organizácií (v zmysle vyššie uvedenej definície), pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na výplatu členského podielu z majetku žalovaného v týchto organizáciách, nakoľko žalobca si neuplatňuje nárok na získanie časti majetku (za prípadu ktorého by musel byť majetok deliteľný) za účelom jeho vlastníctva, ale práve naopak, uplatňuje si peňažné vyjadrenie majetku žalovaného v organizáciách v súlade s článkom 23 bod 1 stanov žalovaného obsahovo najbližšie pojmu vyrovnací podiel). In fine teda vyplatením nároku žalobcu nedôjde k deliteľnosti majetku organizácií (de jure podiel žalobcu ostane v rukách žalovaného). Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na peňažné vyjadrenie majetkovej účasti žalovaného v spomínaných organizáciách je daný a to vo výške 2,91 % z účasti žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej republiky, ktorej výška je 38,3% a z účasti žalovaného v COOPUNII, ktorej výška je 40%. Na uvedené nemá vplyv ani zriadenie podielového fondu (na ktorý poukazoval žalovaný), nakoľko tento podielový fond nemôže tvoriť samostatnú základňu, z ktorej sa pri výpočte majetkového podielu vychádza, pretože vyjadruje iba to, akým percentom sa vstupujúce družstvo zúčastňuje na samotnom majetku žalovaného (v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 15Co/229/017). Medzi stranami nebolo sporné, že podiel žalovaného na majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky je 38,3 % (podľa článku 20 bod 3 stanov Družstevnej únie Slovenskej republiky) a podiel žalobcu na majetku žalovaného predstavuje 2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 17.03.2014). Podľa účtovnej závierky Družstevnej únie Slovenskej republiky za obdobie ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto organizácie 5 935856 eur, z čoho 38,3 % podiel žalovaného predstavuje 2 273432,85 eur a z tohto 2,91 % podiel žalobcu predstavoval sumu 66 156,90 eur. Podiel žalovaného na majetku COOPUNIE je 40% (podľa článku 6 písm. d) stanov COOPUNIE) a podiel žalobcu na majetku žalovaného predstavuje 2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 17.03.2014). Podľa účtovnej závierky COOPUNIE za obdobie ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto organizácie 19 425 000 Kč, pričom nehnuteľnosti (zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. Z. a na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. Z.) tvoria majetok vo výške 15 248 000 Kč a hnuteľný majetok tvorí 4 177 000 Kč. Pri týchto častiach majetku súd zohľadnil argumentáciu žalobcu v tom, že nehnuteľnosti podľa účtovnej hodnoty nie je možné zahrnúť do výpočtu podielu žalobcu, nakoľko účtovníctvo neposkytuje reálny obraz o všeobecnej (trhovej) hodnote nehnuteľností, ale len o ich zostatkovej (odpisovej) hodnote, ktorá nie je premietnutím ich skutočnej hodnoty. Na základe uvedeného tak súd vypočítal podiel žalobcu na majetku žalovaného z jeho účasti v COOPUNII z krátkodobého majetku vo výške 4 177 000 Kč. Podľa kurzu Eur - CZK ku rozhodnému a nespornému dňu 31.12.2013 (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje táto suma po prepočte sumu 152 295,18 eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavuje 60 918,07 eur a 2,91 % podiel žalobcu predstavuje 1 772,72 eur. Pokiaľ išlo o samotnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. Z. (administratívna budova súpis.č. XXXX a pozemok parcela č. XXX) a na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. Z. (budova súpis.č. XXX), súd vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo znaleckých posudkov predložených žalobcom, nakoľko tieto spĺňajú náležitosti vyžadované právnymi predpismi na vyhotovenie znaleckého posudku, aj keď ich vyhotovil znalec P.. G. H. nezapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (z dôvodu ktorého možno na tieto nahliadať ako na listinný dôkaz), pričom znalec bol menovaným v Českej republike pre odbor ekonomika, odvetvie ceny a odhady nehnuteľností a odbor stavebníctvo, odvetvie obytné a priemyselné stavby. Vzhliadol na to, že žalovaný namietal len výšku hodnoty/ceny ohodnocovaných nehnuteľností, predložených žalobcom. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-15/19 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 275 459 000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 10 043 351,44 eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške 1 k celku tak zodpovedal sume vo výške 2 510 837,86 eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavoval 1 004 335,14 eur a 2,91 % podiel žalobcu preto predstavoval 29 226,15 eur. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-16/19 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 149 330 000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 5 444 634,85 eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške 1 k celku zodpovedá suma 1 361 158,71 eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavoval 544 463,48 eur a 2,91 % podiel žalobcu preto predstavoval 15 843,89 eur. Pri rozhodovaní vo veci súd nevzhliadol na znalecké posudky predložené v konaní žalovaný majúc za to, že tieto určujú obvyklú cenu a nie všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností, v čom je zásadný rozdiel. Na základe uvedeného súd prvej inštancie určil podiel žalobcu na majetku žalovaného ku dňu 31.12.2013 v sume 112 999,66 eur (66 156,90 eur + 1 772,72 eur + 29 226,15 eur + 15.843,89 eur). Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne, odo dňa nasledujúceho po splatnosti členského podielu (31.12.2015) pri zániku členstva žalobcu u žalovaného do zaplatenia. 3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. S tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatný uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. § 365 ods. 1 písm. h), e) a e) C.s.p.. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Mal za to, že žalobcovi patrí len jeden podiel na majetku CPS a nejedná sa o dve rôzne pohľadávky, preto premlčacie lehota nemohla začať plynúť rozdielne. Upriamil pozornosť na to, že i samotný žalobca argumentoval konaní tým, že má jeden nárok, ktorý nevie presne vyčísliť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal k dispozícii listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné zistiť výšku jeho nároku, nakoľko člensky podiel je totiž možné vyčísliť a vypočítať a jeho výška je nemenná a vyplýva z účtovníctva subjektu. Mohol sa tak domáhať sprístupnenia potrebných dokumentov a vypočítať konkrétnu výšku nároku. V prípade prijatia záveru, že žalobcom percentuálne vyjadrenie nároku bolo len nahradené peňažným vyjadrením nároku, nebol dôvod rozširovať žalobu, keď sa malo jednať len o jej spresnenie. Mal tak, za to, že odobrenie uvedeného postupu súdom by bolo obchádzaním zákona. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/364/2017 zo dňa 05.06.2019. Nesúhlasil ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu majetku, z ktorého mal byť žalobcovi vyplatený podiel. Zo znaleckého posudku P.. C. č. 3/2019 vyplýva, že v zmysle účtovných predpisov sa musí vychádzať zo skutočných vlastných zdrojov združenia uvádzaných v účtovnom výkaze Súvaha v časti pasív, preto bez ohľadu na znenie stanov, ich výklad nemôže byť v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o účtovníctve. V zmysle znaleckého posudku č. 3/2019 všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenie v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Odhad všeobecnej ceny majetku je použiteľný v prípade určenia ceny pre obchodné transakcie, nie však pre vysporiadanie členských podielom v prípade ukončenia členstva družstva v združení CPS. Preto na účely výpočtu členského podielu je pri skončení členstva družstva v združení CPS nepoužiteľná. Majetok Družstevnej únie ani COOPUNIE nie je jeho majetkom a nenadobudol ho. Nemožno ho zaviazať na výplatu podielu z majetku, ktorým v čase vystúpenia žalobcu nedisponoval a nebolo zrejmé, či a kedy nadobudne podiel z majetku v týchto organizáciách. Takýmto predčasným vyplácaním podielu na majetku v organizáciách by sa dostal do straty, nakoľko tento výdavok by nemal žiadne krytie. Nechal si vypracovať znalecký posudok č. 36/2020 na Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo veci výpočtu majetkového vysporiadania družstiev, ktoré ukončili členstvo v CPS a to za účelom iných súdnych konaní. Ústav potvrdil závery P.. C., že počas existencie Družstevnej únie a COOPUNIE nie je možné účtovať o vyrovnacom podiele v rámci CPS ako o majetku, nakoľko nespĺňa definíciu majetku podľa § 2 zákona o účtovníctve. Poukázal tiež na Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 31.12.2014, ktorou boli s konečnou platnosťou vyporiadané všetky nároky žalobcu súvisiace s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému. Vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že P.,. C. sa vyjadrovala vo svojom posudku k právnym otázkam, preto je tento posudok nepoužiteľný. Jedná sa o špecifickú situácie, kedy okrem výkladu stanov je potrebné vychádzať aj zo zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, k čomu je znalkyňa oprávnená. Znalecký posudok P.. U. je vyčíslením všeobecnej hodnoty majetku. Jeho ocenenie je vyhotovované inou metódou ako v znaleckom posudku znalca p. H., ktoré predložil žalobca. Obidve metódy sú rovnocenné, čo sa uvádza aj v znaleckom posudku P.. U., preto mal za to, že súd sa v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania výsluchom znalcov. Nestotožnil sa s názorom súdu, že vyhotovením znaleckých posudkov na ohodnotenie stavieb vo vlastníctve COOPUNIE uznal nárok žalobcu na jeho podiel z ceny týchto nehnuteľností. Nárok žalobu neuznáva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19.05.2020 majúc za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V konaní preukázal, že jeho členstvo u žalovaného zaniklo v roku 2014, z uvedeného dôvodu mu vznikol nárok na vyplatenie majetkového podielu, a to zo všetkého majetku žalovaného , ktorý vlastnil k 31.12.2013, majetkový podiel žalobcu predstavuje v jeho percentuálnom vyjadrení 2,91 % na majetku žalovaného v jeho všeobecnej hodnote, majetok žalovaného tvoril v rozhodnom období i jeho majetkový podiel v organizáciách COOPUNIA Praha (vo výške 40% jej majetku) a Družstevná únia SR (vo výške 38,3% na jej majetku), a žalobca nebol z tohto majetku vysporiadaný. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 51C/260/2015 v obdobnej veci. Splatnosť jeho nároku ako bývalého člena družstva na podiel na majetku žalovaného po skončení členstva nastala podľa stanov žalovaného (čl. 25 ods. 9) dňa 31.12.2015, keďže žalobu podal dňa 18.12.2017, urobil tak v 3 ročnej premlčacej lehote. Nespochybnil tvrdenie žalovaného, že mu vznikol nárok na výplatu členského podielu, ktorého splatnosť upravujú stanovy v čl. 25 ods. 9. Nepoprel fakt, že mu žalobca titulom vyplatenia majetkového pomeru vyplatil sumu 102 039,90 resp. 58 467,12 eur, čím jeho dlh na vyplatení majetkového podielu v tejto časti zanikol. Touto čiastočnou úhradou hodnoty majetkového podielu, však zostalo nedotknuté jeho právo domáhať sa zaplatenia aj zvyšnej časti hodnoty majetkového podielu, ktorý mu žalovaný neuhradil , a to podielu na majetkových podieloch žalovaného v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia Slovensko. V danom prípade požiadal žalovaného o predčasné vyplatenie majetkového podielu, avšak iba zo žalovaným vyčíslenej sumy majetkového podielu vo výške 102 039,90 eur. Uvedená predčasná výplata sa netýkala jeho nároku na nesprávne vyčíslenú výšku majetkového podielu žalovaným., Preto pojem splatnosť majetkového podielu a pojem predčasnej výplaty nemožno stotožňovať a premlčanie možno spájať len so splatnosťou pohľadávky, nie s jej predčasným vyplatením. Dohoda o predčasnom vyplatení nespôsobila zároveň zmenu splatnosti pohľadávky. Ak neprejavil v Dohode vôľu vysporiadať tú časť hodnoty majetkového podielu, ktorý je predmetom sporu, nemohla byť touto Dohodou dohodnutá ani zmena jeho splatnosti, oproti úprave v čl. 25 ods. 9 stanov. Upriamil pozornosť na to, že výška majetkového podielu nie je nemenná a nevyplýva z účtovníctva žalovaného. Samotný žalovaný potvrdil, že o hodnote majetkového podielu v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia SR neúčtuje, nebolo tak dôvodným ani domáhať sa od žalovaného sprístupnenia potrebných dokumentov a z nich vypočítať výšku nároku. Vzhľadom k uvedenému v žalobe navrhol, aby všetky relevantné doklady od žalovaného a tretích osôb vyžiadal sú, preto mohol svoju pohľadávku vyčísliť presnou sumou až v priebehu konania. Vzhľadom k uvedenému nedošlo k zmene petitu žaloby, nakoľko nemenil petit žaloby len číselne vymedzil žalovanú pohľadávku, ktorú pôvodne v žalobe vymedzil iba jej percentuálnym vyjadrením. Jednalo sa tak o určiteľné vymedzenie. Preto súdom prvej inštancie pripustená zmena petitu nepredstavovala v skutočnosti „zmenu petitu“, ale len jeho spresnenie. Nemožno tak hovoriť o premlčaní uplatneného nároku ani z pohľadu tzv. pripustenia zmeny petitu. Na prejednávanú vec nie je aplikovateľným žalovaným citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/364/2017, nakoľko nepredstavuje ustálenú súdnu prax a v danom konaní sa žalobca pôvodne domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky a až v priebehu konania navrhol zmenu petitu na plnenie, čo nie je prejednávaný prípad. Žalovaný svoje námietky vo vzťahu k výkladu pojmu „majetok“ v žiadnom smere nezdôvodnil. Výklad znalkyne P.. C. o účtovaní tzv. „vlastných zdrojov krytia účtovnej jednotky“ s prejednávanou vecou nesúvisí. Predmetom konania bola právna otázka, či mu prináleží právny nárok na majetkový podiel, z akej základne sa tento určuje, či mu tento žalovaný vyplatil a pod. . 6. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04.06.2020 a uviedol, že ak žalobca v návrhu zo dňa 11.06.2019 nežiadal o zmenu žaloby, keďže percentuálne vyjadrenie tohto nároku v žalobe bolo len nahradené jeho peňažným vyčíslením, nie je zrejmý, prečo žalobca vôbec navrhol rozšírenie žaloby. V žalobe zo dňa 15.12.2017 doručenej súdu so žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny 20 000 eur spolu s úrokmi z omeškania. Čím sa vyvracia tvrdenie žalobcu, že podaním zo dňa 11.06.2019 nemal v úmysle rozšíriť žalobu, keďže žaloba bola podaná o zaplatenie sumy 20 000 eur s prísl. a po zmene petitu znela na zaplatenie sumy 112 999,66 eur s prísl.. Tvrdenie, že Podielový fond je zriadený za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CPS je preukázané aj Štatútom podielového fondu CPS, ktorý bol schválený Valným zhromaždením CPS, pričom uvedená úprava výslovne odkazuje na účtovné závierky, teda na účtovné hodnotu určeného majetku. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že majetok prešiel na CPS pod podmienkou, že v tom čase existujúce družstvá budú mať majetkové podiely na takto prevedenom majetku. Pre účely hodnoty členského podielu je pri zániku členstva družstva u žalovaného aj s poukazom na znenie Stanov žalovaného, nevyhnutné odlišovať majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z definície majetku v Stanovách. Preto nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že jeho majetok tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má majetkovú účasť. Znenie stanov a ich výklad nemôže byť v rozpore so zákonom o účtovníctve. 7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že z dôvodov na strane žalovaného bol nútený podať žalobu, v ktorej si nárok vyčíslil len percentuálne, ako 2,91% zo všeobecnej hodnoty konkrétne označeného majetku žalovaného. Takého označenie nároku ust. O.s.p. ani C.s.p. nevylučovali. Ním uplatnený nárok tak bol vymedzený skutkovo jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom k uvedenému žalovaným vznesená námietka premlčania nepožíva právnu ochranu. Ním uvedená suma 20 000 eur bola len sumou predbežnou, nakoľko z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že jeho nárok zodpovedá 2,91% hodnoty majetkových podielov žalovaného v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia SR. Konanie žalovaného tak považoval za šikanózne a zjavné zneužitie práva. I keď svoje podanie označil svoje podanie ako zmena žaloby, neuplatňoval v ňom iné právo, ani nemenil a nedoplňoval v ňom rozhodujúce skutkové okolnosti. T.z. domáhal sa toho istého nároku v rovnakej výške, ktorá zodpovedá jeho 2,91% podielu na majetkových podieloch žalovaného v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia SR. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú, nakoľko svoj nárok uplatnil riadne a včas. Upriamil pozornosť na to, že má nárok na členský podiel na majetku žalovaného a nie na jeho podielovom fonde. 8. Vo vyjadrení zo dňa 28.07.2020 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení. 9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je podané v časti dôvodne. 10. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 12. Podaným odvolaním žalovaný napadol správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) pri posudzovaní otázky premlčania žalobcom uplatneného nároku. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. Pri posudzovaní odvolacej argumentácia odvolateľa vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania je zásadným posúdenie, kedy nastala splatnosť nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca oznámením zo dňa 29.09.2014 v zmysle čl. 6 bod 1 Stanov CPS vystúpil z členstva v CPS. V súlade s čl. 6 bod 1 Stanov členstvo žalobcu v CPS skončilo dňom 31.10.2014 a žalobcovi v súlade s čl. 7 písm. i) a čl. 25 bod 8 vznikol nárok na výplatu členského podielu na majetku CPS spôsobom uvedeným v Stanovách. Splatnosť členského podielu po zániku členstva v CPS bola stanovená v čl. 25 bod 9 Stanov tak, že členský podiel je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva v CPS. Takto dohodou strán presne určený čas plnenia, t.z. výplaty členského podielu, určoval posledný deň, kedy bol žalovaný povinný plniť (31.12.2015). Splatnosť nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu nastala dňom 31.12.2015 a od uvedeného dňa začala plynúť premlčacia doba. I keď žalobca požiadal žalovaného o predčasnú výplatu členského podielu v sume 102 039,90 eur, dohoda strán o zmene splatnosti ku dňu 31.12.2014 sa vzťahovala výlučne k vyplateniu členského podielu, ktorého výšku stanovil samotný žalovaným v liste zo dňa 08.12.2014. Zmena termínu splatnosti členského podielu žalobcu mala vplyv len na splatnosť sumy 102 039,90 eur, ktorá bola aj predmetom Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.12.2014. Súd prvej inštancie tak správne vyvodil, že vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal vyplatenia členského podielu aj z majetku COOPUNIE Praha a Družstevnej únie SR, ktoré žalovaný nezahrnul do výpočtu jeho nároku na vyplatenie členského podielu, nenastala zmena splatnosti dlhu. Vychádzajúc tak z toho, že splatnosť nároku žalobcu na výplatu členského podielu nastala 31.12.2015 a žalobca podal žalobu o vyplatenie zvyšnej časti členského podielu dňa 18.12.2017, žalobca nárok uplatnil v trojročnej premlčacej dobe. 14. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný nakoľko návrh na zmenu žaloby žalobca podal až v roku 2019, odvolací súd uvádza. Žalobca je tzv. dominus litis, teda pán sporu, on vymedzuje požiadavku o ktorej má súd vo veci rozhodnúť. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20 000 eur s príslušenstvom. Žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že mu po zániku členstva u žalovaného vznikol nárok na zaplatenie nevyplateného členského podielu vo výške 2,91% z majetku žalovaného, ktorý nebol zahrnutý do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu, t.z. z majetku žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej republiky (podiel žalovaného vo výške 38,3 %) a v COOPUNII so sídlom v Prahe (podiel žalovaného vo výške 40%). Podanou žalobou tak žalobca kvalitatívne ako i kvantitatívne vymedzil, čoho sa v konaní domáha, preto súd vychádzajúc zo zásady viazanosti petitom, nemohol žalobcovi prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa žalobca domáhal. Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania. Len čo sa konanie začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a rozhodnúť v primeranom čase podľa procesných pravidiel a zásad. Zmena žaloby (návrhu na začatie konania) nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 132 a nasl. C.s.p.. Pod zmenou žaloby tak treba chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Za zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby), b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej, alebo kvantitatívnej stránky žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie, keď žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 (teraz ust. § 140 ods. 1 C.s.p.) treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. O kvantitatívnu zmenu žaloby (petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia požaduje iný typ plnenia( NR SR sp.zn. 4Cdo/1193/2015). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.06.2019 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 112 999,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 112 999,66 eur odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia.“ Z obsahu vyjadrení žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní je nepochybným, že podaním zo dňa 11.06.2019 si žalobca neuplatňoval iné právo, ako v pôvodne podanej žalobe, ani týmto podaním nemenil skutkové okolnosti, nesporným však je, že uvedeným podaním si žalobca uplatnil kvantitatívne viac ako v pôvodnej žalobe, preto je tento procesný úkon žalobcu nutné považovať za zmenu žaloby. Súd prvej inštancie tak postupoval procesne správne, keď podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby, o pripustení ktorej rozhodol uznesením zo dňa 19.06.2019 č.k. 58C/86/2017-602. Zmena žaloby má význam z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, nakoľko hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastanú až od uplatnenia zmeneného návrhu na súde, za predpokladu jeho pripustenia súdom. Vychádzajúc z toho, že žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom rozšírenému nároku nad sumu 20 000 eur s prísl., t.j. vo vzťahu k sume 92 999,96 eur s prísl., bolo dôvodným skúmať, či si žalobca tento nárok uplatnil v zákonom stanovenej lehote ( § 101 Občianskeho zákonníka). Všeobecne je začiatok plynutia premlčacej doby spájaný s okamihom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vychádzajúc z čl. 25 bod 9 Stanov, členský podiel žalobcu bol splatný dňom 31.12.2015, najskôr si tak žalobca svoj nárok na vyplatenie členského podielu mohol uplatniť dňa 01.01.2016 a zároveň od tohto dátumu začala žalobcovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 01.01.2019. Nakoľko zmena žaloby, ktorou žalobca kvantitatívne rozšíril svoj nárok o zaplatenie sumy 92 999,66 eur s prísl., bola doručená súdu prvej inštancie dňa 11.06.2019, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný vzniesol námietku premlčania, žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 92 999,66 eur s príslušenstvom nemožno priznať. Odvolací súd tak dospel v tejto časti k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a posúdil námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 92 999,66 eur s prísl., ako dôvodnú. 15. Ďalšia odvolacie argumentácia žalovaného smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky, z akého majetku žalovaného mal byť vypočítaný členský podiel žalobcu pri zániku jeho členstva u žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca má nárok na podiel pri skončení jeho členstva na celom majetku žalovaného, ako to vyplýva zo znenia Stanov ako základného a rozhodujúceho dokumentu žalovaného (čl. 1 bod 1, čl. 7 písm. i/, čl. 23 ods. 1, čl. 25 bod 1, 2, 4, 8, čl. 28 bod 1 až 7). Majetok záujmového združenia právnických osôb a jeho používanie (výnosy z neho) je práve hlavným zdrojom financovania tohto združenia, a preto je i rozhodujúcou veličinou v rámci úpravy majetkových práv členov združenia. Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie svojich povinností. Stanovy sú zmluvou sui generis, pričom ich obligatórne náležitosti sú obsiahnuté v ust. § 20h ods. 1 Občianskeho zákonníka (názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom). Vychádzajúc tak z toho, že úprava práv a povinností členov záujmového združenia právnických osôb je ponechaná na vôli zakladateľov alebo ustanovujúcej schôdze, je pri posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentácie odvolateľa potrebné vychádzať zo znenia stanov. Preto, ak si členovia záujmového združenie CPS v čl. 1 bod 1 Stanov dohodli, že členské družstvá majú majetkovú účasť na celom majetku záujmového združenia a členské družstvo má v prípade zániku členstva v CPS právo na členský podiel na majetku CPS, a to spôsobom uvedeným v Stanovách, je potrebné postupovať pri určení výšky vyrovnacieho podielu v súlade so znením Stanov. Pojem majetok CPS je upravený v čl. 23 bod 1 Stanov, podľa ktorého majetkom CPS sa rozumejú aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi ako aj podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť. Súčasťou vlastných zdrojov krytia CPS podľa čl. 25 bod 4 Stanov bol spolu s ostatnými fondmi aj podielový fond. Podielový fond tak netvoril samostatnú základňu, z ktorej sa malo pri výpočte majetkového podielu vychádzať, pretože jeho účelom bolo len vymedzenie účasti členských družstiev na majetku CSP. V konaní nebolo sporným, že žalovaný mal podiel na majetku Družstevnej únie SR v rozsahu 38,% a v COOPUNIA Praha v rozsahu 40 %. Vychádzajúc tak z uvedeného, keď si členovia združenia v Stanovách dohodli, že členský podiel sa určuje z majetku žalovaného ( nielen z jeho vlastných zdrojov) ale aj z cudzích zdrojov a podielov vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť, nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je dôvodný. Nárok žalobcu ako členského družstva na majetku, resp. na majetkový podiel, vyplýva aj z listov žalovaného adresované žalobcovi k vyjadreniu podiel žalobcu (čl. 6). Odvolací súd dodáva, že otázka výkladu stanov je na posúdení súdu, ktorého úlohou je ich obsah právne posúdiť, zohľadniac pritom obsah vôle členov združenia. Vzhľadom k uvedenému argumentácia žalovaného, že znalkyňa P.. C. v znaleckom posudku č. 3/2019 uviedla, že v zmysle účtovných predpisov sa musí vychádzať zo skutočných vlastných zdrojov združenia uvádzaných v účtovnom výkaze Súvaha v časti pasív, je v rozpore s obsahom Stanov, kde táto otázka bola zmluvne upravená odlišne. Pre posúdenie nároku žalobcu tak nebolo rozhodujúcim znenie znalkyňou uvádzaných účtovných predpisov, ale znenie Stanov. Pri rozhodovaní vo veci odvolací súd neprihliadol na znalecký posudok č. 36/2020 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý v odvolacom konaní predložil odvolateľ, nakoľko sa jednalo o neprípustnú novotu, na použitie ktorej v odvolacom konaní neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 366 C.s.p.. 16. V podanom odvolaní odvolateľ upriamil pozornosť aj na Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov k 31.12.2014 uzavretú dňa 31.12.2014 ( ďalej len „Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným, majúc za to, že uvedenou Dohodou boli s konečnou platnosťou vysporiadané všetky nároky žalobcu súvisiace s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému. Odvolací súd má za to, že uvedenou Dohodou došlo medzi stranami k vysporiadaniu len tých práv, ktoré im v čase uzavretia Dohody boli známe, a to pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. 14600015115 v sume 33 328 eur a pohľadávka žalobcu na vyplatenie členského podielu v sume 102 369,93 eur. I keď strany sporu v Dohode okrem iného uviedli „ Prenechaním daru zo stranu družstva pre CPS vo výške 10 574,81 eur a vyplatením členského podielu vo výške 58 467,12 eur zo strany CPS budú týmto okamihom vysporiadané všetky nároky súvisiace s ukončením členstva družstva voči CPS, ako aj všetky nároky vyplývajúce z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX.“, uvedené vysporiadanie nárokov sa netýka práv, na ktoré nemohol účastník pomýšľať ( § 585 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Tento záver je podporený argumentáciou žalobcu, že výšku členského podielu stanovil žalovaný, pričom túto nemohol žalobca verifikovať, nakoľko nedisponoval podkladmi na výpočet členského podielu. Možno tak prijať záver, že uzavretím Dohody nedošlo medzi stranami k urovnaniu aj tých práv žalobcu, o ktorých v čase jej uzavretia nemal vedomosť. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že Dohoda sa s poukazom na vôľu jej účastníkov, netýka nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto Dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. 17. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. 365 ods.1 písm. f) C.s.p. (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. ( t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Dôvodnosť citovaných odvolacích dôvodov odvolateľ odvodzoval od toho, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania. Z odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie bod 51 vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - výsluch P.. Z. C., majúc za to, že výklad Stanov je otázkou právnou, z dôvodu ktorého výsluch navrhnutej svedkyne P.. C. k interpretácii jednotlivých ustanovení Stanov by nebol pre súd záväzný. Odvolací súd s takýmto postupom súdu prvej inštancie súhlasí, a to i s prihliadnutím na právny názor vyslovený v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pri posudzovaní námietky žalovaného vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutého dôkazu - konfrontácii znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky na stanovenie hodnoty nehnuteľností, odvolací súd upriamuje pozornosť, na to, že pri správnom právnom posúdení námietky premlčania vznesenej v konaní žalovaným, na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 20 000 eur s prísl. boli postačujúcimi už účtovné závierky Družstevná únia SR( podiel žalobcu v sume 66 156,90 eur) a COOPUNIA Praha ( podiel žalobcu 1 772,72 eur) k rozhodnému dňu 31.12.2013. V záujme vysporiadania sa s námietkami žalovaného je však potrebné doplniť, že k disproporcii v určení výšky hodnoty nehnuteľností došlo z dôvodu, že znalci postupovali pri určení ceny nehnuteľností rôznou metodikou. Vysporiadanie sa s otázkou, aká metodika mala byť pri výpočte hodnoty nehnuteľností použitá, nie je oprávnený hodnotiť súd, nakoľko sa jedná odbornú stránku. Vychádzajúc z toho, že tak žalobca ako i žalovaný zotrvávali na svojich námietkach voči znaleckým posudkom, samotná konfrontácia - výsluch znalcov, sa javila ako nehospodárna. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie nevykonať dôkaz - konfrontáciu znalcov ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia súhlasí. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami. 18. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 19. Nakoľko odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania v časti nároku na zaplatenie sumy 92 999,66 eur s príslušenstvom ako dôvodnú, bolo potrebné pristúpiť podľa § 388 C.s.p. k zmene napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 20 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol. 20. O nároku na náhradu trov konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 17,7 % (z uplatnenej sumy 112 999,66 eur mu bolo priznaných 20 000 eur) a žalovaný mal úspech 82,3%, čistý úspech žalovaného predstavuje 64,6 %, preto odvolací súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,6%, vzhľadom k pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).